Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206405
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8716206405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

JozefaAngelovičaaJUDr.VieryZoľákovejvprávnejvecižalobcu:H..Š.Q.,K..XX.XX.XXXX,O.Š.XXX/
XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059
91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:
00166073, v konaní o náhradu škody 528,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 18C/89/2016-129 zo dňa 08.06.2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 18.07.2016 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 528,49 eur s 5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 30.06.2015 do zaplatenia
dôvodiac, že viedlo sa voči nemu trestné konanie, kde rozsudkom OS Poprad č. k. 5T/88/2008-230 zo

dňa 09.01.2013 bol oslobodený spod obžaloby v spojení s rozsudkom KS Prešov č. k. 10To/14/2013-252
zo dňa 11.12.2013. V trestnom konaní bolo vydané uznesenie č. k. 5T/88/2008-187 dňa 12.07.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011, ktorým bola uložená poriadková pokuta vo výške 500,- eur.
Ďalej uviedol, že dňa 10.06.2013 požiadal v trestnom konaní o odpustenie poriadkovej pokuty s tým,
že v uvedenom konaní sa o tom nekonalo. Dňa 28.02.2013 bolo odpísané z účtu 500,- eur a banková
pokuta vo výške 28,49 eur. Dňa 19.06.2015 bola podaná žiadosť na F. V. W. Y. o prerokovanie nároku
spôsobenej škody a uvedený nárok bol postúpený Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalovaný nevyhovel pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a odkázal na možnosť
podania žaloby na súd z dôvodu nedôvodnosti. Žalobca poukázal na dôkazy: oznámenie o výsledku
predbežného prerokovania nároku zo dňa 22.12.2015, vyjadrenie F. V. W. Y. zo dňa 23.06.2015, žiadosť
o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.06.2015, čestné vyhlásenie od H.. X. Q., výpis
žalobcu z účtu B. O. U..W.., uznesenie KS Bratislava č. k. E7570016612, oznámenie zo dňa 10.06.2013
z KS Bratislava, oznámenie zo dňa 20.02.2014 v konaní 5T/88/2008, žiadosť o odpustenie poriadkovej
pokuty zo dňa 10.06.2013, výzva na dobrovoľné plnenie zo dňa 03.04.2012, uznesenie OS Poprad č.

k. 5T/88/2008, výzva z KS Bratislava zo dňa 18.05.2015, rozsudok OS Poprad 5T/88/2008, uznesenie
KS Prešov 10To/14/2013, obžaloba zo dňa 09.07.2008, uznesenie OP Poprad č. k. 1Pv556/07 zo dňa
11.10.2007, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 10.09.2007, uznesenie OR PZ č. k. ČVS:R.-XXX/OEK-V.-
XXXX.3. Žalovaný na pojednávaniach poukázal na to, že pre možnosť vzniku škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa vyžaduje kumulatívne naplnenie 3 zákonných predpokladov 1) existencia právnej titulu

ako dôvodu vzniku škody, vznik škody a existencia priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
právnym titulom a škodou. Štát nie je automaticky nositeľom zodpovednosti za akékoľvek náklady
vzniknuté subjektom súkromného práva pri kontakte s verejnou mocou a uvedené rozhodnutie o uložení
pokuty nemožno jednoznačne považovať za nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s §5 a § 6
zákona č. 514/2013 Z. z. V danom prípade, ak bola škoda spôsobená v trestnom konaní rozhodnutím

niektorého orgánu činného v tomto konaní tak štát má byť zastúpený F. V. W. Y.. Suma 25,49 eur
je poplatok účtovaný na základe interných predpisov banky a v prípade takéhoto poplatku nemožno
uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu verejnej moci a jej zaplateniu. V prípade,
ak by súd uznal oprávnenosť nároku tak uplatnená doba úroku z omeškania nie je v súlade s § 16
ods.4 zákona č. 514/2003 a úrok z omeškania mal byť priznaný od 09.01.2016, nakoľko oznámenie o
výsledku predbežného prerokovania bolo doručené 08.01.2016. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS

SR3Cdo/32/2007,rozhodnutieNSČR25Cdo/915/2015,NSSR6Cdo/103/2011,NSSR8Cdo/289/2014.
Žalobca nerešpektoval záväzné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vyslovil aj svoj právny názor na
vec. V konaní nebola preukázaná kumulatívna existencia zákonných predpokladov a nárok žalobcu je
považovaný za bezdôvodný.

