Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010192
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3821010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému J. E., nar. XX.XX.XXXX v G. republike, B.,
trvale bytom V. A. XX, okres X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a)
Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 23. septembra 2021, prejednal odvolanie

prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 30. júna 2021 pod sp. zn. 2T/34/2021 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e s a v napadnutom
rozsudku okresného súdu výrok, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zákona upustené
od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 T. zákona.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júna 2021 pod sp. zn. 2T/34/2021 bol obžalovaný
J. E., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa § 212
odsek 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa09.04.2019včaseo10.56hod.akospolujazdecvosobnommotorovomvozidleznačkyVolkswagen
Golf striebornej metalízy svetlej s evidenčným číslom X. XXX L. ( v súčasnosti I. ) vystúpil
z tohto vozidla vo dvore hotela F. na adrese: J. C. O. číslo X v X., následne prešiel
k neuzamknutému motorovému vozidlu značky Hyundai iX 55, čiernej metalízy, s evidenčným číslom
X FX, na ktorom otvoril predné dvere na strane spolujazdca a z vnútorného priestoru tohto vozidla z

odkladacieho priestoru vo dverách šoféra vzal čiernu čašnícku peňaženku v hodnote 15,- EUR, ktorá
obsahovala finančnú hotovosť v rôznych menách a to konkrétne 10,- amerických dolárov, 400,- poľských
zlotých, 300 000,- maďarských forintov, 2.500,- českých korún, čím poškodenému P. O. spôsobil škodu
v celkovej výške 1 146,84,- Eur.

Výrokomotresterozhodolokresnýsúdtak,žepodľa§44Tr.zákonaupustiloduloženiasúhrnnéhotrestu

podľa § 42 Tr. zákona pretože má za to, že trest odňatia slobody 40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorým mu bol uložený rozsudkom Mestského
súdu Brno, Česká republika pod sp. zn. 12T/123/2019 zo dňa 18. októbra 2019, právoplatný dňa
28. novembra 2019, ktoré bolo uznané podľa § 18 odseku 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a
výkone rozhodnutí na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn.
2Ntc/4/2020 zo dňa 1. októbra 2020, právoplatný dňa 24. októbra 2020 je na ochranu spoločnosti a

nápravu páchateľa dostatočným.V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol nasledovne:

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku bol poškodený P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, okres X., s

nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote 15 dní, po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal
odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného proti výroku o
treste. V písomnom odôvodnení uviedol, že výrok o vine v napadnutom rozsudku považuje za správny a

zákonnýanemážiadnevýhradyvočikonaniu,ktorétomutovýrokupredchádzalo.Nestotožňujesavšaks
výrokom o upustení od uloženia súhrnného trestu obžalovanému a to najmä s poukazom na cudzokrajné
rozhodnutie a v ňom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, na ktoré okresný súd poukázal a
ktoré považoval za dostatočné. Nestotožňuje sa s právnym názorom okresného súdu v tom, že súhrnný
trest možno ukladať v prípade, ak predchádzajúce rozhodnutie členského štátu bolo uznané podľa §
18 odsek 1 Zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí na území Slovenskej republiky,

čomu bráni ustálená súdna prax. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 43/2000, z
ktorého vyplýva, že postup pri ukladaní súhrnného trestu či upustenia od neho prichádza iba vtedy do
úvahy, ak skorší rozsudok bol vydaný súdom Slovenskej republiky, ktorý nie je viazaný cudzozemskými
rozsudkami. V opačnom prípade by súd zasahoval do jurisdikcie cudzieho štátu, pretože by súd musel
zrušiť výrok o treste uložený cudzozemským súdom a na tomto nemení nič ani skutočnosť, že takýto

cudzozemský rozsudok by bol uznaný na území SR, pretože tento uznávací rozsudok má iné účinky a
viaže sa iba k výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor ďalej poukázal aj na starší judikát R 14/1975 a
tiež na rozhodnutie zverejneného v zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 2/2016, z ktorého vyplýva, že
povaha rozhodovania o uznávaní a výkone cudzieho rozhodnutia (podľa Trestného poriadku aj podľa
osobitného zákona) vylučuje, aby bol výrok o treste uznávaného rozhodnutia nahradený výrokom o

