Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205393
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118205393.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: F. G., Z., sídlom R. XX, XXX XX
G., V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná
111, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., právne
zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, 2/ V.. N. N.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Hrebenárovou,
advokátkou so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, o zaplatenie 42.000,- Eur s prísl., o odvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15C/24/2018 - 160 z 20.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. v I. vyhovujúcom výroku a v IV. súvisiacom výroku o trovách
konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil
žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.000,-Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
15.11.2018 do zaplatenia; vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti voči žalovanému 1/ zamietol; vo
výroku III. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol; vo výroku IV. zaviazal žalovaného 1/ na plnú náhradu
trov konania žalobcovi a vo výroku V. zaviazal žalobcu na plnú náhradu trov konania žalovanému 2/.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 42.000,-Eur s prísl., ktorý si voči žalovanému 1/ uplatňuje titulom pôžičky a voči žalovanému 2/
titulom náhrady škody podľa Obch. zák. V súdenej veci bolo podľa jeho názoru nepochybné, že žalobca
uzavrel so žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa mu zaviazal poskytnúť
pôžičku vo výške 72.000,- Eur v postupných platbách, avšak reálne mu poskytol iba sumu vo výške
42.000,-Eur, čo nebolo medzi stranami sporné. V danom prípade vôľou žalobcu zastúpeného žalovaným

2/ bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému 1/ a to formou pôžičky, pričom žalobca v konaní
nepreukázal, že žalovaní uzatvárali zmluvu s tým úmyslom, že pôžička nebude nikdy vrátená. V rozpore
s týmto tvrdením žalobcu bola samotná e-mailová komunikácia žalovaných, v ktorej žalovaný 1/ vyjadril
obavy z toho čo sa bude diať v prípade, ak ich obchodný plán nevyjde. Vzhľadom na e-maily žalovaných
a ich výpovede, mal súd potom za to, že ich skutočnou vôľou bolo práve uzavretie zmluvy o pôžičke
ako najhospodárnejšieho spôsobu, ktorým do M. dostanú finančné prostriedky bez strát v podobe daní

a pod., ktoré boli potrebné na rozbeh podnikateľskej aktivity žalobcu. Súd mal za to, že sa nejedná o
simulovaný právny úkon, keďže žiadna zo strán v konaní netvrdila, že skutočným úmyslom účastníkov
zmluvy bolo uzavretie inej zmluvy než zmluvy o pôžičke, napr. zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, tak ako tomu bolo v prípade zmluvy zo dňa 29.05.2015. Žalovaný 1/ nepoprel
uzavretie zmluvy, avšak poprel jej účel, no to za akým účelom, resp. s akým zámerom bola uzavretá,
nemá vplyv na jej platnosť. Na základe toho mal súd za to, že na strane žalovaného 1/ nedošlo k vzniku

bezdôvodného obohatenia. Zmluva v čl. 4 bod 5a upravovala tri termíny splatnosti pôžičky. V prvom
rade bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi pôžičku v rovnakých čiastkových platbách po uplynutí jednéhoroka odo dňa prijatia pôžičky v plnej výške, t.j. vo výške 72.000,-Eur. Zároveň však veriteľ mal možnosť
sám určiť termín splatnosti pôžičky, ktorý ale musel byť po uplynutí najmenej 30 dní odo dňa doručenia
jeho žiadosti o splatenie. Bez ohľadu na dva vyššie určené prípady splatnosti bol dlžník povinný vrátiť

pôžičku najneskôr do 3 rokov od dátumu jej prijatia, s najväčšou pravdepodobnosťou v plnej výške, a
to aj bez výzvy veriteľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, čo sa v tomto prípade nepreukázalo.
Žalobca listom zo dňa 04.05.2018 vyzval žalovaného 1/ na vrátenie pôžičky v termíne do 15.05.2018,
čim sa teda naplnila veta druhá čl. 4 bodu 5a zmluvy, t.j. stanovenie splatnosti pôžičky veriteľom. Súd
sa nestotožnil s argumentom žalovaných, že splatnosť pôžičky nenastala, keďže nebola poskytnutá v

plnej výške, nakoľko je nelogické, aby žalobca pre to, aby sa mohol domáhať vrátenia už poskytnutej
sumy, musel doplatiť žalovanému 1/ ďalších 30.000,-Eur, keď navyše má dôvodné pochybnosti o tom,
či mu žalovaný 1/ vôbec vráti nejakú časť pôžičky, vzhľadom na ukončenie obchodných aktivít v M..
Na základe uvedeného súd preto zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie reálne poskytnutej sumy vo
výške 42.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania od 15.11.2018 v zmysle návrhu žalobcu. Žalovaný 1/
sa do omeškania dostal najskôr po uplynutí 30. dňa odo dňa doručenia výzvy z 04.05.2018, pričom jej

