Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200497
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819200497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 00 166 260, proti žalovanému: Ing. Marián Bulla, s miestom podnikania
Závodná288,02743Nižná,IČO:14171724,zastúpenémuprávnymzástupcom:Advokátskakancelária
JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v
konaní o zaplatenie 17.131,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 7Cb/13/2019-136 zo dňa 13. januára 2020 v spojení s uznesením Okresného súdu

Námestovo č.k. 7Cb/13/2019-220 zo dňa 25. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/13/2019-136 zo dňa 13. januára 2020 v spojení s
uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/13/2019-220 zo dňa 25. marca 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) okresný súd výrokom I/ žalobu zamietol
a výrokom II/ uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. V
odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy

17.131,29 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 19.10.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o dielo zo dňa 1. 4. 2010 (ďalej aj len „zmluva o dielo“) sa žalovaný stal zhotoviteľom
registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP„) pre katastrálne územie P., obec P., okres
Tvrdošín. K zmluve o dielo bol uzatvorený dodatok č. 1 zo dňa 23. 11. 2011, dodatok č. 2 zo dňa
12. 4. 2012, dodatok č. 3 zo dňa 30. 11. 2012, dodatok č. 4 zo dňa 15. 8. 2013 a dodatok č. 5 zo
dňa 6. 9. 2013. Dodatkom č. 5 boli stanovené termíny odovzdania jednotlivých spracovateľských etáp.
Spracovanie II - etapy - písomnej časti ROEP bolo stanovené v termíne do 30. 10. 2013, spracovanie III.

etapy - zostavenie návrhu ROEP na zverejnenie, vyhotovenie jedného exemplára grafickej časti registra,
vyhotovenie výpisov z registra pre doručenie účastníkom konania, vykonanie kontrol a odstránenie chýb
bolo stanovené v termíne do 31. 1. 2014 a ukončenie diela - IV. etapy spracovania bolo stanovené v
termíne do 31. 8. 2014. Podľa čl. III. bodu 3.1. zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal zostaviť a predložiť
na schválenie dielo uvedené v čl. II. tejto zmluvy v lehotách v znení dodatku č. 5 zo dňa 6. 9. 2013 a
zároveňtotodielododaťvsúladesprávnymipredpismi,dodacímipodmienkamiatechnickýmipredpismi,
uvedenými v čl. II. zmluvy o dielo. Poľa čl. VI. bodu 6.1.6. zmluvy o dielo bol žalovaný povinný vyzvať

správny orgán na kontrolu všetkých prác, ktoré budú fakturované podľa etáp vykonávania diela ROEP,
minimálne 30 pracovných dní vopred od termínu stanoveného v bode 3.1 článku III. tejto zmluvy o
dielo v znení jej dodatkov. Podľa čl. VII. bodu 7.1. zmluvy o dielo v prípade, ak zhotoviteľ nedodrží
niektorú z lehôt ukončenia etapy spracovania diela uvedenú v čl. III. tejto zmluvy, je povinný zaplatiťobjednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5% z ceny za príslušnú etapu spracovania za každý začatý
týždeň omeškania. Podľa čl. VI. bodu 6.1. 7. zmluvy o dielo je zhotoviteľ povinný bezplatne odstrániť
chyby a nedostatky diela podľa pripomienok objednávateľa, najneskôr do 30 dní od doručenia písomnej

výzvy od objednávateľa. Dňa 14. 6. 2017 bolo žalovanému oznámené ukončenie námietkového konania
a následne dňa 4. 7. 2016 bola z Okresného úradu Tvrdošín postúpená žiadosť žalovaného zo dňa
24. 6. 2016, ktorou požiadal o dodatok k zmluve o dielo. Na žiadosť žalovaného žalobca odpovedal
listom zo dňa 29. 7. 2016, ktorým mu oznámil, že jeho žiadosť o zmenu termínu neakceptuje. Dňa 23.
9. 2016 Okresný úrad Tvrdošín vyzval žalovaného na odovzdanie IV. etapy ROEP. Dňa 31. 10. 2016

bola Okresnému úradu Tvrdošín doručená opätovná žiadosť žalovaného o dodatok k zmluve o dielo.
Ani túto žiadosť o zmenu termínu a vyhotovenie dodatku žalobca neakceptoval. Listami zo dňa 21. 3.
2017, 9. 6. 2017 a 24. 8. 2017 Okresný úrad Tvrdošín opätovne vyzval žalovaného na odovzdanie IV.
etapy ROEP. Žalobca po prešetrení chronologického postupu komunikácie Okresného úradu Tvrdošín
so žalovaným zistil, že doba omeškania so zhotovením a odovzdaním diela je 4 mesiace, t.j. odo dňa 9.
6. 2017, kedy správny orgán zaslal žalovanému opätovnú výzvu na odovzdanie IV. etapy diela ROEP.

Žalobca žalovanému vyrubil zmluvnú pokutu vo výške 5% z ceny IV. etapy za každý začatý týždeň
omeškania. Cena za IV. etapu diela ROEP pre k.ú. P. predstavuje sumu 15 573,90 EUR, z čoho je 5%
suma 778,695 EUR za každý aj začatý týždeň omeškania. Omeškanie odo dňa 9. 6. 2017 do 3. 10.
2017 predstavuje 16 týždňov omeškania, zmluvná pokuta je vo výške 12 459,12 EUR. Na túto sumu
žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1000517, ktorá však doteraz nie je uhradená. Listom zo dňa 3.

10. 2017 Okresný úrad Tvrdošín opätovne vyzval žalovaného na odovzdanie IV. etapy ROEP. Dňa 24.
11. 2017 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného, označené ako „Námietka voči Vašej faktúre
č. 1000217“, kde uviedol, že faktúru považuje za neopodstatnenú, bez odôvodnenia bola odmietnutá
jeho žiadosť o dodatok k zmluve o dielo a žiadal o stornovanie tejto faktúry. Žalobca následne zistil, že
doba omeškania s odovzdaním diela a ukončením IV. etapy ROEP pre k.ú. P. je od 9. 6. 2017 do 19.

