Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5116203586.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a
sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne Q., právne
zast.: JUDr. Allan B?hm, advokát so sídlom Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, proti žalovaným
1./ IG., 2./ C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 25C 30/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žilinez 29. októbra 2018 sp. zn.

5 Co 240/2018, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne z a m i e t a.
II. Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
III. Žalovanej 2/. priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 12. februára 2016 voči žalovanému 1./ a žalovanej 2./

domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - domu, súpisné číslo XXX na parcele XXX/
X, zapísaného na LV č. XXX a spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 1 na pozemkoch vytvorených
geometrickým plánom vyhotoveným v súdnom konaní, ktoré budú zodpovedať pôvodným pozemkom,
t.j. pozemku parcela registra ,,C“ číslo XXX/X. o výmere 1320 m2 druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, pozemku parcela registra ,,C“ číslo XXX/X o výmere 451 m2 druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, pozemku parcely registra ,,C“ číslo XXX/X. o výmere 267 m2 druh pozemku záhrady,

pozemku parcela registra ,,C“ číslo XXX/X o výmere 1306 m2 druh pozemku záhrady, pozemku parcela
registra ,,C“ XXX o výmere 2380m2 druh pozemku záhrady, pozemku parcela registra ,,C“ XXX/X o
výmere 108 m2 druh pozemku záhrady a pozemku parcela registra ,,C“ číslo XXX o výmere 128m2 druh
pozemku záhrady, všetky v katastrálnom území A. a okres K.
1.2.Ako dôvod pre podanie žaloby žalobkyňa uviedla, že hoci predmetnú nehnuteľnosť previedla na
spoločnosť Všeobecná kreditná s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 06.09.2012, ktorá bola registrovaná pod

V XXXX/XXXX, tento právny úkon - kúpna zmluva je neplatný z dôvodu § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Argumentovala tým, že nebola vyplatená kúpna cena za nehnuteľnosť uvedená v zmluve
vo výške 60.000€ tak ako to vyplýva z obsahu uvedenej zmluvy. Tiež uvádzala, že nemala záujem
nehnuteľnosť predať, účelom prevodu malo byť vybavenie pôžičky vo výške 5.000,-Eur pričom
nehnuteľnosť mala byť po prevode následne prevedená späť na žalobkyňu. V žalobe uvádzala, že
predpokladala, že podpisuje úverovú zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva na jej majetok.

Mesačne splácala spoločnosti Všeobecná kreditná s.r.o. sumu 225,- Eur, o ktorej si myslela, že je
to splátka úveru. Až v roku 2014 mala zistiť, že ide o nájom, ktorý platí podľa nájomných zmlúv
uzatvorených so spoločnosťou Všeobecná kreditná s.r.o. a že už nie je vlastníčkou rodinného domu v
ktorom býva, ani pozemkov pod domom a v jeho okolí. Spoločnosť Všeobecná kreditná s.r.o. previedla
nehnuteľnosti na B. a ten kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti na žalovaného v 1./ rade. Tiež došlo
k zmene určenia a výmery parciel k pozemkom v okolí domu, kedy spoločnosť Všeobecná kreditná s.r.o.

uzatvorila Zámennú zmluvu so žalovanou v 2./ rade a na základe geometrického plánu vypracovaného
Ing. Petrom Novotným dňa 16.01.2013 sa novo určili hranice susediacich pozemkov.2.1.Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. júna 2017 č.k. 25C 30/2016-133
žalobu zamietol. Žalovanému v 1./a žalovanému 2/. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.V odôvodnení vyslovil, že strany v spore zaťažuje jednak povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
(§132 ods.1, §150 ods.1 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania. Neunesenie dôkazného
bremena znamená neúspech v spore (nezávisle na jej procesné postavenie). V predmetnej veci súd
vykonal rozsiahle dokazovanie, v rozsahu ktorého mala žalobkyňa preukázať ňou tvrdené skutočnosti,

odôvodňujúce tvrdený záver.
2.2.Súd prvej inštancie skonštatoval, že z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2012 jednoznačne
vyplýva, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami a to predávajúcou
Q. a kupujúcim Všeobecná kreditná s.r.o., Y., IČO: XXXXXXXX (zrejme ide o preklep správne IČO:
XXXXXXXX).. Na základe predmetnej zmluvy sa sporné nehnuteľnosti stali vlastníctvom kupujúceho.
V článku III Kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu

60.000,- Eur. Článok IV zmluvy vyslovene uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí
kúpnu cenu vo výške 60.000,- Eur v hotovosti k rukám predávajúceho v deň podpisu zmluvy. Ďalej
je v predmetnom článku uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že sa podrobne oboznámili s touto
zmluvou, ktorej porozumeli, súhlasia s jej obsahom, ktorý je prejavom ich slobodnej a pravej vôle a na
znak súhlasu pripájajú pod túto zmluvu svoje podpisy.

