Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205393
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118205393.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: ZTS Sabinov, a.s.,

sídlom Hollého 27, 083 30 Sabinov, IČO: 00 590 797, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom,
advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1./ J. W., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XX,
XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, 040 01
Košice, 2./ V.. N. N.Y., T.. XX. XX. XXXX, H. R. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Ivetou
Hrebenárovou, advokátkou so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, o zaplatenie 42.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.000,- Eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročneod15.11.2018dozaplatenia,všetkovlehote3dníododňaprávoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

III. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

IV. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2018 v spojení s podaním zo dňa 15.11.2018
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 42.000,- € spolu s úrokom vo výške 0,1 % p.a. z dlžnej sumy od 16.5.2018 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

1.1 Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.4.2016, žalobca poskytol

žalovanému v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 42.000,- €. Pôžička bola poskytnutá v
siedmich splátkach po 6.000,- €, ktoré boli postupne prevádzané na účet žalovaného v 1. rade v
termínoch 18.5.2016, 20.6.2016, 19.7.2016, 19.8.2016, 22.9.2016, 4.11.2016 a 25.11.2016. Pôvodne
mal žalobca požičať žalovanému v 1. rade sumu 72.000,- € v 12. splátkach po 6.000,- €, avšak nakoniec
mu poskytol len žalovanú sumu vo výške 42.000,- €. V článku 4 zmluvy je uvedený spôsob, akým má
byť pôžička, spolu s dohodnutým úrokom, vrátená. Spôsob a termín vrátenia pôžičky je však neurčitý a
nezrozumiteľný, a preto žalobca považoval túto časť zmluvy za neplatnú. Rovnako je neplatnou aj časť

zmluvy, týkajúca sa výšky pôžičky presahujúcej 42.000,- €, nakoľko nedošlo k reálnemu odovzdaniu/
poskytnutiu uvedených peňažných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade neprejavil žiadnu snahu vrátiť
požičané peňažné prostriedky, preto ho žalobca listom zo dňa 4.5.2018 vyzval na vrátenie sumy 42.000,-
€ a dohodnutého úroku v termíne do 15.5.2018. Na základe obdržania písomnej výzvy sa dňa 14.5.2018žalovaný v 1. rade dostavil k žalobcovi za účelom prerokovania pôžičky a jej vrátenia. Žalovaný v 1. rade
potvrdil príjem sumy 42.000,- €, avšak vyhlásil, že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov
na jej vrátenie. Ponúkol však, že je schopný ju splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške

100,- €. Takáto ponuka zo strany žalobcu nemohla byť akceptovaná, pretože takéto splácanie by trvalo
cca 35 rokov.

1.2 Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade požadoval od žalovaného v 2. rade ako výkonného
riaditeľa žalobcu poskytnutie pôžičky, údajne na účely vytvorenia vhodných podmienok pre žalobcu

na ruskom trhu. Vzájomná komunikácia v súvislosti s poskytnutím pôžičky vyústila do dohody medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, že v budúcnosti poskytnutá pôžička nebude musieť byť
vrátená, že ju žalobcovi vráti spol. TD ZTS do roku 2020 výhodnými obchodmi v prospech žalobcu. Túto
dohodu potvrdil aj žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom. Žiadne obchody však
zrealizované neboli. Z toho teda vyplýva zaver, že finančné prostriedky mali byť v budúcnosti vrátené,
avšak iným spôsobom ako ich fyzickým navrátením. Tento „iný spôsob“ nemá však oporu v žiadnom

zákone SR, a teda nemohol byť ani realizovaný. S návratnosťou pôžičky sa nepočítalo, pretože závisela
od neistej udalosti. Z toho vyplýva ďalší záver, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade po vzájomnej
dohode odčerpali z majetku žalobcu 42.000,- €, evidentne s úmyslom ich späť nevrátiť. Žalovaný v 1.
rade a žalovaný v 2. rade teda úmyselne konali v rozpore s dobrými mravmi na škodu žalobcu, a teda je
tu daný právny dôvod žiadať od nich vrátenie týchto finančných prostriedkov. Z emailovej komunikácie

medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 1. rade žalovaný v 2. rade po
vzájomnejdohodehľadalispôsoby,akozískaťpresvojeosobnézámeryfinančnéprostriedkyodžalobcu.
Pod rúškom založenia obchodnej spoločnosti v Ruskej federácii, kde by spoločníkom mal byť žalobca v
majoritnom podiele, boli na účet žalovaného v 1. rade prevedené finančné prostriedky v celkovej výške
75.000,- €. Výsledkom tejto transakcie bolo založenie spol. TD ZTS v Moskve s účasťou dvoch občanov

Ruskej federácie a žalovaného v 1. rade. Podľa zámerov, ktoré žalovaný v 1. a 2. rade mali, mal do
tejto spoločnosti vstúpiť žalovaný v 2. rade, ktorý mal v tejto spoločnosti získať rozhodujúce postavenie.
Okrem toho začali rozvíjať v roku 2016 obchodné aktivity s cieľom získať značný finančný prospech
bez toho, aby na tom participoval žalobca. Toto je dôkaz, že obaja konali úmyselne v rozpore s dobrými
mravmi a teda je tu daná jasná povinnosť vrátiť tieto prostriedky žalobcovi. Nie je pritom rozhodujúce,

či je alebo nie je podpísaná nejaká zmluva.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

