Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 13, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203995
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120203995.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: F.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, J., zast.: advokátska

kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, Nitra, proti žalovaným: 1/ S. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom XX XXX I.,
2/ Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XX XXX I., 3/ S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XX XXX I., 4/ V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX XXX I., o vypratanie nehnuteľnosti, sudcom Z.. K. E., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v I., II., III. a v IV. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Nitra,
katastrálny odbor, katastrálne územie I., zapísané na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom s prístavbou,
súp. č. XX postavený na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, stavba - garáž, bez súpisného čísla, postavená

na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, stavba - letná kuchyňa, bez súpisného čísla, postavená na parcele
reg.„C“parc.č.XX/XX,parcelareg.„C“parc.č.XX/X-záhradyovýmere1669m2,parcelareg.„C“parc.
č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 774 m2, parcela reg. „C“ parc. č. XX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 191 m2, parcela reg. „C“ parc. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 52 m2, parcela reg. „C“ parc. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, a to
všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v I., II., III. a v IV. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.03.2020 domáhal vypratania nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade
Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako stavba -
rodinný dom s prístavbou, súpisné č. XX, postavený na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, stavba -
garáž, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, stavba - letná kuchyňa,
bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, parcela reg. „C“ par. č. XX/X -
záhrady, o výmere 1669 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

774 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 191 m2, parcela
reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 37 m2, a to žalovanými v 1. až 4. rade do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe opakovanej dražby konanej
dňa 14.03.2018, kde predmetom dražby bol súbor vecí - nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve I. N.,
rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX I., vedených na Okresnom úrade Nitra,
katastrálny odbor, katastrálne územie I., zapísaných na liste vlastníctva č. 219 ako: stavba - rodinný

dom s prístavbou, súpisné č. XX, postavený na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX; stavba - garáž, bez
súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX; stavba - letná kuchyňa, bez súpisného
čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX; parcela reg. „C“ par. č. XX/X - záhrady, o výmere
1 669 m2; parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 774 m2; parcelareg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 191 m2; parcela reg. „C“ par. č. XX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2; parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 37 m2, sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Navrhovateľom

opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľností bola spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916. Priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby bol osvedčený
JUDr. Zuzanou Vrtíkovou, notárskym kandidátom povereným JUDr. Katarínou Valovou, PhD. Notárkou
so sídlom v Bratislave I. vo forme notárskej zápisnice č. N 2015/2018, Nz 7987/2018, NCRIs 8165/2018.
Vydražiteľom nehnuteľností sa stal žalobca, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 27 950,- EUR.

Licitátor udelil žalobcovi príklep, čím bola opakovaná dobrovoľná dražba ukončená. Vlastnícke právo
žalobcu k nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamom pod č. Z2680/2018 dňa
11.05.2018, pod číslom zmeny 55/2018, a to v súlade s ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Vydražením prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam z pani I. N. na žalobcu, pričom pani I. N. zároveň
zaniklo právo nehnuteľnosti užívať. Vzhľadom na skutočnosť, že pani I. N. nehnuteľnosti odmietla

dobrovoľne opustiť a vydať ich žalobcovi, žalobca podal dňa 26.11.2018 na Okresný súd Nitra žalobu
o vypratanie nehnuteľností, ktorou sa domáhal vypratania nehnuteľností. Okresný súd Nitra rozsudkom
č. k. 19C/129/2018 - 69 zo dňa 16.09.2019 rozhodol o povinnosti I. N. vypratať nehnuteľnosti v lehote
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a o jej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 %. I. výrok rozsudku o povinnosti vypratať nehnuteľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.2019

a vykonateľnosť dňa 25.10.2019, II. výrok rozsudku o povinnosti nahradiť trovy konania nadobudol
právoplatnosť dňa 10.10.2019. Žalobca týmto získal exekučný titul. Žalobca sa pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie dozvedel, že I. N. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z dôvodu zániku procesnej strany
resp. povinného nemohol žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie. Dedičské konanie po nebohej je
vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25D/2/2020, pričom vec bola pridelená notárovi JUDr. Otovi