2.3.Prvoinštančný súd tiež poukázal na to, že žalobkyňa podpísala Nájomnú zmluvu zo dňa 05.09.2013,
ktorouT.(žalovanýv1./rade)prenajalQ.(žalobkyni)nehnuteľnosti,ktorébolipredmetomkúpnejzmluvy.
V článku I predmetnej nájomnej zmluvy je uvedené, že prenajímateľ je vlastníkom nehnuteľností, pričom
žalobkyňa pri podpise uvedené nenamietala a zmluvu podpísala.
2.4.Súd prvej inštancie po vyhodnotení svedeckých výpovedí svedkov O., B. a Y. konštatoval, že ani

jedensvedoknepotvrdiltvrdeniažalobkyneohľadomnevyplateniapeňazí,nakoľkovšetcitrajasvedkovia
potvrdili vyplatenie kúpnej ceny vo výške EUR 60.000,- Eur v zmysle zmluvy. Vylúčili tvrdenie žalobkyne,
že by predmetná zmluva nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
2.5.Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Žiline
ČVS: ORP 514/2-VYS-ZA-2014 a zistil, že vo veci nebolo začaté trestné stíhanie (nepreukázali sa

tvrdenia tvrdené žalobkyňou). Súd ďalej jednoznačne konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
svoje tvrdenia uvedené v žalobe (neuniesla dôkazné bremeno), nepreukázala, že by žalobkyni nebola
vyplatená kúpna cena a ani skutočnosť, že by právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne.
3.1.Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. októbra 2018

sp. zn. 5Co 240/2018-309 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným 1./ a
2./ voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatoval, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovenie § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 387
ods.2 CSP, sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Odvolateľka k veci samotnej
neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a zároveň neuviedla ani
také, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odvolanie

nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľky, na ktorých
založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne
správny.
3.2.V odôvodnení rozsudku ďalej odvolací súd uviedol, že sa nepodarilo preukázať tvrdenie žalobkyne,
že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa previedla predmetné nehnuteľnosti na spoločnosť Všeobecná

kreditná .s.r.o., je neplatná a určovacia žaloba, v znení ktorej je žalobkyňa vlastníčkou dotknutých
nehnuteľností je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva zo dňa
06.09.2012 je platným právnym úkonom, bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, má náležitosti
kúpnej zmluvy, je určitá a zrozumiteľná, a rovnako neboli preukázané okolnosti jej podpisu, t.j. že bola
zneužitá dôvera, vek, zlý zdravotný stav a najmä psychický stav žalobkyne, ako tvrdila žalobkyňa. Na

základe vykonaného dokazovania musel odvolací súd ustáliť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepodarilo sa jej preukázať neplatnosť kúpnej zmluvy.4.1.Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie pričom uplatnila dovolací
dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a druhý dovolací dôvod uplatnila podľa ustanovenia § 421
ods.1 písm. a) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu.
4.2.Dovolateľka vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia §420 písm. f) CSP uviedla, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (ako i súdu prvej inštancie) nespĺňa zákonné
kritériá, je formálne, stručné, povrchné a bez akéhokoľvek bližšieho alebo podrobnejšieho vysvetlenia
úvah odvolacieho súdu pri prijímaní záveru o platnosti kúpnej zmluvy, resp. neunesení dôkazného
bremena zo strany žalobkyne. Za najzávažnejšie nedostatky v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu

videla, že tento v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo pri posudzovaní svedeckých
výpovedí nebral do úvahy postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky a nestotožnil sa so spôsobom
hodnotenia svedeckých výpovedí. Dovolateľka mala za to, že postup odvolacieho súdu (ako i súdu prvej
inštancie) pri vyhodnocovaní dôkazov a koncipovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku bol v príkrom
rozpore s príslušnými právnymi predpismi a predstavuje porušenie práva žalobkyne na spravodlivý

súdny proces.
4.3.Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia §421 ods.1 písm. a) CSP uviedla, že zo strany
odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu dvoch právnych otázok a to konkrétne
právnej otázky spotrebiteľského, resp. nespotrebiteľského charakteru kúpnej zmluvy a právnej otázky
platnosti resp. neplatnosti sporného právneho úkonu tzn. predmetnej kúpnej zmluvy. Dovolateľka je