2.1 Žalovaný v 1. rade nepoprel uzavretie zmluvy so žalovaným s názvom „Financial loan agreement“,

zo dňa 25.4.2016. Žalovaný poprel účel tejto zmluvy, ktorým bolo poskytnutie zabezpečenia a vytvorenia
vhodných podmienok pre žalobcu na ruskom trhu, za účelom predaja jeho výrobkov prevodoviek. Za tým
účelom mala byť poskytnutá suma 72.000,- €, z ktorých prostriedkov sa mala na ruskom trhu vytvoriť
obchodná spoločnosť, ako aj financovanie režijných nákladov tejto spoločnosti, do ktorej by postupom
času vstúpil žalobca, pričom táto obchodná spoločnosť mala mať spoločníkov aj zo mať za spoločníkov

aj zo strany ruského partnera. Ohľadom tohto zabezpečenia vytváral podmienky žalovaný v 1. rade,
ktorý tam dlhodobo pracoval a poznal podmienky ruského trhu. To, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke
svedčí niekoľko faktorov alebo indikátorov: 1) Zmluva je napísaná v anglickom jazyku, čo na území
Slovenska, za účasti slovenských subjektov je absolútne neobvyklé, ale dôvodom takéhoto postupu bola
skutočnosť,abytextuzmluvyporozumeliruskípartneri,ktorížiadalipreukázaniefinančnýchprostriedkov

na zahájenie spoločného obchodu, a tiež z dôvodu, že to bolo potrebné pre účely banky z dôvodu
preukázania pôvodu finančných prostriedkov. 2) Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ale k jej úplnému
naplneniu nedošlo, pretože žalobca neposkytol celkovú dohodnutú pôžičku bez uvedenia dôvodu a ani
neodôvodnil svoj postup. 3) V deň uzavretia tejto zmluvy došlo k uzavretiu dohody o pracovnej činnosti,
ktorej obsahom bolo vykonávanie marketingových aktivít súvisiacich s rozvojom obchodných vzťahov

na teritóriu Ruskej federácie. 4) V obdobnej veci sa vedie ďalšie súdne konanie o vrátenie nenávratného
finančného grantu, ktorého účastníci sú totožní a konanie prebieha na tom istom súde v Prešove, pričom
scenár je totožný. 5) Dôkazné bremeno je na strane žalobcu, teda je jeho úlohou preukázať, o aký
typ zmluvy v danom prípade išlo pri naplnení vyššie uvedených skutočností. 6) Zmluva o nenávratnom
finančnom grante (predmetom súdneho sporu OS Prešov, sp.zn. 24Cb/129/2018) a táto zmluva sú úzko

prepojené,priamosúvisiasozabezpečenímruskéhotrhuprežalobcu.Zaúčelomzabezpečeniaruského
trhu pre žalobcu bola žalovaným v 1. rade založená v Ruskej federácii obchodná spoločnosť TD ZTS
(Torgóvyj Dom, t.j. obchodný dom) ZTS, do ktorej mal žalobca vstúpiť ako 50 % spoločník. Za účelom
založenia tejto spoločnosti boli žalovanému v 1. rade poskytnuté finančné prostriedky, ktoré boli použiténa chod uvedenej spoločností. Skutočnosť, že zámerom bolo vytvorenie obchodnej spoločnosti v Rusku
za účelom získania nových trhov pre žalobcu svedčí aj dôkaz, ktorým je webová stránka žalobcu, kde
žalobca prezentuje TD ZTS ako svojho partnera pre export svojich výrobkov pre lokalitu Európa.

3. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

3.1 Žalovaný v 2. rade uviedol, že je pravdou, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke vykonával u
žalobcu funkciu podpredsedu predstavenstva a zároveň bol u žalobcu zamestnaný ako výkonný riaditeľ.

Tiež je pravdou, že žalovaný v 2. rade podpísal zmluvu o pôžičke, ktorú spolu s ním podpísala aj
členka predstavenstva, V.. K. G.. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že počas výkonu pôsobnosti člena
predstavenstva u žalobcu vždy konal s náležitou starostlivosťou a nikdy nekonal tak, aby svojím konaním
mohol spôsobiť žalobcovi škodu. Žalovaný v 2. rade konštatoval, že tým, že ako jedna z oprávnených
osôb podpísal v mene žalobcu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v
1. rade pôžičku vo výške 42.000,- €, nie je preukázané, že konal proti záujmom spoločnosti a že

uprednostňoval svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Jeho tvrdenia
podporuje fakt, že v mene žalobcu predmetnú zmluvu o pôžičke podpísala aj pani V.. K. G., členka
predstavenstva. Podľa zapísaných údajov v Obchodnom registri týkajúcich sa žalobcu je zrejmé,
že žalobcu navonok zastupuje predstavenstvo. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti žalobcu
podpisujú aspoň dvaja členovia predstavenstva a to tak, že k písanému alebo tlačenému názvu žalobcu

a funkcie podpisujúcich pripoja svoj podpis. Ďalej uviedol, jeho konanie spočívajúce v tom, že v mene
žalobcu podpísal zmluvu o pôžičke, nemožno kvalifikovať ako protiprávne konanie, pretože toto konanie
nemožnosubsumovaťpodžiadnezkonanípodľa§194ods.6Obchodnéhozákonníka.Malzato,žetým,
že žalobca V.. K. G. nepovažuje za osobu zodpovednú za škodu uplatňovanú v tomto konaní, je vylúčená
zodpovednosť za škodu aj u žalovaného v 2. rade, keďže škoda podľa žalobcu vlastne spočíva v tom, že

v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a následnému plneniu podľa nej. Žalovaný v 2. rade
ďalej zdôraznil, že nedával pokyny na úhradu platieb, a ani nerealizoval úhrady, v prospech žalovaného
v 1. rade na základe zmluvy o pôžičke. Tieto oprávnenia mala výlučne p. V.. K. G., ktorá v danom období
vykonávala okrem funkcie členky predstavenstva žalobcu, aj funkciu ekonomickej riaditeľky žalobcu.