Kopanovi ako súdnemu komisárovi. V súčasnosti sú nehnuteľnosti napriek skutočnosti, že Okresný súd
Nitra právoplatne rozhodol o ich vyprataní, obývané niektorými príbuznými I. N., a to žalovaným v I. rade
(syn I. N.), žalovaným v II. rade (manželka žalovaného v I. rade) a žalovaným v III. rade (syn žalovaných
v I. a v II. rade), ktorí sa napriek opakovaným výzvam a žiadostiam žalobcu odmietajú bezdôvodne z
nehnuteľností vysťahovať. Medzi žalobcom a žalovanými nebol uzatvorený žiadny nájomný vzťah ani

obdobný právny vzťah, na základe ktorého by žalovaným vzniklo právo nehnuteľnosti užívať. Žalobca
opakovane vyzýval žalovaných, aby mu dobrovoľne odovzdali nehnuteľnosti a vypratali ich. Žalobca zo
svojej dobrej vôle prijal návrh žalovaného v I. rade na osobné stretnutie, na ktorom mu žalovaný v I. rade
navrhol zlegalizovať ich bývanie nehnuteľností nájomnou zmluvou. Žalobca po dohode so žalovaným v I.
rade poveril notára prípravou nájomnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice s tým, že všetci žalovaní sa

mali k notárke dostaviť za účelom podpisu zmluvy. Žalovaní sa však v dohodnutom termíne nedostavili
na notársky úrad a žiadny platný nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými teda nevznikol.
Žalovaní naďalej odmietajú dobrovoľné vysťahovanie sa z nehnuteľností, čím neoprávnene obmedzujú
vlastnícke právo žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek snahy žalobcu o dobrovoľné vypratanie
nehnuteľností a ich odovzdanie žalobcovi sú márne. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je jednou z

vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho akým spôsobom žalovaný do
vlastníckeho práva zasahuje. Osobitným spôsobom zásahu do vlastníckeho práva je aj neoprávnené
užívanie cudzej nehnuteľnosti. Hmotnoprávnym predpokladom žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je
skutočnosť, že žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene. V tomto prípade
neoprávnené užívanie vyplýva z neexistencie vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam alebo

nájomnej zmluvy alebo iného právneho úkonu. Je nepochybné, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti do
svojho vlastníctva zákonným spôsobom a má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho
vlastníckeho práva. Žalobca k návrhu pripojil Oznámenie o opakovanej dražbe č. 007/2017, Osvedčenie
o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 14.03.2018, Oznámenie o vykonaní zápisu do
katastra nehnuteľností zo dňa 28.05.2018, List vlastníctva č. XXX pre k.ú. I., Rozsudok Okresného súdu

Nitra, č. k. 19C/129/2018 - 69, Doložku právoplatnosti - I. výrok a Doložku právoplatnosti - II. výrok.

Žalovaní vo vyjadrení k žalobe poukázali na samotné tvrdenia žalobcu a ním priložené listinné dôkazy,
a uviedli, že súd už raz rozhodol o vyprataní tých istých nehnuteľností, ktorých vypratania sa žalobca
domáha. Rozhodol o tom právoplatným rozsudkom, č. k. 19C/129/2018-69. Bez ohľadu na názor

žalovaných na uvedený rozsudok, ide o právoplatný a vykonateľný rozsudok. Súd vydal tento rozsudok
na návrh toho istého žalobcu, ktorý vystupuje v tomto konaní a z tých istých dôvodov. Rozsudok teda
predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Podľa § 230 C. s. p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať a rozhodovať znova. Ako to uvádza aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sosp. zn. 3 Cdo 115/2016 (bod 11.1 odôvodnenia): „Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae)
bráni opätovnému prejednaniu veci, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. O rovnakú vec ide vtedy,
ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne

rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Záväznosť a nezmeniteľnosť
rozhodnutia spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), čo
znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o
procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci.“ Už
skôr Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení so sp. zn. 5 Cdo 120/2009 vo vzťahu k identite

subjektovprávnehovzťahuaúčastníkovkonaniauviedol:„Konaniesatýkatýchistýchosôbvprípade,ak
v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie).“ Prekážka rozhodnutej veci patrí medzi neodstrániteľné nedostatky procesných
podmienok (§ 161 ods. 1 a 2 C. s. p.). Ak sa v konaní vyskytuje neodstrániteľný nedostatok procesných
podmienok, nemôže súd vo veci rozhodnúť a musí konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaní žiadali, aby súd konanie zastavil a žalovaním v 1., 2., 3. a 4. rade priznal nárok spoločne a

nerozdielne na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Žalobca sa v replike vyjadril, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaných o existencii prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Podmienkou a podstatou dedenia je vstup dediča do právneho postavenia
svojho predchodcu. K dedeniu nedochádza po smrti každej fyzickej osoby, aj keď smrťou vždy zaniká

jej právna subjektivita. K dedeniu dochádza len vtedy, ak bola osoba poručiteľa v čase svojej smrti
subjektom majetkových práv a povinností, ktoré smrťou nezanikli a sú spôsobilé byť predmetom.
dedičstva. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dedenia sú len majetkové práva a povinnosti. V danej
vecisajednáoužívanienehnuteľnostibezprávnehodôvodu,čoužvosvojejpodstateabsolútnevylučuje
dedenie tohto „nepráva“. Povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktorá bola uložená pani I. N. v Rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 16.09.2019, sp. zn. 19C/129/2018-69 nie je majetkovou povinnosťou, t.j.
nemôže byť predmetom dedenia a smrťou poručiteľky pani I. N. neprešla na dedičov. Navyše, okruh
dedičov poručiteľky I. N. nie je totožný s osobami, ktoré sú žalovanými v tomto súdnom konaní. Na
základe uvedeného mal žalobca za to, že neexistuje prekážka právoplatnej rozhodnutej veci, a teda
neexistuje ani dôvod na zastavenie konania, nakoľko neexistujú všetky predpoklady na vznik prekážky

právoplatne rozhodnutej veci. Všeobecnými predpokladmi sú skoršie právoplatné rozhodnutie, rovnaký
predmet konania a rovnaké strany konania. Keďže nie je naplnená posledná podmienka, t.j. nejedná sa
o tie isté strany konania, prekážka právoplatne rozhodnutej veci nevznikla. Pokiaľ by bol právny názor
žalovaných správny, súdny exekútor by mohol vykonať exekúciu vyprataním nehnuteľností na základe
právoplatného rozhodnutia vydaného voči pani I. N., čo však nie je možné, nakoľko povinnosť vypratať

nehnuteľnosti bola uložená osobne pani I. N..

Žalovaní v duplike predložili doklady preukazujúce skutočnosti, na základe ktorých žalovaní užívajú
nehnuteľnosť, o vypratanie ktorej sa koná, a právne nástupníctvo po zomrelej I. N.. Podľa potvrdenia
obce I. podpísanom starostkou obce F.. A. M. mali S. N. starší (žalovaný 1/) a jeho manželka Z. N.

(žalovaná 2/) trvalý pobyt v obci S. na adrese I. XX od 22. 9. 1969. I. sa od obce S. odčlenila v roku
1998, odvtedy mali žalovaní 1/ a 2/ trvalý pobyt na tej istej adrese, ale už v samostatnej obci I.. Obaja
žijú v spoločnej domácnosti s S. N. ml. (žalovaný 4/), S. N. a V. N. (žalovaný 3/). Zo sobášneho listu
vydaného Miestnym národným výborom v Poľnom Kesove dňa 16. mája 1981 vyplýva, že žalovaní
1/ a 2/ uzatvorili v tento deň manželstvo. Manželmi sú dodnes. Obaja snúbenci sa pri sobáši dohodli