11. 2017, t.j. ide spolu o 22 týždňov omeškania. Zmluvnú pokutu bolo preto potrebné navýšiť o ďalších
6 týždňov omeškania, čo predstavuje sumu 4 672,17 EUR. Žalobca na túto sumu vystavil faktúru č.
1000219. Žalovaný ju doteraz nezaplatil.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy

17.131,29 Eur titulom zmluvnej pokuty, uplatnenej podľa ust. Článku VII. bodu 7.1. zmluvy o dielo, ktorú
žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril s Katastrálnym úradom v Žiline dňa 30.3.2010, a to z dôvodu, že
žalovaný sa omeškal s odovzdaním IV. etapy diela spolu o 22 týždňov. Medzi stranami nebolo sporné
uzatvorenie tejto zmluvy o dielo a dodatkov č. 1 až 5 k zmluve, ani to, že žalobca ako postupník uzatvoril
s postupcom Správa katastra Žilina Zmluvu o prevode práv a povinností zo dňa 16.9.2013, ktorou

postupca previedol všetky práva a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným na žalobcu. Sporné
nebolo ani to, že žalovaný pre Správu katastra Žilina vykonal geodetické práce, ktoré si uňho objednala,
avšak IV. etapu odovzdal až v dodatočnom termíne, teda neskôr ako bolo dohodnuté.

3. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože zmluva o prevode práv a

povinností, na základe ktorej mali byť na žalobcu prevedené všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo,
je neplatná. Poukázal na to, že ako zhotoviteľ uzatvoril zmluvu o dielo s objednávateľom Katastrálnym
úradom v Žiline. Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe sa s
účinnosťou od 1.1.2013 zrušili katastrálne úrady a ich pôsobnosť prešla na správy katastra v sídlach
krajov. Zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, ktorý nadobudol účinnosť dňa

1.10.2013, prešla pôsobnosť správ katastra na okresné úrady. Podľa žalovaného môže byť predmetom
postúpenia len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, avšak nie celý záväzkový vzťah,
z ktorého pohľadávka vznikla, pretože v takom prípade už ide o zmenu zmluvy, ktorá podľa § 493
Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných strán. Žalovaný pritom poukázal na rozsudok
NS SR sp.zn. 3Obdo 7/2009. Ďalej sa žalovaný bránil, že IV. etapu diela nemohol v dohodnutej lehote

do 31.8.2014 odovzdať, pretože nastala dodatočná nemožnosť plnenia. Predpokladom odovzdania tejto
etapy bolo skončenie konania o námietkach v konaní podľa zák. č. 180/1995 Z.z., pretože žalovaný mal
zapracovať aj námietky, ktorým bolo podľa tohto zákona vyhovené. Ukončenie námietkového konania
bolo žalovanému oznámené až dňa 14.6.2016. Zmena termínov napriek opakovaným žiadostiam
žalovaného nebola premietnutá do Dodatku k zmluve. Žalovaný ďalej namietal, že ust. Článku VII.

zmluvy o dielo, týkajúce sa zmluvnej pokuty, je neurčité a v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj len „OZ“) absolútne neplatné. Podľa tohto článku bola zmluvná pokuta určená vo výške 5% z ceny
za príslušnú etapu spracovania za každý týždeň omeškania, avšak pojem cena za príslušnú etapu
spracovania nie je v zmluve o dielo vôbec definovaný a v zmluve sa ani nenachádza. V zmluve jedohodnutá len jednotná cena za dielo, ktorej splatnosť je rozdelená na niekoľko častí. Okrem toho
žalovaný namietal, že žalobca pri výpočte zmluvnej pokuty vychádzal z ceny diela zvýšenej o DPH vo
výške 20%, avšak zmluvná pokuta nie je predmetom dane, a preto žalobca nebol oprávnený vypočítavať

zmluvnú pokutu z ceny diela zvýšenej o DPH. Žalovaný namietal aj neprimeranú výšku zmluvnej pokuty,
keďže žalobca v žalobe uviedol, že cena za IV. etapu diela predstavuje sumu 15.573,90 Eur, pričom
uplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá uvádzanú cenu prevyšuje.

4. Okresný súd uviedol, že obranu žalovaného považuje za dôvodnú. Žalobca svoju aktívnu vecnú

legitimáciu vyvodzuje zo zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej medzi postupcom SR - Správa
katastra Žilina so sídlom Žilina a postupníkom SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa
16.9.2013. Podľa čl. II tejto zmluvy postupca prevádza na postupníka všetky svoje práva a povinnosti
zo zmlúv o dielo uvedených v bode 1 čl. II. Jednou z týchto zmlúv je aj zmluva uzatvorená medzi
Katastrálnym úradom v Žiline a žalovaným, na základe ktorej si žalobca uplatňuje právo na zmluvnú
pokutu. Vzhľadom na to, že žalovaný nedal súhlas na uzatvorenie dohody o prevode všetkých práv

a povinností, je táto dohoda absolútne neplatná. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalovaného
podporeným uvedeným rozsudkom NS SR, podľa ktorého predmetom postúpenia nemôže byť celý
záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, pretože v takom prípade ide už o zmenu zmluvy, ktorá
predpokladá dohodu zmluvných strán, teda aj žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie podľa
okresného súdu je samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby. Nad rámec okresný súd uviedol, že

žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 5% z ceny za príslušnú etapu spracovania, pričom podľa
zmluvy bola cena za dielo dohodou zmluvných strán a podľa špecifikácie prác uvedenej v prílohe
stanovená podľa počtu parciel, ktoré sú predmetom konania, podľa počtu riešených parciel a podľa
počtu delených parciel, pričom celková dohodnutá cena predstavuje s DPH sumu 61.776,47 Eur. Podľa
okresného súdu z takto dohodnutej ceny a ani z obsahu zmluvy o dielo nie je možné vyvodiť, aká je

cena za vyhotovenie IV. etapy. Dohoda o zmluvnej pokute pritom vyžaduje, aby jej výška bola dohodnutá
určitým a zrozumiteľným spôsobom. V danom prípade výšku zmluvnej pokuty nemožno zo zmluvných
dojednaní určiť, pretože sa odvíja od ceny za IV. etapu, ktorá v zmluve nie je dohodnutá. Za takúto
dohodu nemožno považovať ust. Článku V. bod 5.1. zmluvy o dielo, pretože sa týka len termínov
splatnosti ceny za dielo, ktorá bola určená jednotne za celé dielo, nie za jeho jednotlivé etapy. Okresný