3.2 Žalovaný v 2. rade odmietol tvrdenia žalobcu, že uzavrel so žalovaným v 1. rade dohodu o tom, že
pôžičku,ktorúmužalobcaposkytne,nebudepovinnýnikdyvrátiť.Vzhľadomnato,žezmluvaopôžičkeje
uzavretá v písomnej forme, uzavretie takejto dohody v ústnej forme nie je možné a jej prípadné uzavretie
by bolo neplatné. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke je uzavretá v písomnej forme, uzavretie takejto
dohody v ústnej forme nie je možné a jej prípadné uzavretie by bolo neplatné. Okrem toho samotné

konanie žalovaného v 1. rade, ktorý sa na základe písomnej výzvy dostavil k žalobcovi za účelom
prerokovania pôžičky a jej vrátenia logicky popiera tvrdenia žalobcu, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v
2. rade uzavreli dohodu o tom, že žalovaný v 1. rade nebude musieť pôžičku nikdy nevrátiť. Ak by takáto
dohoda existovala, žalovaný v 1. rade by nebol ochotný pôžičku vracať ani po splátkach 100,- €. Taktiež
poukázal na zápisnicu z jeho výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 19.2.2019. Z emailovej komunikácie,

ktorá tvorí prílohu podania žalobcu zo dňa 15.11.2018, je zrejmé, že žalobca predložil súdu len časť
komunikácie žalovaných, ktorá je vytrhnutá z kontextu celkovej komunikácie, o čom svedčia „biele časti“
listov. Do pozornosti dal aj tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade komunikoval so žalovaným v 1. rade z
firemnej e-mailovej adresy N..G., pričom jednotlivé emaily sa ukladali na server, ku ktorému mal žalobca
plný prístup. Je preto absolútne nelogické, aby žalovaný v 2. rade, ak by mal úmysel získať finančný

prospech na úkor žalobcu (uzatváraním dohôd, o ktorých žalobca nemal mať vedomosť), komunikoval
so žalovaným v 1. rade z tejto emailovej adresy.

3.3 S poukazom na ustanovenie § 415 a § 419 Občianskeho zákonníka ako aj kogentné ustanovenie
§ 384 Obchodného zákonníka žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že ak žalobca ako osoba, ktorej hrozí

škoda, odmietol prijať vrátenie pôžičky od žalovaného v 1. rade (aj keď v splátkach), žalobca si nesplnil
povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody. Ak potom žalobca tvrdí, že mu
škoda následne vznikla nevrátením peňažných prostriedkov zo strany žalovaného v l. rade, žalovaný
v 2. rade nie je povinný nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla porušením prevenčnej povinnosti. Vo
všeobecnosti platí, že spoločnosť si môže uplatniť nárok na náhradu škody preukázaním škody, ktorá

vznikla v dôsledku porušenia povinnosti členmi predstavenstva. Máme za to, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením
povinnosti žalovaného v 2. rade. Dôkazom nie je len konštatovanie o porušení povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti.3.4 Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu, že poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku
vovýške42.000,-€nemôžeobstáť,pretožepredmetzmluvyjepôžičkavovýške72.000,-€.Tátopôžička

vcelkovejčiastke72.000,-€malabyt'prevedenážalovanémuv1.radezostranyžalobcuv12rovnakých
mesačných prevodoch, každý vo výške 6.000,- €. Z uvedeného je zrejmé, že jednotlivé splátky nemožno
považovať za samostatné pôžičky, ale zmluvu je potrebné vykladať tak, že pôžička 72.000,- € mala byť
poskytnutá postupne. Vzhľadom na to, že zo zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému v 1. rade len sedem
mesačných splátok po 6.000,- € (spolu 42.000,- €), výstava otázka, či vôbec nastala splatnosť pôžičky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a svedkov, listinami (zmluva o pôžičke, výpisy
z účtov, výzva na vrátenie pôžičky, dohoda o pracovnej činnosti, zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, e-mailová komunikácia na č.l. 52-54 a č.l. 72-74, výtlačok z webovej stránky
žalobcu, kópia zápisnice z výsluchu dňa 19.2.2019, rozsudkom OS Prešov a KS Prešov), ako aj ďalším
spisovým materiálom, pričom zistil nasledovné:

4.1 Žalobca zastúpený žalovaným v 2. rade, ako poskytovateľ, a žalovaný v 1. rade, ako prijímateľ,
uzavreli dňa 29.5.2015 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (grantu) vo výške
33.000,- € na účel financovania aktivít prijímateľa v prospech poskytovateľa. a to spracovanie
marketingových informácií o podnikateľskom prostredí a vytvorenie priaznivého podnikateľského

prostredí are poskytovateľa príspevku v Ruskej federácii zameraného na predaj výrobkov poskytovateľa.

4.2 Žalobca zastúpený žalovaným v 2. rade a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 25.4.2016 Zmluvu o
pôžičke vyhotovenú v anglickom jazyku, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
pôžičku vo výške 72.000,- € a to formou 12. rovnakých mesačných prevodov po 6.000,- € na bankový

účet žalovaného v 1. rade počnúc mesiacom máj 2016. Zmluvné strany uzavreli zmluvu o pôžičke s
úrokom vo výške 0,1 % ročne. Podľa čl. 4 sa účastníci zmluvy dohodli na to, že pôžičku vrátane úrokov
vráti dlžník veriteľovi v rovnakých čiastkových platbách po uplynutí jedného roka odo dňa prijatia pôžičky
v plnej výške. Veriteľ však môže určiť termín na splatenie pôžičky, ktorý je najmenej 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti. Dlžník musí vrátiť pôžičku najneskôr do 3 rokov od dátumu jej prijatia, a to aj bez

výzvy veriteľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

4.3 Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške
42.000,- €. Pôžička bola poskytnutá v siedmich splátkach po 6.000,- €, ktoré boli postupne prevádzané
na účet žalovaného v 1. rade v dňoch 18.5.2016, 20.6.2016, 19.7.2016, 19.8.2016, 22.9.2016, 4.11.2016

a 25.11.2016.

4.4 Žalobca listom zo dňa 4.5.2018 vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie pôžičky vo výške 42.000,-
€ s úrokom a to v termíne do 15.5.2018.

4.5 Žalobca zastúpený žalovaným v 2. rade a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 25.4.2016 Dohodu
o pracovnej činnosti, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade ako zamestnanec zaviazal, že bude
pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávať marketingové aktivity súvisiace s rozvojom obchodných
vzťahov na teritóriu Ruskej Federácie. Marketingovými aktivitami sa rozumie najmä: a) analýza
potencionálneho trhu, b) marketingový prieskum trhu, c) vypracovanie marketingovej stratégie a plánu,

d) vedenie obchodných rokovaní za účelom nadviazania obchodných vzťahov, e) vypracovanie správ o
marketingovej činnosti a jej výsledkoch na určenom teritóriu, f) ďalšie marketingovo-obchodné činnosti
podľa pokynov zamestnávateľa. Pracovnoprávny vzťah sa podľa dohody začal dňom 16.5.2016, pričom
dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2016. Zamestnanec sa tiež zaviazal, že výsledky svojej
práce bude predkladať mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci výkonnému riaditeľovi - žalovanému v 2. rade.

