Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. august 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10Er/613/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6403896442
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Ján Krátky
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6403896442.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad
Hronom, Sládkovičova 17, IČO 30807484, 965 01 Žiar nad Hronom, proti povinnému: X. M., R..Č..
XXXXXX/XXXX, M. Č.. XXX, XXX XX S. M., vedenej pod sp.zn. EX 1233/03, súdnym exekútorom:
Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, o vymoženie 2
819,13 € (84 929 Sk), takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,12 € do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 22.12.2003 súdneho exekútora poverením č. 5613 020137

vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2 819,13 €
(84 929 Sk) na základe rozhodnutia č. 702-446-6023/2003-8 zo dňa 08.08.2003, platobného výmeru č.
702-98-6023/2003-5 zo dňa 21.07.2003 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Dňa 14.11.2014 doručil povinný tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku v ktorom uviedol že je nemajetný, jeho majetok nestačí ani na úhradu

trov exekúcie a preto žiada exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie. Dňa
10.02.2015 doručil povinný tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol,
že pohľadávka je premlčaná a preto žiada exekúciu zastaviť. Súd zaslal návrh povinného na zastavenie
exekúcie a doplnenie návrhu na vyjadrenie súdnemu exekútorovi s tým, nech sa vyjadrí k majetkovým
pomerom povinného. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej
výške 253,47 € a zároveň uviedol, že povinný je nemajetný, vlastní len spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnosti, ktorá sa javí ako nepredajná a vzhľadom k uvedenému navrhuje exekúciu zastaviť podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné

uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedenéhodôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre

to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,

o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie

je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak
je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom
pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je

oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia
orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor
oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením
exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v

spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP,
nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom
prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného

skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. l EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi
priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do
30.04.2008 náhradu trov exekúcie v celkovej výške 67,12 € vrátane 20% DPH (11,19 €).

Uvedená odmena predstavuje :A) úkony exekučnej činnosti 7 x 3,32 € = 23,24 € + 20% DPH, t.j. 27,89 € [§ 14 ods. 1, ods. 2 a
§ 15 ods. 1 písm. a/ - j/ citovanej vyhlášky za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie

majetku povinného 3x (ODI, mesto Nová Baňa, obec Brehy)].

B) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky (poštovné): 32,69 € + 20% DPH = 39,23 €

Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora

a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska
zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a
prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet
uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním
vyčíslenú odmenu za časové úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, nakoľko prevzatie a
zaevidovanieexekučnéhospisu,spracovaniesprávyostaveexekučnéhokonania,spracovanievýzvyna

dobrovoľnú úhradu, spracovanie výzvy ba úhradu trov exekúcie a ukončenie spisu po rozhodnutí súdu o
zastavení exekúcie sú administratívne práce, teda práce spojené s vybavovaním spisovej agendy, ktoré
bezprostredne nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nakoľko náhrada za tieto činnosti je subsumovaná
v odmene za exekučné úkony (§ 25 vyhlášky citovanej vyhlášky).

Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 € za
každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 132,76 € (159,31 € vrátane DPH) za 4 x zriadenie
exekučného záložného práva podľa § 6 citovanej vyhlášky, nakoľko ust. § 6 citovanej vyhlášky je

zaradené do prvého oddielu, druhého dielu citovanej vyhlášky a v tomto prípade sa pri výpočte odmeny
súdneho exekútora vychádza z tretieho oddielu, druhého dielu citovanej vyhlášky. Tretí oddiel, druhého
dielu citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v
ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri
zastaveníexekúcie/v§14a§15/.Vychádzajúcztakéhotosystematickéhozaradenia,zust.§6vyhlášky

zaradeného do prvého oddielu, druhého dielu, je možné vychádzať pri výpočte odmeny exekútora
iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora,
podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora
pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zmeny súdneho exekútora alebo
pri zastavení exekúcie. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej

vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného
zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6 citovanej
vyhlášky. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie, a preto bolo na rozhodnutie o trovách exekúcie
potrebné aplikovať analogicky ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež
na rozhodnutia Krajských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k. 16CoE/257/2013 a

rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 12CoE/77/2013.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani ním uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 50,34
€ vrátane DPH za vecné náklady na papier, obálku, kopírovanie, administratívne režijné výdavky a
náklady na archiváciu spisu, ale len vo výške 39,23 € vrátane DPH, nakoľko ich súdny exekútor žiadnym

spôsobom nepreukázal (pokladničnými blokmi, úrad. záznamom a pod.). Náhradu hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky je možné
priznať iba v tom prípade, ak sú tieto náklady z exekučného spisu zistiteľné a exekútorom preukázané.
Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov musí súdny exekútor jasne a presne
špecifikovať a hodnoverným dokladom preukázať tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie. Exekučný

súd nepopiera, že poverenému súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto náklady, avšak ich výšku
je potrebné bez pochybností preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise, napríklad cenníkom,
faktúrami, pokladničnými blokmi, úrad. záznamom, doručenkami a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.