uložení súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona vo vzťahu k rozsudku slovenského súdu, teda výrokom
o uložení trestu aj za trestný čin, ktorého sa uznávané rozhodnutie netýka. Opačný postup by bol
vzhľadom na povahu uznávacieho konania nemožný. Znamenal by negáciu uznávaného rozhodnutia
a trestu a namiesto toho (bez právneho podkladu bez zrušenia dotknutého výroku - 17 odsek 1 a
odsek 2 osobitného zákona rieši iné otázky) uloženie jednak „česko-slovenského“ súhrnného trestu,

a to namiesto súdu Českej republiky, za trestné činy spáchané na území Českej republiky a tiež
podľa Trestného zákona tohto štátu. Logicky preto ak nemožno v takomto prípade uložiť súhrnný trest,
nemožno ani rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu. Vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku
iného štátu teda nemožno uložiť súhrnný trest. Ak ide o rozsudok členského štátu Európskej únie,
vyplýva to z ustanovenia § 42 odsek 3 Tr. zákona, ktoré ma vo vzťahu k ustanoveniu § 7b odsek 2 Tr.

zákona povahu osobitného ustanovenia (lex specialis). Prokurátor preto navrhol, aby odvolací Krajský
súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a aby sám na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody v prvej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona za použitia §
36 písm. l), písm. n), 37 písm. m) Tr. zákona, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm.

b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so streným stupňom stráženia.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa obžalovaný ani sám a ani prostredníctvom
ustanoveného obhajcu do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného, ktoré podala oprávnená osoba, včas a na správnom mieste a ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 16. septembra 2021, na neverejnom zasadnutí dňa 23. septembra 2021, nezistiac
dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom

podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku o treste rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
i z hľadiska nevytýkaných chýb odvolaniami, s prihliadnutím na ne iba v prípade dôvodnosti podania
dovolania podľa § 317 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku /prijaté vyhlásenie obžalovaného podľa
§ 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku/ a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátora

podané v neprospech obžalovaného, je dôvodné.

V rámci svojej prieskumnej povinnosti, pokiaľ ide o skutkový stav, krajský súd zistil, že napadnutý výrok
o treste nadväzuje a vychádza z výroku odvolaním nenapadnutého výroku o vine a právnom posúdenížalovaného skutku, ktorý ani preskúmavaný byť nemôže, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku o tom, že nepopiera
spáchanie žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako trestný čin prečinu podľa § 212 odsek 1 písm.

a) Tr. zákona, ktoré po splnení ďalších obligatórnych zákonných podmienok okresný súd analogicky
považoval za uznanie viny a takéto vyhlásenie obžalovaného následne aj právoplatným uznesením
prijal s tým, že okresný súd vykonával dokazovanie na hlavnom pojednávaní už iba v obmedzenom
a nevyhnutnom rozsahu - do výroku o trestnoprávnych sankciách a v rámci adhézneho konania, t. j.
konania o náhrade škody.

Okresný súd po vykonaní dokazovania v už uvedenom rozsahu pochybil vo svojom právnom závere o
obligatórnosti ukladania súhrnného trestu obžalovanému podľa § 42 odsek 1 Tr. zákona,
vo vzťahu ku skoršiemu vydanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01. októbra 2020, sp.
zn. 2Ntc/4/2020, právoplatnému dňa 24. októbra 2020, ktorým bol uznaný rozsudok Mestského súdu
v Brne, Česká republika zo dňa 18. októbra 2019, sp. zn. 12T/123/2019 a potom pochybil

aj v tom, keď vo vzťahu k tomuto skoršiemu rozsudku upustil podľa § 44 Tr. zákona od uloženia
súhrnného trestu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora,
jeho právnou argumentáciou, podporenou aj správnou judikatúrou. Krajský súd k tomu ďalej uvádza,
že z už samotného ustanovenia § 42 odsek 3 Tr. zákona expressis verbis vyplýva, že ku skoršie
vydanému rozsudku iného členského štátu Európskej únie je ukladanie súhrnného a v nadväznosti na