na používaní priezvisk „N.“ a „N.“. Z rodného listu vydaného Mestom Nitra dňa 4. júla 2003 vyplýva,
že V. N. (žalovaný 4/) je potomkom rodičov S. N. (žalovaný 1/) a Z. N. (žalovaná 2/). Z rodného listu
vydaného Mestom Nitra dňa 29. januára 1999 vyplýva, že S. N. mladší (žalovaný 3/) je potomkom
rodičov S. N. (žalovaný 1/) a Z. N. (žalovaná 2/). Nie je sporným, že žalovaný 1/ je synom zomrelej
I. N.. Všetci žalovaní odvodzovali svoje oprávnenie bývať v spornej nehnuteľnosti od oprávnenia už

zomrelej I. N.. Sami neboli nijako zainteresovaní do dražby uvedenej nehnuteľnosti. Po právoplatnosti
rozsudku, č. k. 19C/129/2018-69, ktorý bol žalovaným doručení až so žalobou, o ktorej sa koná v
tomto konaní, sa dá usúdiť, že žalovaní neobývajú nehnuteľnosť oprávnene, hoci boli dobromyseľne
presvedčení o opaku. V každom prípade o tom už súd raz právoplatne rozhodol, nie je teda možné, aby
o tom rozhodoval znova, či už rozsudkom, ktorým by im uložil povinnosť nehnuteľnosť vypratať, alebo

zamietnutím žaloby. V súvislosti s neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok spočívajúcom
v prekážke rozhodnutej veci poukázali žalovaní na ustanovenie § 181 ods. 4 písm. b/ a analogicky tiež §
184 ods. 1 Exekučného poriadku. Aj s ohľadom na tieto ustanovenia Exekučného poriadku by bolo podľa
žalovaných v rozpore so základnými princípmi civilného procesu, aby mal oprávnený dva exekučné titulyna to isté plnenie, alebo aby tu existovali dve protichodné rozhodnutia, z ktorých by potom ani jedno
nebolo vykonateľné.

Žalobca na pojednávaní zotrval na tvrdeniach a návrhoch predložených v žalobe a v replike.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca ponúkal žalovaným nájomné a aj
odpredanie nehnuteľnosti za trhové ceny, nakoľko žalobca je jediným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Nájomnú zmluvu predloženú na pojednávaní žalovaným I. žalobca spochybnil, nakoľko

nebola zopnutá, bola spochybnená pravosť podpisu a aj jej datovanie. Právny zástupca žalobcu
zároveňpreverovalmožnosťexekúcievyprataniažalovanýchmazákladeexekučnéhotitulu opovinnosti
ich právnej predchodkyne vypratať nehnuteľnosť, pričom bolo u oslovených exekútorov zistené, že
vykonanie takejto exekúcie nie je možné. Zároveň uviedol, že napriek pochybnostiam žalobcu o pravosti
predloženej nájomnej zmluvy zaslal žalobca žalovanému I. výpoveď tejto zmluvy na konci roku 2020,
ktorý na to nijakým spôsobom nereagoval.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení a poukázal na riziko
duplicitného hradenia trov tohto konania a totožného konania vedeného pod sp. zn. 19C/129/2018.

ŽalovanýI.napojednávanívypovedal,ževpredmetnejnehnuteľnostibývanazákladnenájomnejzmluvy

s V. N. z roku 2012. Potom ako bola nehnuteľnosť vydražená mu bola ponúkaná nájomná zmluva
zo strany žalobcu na sumu 500 eur len na užívanie domu, pričom mu bolo aj ponúkané odkúpenie
nehnuteľnosti bez záhrady za 100 000 eur. K dražbe žalovaný I. uviedol, že k nej došlo z dôvodu
nesplácania dlhu, pretože mali exekútorom JUDr. Krutým zadržané finančné prostriedky na účte, kde
mu chodil dôchodok, o ktorom však stále tvrdí, že ho má. Matke žalovaného I. sa pre túto vec značne

zhoršil zdravotný stav, a aj syn žalovaného I. má z tejto situácie zhoršený stav. Žalovaný vypovedal,
že od 80tich rokov do nehnuteľnosti investoval. Žalovaný spochybnil zákonnosť dobrovoľnej dražby a
zároveň predložil potvrdenie, že v rodinnom dome bol vybudovaný žalovaným I. samostatný byt, keď išlo
o prístavbu. Táto je však neobývateľná, pretože do nej zateká. Žalovaný I. uviedol, že existuje územný
plán a v ňom je zapísaná táto prístavba.