doručenie nebolo žalovaným 1/ spochybnené. Najskôr sa tak žalovaný 1/ mohol dostať do omeškania
v júni 2018. Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 0,1 % p.a. pre jeho
neurčitosť. Z čl. 2 zmluvy nie je zrejmé z akej sumy sa má úrok počítať a za aké obdobie a preto
súd dojednanie v časti úrokov považoval za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca sa taktiež domáhal náhrady škody voči žalovanému 2/ podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, keďže pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal ako podpredseda predstavenstva žalobcu.
Keďže súd nemal k dispozícii zmluvu o výkone funkcie zodpovednosť žalovaného 2/ posudzoval len
podľa ustanovení zákona. Spôsob výkonu pôsobnosti členmi predstavenstva je zákonom vymedzený
všeobecným pozitívnym spôsobom, vyjadreným v podobe príkazu konať s náležitou starostlivosťou.
Náležitá starostlivosť pozostáva z dvoch základných zložiek, a to odbornej starostlivosti a lojality k

spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Odborná starostlivosť je predstavovaná predovšetkým implicitne
vymedzenou povinnosťou vytvorenia takého informačného systému v spoločnosti, v rámci ktorého budú
členovia predstavenstva ako rozhodovacieho orgánu (rozhodovanie strategické a riadiace pri vedení
podniku) schopní rozhodovať s takou znalosťou veci v predmete podnikania (činnosti) spoločnosti,
ktorá sa v objektívnom zmysle bude považovať za postačujúcu. Do rámca odbornej starostlivosti ďalej

patrí povinnosť mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo
nielen spôsobiť škodu samotnej spoločnosti, ale aj ohroziť jej záujmy a záujmy jej akcionárov. Člen
predstavenstva spravidla nebude schopný preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou, ak v rámci
svojho postupu porušil právny predpis alebo stanovy spoločnosti. Predpokladom pre uplatnenie nároku
na náhradu škody spoločnosťou je preukázanie škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti

členmi predstavenstva, t.j. unesením dôkazného bremena o vzniku škody príčinnej súvislosti medzi
škodou a rušením povinnosti členmi predstavenstva. Člen predstavenstva musí preukazovať, t.j. uniesť
dôkazné bremeno v spore o náhradu škody, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Člen predstavenstva musí pri prijímaní
svojich rozhodnutí brať do úvahy všetky dostupné informácie, zhodnotiť ich s odbornou starostlivosťou

a na základe toho rozhodnúť v presvedčení, že dané rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti.
V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca z dôvodu straty trhu v Q. upriamil svoju snahu
na uplatnenie sa na M. trhu, o čom okrem výpovedí svedčí aj webová stránka žalobcu z rozhodného
obdobia. Za tým účelom preto bola zriadená spoločnosť TD F., pričom na jej činnosť boli poskytnuté
prostriedky prostredníctvom žalovaného 1/ a to z dôvodu minimalizovania strát pri transfere finančných

prostriedkov. Podľa názoru súdu žalovaný 2/ uzavretím zmluvy o pôžičke nekonal protiprávne, keďže
okrem neho zmluvu podpísal aj ďalší člen predstavenstva, a preto nemožno zmluvu považovať za
neplatnú pre nesplnenie pravidiel konania za spoločnosť. Žalobca nepreukázal, že by mu plnením na
základe uzavretej zmluvy vôbec vznikla škoda, ktorá vzniká ako dôsledok protiprávneho konania. Aj
keď žalovaný 2/ nepoprel, že sa vyžadovalo schválenie predmetnej zmluvy dozornou radou, v konaní

bolo dostatočne preukázané, že o jej uzavretí a obsahu mal vedomosť väčšinový majiteľ spoločnosti a
zároveň predseda predstavenstva, ktorý uvedený postup žalovaného 2/ schválil, čo potvrdila aj výpoveď
svedka pána D.. V konaní bolo tiež preukázané (napr. z e-mailov), že žalovaný 2/ ako zástupca žalobcu
uzatváral zmluvu s tým úmyslom, že sa požičané prostriedky vrátia z budúcich obchodov spoločnosti TD
F.. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný 2/ preukázal, že postupoval v dobrej viere, že koná

v najlepšom záujme spoločnosti. Preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 657,
§ 658 ods. 1 Obč. zák., § 194 ods. 5, ods. 6, § 196 ods. 7, § 196a ods. 1 Obch. zák.; výrok o trovách
konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním, čo do I. vyhovujúceho výroku a čo do IV. súvisiaceho
výroku o trovách konania napadol žalovaný 1/, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení §

365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada konania, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Odvolateľ na prvom mieste spochybňuje platnosť
zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ z XX.XX.XXXX, majúc za to, že označená
zmluva je ex tunc neplatná, lebo obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je jej vyhotovenie v
anglickom jazyku a súd prvej inštancie ju nevyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Okrem toho označenú

zmluvu považuje odvolateľ za neplatnú aj pre to, že neobsahuje náležitý podpis, ako je to uvedené v
obchodnom registri a túto zmluvu podpísala osoba, ktorá nie je uvedená v jej záhlaví a pri podpisoch nie
je uvedené obchodné meno a funkcia podpisujúcich osôb. Okrem toho p. G., ktorá zmluvu podpísala,
jej obsahu nerozumela, lebo nevie po anglicky. Ak potom zmluva v písomnej forme nie je platná, bolo
potrebnévyriešiťoakýdruhúkonuide,pričompodľaodvolateľaúčelposkytnutiafinančnýchprostriedkov
zo strany žalobcu v prospech žalovaného 1/ bolo financovanie založenia spoločného podniku v M. za

účelom presadania obchodných záujmov žalobcu na ruskom trhu so svojimi výrobkami. Žalovaný 1/ v
spore namietal účel poskytnutia peňažných prostriedkov. Ďalej odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka,
že pribral do konania na strane žalovaného p. N. (žalovaný 2/, podpredseda predstavenstva žalobcu),
ktorého on skôr navrhol vypočuť ako svedka, a žalobca až potom navrhol rozšírenie okruhu subjektov
na strane žalovaného, a to práve o nim navrhnutého svedka. Ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že vzal

v spore na zreteľ úradne neoverený preklad zmluvy o pôžičke. Mal za to, že ak je zmluva o pôžičke
neplatná, je potrebné sa nevyhnutne vysporiadať s otázkou, o aký vzťah medzi stranami ide. Uplatnený
nárok odvolateľ považuje aj za rozporný s dobrými mravmi, pretože poskytnuté finančné prostriedky
boli použité na propagáciu výrobkov žalobcu. Namietal aj nereskúmateľnosť rozsudku v časti určenia
lehoty na plnenie úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevyporiadal s námietkami

žalovaného o neplatnosti zmluvy o pôžičke, pričom žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie
o tom, že pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke nemá vplyv účel, resp. zámer za akým bola zmluva
uzatvorená. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť, alternatívne
ho zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
uplatnil trovy konania.

4. Žalobca vo svojej odvolacej replike navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť s tým, že vzťah
medzi stranami sporu nenapĺňa definíciu spotrebiteľského vzťahu a pre platnosť zmluvy o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma. Laický preklad zmluvy o pôžičke nebol nikým v spore spochybnený a nikto
nepožiadal o jej preklad. Podľa názoru žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že

žalobca poskytol žalovanému sumu 42.000,-Eur a odvolávanie sa na dobré mravy považuje v súdenej
veci za irelevantné.

5. Ďalšie podania strán dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), z časti oprávneným subjektom (§ 359, § 360 ods. 2 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je nutné

v napadnutom rozsahu ( výroky I. a IV.) zrušiť.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami, a

nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

9. V súdenej veci súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o pôžičke vyhotovená v anglickom jazyku
a stranami sporu podpísaná dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola do sporu predložená bez autorizovaného
prekladu, je platná, pričom účel, resp. zámer s ktorým bola uzavretá nemá podľa názoru súdu
prvej inštancie vplyv na jej platnosť, hoc žalovaný 1/ v priebehu sporu účel jej uzatvorenia popieral.
Nebolo sporné, že žalovanému 1/ bolo žalobcom reálne poskytnutých 42.000,-Eur, a to v siedmich

šesťtisícových bezhotovostných platbách (pri ktorých účel popísaný nie je), ktorá suma zo strany
žalovaného 1/ žalobcovi vrátená nebola. Naproti tomu žalovaný 2/ preukázal, že konal s náležitou
starostlivosťou a svojím konaní žalobcovi škodu nespôsobil.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,

že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

11.Právokonaťpredsúdomvjazyku,ktorémustranarozumie,vychádzajednakzprincípurovnostiľudív
právach(tak,akojezakotvenýprevšetkyosobyvčl.12ods.1ÚstavySR,aleajvčl.36Listiny)arovnako

je aj jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces (tak, ako je upravené v čl. 46 Ústavy SR a v
čl. 36 Listiny). Rovnosť účastníkov súdneho konania je ďalej osobitne upravená aj v čl. 47 ods. 3 Ústavy
SR, ako aj v článku 37 ods. 3 Listiny. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba nemohla uplatňovať svoje
práva na súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné a neefektívne,
pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Túto požiadavku reflektuje

§ 155 CSP. Právo konať pred súdom vo svojom jazyku sa delí na: (i) právo na tlmočníka v konaní pred
súdom a (ii) právo na preklad písomností v konaní pred súdom.