to aj upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona vylúčené. To platí aj v prípade, ak
takýto rozsudok cudzieho štátu bol právoplatne uznaný rozsudkom slovenského súdu podľa osobitného
zákona (Zákon č. 549/2011 Z. z.) a aj Trestného poriadku (§ 515 až 519). Povaha takéhoto rozsudku,
ktorým sa uznáva za splnenia zákonných podmienok rozhodnutie v trestnej veci cudzozemským súdom
podľa (trestného) zákona platného na území tohto iného štátu má vyslovene iba uznávací charakter,

pretože v uznávacom rozhodnutí sa nerozhoduje o vine a ani treste a toto prakticky smeruje iba
k tomu, aby bolo možné takéto cudzozemské rozhodnutie možné vykonať na zemí Slovenskej republiky
(viď ustanovenie § 515 odsek 1 Tr. poriadku). Opačný postup by bol by v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, kedy by súd, ktorý je viazaný iba právnym poriadkom SR a medzinárodnými
zmluvami, ktorými je SR viazaná, musel aplikovať ustanovenia (trestného) zákona iného štátu.

Krajský súd so zreteľom na napadnutý výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu obžalovanému
považuje za nevyhnutné uviesť a zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným
a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 odsek 1 Tr. poriadku),

keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak k tomu, že trestné stíhanie
bolo vedené v súlade so zákonom a jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom
zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí
s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich
páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci,
upravená v § 2 odsek 10 Tr. poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 11 veta prvá Tr. poriadku súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Výrok súdu v meritórnom rozhodnutí o vine (výrok o oslobodení má tiež tento charakter), a s ním
súvisiace výroky, teda výrok o trestnoprávnych sankciách i výrok adhézneho konania, t. j. konania o
náhrade škody sa môžu zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akúkoľvek pochybnosť o ichsprávnosti. Platí to tým skôr, keď sú závery dokazovania o podstatných skutočnostiach pre meritórne
rozhodnutie nejasné.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá
okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek
rozumovú pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na
dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať (§ 2 odsek 12
Tr. poriadok). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúcich
skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno
nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné
dôkazy, ale i správnym spôsobom a tieto potom tak jednotlivo ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Keďže krajský súd dospel k nepochybnému záveru o tom, že prvostupňový okresný súd výrokom o vine

rozhodolvecnenesprávneanezákonne,bolopotrebnédôvodneavčaspodanýmodvolanímprokurátora
výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona podľa § 321 odsek 1 písm. d),
odsek 2 Tr. poriadku zrušiť a vec okresnému súdu podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátiť s tým,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu bude na podklade už
vykonanéhodokazovaniaavnevyhnutnomprípadeajpojehozákonnomdoplnení,súladnýmprocesným

postupom podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku znovu rozhodnúť o treste.

Krajský súd pripomína, že pokiaľ ide o ostatné a odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného
súdu zo dňa 30. júna 2021, už tieto nadobudli právoplatnosť. K výroku adhézneho konania, t. j.
konania o náhrade škody, do ktorého už tiež nie je možné vstupovať, krajský súd dodáva, že okresný

mal pri správnom procesnom postupe poškodenému priznať celý uplatnený nárok na náhradu škody
riadne a včas (v prípravnom konaní) podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku, ktorá škoda vyplýva vrátane
vyčíslenia jednoznačne zo skutkovej časti napadnutého rozsudku. Okresný súd tak, ako nelogicky
odôvodnil odkázanie poškodeného na civilný proces s nárokom na náhradu škody z dôvodu, že sa
osobne neustanovil na hlavnom pojednávaní, nemá zákonnú oporu ani inak v správnom procesnom

postupe okresného súdu v rámci adhézneho konania tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní (uplatnený nárok poškodeného pre jeho neúčasť bol prečítaný zo zápisnice z prípravného
konania).

Podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v

napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto,
že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa§321odsek1písm.d) Tr.poriadkuodvolacísúdzrušínapadnutýrozsudokajakbolonapadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba
urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadok súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Krajský súd osobitne upozorňuje okresný súd, že v napadnutom rozsudku, v ktorom rozhodoval a ešte

bude rozhodovať v senáte, opomenul uviesť výsledok jeho hlasovania, čo je náležitosťou písomného
vyhotovenia rozsudku.Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.