Okrem výsluchu strán súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žaloba
na č.l.2-7, rozsudok 19C/129/2018 č.9-12, uznesenie č.l. 13-16, LV č.l. 19,91-92, Notárska zápisnica
č.l.21,25, Oznámenie o opakovanej dražbe č.l.26-31, Zápis do katastra č.l.32, Vyjadrenie žalovaných
č.l.80-81, Žaloba č.l.87-90, Vyjadrenie žalobcu č.l.109-110, Vyjadrenie žalovaných č.l.114-115,

Potvrdenie o pobyte č.l.116, Sobášne, rodné listy č.l. 117-119, zmluva o nájme z č.l. 127, vyjadrenie
žalobcu 128-129, 152-153, výpoveď nájomnej zmluvy 154-155, doklad pošty 156, vyjadrenie žalobcu
168-171 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav:

Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobca, ktorý ju nadobudol na základe opakovanej

dobrovoľnej dražby a svedčí o tom výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. I. a notárska
zápisnica o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby N 215/2018, Nz 7989/2018, NCRIs 8165/2018
zo dňa 14.03.2018. Vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti bolo na základe Osvedčenia o priebehu
dobrovoľnej dražby N 215/2018, Nz 7989/2018, NCRIs 8165/2018 zapísané do LV č. XXX pre kat. úz.
I. dňa 11.05.2018.

Žalobca podal proti pôvodnej vlastníčke nehnuteľnosti, I. N., dňa 26.11.208 žalobu na vypratanie
nehnuteľnostízdôvodu,žežalovanánapriektomu,ževlastníckeprávoknehnuteľnostiprešlonažalobcu
odmietala nehnuteľnosť žalobcovi odovzdať a naďalej v nej bývala aj s ďalšími členmi svojej rodiny.
Konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/129/2018 predmetom ktorého bolo

vypratanie nehnuteľností vedenej na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie I.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako stavba - rodinný dom s prístavbou, súpisné č. XX, postavený
na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, stavba - garáž, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“
parc. č. XX/XX, stavba - letná kuchyňa, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/
XX, parcela reg. „C“ par. č. XX/X - záhrady, o výmere 1669 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 774 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 191 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, parcela
reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 37 m2, bolo vedené medzi totožným
žalobcom a žalovanou I. N., matkou žalovaného v I. rade. Toto konanie bolo právoplatne skončenévydaním rozsudku pre zmeškanie žalovanej č. k. 19C/129/2018-69 zo dňa 16.09.2019. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť v časti výroku I. dňa 25.09.2019 a žalovaná I. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX.
I. N. bola pred smrťou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a spolu so svojim manželom a synmi mala

na adrese I. č. XX prihlásený trvalý pobyt od XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade bol synom I. N., žalovaná
v 2. rade je manželkou žalovaného v 1. rade a žalovaní v 3. a 4. rade sú vnukmi I. N..

Žalovaný v 1. rade uzatvoril s I. N. dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu predmetom ktorej bol nájom
nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie I., zapísaných

na liste vlastníctva č. XXX ako stavba - rodinný dom s prístavbou, súpisné č. XX, postavený na parcele
reg. „C“ parc. č. XX/XX, stavba - garáž, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/
XX, stavba - letná kuchyňa, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, parcela
reg. „C“ par. č. XX/X - záhrady, o výmere 1669 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 774 m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 191
m2, parcela reg. „C“ par. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2, parcela reg. „C“ par.