súd tak vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a z dôvodu neplatnosti dohody o zmluvnej
pokute žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími argumentmi žalovaného, pretože uvedené
dôvody (nedostatok vecnej legitimácie a neplatnosť zmluvnej pokuty) sú samé osebe dostatočnými
dôvodmi pre zamietnutie žaloby. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že s tvrdeniami
žalovanéhosanemôžestotožniť,nakoľkonazákladeZmluvyoprevodeprávapovinnostíboliprevedené
práva a povinnosti zo zmluvy o dielo a táto zmluva o prevode práv a povinností bola zverejnená v
Centrálnom registri zmlúv dňa 25.9.2013. Žalobca má za to, že táto skutočnosť sa dňom zverejnenia

stala známou, a preto nemal potrebu sa osobitne venovať prevodu práv a povinností zo zmluvy o
dielo. Zhotoviteľ bol o prevode práv a povinností na nový subjekt, t.j. žalobcu, informovaný príslušnou
správou katastra, voči čomu nič nenamietal ani nevyužil svoje zákonné prostriedky na ukončenie
zmluvy. Pri zhotovovaní diela už komunikoval so žalobcom ako objednávateľom aj vo veci možnosti
uzatvorenia dodatkov. Aktívnu legitimáciu žalobcu žalovaný nenamietal. Po dokončení jednotlivých etáp

diela a ich odovzdaní to bol práve žalobca, ktorý platil faktúry vystavené žalovaným. Ak by súd dal
za pravdu tvrdeniam žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, tak by pri platení
faktúr žalobcom plnil žalobca bez právneho dôvodu a žalovaný by sa bezdôvodne obohatil. Zmluvy o
prevode práv a povinností ohľadom nedokončených diel ROEP boli uzatvorené s 8 správami katastra
a predmetom citovanej zmluvy bolo 60 zmlúv o dielo so zhotoviteľmi, pričom postupca sa zaviazal

všetkých zhotoviteľov oboznámiť o tom, že došlo k prevodu práv a povinností. Žalobca preto nemal
potrebu objasňovať svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

6. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že dodatočne odpadol predmet plnenia.
Žalovanému bolo jasné, že dopredu nie je možné odhadnúť, koľko bude podaných námietok podľa

zák. č. 180/1995 Z.z. Žalobca uviedol, že za dotknuté obdobie žalovanému nevyrubil zmluvnú pokutu
a omeškanie začal rátať až od momentu, kedy zhotoviteľovi oznámil, že konanie o námietkach a tretia
etapa diela bola ukončená. Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou ohľadom dodatočnej nemožnosti
plnenia, nakoľko objednávateľ, u ktorého proces tvorby diela reálne prebiehal, si plnil povinnosti, ktorému z príslušnej etapy diela vyplývali. K tvrdeniu žalovaného, že štvrtú etapu nemohol vyhotoviť z
dôvodu nevykonania rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín sp.zn. C 32/2016, žalobca uviedol, že
predmetnérozhodnutieneboloakodôkazvykonanénasúdnompojednávaníapodľažalobcusanejedná

o rozhodnutie, ktoré by spôsobilo, že dielo nebolo žalovaným odovzdané riadne a včas.

7. Ku skutočnosti uvedenej v rozsudku, že ust. Článku VII. zmluvy o dielo je neurčité a absolútne
neplatné, a k žiadosti žalovaného o zníženie zmluvnej pokuty z dôvodu, že porušením zmluvnej
povinnosti žalobcovi žiadna škoda nevznikla, žalobca uviedol, že v konaní si uplatňoval zmluvnú pokutu

a nie náhradu škody. Zmluvná pokuta bola určená vo výške 5% ceny za príslušnú etapu diela, pričom
hodnota a cena každej etapy diela bola v zmluve uvedená. Počet merných jednotiek bol uvedený ako
základ výpočtu ceny za dielo a na základe toho bola cena za dielo rozdelená do ceny jednotlivých
etáp a vyčíslenie sumy za jednotlivé etapy diela je v zmluve o dielo explicitne uvedené. Podľa žalobcu
splatnosť pri jednotlivej etape diela znamenala vlastne finančnú hodnotu tejto etapy a cenu za túto
etapu. Od tejto ceny sa následne odvíjala aj výška zmluvnej pokuty. Žalobca (správne malo byť zrejme

uvedené žalovaný) bol účastníkom zmluvy, podpísal ju a nikdy nenamietal jej neurčitosť. Žalobca tak
žiadal predmetný rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol, že odvolanie
považuje za nedôvodné. Podľa žalovaného nie sú v odvolaní žalobcu dostatočne určito uvedené

odvolacie dôvody, keď sa v odvolaní ani nevyjadruje k rozsudku, ale uvádza svoje vyjadrenia k
argumentácii žalovaného. Podľa žalovaného okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a tvrdenia žalobcu neobstoja. Predmetom postúpenia môže byť len
určitá pohľadávka a nie celý záväzkový vzťah. Zmluvou o prevode práv a povinností bol postupovaný
celý záväzkový vzťah, pričom žalovaný účastníkom tejto zmluvy nebol ani k nej nedával súhlas. Táto

zmluva je preto neplatná a žalobca tak nemohol nadobudnúť právo k žalovanej pohľadávke a vo veci
nemá aktívnu legitimáciu. Na uvedenom nič nemení ani zverejnenie zmluvy v Centrálnom registri zmlúv,
pretože absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť dodatočným schválením a nemôže sa ani
stať platným jeho zverejnením. Neobstoja ani tvrdenia, že bol žalovaný o prevode práv a povinností
informovaný. Žalovaný ohľadom zhotovovania diela a predĺženia lehoty na jeho zhotovenie komunikoval

s Okresným úradom Tvrdošín a s Okresným úradom Žilina, teda nie so žalobcom. Aj po prechode
pôsobnosti zo Správy katastra Žilina na Okresný úrad Žilina žalovaný stále komunikoval s rovnakými
ľuďmi, a to so zamestnancami Okresného úradu Tvrdošín. Na absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy
nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca žalovanému uhrádzal jednotlivé ním vystavené faktúry. Okresný
súd tak dospel k správnemu záveru o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy a o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu.

9. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu ohľadom určitosti dohody o zmluvnej pokute. Žalovaný
uviedol, že v zmluve o dielo nie je pojem cena za príslušnú etapu spracovania vôbec definovaný a takýto
pojem sa v časti „cena za dielo“ a v časti „platobné podmienky“ dotknutej zmluvy ani nenachádza. V

zmluve bola dohodnutá len jednotná cena za dielo, ktorej splatnosť je rozdelená na niekoľko častí. Podľa
ustálenej rozhodovacej praxe súdov musí byť dohoda o výške alebo spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty
uvedená tak, aby z nej bolo možné výšku pokuty jednoznačne určiť. Zo zmluvy o dielo nie je možné určiť,
aká je cena za vyhotovenie štvrtej etapy diela, t.j. cena, ktorá mala byť základom pre výpočet zmluvnej
pokuty. Predmetné ustanovenie zmluvy je preto neurčité a neplatné. Dotknutú zmluvu v rámci verejného

obstarávania vyhotovil správny orgán a žalovaný vo verejnom obstarávaní nemal možnosť ustanovenia
zmluvy meniť. Neobstojí ani tvrdenie, že by si žalovaný odporoval, keďže žalovaný len z opatrnosti
navrhol aplikovať ust. § 301 Obchodného zákonníka o moderačnom práve súdu, teda len pre prípad,
že by okresný súd neakceptoval ostatnú argumentáciu žalovaného. Vo vzťahu k ďalším odvolacím
tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku obranou žalovaného

o dodatočnej nemožnosti plnenia a o nevykonaní uvedeného rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín
ani nezaoberal, pretože žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a z dôvodu
neplatnosti dohody o zmluvnej pokute. Záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho
vedie k zamietnutiu žaloby. Napriek tomu žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o
dodatočnej nemožnosti plnenia.

10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že Zmluva o prevode práv a povinností č.
245/2013 bola riadne zverejnená a žalobca sa nemôže tváriť, že o ničom nevedel. Svedčia o tom listy
žalovaného so žiadosťou o predĺženie lehoty na zhotovenie diela adresované žalobcovi a skutočnosť,že žalovaný pri zhotovovaní diela už komunikoval so žalobcom ako objednávateľom. Nie je zrejmé, či
si žalovaný uvedomuje, že ak predmetná zmluva o prevode práv a povinností je absolútne neplatným
právnym úkonom, tak plnenia vyplácané žalovanému sú bezdôvodným obohatením. Žalovanému sa tak

plnilo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, teda bez právneho dôvodu a žalobca by potom
žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. K argumentácii ohľadom neurčitého vymedzenia dohody o zmluvnej pokute žalobca uviedol, že
hoci pojem cena za príslušnú etapu spracovania nebol osobitne v zmluve dojednaný a definovaný, z

celkového obsahu zmluvy a rozloženia jednotlivých etáp diela a spôsobu zaplatenia ceny je zrejmé
jej rozvrhnutie a teda aj samotná výška ceny za dielo za jednotlivú etapu. V žalobe bolo presne
uvedené, ako bola zmluvná pokuta vypočítaná a žalobca je presvedčený o tom, že zmluvná pokuta bola
definovaná jasne, určite a zrozumiteľne a vyčíslenie sumy za jednotlivé etapy diela je v zmluve o dielo
explicitne uvedené. Žalobca v ďalšej časti vyjadrenia reagoval na argumentáciu žalovaného ohľadom
dodatočnej nemožnosti plnenia s tým, že za predmetné obdobie žalovanému zmluvnú pokutu nevyrubil.

Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava vo veci sp.zn. 22Cb/369/2015, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/265/2016, ktorým bol žalobca v
postaveníodporcuzaviazanýzaplatiťžalovanúsumu40.560,-Eurspríslušenstvom,ktorávzniklatitulom
Zmluvy o dielo č. 3/2010 a ktorej predmetom bolo zhotovenie diela pre katastrálne územie G.. Práva
a povinnosti z tejto zmluvy boli na žalobcu prevedené Zmluvou o prevode práv a povinností č. 9/2013,

pričom išlo o presne totožnú zmluvu, ktorú okresný súd v danom konaní vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon. Napadnutým rozsudkom tak bolo zasiahnuté do právnej istoty žalobcu, keďže
v skutkovo a právne zhodnej veci bolo rozhodnuté rozdielne, keď žalobca bol v postavení žalovaného
zaviazaný zaplatiť za zhotovenie diela, avšak v inom konaní, kde vystupoval ako žalobca a žiadal
zaplatenie zmluvnej pokuty, už nebol v spore úspešný. Žalobca ďalej uviedol, že predmetné zmluvy o

dielo boli uzatvárané bývalými katastrálnymi úradmi a tieto kompetencie následne na základe zákona
prešli na správy katastra v sídlach krajov, a to bez potreby akýchkoľvek ďalších úkonov. Na predmetnú
správu katastra tieto kompetencie prešli zákonom a rovnako zákonom č. 180/2013 Z.z. prešli niektoré
kompetencie na úrad geodézie, kartografie a katastra SR, a to konkrétne aj práva a povinnosti zo
zmlúv na zhotovenie registrov obnovenej evidencie pozemkov, a preto nebolo potrebné žiadať súhlas

zhotoviteľa s prevodom práv a povinností z predmetných zmlúv. Žalobca poukázal aj na ďalšie konanie,
v ktorom bol zaviazaný na plnenie z obdobnej zmluvy, v ktorom bol rozsudok okresného súdu potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/15/2018.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že bez dohody so žalovaným nebolo možné previesť práva

a povinnosti zo záväzkového vzťahu na žalobcu, a preto žalobca nemohol platne nadobudnúť právo k
žalovanej pohľadávke. Žalovaný so zmenou zmluvnej strany nedal súhlas výslovne ani konkludentne.
Absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností nemôže napraviť ani skutočnosť, že
žalobca žalovanému uhrádzal vystavené faktúry. Čo sa týka poukazu na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave, žalovaný uviedol, že označené rozhodnutie nie je možné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP

považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a zároveň konanie, na ktoré
žalobca poukazuje, nie je možné považovať za skutkovo a právne zhodné alebo podobné. Predmetom
týchto konaní nebolo posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a konajúce súdy sa
nezaoberali platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o postúpení práv a povinností. Za zavádzajúce
žalovanýoznačilajtvrdeniažalobcuohľadomprechoduniektorýchkompetenciínažalobcuvzmyslezák.

