Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. november 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/409/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605204331
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Malvína Šebestová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2605204331.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX I., pre vymoženie pohľadávky 354,79 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vazovova 9,

811 07 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 01.04.2020 z a m i e t a .

II. Súd návrh oprávneného zo dňa 01.04.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .

III. Súd námietky oprávneného zo dňa 01.04.2020 proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX
418/2005 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 02.03.2020 zamieta .

IV. Súd námietky oprávneného zo dňa 01.04.2020 proti paušálnym trovám v Upovedomení o zastavení
starej exekúcie EX 418/2005 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 02.03.2020 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5205 015227 zo dňa 10.05.2005 bol súdny exekútor Mgr.
Vladimír Cipár, Exekútorský úrad Bratislava poverený podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok)
v znení neskorších predpisov vykonaním exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného
súdu Skalica č. k. 4Rob/104/2004-35 zo dňa 23.09.2004.

2. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK"), na účely tohto zákona sa starou exekúciou
rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Dňa 21.04.2020 súdny exekútor doručil súdu námietky oprávneného zo dňa 01.04.2020 proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 418/2005-141 zo dňa 02.03.2020. Námietky oprávnený

odôvodnil tým, že namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o
starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30.6.2016, upovedomenie
neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné a
z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony
súdnyexekútorvykonal.Súčasťounámietokprotiupovedomeniuozastavenístarejexekúciebolajnávrh
na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR

o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor
zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods.1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu
retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu. Oprávnený
v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a zdôraznil dopad

tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený žiadal, aby
exekučný súd prerušil konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podal návrh na začatie konania
o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.

4. Súdny exekútor k námietkam uviedol, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení

starej exekúcie boli podané v zákonnej lehote a exekúcia bola do CRE zapísaná dňa 02.12.2015.

5. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

6. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba
a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu
alebodedičskékonaniepooprávnenomalebopovinnombolozastavenézdôvodu,ženezanechalžiadny
majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený
alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné

konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť rozhoduje o a)
námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad

starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka
exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení
príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný
len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj len EP), ak tento zákon v § 243i až

243kneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

12. Oprávnený v rámci konania o námietkach žiadal prerušenie konania za účelom podania návrhu na
začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovení § 1 ods.

1,2, §2 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 ZoUNEK s čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. S poukazom
na ust. § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
exekučné konanie nemožno prerušiť, čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť
prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
zákona č. 589/2003 Z. z.), medzi ktorými ani príkladom nie je uvedený Civilný sporový poriadok v znení
účinnom od 01.07.2016. Ustanovenia Civilného sporového poriadku sa v exekučnom konaní použijúiba za predpokladu, že Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu. Exekučný poriadok však
upravuje otázku prerušenia exekučného konania v § 36 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017 (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20.05.2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02). Ustanovenie § 36

ods. 5 Exekučného poriadku, preto vylučuje aplikáciu § 162 C.s.p., pretože má, pokiaľ ide o prerušenie
exekučného konania, vlastné pravidlo. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia
konania neupravuje, a pretože súd nemieni ani iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

13. V ďalšej časti sa súd zaoberal podnetom oprávneného (ktorý súd vyhodnotil ako návrh), aby
exekučný súd podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ZoUNEK s Ústavou. Po
preskúmaní návrhu oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov,
súd nezistil dôvody pre ktoré by bol ZoUNEK v nesúlade s Ústavou SR prípadne s čl. 63 Zmluvy o
fungovaní EÚ. ZoUNEK je špeciálnym zákonom k zákonu č. 233/1995 Z. z. Exekučnému poriadku,
pričom nemení ani nezavádza nové dôvody na zastavenie exekúcie, len zavádza osobitný mechanizmu

ukončovania exekúcii s cieľom zefektívniť exekučné konanie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené
v ZoUNEK sú totožné s dôvodmi uvedenými v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom ZoUNEK
len presne vymedzuje, v ktorých prípadoch dochádza k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona bez
potrebyrozhodnutiasúdu.Ideonespornéprípadyakonapr.keďzastavenieexekúcienavrholoprávnený,
zanikol niektorý z účastníkov bez právneho nástupcu a keď povinný je nemajetný. V tomto prípade

preto nemožno hovoriť, že sa jedná o pravú retroaktivitu prípadne, že by ZoUNEK odnímal legálne
nadobudnuté práva oprávneného. Rozdiel oproti úprave v Exekučnom poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 je len v tom, že v presne vymedzených prípadoch sa zavádza, že exekúcia sa zastavuje
priamo zo zákona. Ide o jednoznačné prípady, ktoré keď nastanú, súd by aj tak nemal inú možnosť
len exekúciu zastaviť a preto sa javí za účelné, aby došlo k zastaveniu zo zákona. Súd má za to,

že zákonodarca jasne definoval a určil podmienky, kedy dochádza k zastaveniu starej exekúcie zo
zákona a preto sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR. Zákon v žiadnom prípade
nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania
je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú
otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím

súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade
nie je v rozpore s Ústavou SR. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavou
SR ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je
prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak
súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich

k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok
aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon
retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. To,
že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok,
nie je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z

dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a
zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna
exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a
exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním
sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia

paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v
exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného. V súvislosti
s uvedeným súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 211/2020,
podľa ktorého nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi
ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto

nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex
generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou
aplikácie úpravy lex specialis. Ústavný súd ďalej konštatoval, že napadnuté upovedomenia v časti výziev
na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom
interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy.