4.6 Zo zápisnice z výsluchu žalovaného v 2. rade pred vyšetrovateľom vyplýva, že dohoda so žalovaným
bola taká, že túto pôžičku vráti z budúcich výnosov firmy TD ZTS.

4.7Tunajšísúdrozsudkomzodňa10.5.2019,č.k.24Cb/129/2018-146,vspojenísrozsudkomKrajského

súdu v Prešove zo dňa 12.3.2020, č.k. 3Cob/60/2019-173, zamietol žalobu žalobcu proti žalovaným
v 1 a 2 rade vo veci zaplatenia sumy vo výške 33.000,- € titulom náhrady škody v podobe vrátenia
nenávratného finančného príspevku poskytnutého žalovanému v 1 rade na základe zmluvy zo dňa
29.5.2015.4.8 Z výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že v Rusku študoval a zároveň tam mal určité obchodné
aktivity, ktoré sa týkali predaja ložísk, a teda mal tam určité zázemie a tiež kontakty na miestne firmy.

So žalovaným v 2. rade sa zoznámil na prelome rokov 2014/2015 a dohodli sa na spoločnom postupe
týkajúcom sa vstupu na ruský trh. Spoločnosť ZŤS v minulosti sa už raz pokúšala vstúpiť na ruský trh s
prevodovkami, avšak neúspešne. Prvotná predstava bola taká, že sa vytvorí spoločný podnik v ktorom
by mal žalobca podiel 50 %, avšak podľa jeho informácií s tým nesúhlasil majiteľ žalobcu, ktorý chcel
počkať na to, ako sa bude situácia vyvíjať, a ak by sa obchody rozbehli, tak by do spoločnej firmy vstúpil.

Bolo potrebné založiť firmu v Rusku, nakoľko Rusi nechceli priame dodávky od zahraničných firiem. Na
to, aby bolo možné dodávať na ruský trh bolo potrebné splniť určité podmienky, na ktoré boli potrebné
ďalšie financie. Medzi ne patrila podmienka transparentnosti, teda aby firma mala reálne sídlo, aby mala
určitý minimálny počet zamestnancov, aby platila odvody za týchto zamestnancov, aby mala sklad, v
ktorom by bolo vždy uskladnené určité množstvo mesačne dodávaného tovaru a tak isto exkluzivita
spoločnosti TD ZTS s ruskými štátnymi firmami. Z toho dôvodu bolo správne, aby do TD ZTS vstúpil

žalobca, nakoľko by nebol len ďalším obyčajným distribútorom, ale firmou, za ktorou by stál aj výrobca a
teda aj vážnosť tejto firmy by stúpla. V júni alebo v júli 2015 naštartovali ich aktivity, kedy bola založená
aj spoločnosť TD ZTS, a kedy naplánovali rôzne stretnutia s lídrami miestnych firiem podnikajúcich v
železničnej doprave, v metre a pod., analyzovali trh, ako aj konkurenciu. Následne v mesiaci október
alebo november 2015 došlo k stretnutiu so žalovaným v 2. rade, na ktorom mu prezentovali to, čo bolo

spravené, aké sú výsledky a ďalšie možnosti. Začiatkom roka 2016 žalovaný v 2. rade mu oznámil, že
žalobca sa nachádza v červených číslach a nezískal ani úver od bánk a teda nie je možné investovať
sumu, o ktorej sa rozprávali vo výške 200.000,- €. Z tohto dôvodu sa rozprávali o iných možnostiach
financovania, ako napr. tej, že by žalobca svojmu partnerovi v Rusku dodal tovar prostredníctvom TD
ZTS s tým, že by sa povolilo odloženie splátky za tovar, k čomu ale nedošlo. V Rusku mali viacero

rozpracovaných vecí, ktoré vyzerali na spadnutie. V apríli 2016 mal žalovaný v 2. rade stretnutie s
predsedom predstavenstva, po ktorom mu žalovaný v 2. rade odkomunikoval, že majiteľ firmy chce
pokračovať v aktivitách na ruskom trhu, avšak nie v pôvodne v zamýšľanom rozpočte, teda nie vo
výške 200.000,- €, a požadoval jeho zníženie a že by sa takisto on so svojimi partnermi ako ruská
strana podieľali na financovaní a to pomerom 50/50 s tým, že žalobca by vstúpil do ruskej firmy po

prvých úspešných dodávkach. Navrhli postupné financovanie prostredníctvom pôžičiek poskytnutých
ruskej spoločnosti, čo však nebolo prijaté zo strany žalobcu, teda hľadali ďalšie možnosti, ako by s
minimálnymi nákladmi dostali peniaze do Ruska, tak aby nehrozilo ich zdanenie, prípadne aby neboli
udelené nejaké pokuty z dôvodu porušenia valutného zákona. Žalovaný v 1. rade navrhol žalovanému
v 2. rade, aby financovanie bolo riešené prostredníctvom zmluvy o pôžičke, ktorú by uzavrel ako fyzická

osoba, nakoľko veril celému projektu a biznis modelu, a navyše poskytol do toho aj svoje vlastné úspory,
ako aj jeho ruskí partneri. Zmluva o pôžičke bola vyhotovená v anglickom jazyku z toho dôvodu, aby jeho
ruskí partneri vedeli, čo je jej predmetom, a aj pre prípad, že by banka požadovala doklad na základe
čoho došlo k prevodu finančných prostriedkom na jeho účet, aby sa vedel tento dôvod preukázať. Zámer
boltaký,žetátopôžičkasavyplatízbudúcichziskovruskejspoločnosti.Finančnéprostriedkyposkytnuté