č. 180/2013 Z.z. Žalovaný uviedol, že zo žiadneho z ustanovení tohto zákona nevyplýva, že by práva
a povinnosti zo zmlúv na zhotovenie registrov obnovenej evidencie pozemkov prešli na žalobcu. Čo
sa týka argumentácie žalobcu ohľadom bezdôvodného obohatenia, žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca si žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo je nárok odlišný od nároku z
bezdôvodného obohatenia. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu ohľadom dohody o zmluvnej pokute, pričom

žalovaný zdôraznil, že pojem cena za príslušnú etapu spracovania nie je v zmluve nikde definovaný a
zo zmluvy nie je možné túto cenu určiť.

13. Žalobca v dodatočnom vyjadrení opätovne poukázal na rozsudky Okresného a Krajského súdu v
Bratislave a princíp právnej istoty a zopakoval svoje tvrdenia ohľadom zák. č. 180/2013 Z.z.

14. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ustanovenia
§ 379 v spojení s ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného

súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia §
387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/85/2021-242 zo dňa

11.11.2021,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

17. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
18. Vo vzťahu k podanému odvolaniu považuje krajský súd za potrebné prioritne vyjadriť sa k námietke
žalovaného vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu, a síce, že odvolanie žalobcu neobsahuje
všetky náležitosti odvolania, konkrétne, že v ňom nie sú dostatočne určito uvedené odvolacie dôvody.
Žalovaný uvedenú námietku odvodil od skutočnosti, že v podanom odvolaní žalobca namieta tvrdenia

žalovaného, ktoré žalovaný uviedol počas konania na súde prvej inštancie. Po oboznámení sa s
obsahom podaného odvolania konštatuje krajský súd, že žalobca síce na jednej strane polemizuje s
vyjadreniami žalovaného, ktoré boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, na druhej strane je
však z podaného odvolania zrejmé, že žalobca napáda závery súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku
jeho aktívnej legitimácie a ohľadom neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, na základe ktorých okresný

súd rozsudkom žalobu zamietol (časť III. podaného odvolania žalobcu). Je pritom potrebné obsah
podaného odvolania žalobcu hodnotiť aj v kontexte žalovaným uplatnenej obrany proti nároku žalobcu,
s ktorou obranou sa okresný súd čiastočne stotožnil. Ak potom žalobca v podanom odvolaní polemizuje
s argumentáciou žalovaného, ktorú čiastočne, a to v časti namietaného nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie a namietanej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, okresný súd prevzal do odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku, tak je nepochybné, že podaným odvolaním žalobca dostatočným
spôsobom vymedzil odvolacie dôvody, na základe ktorých považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
nesprávne. Námietka žalovaného o absencii vymedzených odvolacích dôvodov preto krajským súdom
nebola vyhodnotená ako dôvodná.

19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu v spojení s opravným uznesením a
v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby
v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už
odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade

skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd

poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval

správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

24. Základom posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu boli odvolacie dôvody žalobcu vo
vzťahukzáveruokresnéhosúduonedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuazáveruoneplatnostidohody
ozmluvnejpokute.Okresnýsúdzáveronedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvyvodilzozmluvy
o prevode práv a povinností, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom SR - Správa katastra Žilina a

žalobcom ako postupníkom a na základe ktorej mal postupca previesť na postupníka všetky svoje práva
a povinnosti okrem iného aj zo Zmluvy o dielo č. 117/2010 uzatvorenej so žalovaným ako zhotoviteľom.
Z tejto zmluvy o dielo (č.l. 9 a nasl. spisu) vyplýva, že objednávateľom bol Katastrálny úrad v Žiline,
Hollého 7, 011 81 Žilina a zhotoviteľom bol M.. D. Y., D. XXX, XXX XX X.. Jednalo sa tak o záväzkový
právny vzťah ako právny vzťah dvoch subjektov, na základe ktorého pre objednávateľa vzniklo právo

požadovať od žalovaného ako zhotoviteľa plnenie dohodnuté ako predmet zmluvy - diela a žalovanému
ako zhotoviteľovi vzniklo právo požadovať za poskytnuté plnenie dohodnutú cenu. Subjektom tohto
dvojstranného záväzkovoprávneho vzťahu tak boli Katastrálny úrad v Žiline v postavení objednávateľa
a žalovaný v postavení zhotoviteľa. S účinnosťou od 1.1.2013 došlo na základe zák. č. 345/2012
Z.z. k zrušeniu katastrálnych úradov vrátane Katastrálneho úradu v Žiline, ktorý bol objednávateľom

podľa uvedenej zmluvy, s tým, že pôsobnosť katastrálnych úradov bola prenesená na správy katastra
v sídlach krajov. K tejto zmene zmluvnej strany - objednávateľa tak došlo priamo na základe zákona,
ktorý pôsobnosť pôvodných katastrálnych úradov preniesol na správy katastra. Zákonom č. 180/2013
Z.z. došlo k zrušeniu správ katastra s tým, že práva a povinnosti zo zrušených správ katastra prešli na
novo vytvorené okresné úrady. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by žalobca - Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky bol právnym nástupcom Správy katastra Žilina, a to ani vo
vzťahu k spracovaniu registra obnovenej evidencie pozemkov. Žalobca tvrdil, že práva a povinnosti zo
zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným na neho mali prejsť na základe Zmluvy o prevode práv a
povinností č. 245/2013 (č.l. 117 a nasl. spisu). Po oboznámení sa s touto zmluvou je možné konštatovať,
že jej zmluvnými stranami sú postupca: SR - Správa katastra Žilina a postupník: SR - Úrad geodézie,

kartografie a katastra SR a predmetom tejto zmluvy je úprava práv a povinností týkajúcich sa prevodu
práv a povinností postupcu ako objednávateľa z uzatvorených zmlúv, vrátane zmluvy o dielo uzatvorenej
so žalovaným. Podľa tejto zmluvy mali na žalobcu byť predvedené všetky práva a povinnosti vyplývajúce
z uvedených zmlúv. Z predloženej fotokópie zmluvy je zrejmé, že bola podpísaná výlučne postupcom
a postupníkom.