14. Vzhľadom k uvedenému súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na ústavný súd zamietol, nakoľko nepovažuje ustanovenia ZoUNEK za rozporné s
Ústavou Slovenskej republiky.15. Súd napokon preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k

záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však
podané dôvodne

16. Dôvodom podania námietok bolo, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií v
lehote 7 dní odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedie? o skutoenostiach rozhodujúcich

prezápis,najneskôrdo30.06.2016apretojeupovedomenievydanévrozporesozákonom.Ustanovenie
§ 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK neurčuje ako podmienku pre priznanie trov starej exekúcie, aby zápis
do Centrálneho registra exekúcií bol vykonaný v určitej lehote. Pre priznanie trov starej exekúcie
preto nie je rozhodujúca včasnosť zápisu do Centrálneho registra exekúcií. Preukázanie splnenia
podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení
starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť

nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia. Súd mal z Centrálneho registra
exekúciízapreukázané,žeexekúciavedenápodsp.zn.3Er/1139/2012jezapísanávcentrálnomregistri
exekúcií v zmysle § 211a ods. 1 a § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Stará exekúcia sa podľa
ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v
§ 2 ods. 1 ZoUNEK a vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK

(absolútne výnimky) a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby aj niektorá z výnimiek
podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky). Skutočnosť, že exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri
exekúcií, ani to, že nebola v tomto registri zapísaná včas, výnimku zo zastavenia starej exekúcie
zo zákona nepredstavuje. Zo ZoUNEK nevyplýva, že nedôjde k zastaveniu exekúcie zo zákona, ak
exekúcia nie je v CRE zapísaná, resp. ak v CRE nebola zapísaná včas. Upovedomenie o zastavení

starej exekúcie, aj keď exekúcia nebola zapísaná v CRE, resp. nebola zapísaná v CRE včas, preto nie
je vydané v rozpore so zákonom a nezapísanie starej exekúcie v CRE, resp. jej nezapísanie v CRE
včas, nepredstavuje dôvod na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, pre
ktorý by bolo možné námietkam proti upovedomeniu vyhovieť a upovedomenie zrušiť. Súd mal z výpisu
z Centrálneho registra exekúcií preukázané, že exekúcia proti povinným je zaevidovaná v Centrálnom

registri exekúcií.

17. Oprávnený taktiež namietal, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je v rozpore so
zákonom, nakoľko neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto
je nepreskúmateľné. K uvedenému súd uvádza, že vzor upovedomenia o zastavení starej exekúcie

bol výsledkom dohody medzi Slovenskou komorou exekútorov a Ministerstvom spravodlivosti SR a
obsahuje okrem iného indikáciu, ktoré údaje a skutočnosti majú byť do upovedomenia doplnené.
Súdny exekútor vydal upovedomenia v súlade s týmto vzorom, pričom súd má za to, že napadnuté
upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú a to v
tom znení: „ Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná

doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“
a tiež aj slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia exekúcie a to: ,, pretože uplynula rozhodná doba“ .
Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 zákona č.
233/2019 Z.z. Čo sa týka namietaného postupu zo strany súdneho exekútora v priebehu výkonu
exekúcie súd uvádza, že ak si súdny exekútor nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych

predpisov v priebehu vykonávania exekúcie, je možnosť obrátiť sa s podnetom na Slovenskú komoru
exekútorov.

18. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia
prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 18.05.2005

a teda vznikol dôvod zastavenia starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne
nebolo zistené, že ide o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli
preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, alebo sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK).
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v
súlade so zákonom a preto námietky v súlade s § 7 ods. 3 ZOUNEK ako nedôvodné zamietol .

19. Z obsahu podania oprávneného zo dňa 01.04.2020 je zrejmé, že námietky oprávneného smerujú
aj proti paušálnym trovám, proti ktorým námietky podľa zákona prípustné nie sú. To platí rovnako o
základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti nároku na paušálnetrovy námietky, musel by to explicitne vyjadriť v zákone. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZOUNEK neupravuje
možnosť podať námietky proti nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie, preto súd dospel k záveru,
že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie námietok v zmysle § 7 ods. 3 ZOUNEK.

20. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Skalica.
Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 242 C.s.p.).

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239, ods. 2 C.s.p.).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.)
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podanie uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 243
C.s.p.).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné. (§ 245 C.s.p.)