na základe tejto zmluvy nevnímal ako pôžičku, ale ako prostriedky na zabezpečenie chodu ruskej firmy
a zabezpečenie dodávok, ako aj splnenie vyššie uvedených podmienok a potvrdil, že žalovanú sumu
prijal. Tento model bol prezentovaný aj majiteľovi firmy, ktorý tomu dal zelenú a následne teda zmluvu
podpísali. V auguste alebo septembri 2016 prišiel na Slovensko, kedy sa pozrel na výrobu a spravil
fotografie. Neskôr sa v Moskve organizoval veľtrh, na ktorom boli jedným z vystavovateľov, a na ktorom

sa dohodli stretnutia. V mesiaci október alebo november 2016 nemali pocit, že budú nejako obídení
a preto dohodli priamy kontakt žalobcu na významnú ruskú firmu (Transmashholding), do ktorej mali
byť dodávané prevodovky. Zároveň bol vypracovaný nový typ prevodovky pre električky. Následne boli
dohodnuté potrebné stretnutia v Petrohrade a v Moskve pred vianočnými sviatkami na Slovensku. Do
toho však zasiahlo náhle odvolanie žalovaného z funkcie riaditeľa dňa 1.12.2016. Novým riaditeľom sa

stal pán Š., ktorému žalovaný v 2. rade prízvukoval, aby dbal na pokračovanie v obchodných aktivitách
v Rusku, avšak pán Š. na dohodnuté stretnutia v Rusku nevycestoval. Následne preto žalovaný v 1.
rade napísal pánovi Š. list, na ktorý on odpovedal v januári 2017 a dohodol si s ním stretnutie. Na jeho
žiadosť žalovaný v 1. rade vypracoval správu o doterajšej činnosti, ktorú mu predložil. Na stretnutí sa
však pán Š. nestotožnil s ich plánmi a odvtedy prestala medzi nimi prebiehať komunikácia, pričom bolo

potrebné vyriešiť ešte mnoho vecí, napr. čo bude s pôžičkou, ako to vyriešia, na čo pán Š. reagoval
slovami, že sa uvidí. Na tomto stretnutí nepreukazoval vynaložené výdavky, nakoľko do toho času to
nikto od neho nežiadal. So žalovaným v 2. rade mal takú dohodu, podľa ktorej bolo potrebné každý
mesiac odkomunikovať výsledok činnosti a na čo boli použité jednotlivé úhrady pôžičky. Tým, že biznismodel v Rusku padol, tak bol poškodený nielen on, keďže mu reputácia v očiach obchodných partnerov
klesla, ale tak isto boli poškodení aj jeho partneri v TD ZTS. Okrem toho medzi ním a pánom D. ako
generálnym riaditeľom TD ZTS, ktorá medzičasom zanikla, sa naštrbili vzťahy. Keďže obchody padli,

nemal v Rusku prácu, a preto sa vrátil na Slovensko, keď mu po určitom čase došla výzva na zaplatenie
dlžnej sumy. Po doručení výzvy sa skontaktoval s novým riaditeľom spoločnosti, pánom V., ktorého
nezaujímala celá genéza tejto pôžičky a trval na jej vrátení. Tak isto sa stretol s majiteľom firmy, ktorý
taktiež nemal ochotu ho počúvať a teda trval na vrátení pôžičky. Poskytnutú sumu nevrátil, nakoľko
zmluva bola koncipovaná tak, že potom čo dostane plnú sumu vo výške 72.000,- € túto vráti do troch

rokov. So žalobcom sa nedohodol na žiadnom splátkovom kalendári.

4.9 Z výsluchu žalovaného v 2. rade súd zistil, že pôžičku neposkytli priamo ruskej firme z toho dôvodu,
že to bola najvýhodnejšia forma z hľadiska toho, aby sa vyhli plateniu daní, DPH a prípadne aj nejakých
pokút.Využilipretosituáciu,žežalovanýv1.radejeobčanomSR,pričomboloužnaspoločníkochruskej
firmy, ako s uvedenými prostriedkami naložia, avšak bolo potrebné vykryť náklady do času, kým vznikne

reálny obchod a peniaze sa tak začnú točiť. V pláne nebol zánik TD ZTS kvôli požiadavke ruských
štátnych firiem, aby sa obchodovalo iba s ruskými firmami, a to z toho dôvodu, že na ruské firmy bol
právny dosah. TD v preklade znamená obchodný dom, teda firma bola založená iba za účelom predaja
produktov žalobcu, a preto jej existencia nemala bez tejto činnosti význam. Najdôležitejšie postavenie,
resp. najväčšie slovo v ruskej firme mal pán D. a jeho ďalší ruský partner, nakoľko oni mali vybudované

kontakty na dôležité firmy, s ktorými chcel žalobca obchodovať. Obchodovanie v Rusku je špecifické v
tom, že zmluvy a dohody sa uzatvárajú na základe vzťahov a tieto vzťahy pán D. Z. D. v ruských firmách
mali. V minulosti žalobca vyrobil prevodovku pre metro asi tak 5 rokov pred tým, než sa začali aktivity
v roku 2015, avšak k uzavretiu obchodu nedošlo práve kvôli tomu, že neboli vybudované dostatočné
vzťahy.Keďžemalihotovýproduktanielennejakýjehonávrh,chcelivstúpiťdoobchodovaniasoštátnou

ruskou firmou, ktorá prevádzkuje systém železníc a metra. Práve na základe vzťahov získali informácie,
aké výrobky ruská firma potrebuje, aké sú technické parametre výrobkov, kto ich jej dodáva, a tak isto aj
cenu, za ktorú sú dodávané, aby sa vedeli zariadiť. Žalobca potreboval rýchlo nájsť nejakú náhradu za
veľkého odberateľa v Číne, ktorý mu odišiel a preto hľadali rýchlu cestu vstupu na ruský trh. Po začatí
plnenia jednotlivých platieb zo zmluvy o pôžičke boli na výstave dohodnuté ďalšie kroky na realizáciu

obchodov, pričom veci boli na spadnutie. Začala sa vyvíjať prevodovka pre prímestské električky, no
keďže konštrukčne nestíhali, prizvali si ďalšiu konštrukčnú firmu za účelom vypracovania technickej
štúdie, ktorá bola predložená výrobcovi električiek. Od predstaviteľa spoločnosti, ktorá nakupovala
električky pre prevádzkovateľa trate, bolo prisľúbené, že žalobca dostane objem 30 % prevodoviek,
ktoré budú potrebné. K zastaveniu obchodu došlo v najnevhodnejšom čase. V decembri 2016 malo v