25. Z vyššie uvedeného je tak možné konštatovať, že v danom prípade zmluvného vzťahu uzatvoreného
medzi pôvodným katastrálnym úradom a žalobcom došlo priamo zo zákona k zmene objednávateľa,
ktorým sa stala príslušná správa katastra. Žalobca svoje postavenie odvodzoval od uzatvorenej zmluvy,
na základe ktorej od tejto správy katastra mal nadobudnúť všetky práva a povinnosti zo zmluvy

uzatvorenej so žalovaným. Vo vzťahu k tejto zmluve považuje krajský súd za potrebné poukázať na
skutočnosť, uvedenú vyššie, že záväzkovoprávny vzťah je vzťah, ktorý vzniká medzi jeho stranami,
v danom prípade sa jednalo o vzťah, ktorý vznikol medzi katastrálnym úradom a žalovaným, resp.
následne žalovaným a právnym nástupcom pôvodného katastrálneho úradu. V zmysle úpravy ust. §
493 Občianskeho zákonníka nemožno takýto záväzkový vzťah meniť bez súhlasu jeho strán. Uvedené

vyplýva z jednej zo základných zásad zmluvného práva a síce pacta sunt servanda, teda zo zásady, že
zmluvy sa majú dodržiavať. V praxi táto zásada znamená, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe
zmluvy, nie je možné meniť bez súhlasu účastníkov tejto zmluvy. Na to, aby mohlo dôjsť k prevodu
všetkých práv a povinností z pôvodne uzatvorenej zmluvy o dielo na žalobcu, by tak bolo nevyhnutne
potrebné, aby s takouto zmenou vyjadril súhlas žalovaný, čo v konaní preukázané nebolo. Predmetom

uplatneného nároku žalobcu je pritom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne (§ 544 ods. 2 OZ). Preto aj na prípadnú dohodu o zmene dojednanej zmluvnej
pokuty v časti subjektu oprávneného domáhať sa zmluvnej pokuty tak ako táto zmluvná pokuta vyplývala
z uzatvorenej zmluvy o dielo, by nevyhnutne bolo potrebné, aby k zmene tejto dohody došlo písomne (§40 ods. 2 OZ). Nemôže preto obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že žalovaný mal akceptovať
zmenu zmluvnej strany tým, že komunikoval so žalobcom, resp. že na žalobcu vystavoval faktúry za
plnenie dohodnutého diela. V zhode s okresným súdom je potom namieste poukázať na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Obdo 7/2009, podľa ktorého predmetom postúpenia nemôže byť
celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, keďže v takom prípade by už išlo o zmenu zmluvy,
ktorá predpokladá dohodu zmluvných strán. V danom prípade osobitne vo vzťahu k dohode o zmluvnej
pokute, ktorá zo zákona vyžaduje písomnú formu, nie je možné konštatovať existenciu písomného
právneho úkonu žalovaného, ktorým by žalovaný vyjadril súhlas s tým, aby celý obsah jeho právneho

vzťahu založeného predmetnou zmluvou o dielo, teda všetky práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu
vyplývajúce, boli z pôvodného objednávateľa prenesené na žalobcu. Z uvedeného tak možno uzavrieť,
že predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkový vzťah (obdobne rozsudok NS ČR sp.zn. 26Odo
1406/2005).

26. Vo všeobecnosti k správnym záverom prijatým okresným súdom v napadnutom rozsudku krajský

súd dodáva, že vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti (aktívna, pasívna). Vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie, resp. povinnosť
sporovej strany vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného
práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v
konaní ide. Vecná legitimácia sporovej strany či už aktívna alebo pasívna predstavuje hmotnoprávny
vzťah sporovej strany k prejednávanej veci. Jednoducho povedané, ak z hmotného práva vyplýva

právo žalobcu, je v konaní aktívne vecne legitimovaný, ak právo žalobcu z hmotného práva nevyplýva,
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný,
t.j. nepreukázal, že by na neho prešli práva a povinnosti pôvodného objednávateľa zo zmluvy o dielo
uzavretej so žalovaným, teda nepreukázal, že je nositeľom ním uplatneného práva na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

27. Žalobca v podanom odvolaní spochybnil aj záver súdu prvej inštancie ohľadom neurčitosti, a
teda neplatnosti dohody o zmluvnej pokute. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné citovať
relevantnú právnu úpravu.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

30. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

31. K otázke platnosti právneho úkonu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že Občiansky zákonník
v ust. § 37 ods. 1 vyžaduje splnenie určitých predpokladov na to, aby sa jednalo o platný právny
úkon. V danom prípade je rozhodujúca otázka posúdenia určitosti či neurčitosti dojednania o zmluvnej
pokute zahrnutého do textu zmluvy o dielo. Z citovaného ust. § 544 ods. 2 OZ vyplýva, že zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne. Ak by sa zmluvná pokuta nedojednala v písomnej forme, bola by

takáto dohoda o zmluvnej pokute neplatná (§ 40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 OZ). Pri posudzovaní
platnosti či neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, ktorá má obligatórne písomnú formu, je tak potrebné
vychádzať predovšetkým z obsahu listiny, na ktorej je prejav vôle účastníkov zaznamenaný. V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru tak súdov Slovenskej republiky, ako aj súdov
Českej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo 205/2008 „ak je

predmetom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí
byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Nestačí,
že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu.
Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovaťdôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného
vzťahu“. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 26Cdo 4836/2007 konštatoval, že
v prípade právneho úkonu zaznamenaného písomne je určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na

ktorej je tento úkon zaznamenaný, pričom nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom
zmluvy, ak to nie je poznateľné z textu listiny. V tomto rozhodnutí NS ČR označil určitosť písomného
prejavu vôle za objektívnu kategóriu s tým, že prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti
o jeho obsahu ani u tretích osôb. K obdobným záverom Najvyšší súd Českej republiky dospel aj v
rozsudkusp.zn.33Cdo512/2000atiežvrozsudkusp.zn.33Cdo2509/2007.Okresnýsúdtakpostupoval

vecne správne, ak sa pri posudzovaní namietanej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute zaoberal
predovšetkým obsahom listiny, na ktorej je zachytený text zmluvy o dielo, súčasťou ktorej bolo písomné
dojednanie o zmluvnej pokute.

32. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd podrobil odvolaciemu prieskumu záver
okresného súdu o neurčitosti dojednania zmluvnej pokuty, ktoré dojednanie je súčasťou uzatvorenej

zmluvy o dielo v Článku VII. tejto zmluvy. Podľa jej bodu 7.1. v prípade, ak zhotoviteľ nedodrží niektorú
z lehôt ukončenia etapy spracovania diela uvedenú v článku III. tejto zmluvy, je povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu takto: 5% z ceny za príslušnú etapu spracovania za každý začatý
týždeň omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že základom pre výpočet dojednanej zmluvnej pokuty má
byť cena za príslušnú etapu spracovania podľa Článku III. zmluvy. V Článku III. bod 3.1. zmluvy sú

pritom vymedzené štyri etapy, avšak bez uvedenia ceny za každú konkrétnu etapu spracovávania diela.
Cena za dielo je vymedzená v Článku IV. dohodou zmluvných strán podľa špecifikácie prác uvedenej v
prílohe, pričom v tomto článku je dojednaná samostatne pre parcely, ktoré sú predmetom konania, pre
riešené parcely a pre delené parcely s tým, že v súhrne dohodnutá cena predstavuje čiastku 61.776,47
Eur s DPH. Prílohou zmluvy je špecifikácia prác registra obnovenej evidencie pozemkov, v ktorej je

obsiahnutákalkuláciapodľapočtuparcielpredmetukonania(kalkuláciaA),podľapočturiešenýchparciel
(kalkulácia B) a podľa počtu delených parciel (kalkulácia C) s uvedením celkovej ceny totožnej s cenou
uvedenou v Článku IV. zmluvy o dielo. V zhode s okresným súdom tak na základe uvedeného konštatuje
krajský súd, že zo žiadneho zo zmluvných dojednaní ani zo špecifikácie prác, ktorá je prílohou zmluvy,
nie je možné jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom stanoviť, aká časť dohodnutej ceny za

dielo má byť cenou za IV. etapu vykonávania diela podľa Článku III. zmluvy. Žalobca v tomto smere
v podanom odvolaní a ďalších následných vyjadreniach namietal, že podľa jeho názoru je cena za
IV. etapu vykonávania diela v zmluve stanovená explicitne. Neuviedol však žiadne konkrétne zmluvné
ustanovenie, z ktorého by bolo možné stanovenú cenu zistiť. Ani samotný žalobca v podanom odvolaní
túto konkrétnu cenu neuvádza a neuvádza ani spôsob, akým podľa jeho názoru mala byť vypočítavaná

cena, z ktorej následne bola určená výška požadovanej zmluvnej pokuty.

33. K otázke určitosti právneho úkonu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že otázku určitosti prejavu
vôle je potrebné skúmať vo vzťahu k určeniu účastníkov, podstatných zložiek právneho úkonu a
predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu a právny

úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle po jazykovej stránke síce zrozumiteľné, avšak nejednoznačné,
a tým je neurčitý jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nie je možné odstrániť a preklenúť ani
výkladom. Otázku neurčitosti právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí
právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Z vyššie uvedenej judikatúry súdov
je zrejmé, že pri tých písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní písomnej formy neplatné,

musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé, čo je ich predmetom. Pri posudzovaní otázky určitosti
či neurčitosti dojednania o zmluvnej pokute je potrebné zaoberať sa otázkou, či dohoda o zmluvnej
pokute zahrnutá v zmluve o dielo spĺňa zákonom v § 544 OZ vyžadované podstatné náležitosti. V zmysle
tohto ustanovenia musí dohoda o zmluvnej pokute obsahovať okrem označenia zmluvných strán, teda v
tomto prípade účastníkov zmluvy o dielo, tiež vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zmluvná

pokuta zabezpečuje, a určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Podľa rozhodnutia
publikovaného pod R 92/2004 „v dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej
určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda
neplatná“.

34. Z predmetného zmluvného dojednania je zrejmé, že spĺňa požiadavku určenia zmluvných strán,
nakoľko je súčasťou písomne uzavretej zmluvy o dielo a obsahuje tiež označenie zmluvnej povinnosti,
ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje (povinnosť zhotoviteľa dodržať lehoty stanovené pre
ukončenie jednotlivých etáp spracovania diela). Vo vzťahu k spôsobu určenia zmluvnej pokutypredmetné zmluvné ustanovenie výšku zmluvnej pokuty určuje ako 5 % z ceny za príslušnú etapu
spracovania za každý začatý týždeň omeškania. Okresný súd dospel k záveru o neurčitosti, a teda
neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu, že z dohodnutej ceny za dielo nemožno vyvodiť, aká

je cena za vyhotovenie IV. etapy diela. Ako bolo uvedené vyššie, krajský súd je názoru, ktorý potvrdzuje
aj citovaná judikatúra, že pri posudzovaní určitosti prejavu vôle treba vychádzať predovšetkým z obsahu
listiny,naktorejjetentoprejavvôlezaznamenaný,tedavtomtoprípadepredovšetkýmzobsahuzmluvyo
dielo. Je teda potrebné vychádzať z obsahu listiny, na ktorej je predmetný právny úkon zachytený. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Odo 1172/2003,

v ktorom NS ČR označil za neurčité, a teda neplatné dojednanie o zmluvnej pokute, kedy základ,
z ktorého mala byť zmluvná pokuta vypočítaná ako percentuálna čiastka za každý deň omeškania,
nie je zo zmluvy zrejmý, a to z dôvodu, že v predmetnej zmluve boli ako cena diela uvedené rôzne
výšky ceny diela a nebolo zrejmé, z akej ceny má byť percentuálna výška zmluvnej pokuty určená.
Najvyšší súd ČR ďalej v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že „ak nie je zrejmé, z akej ceny má byť
percentuálna výška pokuty stanovená, nie je možné dospieť k inému záveru, než že zmluvná pokuta je