č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 37 m2. Doba nájmu bola stanovená na 99 rokov za
nájomné vo výške 20 eur ročne. Žalobca spochybňoval v konaní pravosť nájomnej zmluvy predloženej
žalovanými z dôvodu, že táto nájomná zmluva bola predložená až v roku 2020 a dovtedy o jej existencií
žalobca nemal žiadnu informáciu napriek tomu, že konanie voči I. N. prebiehalo v rokoch 2018 až 2019.
Žalobca od znaleckého dokazovania vo vzťahu k pravosti nájomnej zmluvy upustil a vypovedal ju dňa

27.11.2020, formou písomnej výpovede, ktorú doručil žalovanému v 1. rade dňa 03.12.2020. Výpovedná
lehota plynula žalovanému v 1. rade od 04.12.2020 do 04.03.2021. Uplynutím výpovednej doby zanikol
nájomný vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, ktorí žalovaní odvodzovali od nájomnej zmluvy zo dňa
31.12.2021.

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou
pevným základom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 663 Občianskeho zákona nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníctva, ktorý má charakter zmluvného prevodu vlastníckeho
práva, je dražba veci. Na základe nej vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo k vydraženým veciam
príklepom licitátora za predpokladu, ak v určenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Udelenie
príklepu predstavuje jedinú právotvornú skutočnosť, ktorá spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho

práva. V dôsledku toho, ak ide o nehnuteľnosť, príslušný okresný úrad po obdržaní osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice o priebehu dražby zapíše vlastnícke právo v prospech vydražiteľa formou
záznamu. Po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote je predmet dražby odovzdaný
vydražiteľovi a vydané príkazy na vykonanie zápisu zmien vlastníckych práv (oznámenie okresnémuúradu a pod.). Vecné bremená, záložné práva a nájomné zmluvy, ktoré sa viažu na predmet dražby,
vydražením nezanikajú a prechádzajú na vydražiteľa. Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
bol bez akýchkoľvek pochybností žalobca, ktorému prislúcha oprávnenie predmet svojho vlastníctva

držať, užívať, požívať z neho úžitky a zároveň sa domáhať ochrany voči všetkým subjektom, ktoré
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú. Vlastnícke právo žalobcu nebolo v konaní sporné,
bolo riadne preukázané a žalovaným nebolo spochybnené, preto súd túto skutočnosť považoval za
preukázanú. Žalovaní svoju obranu v konaní založili na zásade rei iudicatae, teda prekážke právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k rozsudku č. k. 19C/129/2018-69 zo dňa 16.09.2019. Konanie vedené pod

sp. zn. 19C/129/2018 sa síce týkalo vypratania totožných nehnuteľností, avšak žalovaní v 1. až 4. rade
neboli účastníci tohto konania, nijakým spôsobom nezasahovali do jeho priebehu a rozhodnutie vydané
vo veci samej nie je pre nich záväzné. Skutočnosť, že žalovaná v konaní 19C/129/2018 po právoplatnom
rozhodnutí vo veci zomrela a žalovaní 1. až 4. sú jej právny nástupcovia v dedičskom konaní nezakladá
záväznosť tohto rozhodnutia aj pre nich. Preto sa povinnosť vysťahovať predmetné nehnuteľnosti
uložená súdom I. N. nevzťahuje aj na žalovaných v tomto konaní a žalobca v záujme ochrany

svojho vlastníckeho práva nemal inú možnosť ako podať totožnú žalobu o vypratanie nehnuteľností
avšak voči iným pasívne legitimovaným subjektom. Ak by súd prihliadal na tvrdenia žalovaných a
vzhliadol by v tomto konaní prekážku rozhodnutej veci, bolo by toto konanie nadbytočné. Žalobca
by určite radšej vyriešil vec vyprataním v exekučnom konaní na základe rozhodnutia 19C ako by
to musel riešiť cez toto konanie. Podstata veci je vyriešenie vzťahu medzi spornými stranami. Ak