Petrohrade dôjsť k stretnutiu konštrukčných tímov ohľadom novej prevodovky za účelom vyjasnenia si
konštrukčnýchvecíatakistokstretnutiuobchodnýchzástupcovžalobcuaspoločnosti,ktoránakupovala
veci pre prevádzkovateľa železníc. Dodávky pre moskovské metro sa mali dohodnúť na ďalšom stretnutí
v decembri 2016 v Moskve. Predmetom tohto stretnutia malo byť prerokovanie finálnej verzie zmluvy. V
tom čase žalovaný v 2. rade presviedčal nového riaditeľa, pána Š., aby sa na uvedené stretnutia dostavil

a následne sa rozhodol ako ďalej, nakoľko na stretnutí mal byť prítomný riaditeľ nákupu spoločnosti,
ktorá dodáva pohonné jednotky pre prevádzkovateľa trate, teda osoba, ktorá rozhoduje o tom, čo sa
nakúpi, pričom je nepodstatné, kto by konkrétnu zmluvu podpísal. Na jeho žiadosť, aby vycestoval do
Ruska, pán Š. reagoval tým, že on trhom na východ na Slovenska nedôveruje. Vzhľadom na to, že
zo strany žalobcu opadol záujem obchodovať v Rusku, tak postupne sa tento záujem o obchodovanie

sa stratil aj z ruskej strany. Ak by bol žalovaný v 2. rade zostal vo funkcii riaditeľa, pokračoval by v
obchode a tie peniaze z pôžičky, by boli vrátené. Podľa neho neodborne konali práve tí, ktorí to zastavili
a nepokračovali v tom. Peniaze, ktoré žalobca poskytol boli v zjavnom nepomere k zisku, ktorý by sa
dosiahol, ak by tie obchody prebehli. Žalovaný v 2. rade uviedol, že informácie ktoré dostával od pána W.
verifikoval pri rozhovoroch s pánom D. Z. D., teda čo všetko robia a pod., pričom nezistil žiadne rozpory.

4.10 Z výsluchu svedka, C. Š., súd zistil, že počas jeho štvormesačného pôsobenia vo firme mal
na základe žiadosti predsedu predstavenstva žalobcu a majiteľa spoločnosti zistiť stav vo firme a
posúdiť ako obchodné, tak aj interné vzťahy a možnosti prípadného zníženia nákladov. Zistil, že
hospodárenie žalobcu nebolo vyvážené, firma bola v strate, pričom túto skutočnosť poznačili najmä

čínsky a ruský trh, ktorý sa nevyvíjal podľa vízií. Čo sa týka Ruskej federácie to bolo z dôvodu prieťahov
a neschopnosti presadiť sa, nakoľko v roku 2014 bolo uvalené embargom, pričom v reakcii na to sa
Rusi snažili ísť vlastnou cestou. Žalovaný v 2. rade zotrval po svojom odvolaní vo firme určitú dobu,
počas ktorej mu objasnil situáciu v nej. Informoval ho o tom, čo sa pripravovalo a čo sa dohodlo.Ohľadom Ruskej federácie boli podpísané tri dokumenty a to zriadenie spoločnosť TD ZTS, ktorá
mala vyhľadávať príležitosti, rokovať s rôznymi zaujímavými skupinami, teda jednoducho povedané
zabezpečovať zákazky pre žalobcu. Na podporu uvedenej činnosti bola uzavretá zmluva o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, zmluva o poskytnutí pôžičky a dohoda o pracovnej činnosti so
žalovaným v 1. rade. Uvedené zmluvy mali svoje podmienky plnenia. Nepodávali sa však reporty na
mesačnej báze, v ktorých by bolo objasnené použitie finančných prostriedkov v prospech žalobcu. V
týchto reportoch neboli uvedené zápisy o odberateľoch a rôznych akciách, ktoré sa vykonávali a preto to
stopol,pokiaľsanepreukážepoužitieprostriedkov.Majiteľžalobcumalvedomosťoexistenciispoločnosti

TD ZTS a nebol prekvapený keď ho informoval o vyššie uvedených zmluvách, resp. dohodách, pričom
bolrozrušenýztohoakosavecivyvíjajú.Čosatýkaruskéhotrhu,tambolzámerdodávaťprevodovkypre
električky, avšak po rozhovore s konštruktérmi a technikmi zistil, že cesta k realizácii by bola veľmi ťažká,
nakoľko žalobca nebol na to technicky pripravený. Zo strany celého holdingu by bolo nutné financovať
technický rozvoj, nakoľko zdroje samotného žalobcu by na to nestačili. Všetko bolo „v plienkach“. Okrem
toho žalobca nebol jediným výrobcom, ktorý by mohol dodávať prevodovky na ruský trh, nakoľko Rusi

sa v tejto oblasti po uvalení embarga značne zdokonalili. Odhliadnuc od toho, celý spôsob vybavovania
bol podľa neho neprofesionálny, čo zistil po rozhovore s pánom D.. V tejto záležitosti mu chýbal veľký
hráč, ktorý by do toho so žalobcom šiel a pán D. ako aj žalovaný v 1. rade takýmito hráčmi neboli.
V Ruskej federácii to funguje vo forme dohadzovania cez viacerých dohadzovačov. Majiteľovi žalobcu
odporučil predvolať hlavných aktérov a to žalovaného v 1. rade a pána D.. Títo na stretnutie prišli a

uviedli ako boli použité prostriedky, avšak na základe ich rozprávania dospel k presvedčeniu, že tieto
prostriedky neboli použité tak ako mali, pričom vyvstalo aj množstvo ďalších otáznikov ohľadom ich
použitia. Žalovaný v 1. rade nepredložil žiadne dôkazy o tom, v ktorých organizáciách robil prieskum,
neuviedol názvy organizácií a mená osôb, s ktorými rokoval. Žalovanému v 1. rade preto povedal, že
v prípade, ak sa nepreukáže použitie finančných prostriedkov, bude musieť peniaze vrátiť. Podľa jeho

mienky boli veci nastavené tak, že prospech z tohto konania nemal mať žalobca a na základe toho
odporučil majiteľovi žalobcu, aby sa pozastavilo vyplácanie finančných prostriedkov. Podľa jeho názoru
bola zmluva o pôžičke vzhľadom na obnos peňazí dosť primitívna.