neplatná pre neurčitosť, a to aj vtedy, ak by sa účastníci zhodli na tom, o akú cenu sa jedná, nakoľko s
ohľadom na obligatórnu písomnú formu dojednania o zmluvnej pokute musí byť spôsob určenia výšky
zmluvnej pokuty stanovený určite (§ 544 ods. 2 OZ)“. Krajský súd je tak názoru, že v tomto prípade
je potrebné vychádzať predovšetkým z textu listiny, pričom z textu listiny, ktorá zachytáva dohodu
účastníkov o zmluvnej pokute, musí byť nielen účastníkom, ale aj nezainteresovanej tretej osobe zrejmé,

akým spôsobom má byť zmluvná pokuta vypočítaná. V danom prípade by tak z tohto textu muselo byť
nepochybnezrejmé,akájevýškacenyzaVI.etapudiela,ktorácenajezákladomprevýpočetdojednanej
zmluvnej pokuty. Ak táto cena nie je zo zmluvy a jej prílohy zistiteľná, nie je v zmluve jednoznačne
uvedená jej číselným vyjadrením, príp. spôsobom jej určenia, výpočtu, teda nie je ani určený spôsob
jej určenia, tak nemožno dospieť k inému záveru, než záveru o neurčitosti a teda neplatnosti takéhoto

zmluvného dojednania.

35. Žalobca v dodatočne podaných vyjadreniach v rámci odvolacieho konania poukazoval na
rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Bratislave, v ktorých bol ako žalovaná strana zaviazaný na
plnenie z obdobných zmlúv o dielo a v ktorých konajúce súdy nespochybňovali uzatvorenú zmluvu o

prevode práv a povinností. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu považuje krajský súd za potrebné
uviesť, že v prípade rozhodnutí okresného a krajského súdu sa nejedná o rozhodnutia najvyšších
súdnych autorít, teda o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR, a preto nemôže
obstáť námietka žalobcu ohľadom porušenia princípu právnej istoty. Okrem toho je potrebné uviesť,
že v predmetných rozhodnutiach sa riešila otázka povinnosti žalobcu v postavení žalovaného zaplatiť

cenu diela a nie otázka, či žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty a už vôbec nie otázka, či zmluvná pokuta, ktorá je predmetom tohto
konania, bola alebo nebola dojednaná dostatočne určitým spôsobom. Okrem toho je potrebné poukázať
na skutočnosť, že uvedené námietky žalobca neuplatnil vo včas podanom odvolaní, ale až následne
v reakcii na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu. V zmysle úpravy ust. § 365 ods. 3 CSP

možno pritom odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

36. Žalobca v podanom odvolaní spochybňoval aj ďalšie tvrdenia žalovaného, týkajúce sa dodatočnej
nemožnosti plnenia či nevykonania rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín sp.zn. C 32/2016. Vo vzťahu

k týmto námietkam je potrebné uviesť, že sa jedná o polemiku žalobcu s tvrdeniami žalovaného
uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré však v napadnutom rozsudku okresný súd
nevyhodnocoval, keďže dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a k záveru
o neurčitosti dojednania zmluvnej pokuty. S ohľadom na skutočnosť, že krajský súd sa s uvedenými
závermi okresného súdu stotožnil, nie je namieste ani v rámci vyvolaného odvolacieho konania zaoberať

sa ďalšou argumentáciou žalovaného, ktorú žalovaný uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie ako
prostriedok svojej procesnej obrany.

37. Krajský súd nehodnotí ako relevantnú ani odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že predmetná
Zmluva o prevode práv a povinností č. 245/2013 bola dňa 25.9.2013 zverejnená v Centrálnom registri

zmlúv, čím sa táto skutočnosť stala všeobecne známou. Centrálny register zmlúv je zoznamom
zmlúv uzatvorených ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, verejnoprávnymi inštitúciami a
podriadenýmiorganizáciamitýchtoinštitúcií,pričompodľazákonatakátozmluvanadobúdaúčinnosťdeň
pojejzverejnenívcentrálnomregistri.Samotnáskutočnosťzverejneniatejtozmluvyvcentrálnomregistrivšak nemá žiaden dopad na riešenie otázky nedostatku súhlasu žalovaného s prevodom všetkých
práv a povinností z ním uzatvorenej zmluvy o dielo na žalobcu, pričom zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by zverejnenie zmluvy v centrálnom registri malo takýto súhlas nahradiť.

38. Čo sa týka námietky žalobcu, že predmetné rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín sp. zn. C
32/2016 nebolo ako dôkaz na súdnom pojednávaní vykonané, krajský súd uvádza, že okresný súd
žalobu zamietol z dvoch dôvodov, a síce z dôvodu nedostatku aktívne vecnej legitimácie žalobcu a na
základe záveru o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. Vo vzťahu k týmto záverom nepochybne

nebolo potrebné dôkaz oboznámením uvedeného rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín vykonávať,
pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že z tohto rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadne závery nevyvodzoval a toto rozhodnutie ani nijakým
spôsobom nehodnotil. Toto rozhodnutie tak nie je možné hodnotiť ako podklad pred rozsudok okresného
súdu, a preto nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu, že malo dôjsť k procesnému pochybeniu v
rámci súdneho konania, ak tento dôkaz, na ktorý sa odvolával žalovaný, nebol vykonaný. Treba v tejto

súvislosti poukázať aj na obsah zápisnice z pojednávania pred okresným súdom dňa 13.1.2020 (č.l. 132
a nasl. spisu), z ktorej vyplýva, že sporové strany uviedli, že už nemajú ďalšie dôkazy. Na pojednávaní
teda tak žalobca ako ani žalovaný uvedený dôkaz vykonať nenavrhli.

39. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uzaviera,

že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že
okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na
iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania, než aby rozsudok okresného
súdu potvrdil. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr.
III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje,
že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že

vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie
vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu.
Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

40. V zmysle uvedených zhodnotení potom krajský súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP pristúpil k
potvrdeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu tak vo výroku vo veci samej ako aj vo
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania nebol odvolaním žalobcu
osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku
okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému bola
preto krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.