12. V súdenej veci bola zo strany žalobcu predložená ako listinný dôkaz zmluva o pôžičke vyhotovená v
anglickom jazyku, spolu s jej neautorizovaným prekladom. Podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej

úpravybolsúdprvejinštanciepretopovinnýzabezpečiťautorizovanýprekladtejtocudzojazyčnejzmluvy.
Táto povinnosť mu totiž vyplýva z § 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.
z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy, podľa ktorej: „Súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho
spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka.“

Trovy, ktoré týmto prekladom prípadne vzniknú hradí strana, ktorá takýto listinný dôkazy predložila.
Ak teda súd prvej inštancie napriek vyššie popísanému posudzoval platnosť cudzojazyčnej zmluvy
(zmluvy o pôžičke), ktorá bola vyhotovená v anglickom jazyku a do sporu bol predložený len jej
neautorizovaný preklad, z ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal, a nezabezpečil
jej autorizovaný preklad, svojim postupom porušil právo žalovaného 1/ na spravodlivý proces a táto

vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v prvoinštančnom konaní. Vzhľadom na
dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolací súd ani nemohol pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti
meritórnej odvolacej argumentácie žalovaného 1/.

13. V zmysle § 79 CSP dispozičné oprávnenie na podanie návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu

do konania patrí výlučne žalobcovi. Ak v súdenej veci toto oprávnenie žalobca aj využil a súd o jeho
návrhu rozhodol pozitívnym rozhodnutím, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane
žalovaného 1/, hoc ďalším pristupujúcim subjektom na žalovanej strane na návrh žalobcu a následnom
rozhodnutí súdu, bol skôr zo strany žalovaného 1/ pôvodne navrhnutý svedok.
14. Odvolací súd preto v ostatnom dáva len do pozornosti súdu prvej inštancie teoretické východiská

a ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej pre zmluvu o pôžičke platí, že kvôli jej reálnej povahe
pretrváva jej neformálnosť a závisí od vôle strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne či spíšu len dôkaz
o jej existencii - dlžný úpis. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy
o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k
odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania.

Opačnú situáciu, pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy
až neskôr, je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na skutočnú vôľu strán. Ak bolo úmyslom strán uzavrieť
zmluvu o pôžičke už pri odovzdaní predmetu pôžičky, zmluva vznikla už odovzdaním. Ak však k
odovzdaniu došlo z iného dôvodu ako poskytnutie pôžičky (napr. úschova, prípadne omylná platba),zmluva o pôžičke vznikne až jej podpisom. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam, kde sa od
veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu
veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí

veriteľom dlžníkovi. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh
riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné
bremenoohľadneexistencieprávnejskutočnosti,ktorámalazanásledokzánikdlhu,prezmenuzaťažuje
dlžníka.

15. Rovnako platí, že skutočnosť, že v zmluve, ktorá bola uzatvorená písomne, nie sú uvedené mená a
priezviská osôb, ktoré ju za zmluvné strany podpísali, resp. tieto podpisy sú nečitateľné, nie je dôvodom
neplatnosti zmluvy pre nedostatok formy. Posúdenie, či osoba, ktorá v mene právnickej osoby písomný
právny úkon urobila, bola k tomuto oprávnená, nie je otázkou dodržania písomnej formy právneho
úkonu, ale posúdením, či je príslušná právnická osoba takýmto úkon viazaná, alebo nie. Písomná forma

právnehoúkonujezachovanáajvtedy,akkonajúcaosobanepripojíksvojmupodpisuoznačeniefunkcie,
hoci je takáto požiadavka uvedená v obchodnom registri.

16. Definíciu spotrebiteľskej zmluvy upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, v ktorej jedna zo strán vystupovala v postavení

dodávateľa (pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti) a druhá strana vystupovala v postavení spotrebiteľa (pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).
Definícia neprijateľných zmluvných podmienok sa nachádza v § 53 Občianskeho zákonníka.

17. Úvahu súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalobcom upleteného nároku, v rozhodnom opierajúcu sa
o dôkaz nevykonaný zákonom predpísaným spôsobom, možno hodnotiť nie len ako predčasnú, ale aj
ako zjavne nesprávnu. Z uvedeného teda vyplýva, že s tvrdením žalovaného 1/ v odvolaní voči rozsudku
súdu prvej inštancie v časti nesprávnych skutkových zistení a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho
posúdenia veci a porušenia práva na spravodlivý proces možno súhlasiť.

18. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výroky I. a IV.) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu v
rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, t.j. opätovne vec prejednať, pri vykonaní dôkazov postupovať
zákonom predpísaným spôsobom, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie k skutkovým zisteniam
potrebným pre formuláciu právneho posúdenia veci o prípadnej danosti nároku žalobcu, výsledky celého
konaniazhodnotiťaažpotomovecirozhodnúť,pričomjepotrebnénáležitesavysporiadaťsrelevantnou

právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods.
2 a 3 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).