4.11 Z výsluchu svedkyne, K. G., súd zistil, že vo firme žalobcu zastávala funkciu ekonomickej riaditeľky.

Uviedla, že vo vedení sa hovorilo, že keď už prišli o čínsky trh, budú expandovať na ruský trh. Žalovaný
v 2. rade jej nechal podpísať zmluvu, o ktorej nevedela, čo je jej predmetnom, keďže nevie anglicky.
Žalovaný v 2. rade jej zmluvu odprezentoval ako pôžičku za účelom expandovania na ruský trh, pričom
tiež povedal, že majiteľ firmy, ktorý je zároveň aj predsedom predstavenstva o tej zmluve vie. Žalovaný v
2. rade však nepredložil zmluvu dozornej rade na schválenie. Pôžička je evidovaná v účtovníctve. Platby

v prospech žalovaného v 1. rade realizovala sama.

5. V predmetnom konaní nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vyplýval zo zmluvy o pôžičke a voči
žalovanému v 2. rade sa svojho nároku domáhal titulom náhrady škody podľa ustanovení Obchodného
zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy akcionárov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti
pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti
spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že:
a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a,
c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a,
d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto

zákonom,
e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,
f) nezverejní výročnú účtovnú správu a konsolidovanú výročnú správu.

Podľa § 196 ods. 7 Obchodného zákonníka, člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže,

že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujmespoločnosti.Členoviapredstavenstvanezodpovedajúzaškoduspôsobenúspoločnostikonaním,
ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia
v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh
na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila
dozorná rada.

Podľa § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť
alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva,
prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo
osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za

podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Ustanovenia predchádzajúcej vety sa na verejnú
akciovú spoločnosť použijú v prípade, ak verejnou akciovou spoločnosťou poskytovaný úver, pôžička,
prevod alebo poskytnutie majetku spoločnosti do užívania alebo zabezpečenie záväzku nespĺňa
podmienky podľa § 220ga.

6 Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému v 1.
rade dôvodná. V danom prípade bolo nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade pôžičku vo výške 72.000,- €
v postupných platbách, avšak reálne mu poskytol iba sumu vo výške 42.000,- €, čo nebolo medzi
stranami sporné. V danom prípade vôľou žalobcu zastúpeného žalovaným v 2. rade bolo poskytnutie

finančnýchprostriedkovžalovanémuv1.radeatoformoupôžičky,pričomžalobcavkonanínepreukázal,
že žalovaní uzatvárali zmluvu s tým úmyslom, že pôžička nebude nikdy vrátená. V rozpore s týmto
tvrdením žalobcu je samotná e-mailová komunikácia žalovaných, v ktorej žalovaný v 1. rade vyjadril
obavy z toho čo sa bude diať v prípade, ak ich obchodný plán nevyjde. Vzhľadom na e-maily žalovaných
a ich výpovede, má súd za to, že ich skutočnou vôľou bolo práve uzavretie zmluvy o pôžičke ako

najhospodárnejšieho spôsobu, ktorým do Ruska dostanú finančné prostriedky bez strát v podobe daní
a pod., ktoré boli potrebné na rozbeh podnikateľskej aktivity žalobcu. Súd má za to, že sa nejedná o
simulovaný právny úkon, keďže žiadna zo strán v konaní netvrdila, že skutočným úmyslom účastníkov
zmluvy bolo uzavretie inej zmluvy než zmluvy o pôžičke, napr. zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, tak ako tomu bolo v prípade zmluvy zo dňa 29.5.2015. Žalovaný v 1. rade vo

vyjadrení zo dňa 22.10.2018 nepoprel uzavretie zmluvy, avšak poprel jej účel, no to za akým účelom,
resp. s akým zámerom bola uzavretá, nemá vplyv na jej platnosť. Na základe toho má súd za to, že na
strane žalovaného v 1. rade nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

7. Zmluva v čl. 4 bod 5a upravovala tri termíny splatnosti pôžičky. V prvom rade bol dlžník povinný

vrátiť veriteľovi pôžičku v rovnakých čiastkových platbách po uplynutí jedného roka odo dňa prijatia
pôžičky v plnej výške, t.j. vo výške 72.000,- €. Zároveň však veriteľ mal možnosť sám určiť termín
splatnosti pôžičky, ktorý ale musel byť po uplynutí najmenej 30 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti o
splatenie.Bezohľadunadvavyššieurčenéprípadysplatnostiboldlžníkpovinnývrátiťpôžičkunajneskôr
do 3 rokov od dátumu jej prijatia, s najväčšou pravdepodobnosťou v plnej výške, a to aj bez výzvy

veriteľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, čo sa v tomto prípade nepreukázalo. Žalobca listom
zo dňa 4.5.2018 vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie pôžičky v termíne do 15.5.2018, čim sa teda
naplnila veta druhá čl. 4 bodu 5a zmluvy, t.j. stanovenie splatnosti pôžičky veriteľom. Súd sa nestotožnil
s argumentom žalovaných, že splatnosť pôžičky nenastala, keďže nebola poskytnutá v plnej výške,
nakoľko je nelogické, aby žalobca pre to, aby sa mohol domáhať vrátenia už poskytnutej sumy, musel

doplatiť žalovanému v 1. rade ďalších 30.000,- €, keď navyše má dôvodné pochybnosti o tom, či mu
žalovaný v 1. rade vôbec vráti nejakú časť pôžičky, vzhľadom na ukončenie obchodných aktivít v Ruskej
federácii.8.Nazákladeuvedenéhosúdpretozaviazalžalovanéhonazaplateniereálneposkytnutejsumyvovýške
42.000,- € spolu s úrokom z omeškania od 15.11.2018 v zmysle návrhu žalobcu. Žalovaný v 1. rade
sa do omeškania dostal najskôr po uplynutí 30. dňa odo dňa doručenia výzvy z 4.5.2018, pričom jej

doručenie nebolo žalovaným v 1. rade spochybnené. Najskôr sa tak žalovaný v 1. rade mohol dostať
do omeškania v júni 2018.