4. Na Okresnom súde Poprad sa viedlo trestné konanie voči žalobcovi č. k. 5T/88/2008, kde rozhodnutím
OS Poprad č. k.5T/88/2008-230 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v spojení s rozhodnutím KS
Prešov 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013. V uvedenom konaní bola uznesením č. k. 5T/88/2008-187
zo dňa 12.07.2011 uložená žalobcovi poriadková pokuta vo výške 500,- eur. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011. Uznesením KS Bratislava č. k. E 7570016612 zo dňa

28.8.2013 bolo nariadené uspokojenie pohľadávky vo výške 500,- eur výkonom rozhodnutia prikázaním
pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu žalobcu. Z účtu žalobcu vedenom vo B. O. U..W.., bola dňa
28.02.2013 odpísaná istina vo výške 500,- eur a pokuta z istiny 28,49 eur. Žalobca si uplatnil nárok v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. dňa 19.06.2015 zaslaním na F. V. W. Y., ktorá dňa 23.06.2015 postúpila
konanie z dôvodu príslušnosti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 22.12.2015

bolo vydané oznámenie žalovaným o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
ako nedôvodné. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č. k. 18C/89/2016-92 zo dňa 20.06.2019,
kde voči I. výroku bolo podané odvolanie žalovaným a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
23Co/119/2019-114 zo dňa 26.08.2020 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu s výnimkou výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2, 3, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2,
§ 5 ods. 1 a § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

6. Okresný súd posúdil žalobu vzhľadom na § 391 ods. 2 CSP ako nedôvodnú a neopodstatnenú

a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že napriek skutočnosti, že došlo k trestnému konaniu voči
žalobcovi, pričom sa trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom a v rámci tohto trestného
konania bola uložená žalobcovi uznesením Okresného súdu Poprad 5T/88/2008-188 zo dňa 12.07.2011
poriadková pokuta vo výške 500,- eur a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011
a vo veci sa viedol výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu a nárok

bol žalobcom uplatnený včas a riadne voči subjektu - F. V.Y. W. Y., ktorá ju postúpila Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, a teda súd sa stotožnil s tým, že v danom prípade mal byť
uplatňovaný nárok voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, čo aj uvedený orgán potvrdil
tým, že vybavoval predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody v zmysle § 15 uvedeného zákona a
žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedené konanie súviselo

s trestným konaním, ktoré viedlo k oslobodzujúcemu rozsudku, avšak dôvod uloženia poriadkovej
pokuty bol v príčinnej súvislosti priamo s konaním súdu, ktoré viedlo k oslobodeniu žalobcu spod
obžaloby, avšak rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty bolo založené na iných skutočnostiach, a to,
že žalobca napriek výzve súdu nesplnil jeho výzvu a pokiaľ existovali dôvody na uloženie poriadkovej
pokuty, oslobodením spod obžaloby sa účinky takéhoto rozhodnutia nezrušili. Uloženie poriadkovej

pokuty bolo sankcionované vzhľadom na správanie sa žalobcu v konaní, nesúviselo bezprostredne
s tým, či v konečnom rozhodnutí bude žalobca uznaný za vinného, alebo bude oslobodený spod
obžaloby. Nezákonnosť rozhodnutia v trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na všetky rozhodnutia v
danom trestnom konaní. Oslobodenie spod obžaloby neznamená de facto zrušenie aj rozhodnutia oporiadkovej pokute. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom sa posudzuje ako nárok spôsobený
nezákonným rozhodnutím. Súd z trestného spisu zistil, že uvedené uznesenie o poriadkovej pokute č. k.
5T/88/2008-187 zo dňa 02.07.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011 a voči nemu bol prípustný

opravný prostriedok, a to sťažnosť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na § 193 CSP
a tiež vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je oprávnený,
a preto v celosti žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 2 CSP, a to tak, že priznal žalovanému

náhradu trov konania v pomere 100 % ako úspešnému v konaní.

8. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď mal za to, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil. Podstatou sporu podľa žalobcu nie je posúdenie otázky, či bola dôvodne
uložená pokuta, ale ide o tú skutočnosť, že pokuta bola uložená v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na
základe nezákonného rozhodnutia. Táto nezákonnosť je nesporná, keď žalobca bol oslobodený spod

obžaloby. Podľa žalobcu akýkoľvek úkon súdu, ktorý bol vykonaný v tomto trestnom konaní, ktoré bolo
vedené nezákonne nemôže byť považované za zákonne irelevantný, teda aj rozhodnutie o uložení
pokuty uznesením zo dňa 12.07.2011 v nezákonne vedenom konaní, nemôže byť zákonné a zaplatenie
pokuty teda škodou, ktorú utrpel žalobca v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu a nesprávneho
úradného postupu súdu, keď proti nemu bolo vedené trestné stíhanie.

9. V tomto prípade je podľa žalobcu potrebné vychádzať z analógie judikatúry ESĽP, ktorá hovorí o
otrávenom dôkaze, kde prvotný dôkaz pokiaľ je vykonaný nezákonne spôsobuje, že všetky dôkazy,
ktoré sa od tohto odvíjajú sú nezákonné - otrávené. Analogicky všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané v
nezákonnom konaní sú taktiež nezákonné, teda aj rozhodnutie o uložení pokuty.

10. Rovnako mal žalobca za to, že si uplatnil svoju žalobu riadne a včas, keď náhradu škody si mohol
uplatniť až po tom, čo bola jednoznačne preukázaná nezákonnosť trestného stíhania oslobodzujúcim
rozsudkom zo dňa 09.01.2013.

11. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobe
vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v
akom bolo odvolanie podané, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§

219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru o neopodstatnenosti odvolania žalobcu.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov vo vzťahu
k napadnutým výrokom v kontexte s nesprávnym právnym posúdením, ktoré primárne napáda žalobca,

ako aj v tom, či na zistený skutkový stav súd správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Podstata odvolacích argumentov žalobcu vo vzťahu k výrokom bola koncentrovaná na tvrdenie
o nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne záver, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súdnepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

17. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdu prvej inštancie vo veci samej, odvolací súd
konštatuje postačujúce zistenie skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie veci, ako aj z vykonaného
dokazovania vychádzajúce správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi
skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd sa stotožňuje

s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k meritu veci a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva.

18. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala vzniknúť z dôvodu uloženia poriadkovej pokuty uznesením Okresného súdu Poprad č. k.
5T/88/2008-187 zo dňa 12.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011 a ktoré bolo

uložené v trestnom konaní, v ktorom bol žalobca rozsudkom č. k. 5T/88/2008-230 zo dňa 09.01.2013
právoplatne oslobodený spod obžaloby, ktorý rozsudok po zamietnutí odvolania okresného prokurátora
rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013 nadobudol právoplatnosť
dňa 11.12.2013.

19. Zo samotného uznesenia o uložení poriadkovej pokuty vyplýva, že toto bolo uložené podľa § 70 ods.
1 Trestného poriadku, z dôvodu že žalobca v postavení obžalovaného sa napriek predchádzajúcemu
napomenutiu voči súdu správal urážlivo a bez nedostatočného ospravedlnenia nevyhovel jeho výzve.
Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk a voči tomuto uzneseniu žalobca
v zákonnej lehote nepodal opravný prostriedok - sťažnosť, a preto nadobudlo právoplatnosť dňa

06.09.2011. Z dôvodu, že žalobca túto poriadkovú pokutu, ktorá bola vykonateľná neuhradil, nariadil
Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 22.11.2012 výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky
oprávneného odpísaním z účtu povinného.

20. Je teda zrejmé, že uznesenie, od ktorého žalobca odvíja svoj nárok na náhradu škody, nie

je v príčinnej súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom, keď základným predpokladom zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 6 ods. 1 prvá veta zákona č.
514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda.
Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty nebolo doposiaľ nijako zrušené ani zmenené s tým, že
samotnáskutočnosť,žežalobcabolnáslednevtrestnomkonaníprávoplatnespodobžalobyoslobodený,

neznamená automaticky zrušenie všetkých rozhodnutí vydaných v tomto konaní, ale len tých rozhodnutí,
ktoré obsahovo na toto rozhodnutie nadväzujú a boli vydané v priamej príčinnej súvislosti s týmto
oslobodzujúcim rozhodnutím v trestnom konaní. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty má povahu
správneho rozhodnutia a jeho účelom je zabezpečiť rýchly a nerušený priebeh trestného konania, a ako
také nemá priamy súvis s rozhodnutím o vine, respektíve nevine obžalovaného. V prípade, ak by si súd