žalovaní tvrdili, že sa rozhodnutie 19C vzťahuje aj na nich prečo nehnuteľnosti nevypratali. Žalobca
v priebehu konania deklaroval, že na základe rozhodnutia 19C/129/2018 nie je výkon exekúcie
vyprataním nehnuteľnosti možný a preto ani toto konanie nezakladá prekážku rei iudicatae. V prípade
dobrovoľnej dražby sú účastníci ako aj tretie osoby zo zákona povinní predložiť všetky podklady
preukazujúce akékoľvek právne vzťahy k predmetu dražby nakoľko tieto majú vplyv na ohodnotenie

draženej nehnuteľnosti. Pôvodná vlastníčka nehnuteľnosti si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnila
a nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným nepredložila. Rovnako tak neurobili žalovaní. Nájomná
zmluva bola podľa žalovaného v 1. rade uzatvorená len pro forma v rozpore s dobrými mravmi
a preto bola podľa predbežného názoru súdu voči žalobcovi z tohto pohľadu neplatná. Podstata
veci medzi spornými stranami sa však vyriešila cez výpoveď predmetnej nájomnej zmluvy. Nájomný

vzťah dokladovaný žalovaným v 1. rade zakladajúci právo žalovaných na nájom nehnuteľností za
nezmenených podmienok, ktorý mal byť podľa zmluvy uzatvorený na dobu 99 rokov, súd vyhodnotil v
súlade s uznesením Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.03.2006, sp. zn. 29 Odo 3/2005,
ako nájom na dobu neurčitú ktorý sa ukončí po uplynutí výpovednej doby či už zo strany nájomnú
či prenajímateľa. Nakoľko žalobca tento nájomný vzťah, ktorý ak vychádzame z predpokladu, že

bol uzatvorený platne by aj po nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom trval naďalej, bol platne
ukončený dňa 04.03.2021 a od tohto dátumu je užívanie nehnuteľnosti žalovanými bez akýchkoľvek
pochybností bez právneho základu a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní
výpoveď nájomnej zmluvy nijako nenamietali. Žalovaní svoju obranu postavili na prekážke právoplatne
rozhodnutej veci a existencii nájomnej zmluvy. Tvrdenia súvisiace s dražbou nemali žiadne právne

logické súvislosti, rovnako aj tvrdenie o prístavbe, keď dražba sa vzťahovala na nehnuteľnosť ako celok.
Nakoľko však konanie vedené pod sp. zn. 19C/129/2018 bolo rozhodnuté v neprospech žalovanej, ktorej
bola uložená povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať, je obrana žalovaných proti žalobe v tomto
konaní neúčelná, pretože vyhovenie žalobe v tomto konaní, ako aj zastavenie konania pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, by mala pre žalovaných rovnaký výsledok a žalovaní by boli povinní

predmetné nehnuteľnosti vysťahovať, či už na základe rozhodnutia vydaného vo veci 19C/129/2018
a lebo 25C/29/2020. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, žalovaní napriek jeho
snahe nezlegalizovali svoje bývanie v predmetných nehnuteľnostiach ich odkúpením alebo uzatvorením
novej nájomnej zmluvy, a tak neoprávnene proti vôli žalobcu obmedzujú jeho ústavné vlastnícke právo.
Súd tak vyhovel vlastníkovi a rozhodol o vysťahovaní žalovaných z nehnuteľnosti a jej vyprataní. S

vyprataním nehnuteľnosti žalovanými sa nespája žiadna zákonná povinnosť zabezpečiť im bytovú
náhradu. Po právno-procesnej stránke sa vyskytli otázky ktoré boli vzájomne rozporné u žalobcu ako aj
žalovaných, súd sa s nimi v rozhodnutí podľa potreby vyporiadal pričom sa však sústredil na podstatu
problému tento medzi stranami riešil, pretože to je podstata práce súdu v zmysle základných princípov
CSP.

Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o nároku na
náhradu trov konania a pretože v konaní nikto netvrdil, že by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP a ani ich súd nevzhliadol, rozhodol tak, že v konaní úspešný žalobca má protineúspešným žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.