9. Súd zamietol žalobcu v časti zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 0,1 % p.a. pre jeho neurčitosť.
Z čl. 2 zmluvy nie je zrejmé z akej sumy sa má úrok počítať a za aké obdobie a preto súd dojednanie v

časti úrokov považoval za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Ako bolo uvedené vyššie žalobca sa taktiež domáhal náhrady škody voči žalovanému v 2. rade podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, keďže pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal ako podpredseda
predstavenstva žalobcu. Keďže súd nemal k dispozícii zmluvu o výkone funkcie zodpovednosť
žalovanéhoposudzovallenpodľaustanovenízákona.Spôsobvýkonupôsobnostičlenmipredstavenstva

je zákonom vymedzený všeobecným pozitívnym spôsobom, vyjadreným v podobe príkazu konať s
náležitou starostlivosťou. Náležitá starostlivosť pozostáva z dvoch základných zložiek, a to odbornej
starostlivosti a lojality k spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Odborná starostlivosť je predstavovaná
predovšetkým implicitne vymedzenou povinnosťou vytvorenia takého informačného systému v
spoločnosti, v rámci ktorého budú členovia predstavenstva ako rozhodovacieho orgánu (rozhodovanie

strategické a riadiace pri vedení podniku) schopní rozhodovať s takou znalosťou veci v predmete
podnikania (činnosti) spoločnosti, ktorá sa v objektívnom zmysle bude považovať za postačujúcu.
Do rámca odbornej starostlivosti ďalej patrí povinnosť mlčanlivosti o dôverných informáciách a
skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo nielen spôsobiť škodu samotnej spoločnosti, ale aj ohroziť
jej záujmy a záujmy jej akcionárov. Člen predstavenstva spravidla nebude schopný preukázať, že

konal s odbornou starostlivosťou, ak v rámci svojho postupu porušil právny predpis alebo stanovy
spoločnosti. Predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spoločnosťou je preukázanie
škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti členmi predstavenstva, t.j. unesením dôkazného
bremena o vzniku škody príčinnej súvislosti medzi škodou a rušením povinnosti členmi predstavenstva.
Člen predstavenstva musí preukazovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno v spore o náhradu škody, že

postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Člen predstavenstva musí pri prijímaní svojich rozhodnutí brať do úvahy všetky dostupné
informácie, zhodnotiť ich s odbornou starostlivosťou a na základe toho rozhodnúť v presvedčení, že
dané rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti.

11. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca z dôvodu straty trhu v Číne upriamil svoju
snahu na uplatnenie sa na Ruskom trhu, o čom okrem výpovedí svedčí aj webová stránka žalobcu z
rozhodného obdobia. Za tým účelom preto bola zriadená spoločnosť TD ZTS, pričom na jej činnosť
boli poskytnuté prostriedky prostredníctvom žalovaného v 1. rade a to z dôvodu minimalizovania
strát pri transfere finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu žalovaný v 2. rade uzavretím zmluvy

o pôžičke nekonal protiprávne, keďže okrem neho zmluvu podpísal aj ďalší člen predstavenstva, a
preto nemožno zmluvu považovať za neplatnú pre nesplnenie pravidiel konania za spoločnosť. Žalobca
nepreukázal, že by mu plnením na základe uzavretej zmluvy vôbec vznikla škoda, ktorá vzniká ako
dôsledok protiprávneho konania. Aj keď žalovaný nepoprel, že sa vyžadovalo schválenie predmetnej
zmluvy dozornou radou, v konaní bolo dostatočne preukázané, že o jej uzavretí a obsahu mal vedomosť

väčšinový majiteľ spoločnosti a zároveň predseda predstavenstva, ktorý uvedený postup žalovaného
v 2. rade schválil, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka pána Šimkoviča. V konaní bolo tiež preukázané
(napr. z e-mailov), že žalovaný v 2. rade ako zástupca žalobcu uzatváral zmluvu s tým úmyslom, že sa
požičané prostriedky vrátia z budúcich obchodov spoločnosti TD ZTS. Na základe uvedeného má súd za
to, že žalovaný preukázal, že postupoval v dobrej viere, že koná v najlepšom záujme spoločnosti. Čo sa

týka tvrdenia, že žalobca nebol pripravený etablovať sa na ruský trh, je potrebné podotknúť, že uvedené
je skôr otázkou podnikateľského rizika, a nie zodpovednosti za škodu, no v konaní sa však podľa názoru
súdu nepreukázalo, že by to bolo absolútne nemožné, keďže žalobcovi sa podarilo umiestniť na ruský trh
69prevodoviek.Vtejtosúvislostijezároveňpotrebnéuviesť,žežalobcamáprevenčnúpovinnosť,ateda
ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že mu vznikla škoda, žalobca mohol jej vzniku zabrániť prípadne

zmenšiť jej rozsah, ak by umožnil uskutočnenie dohodnutých stretnutí, a teda vyslal kompetentné osoby
na jednanie s potencionálnymi obchodnými partnermi v Rusku. Tým že žalobca rázne ukončil všetky
aktivity a kroky v Ruskej federácii, sa sám vystavil do rizika, že mu investovaná finančné prostriedky
nebudú vrátené.12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
V časti nároku na zaplatenie dlžnej čiastky titulom vrátenia požičanej sumy bol žalobca úspešný čo do

zaplatenia žalovanej istiny, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
žalovanému v 1. rade. Voči žalovanému v 2. rade bol žalobca neúspešný a preto ho zaviazal na náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).