osvojil výklad žalobcu znamenalo by to, že bez ohľadu na správanie sa obžalovaného, by v prípade, ak
by bol oslobodený spod obžaloby v trestnom konaní, v ktorom opakovane rušil priebeh pojednávania,
respektívevulgárnesasprávalkúčastníkomtohtokonaniasúdu,respektíveorgánomčinnýchvtrestnom
konaní,muselibyťtaktooslobodenémuobžalovanémuvrátenévšetkyfinančnéprostriedky,ktorézaplatil
v rámci poriadkových pokút. Naviac, poriadková pokuta v rámci trestného konania nemusí byť uložená

len obžalovanému, ale aj prokurátorovi, svedkovi, znalcovi, respektíve iným osobám zúčastneným v
trestnomkonaní,ktorým,akbysisúdosvojilvýkladžalobcu,muselabyťtátoporiadkovápokutavrátenáv
prípade, ak by došlo k ukončeniu trestného konania, v ktorom bola uložená oslobodzujúcim rozsudkom.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje legitímny záujem štátu na riadnom vedení trestného konania
a na zaistení toho, aby sa obžalovaní nepokúšali vyhýbať spravodlivosti alebo mariť, respektíve narúšať

bezproblémový priebeh trestného konania. Tak ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
žalobca v postavení obžalovaného ignoroval viacero výziev súdu na predloženie dokladov týkajúcich sa
jeho práceneschopnosti, ktorá bola dôvodom na opakované odročenie pojednávaní, čím nepochybne
došlo k narušeniu plynulého priebehu trestného konania. Žalobca namiesto predloženia predmetných
dokladov, respektíve ozrejmenia súdom požadovaných skutočností na výzvu súdu odpovedal vlastnými

výzvami, pričom pred uložením poriadkovej pokuty bol zo strany súdu upozornený na možnosť
uloženia poriadkovej pokuty v prípade, ak nebude rešpektovať výzvy súdu. Uvedené rozhodnutie o
uložení poriadkovej pokuty nenapĺňa základné znaky nezákonného rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 cit.
zákona, a preto rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty nemôže byť len v dôsledku neodsúdeniaobžalovanej osoby považované za nezákonné rozhodnutie. Odvolací súd zdôraznil, že toto rozhodnutie
priamo nesúvisí s posudzovaním samotnej viny obžalovaného v trestnom konaní, ale súvisí výlučne s
procesným postupom súdu po vystupovaní žalobcu ako obžalovaného. Poukazujúc na uvedené je preto

zrejmé, že rozhodnutie od ktorého žalobca odvíja svoj návrh nespĺňa formálne atribúty nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 5 a § 6 zákona zodpovednosti státu za škodu.

21. Už v predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe vyhovel, odvolací súd konštatoval, že záver o nezákonnosti rozhodnutia o

trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na všetky rozhodnutia v danom trestnom konaní, a aj keď
bol žalobca oslobodený spod obžaloby neznamená to, že oslobodením spod obžaloby bolo de facto
zrušené aj rozhodnutie o poriadkovej pokute. Rozhodnutie o poriadkovej pokute bolo založené na iných
skutočnostiach a v zásade pokiaľ existoval dôvod na uloženie poriadkovej pokuty sa neoslobodením
spod obžaloby účinky takéhoto rozhodnutia nezrušili. Uloženie poriadkovej pokuty sankcionuje určité
správanie sa účastníka v konaní, nesúvisí bezprostredne s tým, či v konečnom žalobca bude alebo

nebude uznaný za vinného, ale bude oslobodený spod obžaloby.

22. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

23. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žalovanému priznaná náhrada trov konania vo výške 100 % dospel
odvolacísúdkzáveru,žerozsudokjepotrebnéajvtejtočastipotvrdiť.Základnýmkritériomrozhodovania
o nároku na náhradu trov konania je zásada úspechu v spore (§ 255 CSP), keď žalovaný bol v konaní
plne úspešnou procesnou stranou.

24. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP, keď žalovaný ako plne úspešný v odvolacom konaní má proti žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré mu vznikli, pričom o ich výške v súlade s § 396 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).