názoru, že odvolací súd ignoroval posúdenie právnej otázky spotrebiteľského charakteru kúpnej zmluvy.
Kúpnu zmluvu uzatvárala spoločnosť Všeobecná kreditná s.r.o. v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti, a preto je potrebné posúdiť túto zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Z toho dovolateľka vyvodila,
že keďže kúpna zmluva je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, malo na
ňu byť v rámci súdneho konania hladené ako na spotrebiteľku a mala jej byť i z tohto dôvodu zo strany

konajúcich súdov poskytnutá vyššia miera ochrany, ako tomu bolo v skutočnosti. Odvolací súd (a aj súd
prvej inštancie) túto skutočnosť ignoroval, ochranu žalobkyni ako spotrebiteľke ex offo neposkytol a z
úradnej moci neposudzoval ani jednotlivé ustanovenia kúpnej zmluvy z pohľadu toho, či nepredstavujú
neprijateľné zmluvné podmienky.
Status žalobkyne ako spotrebiteľky mal podľa jej názoru vplyv aj na posúdenie ďalšej právnej

otázky, ktorá bola nesprávne právne posúdená - a to platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy. Dovolateľka uviedla, že sa stala obeťou organizovanej skupiny štyroch mužov, ktorí sa všetci
navzájom dobre poznali a ktorí úmyselne a cielene zneužili jej nepriaznivú finančnú situáciu, zlý
zdravotný stav, vyšší vek, dôverčivosť a najmä absolútnu neskúsenosť v právnych veciach týkajúcich
sa príslušných právnych predpisov. Dovolateľka ďalej uviedla, že jej skutočným úmyslom bolo od

spoločnosti Všeobecná kreditná s.r.o. získať peňažnú pôžičku (úver), a to za účelom úhrady staršieho
peňažného záväzku žalobkyne voči spoločnosti EURO CASH s.r.o., pričom jej skutočnou vôľou nikdy
nebolo previesť dotknuté nehnuteľnosti kúpnou zmluvou natrvalo na spoločnosť Všeobecná kreditná
s.r.o. Tento úmysel dovolateľky je preukázaný už samotným faktom, že spoločnosť Všeobecná kreditná
s.r.o. žalobkyni ňou požadovanú pôžičku (úver) - vo výške zodpovedajúcej zostatku jej záväzku voči

spoločnosti EURO CASH s.r.o. riadne poskytla a to formou splnenia jej záväzku priamo na účet jej
veriteľa - spoločnosti EURO CASH s.r.o. Skutočnosť, že spoločnosť Všeobecná kreditná s.r.o. žalobkyni
skutočne úver poskytla - a to prostredníctvom vyplatenia veriteľa žalobkyne, spol. EURO CASH s.r.o.
podľa dovolateľky potvrdili aj konatelia spoločnosti Všeobecná kreditná s.r.o. (Peter Somorčík a Ján
Liška na výsluchu dňa 16.05.2017). Dovolateľka tiež v dovolaní uviedla, že od spoločnosti Všeobecná

kreditná s.r.o. neobdržala finančnú hotovosť vo výške 60.000,- Eur , ktorá mala predstavovať kúpnu cenu
za sporné nehnuteľnosti. Uviedla že kúpnu zmluvu ako aj ďalšie dokumenty podpísala bez toho, aby si
obsahtýchtodokumentovprečítala,malapodrobnúvedomosťoichobsahuabezobdržaniakúpnejceny.
Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, v ktorom dovolací súd uviedol, že
princíp vigilantibus scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti

od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

5.K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2./ rade. Uviedla, že trvá na vyjadrení pred
prvoinštančným súdom, s dovolaním nesúhlasí a nie nie ochotná uhradiť žalobkyni náhradu trov konaniaz dôvodu, že do konania bola zatiahnutá z podnetu žalobkyne a rovnako tiež k uzavretiu zámennej
zmluvy malo dôjsť z podnetu žalobkyne.

6.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné zamietnuť.

7.Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8.Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9.Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10.Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11.Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12.V danom prípade vyvodzovala dovolateľka prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods.
1 písm. a/ CSP.

13.Vo vzťahu k prípustnosti dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 420 písm. f/ CSP dovolateľka

namietala, že na strane súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu v takej miere, že
bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pričom podľa
názoru dovolateľky nespĺňa zákonné kritériá, je formálne, stručné povrchné a bez akéhokoľvek bližšieho
alebo podrobnejšieho vysvetlenia úvah odvolacieho súdu pri prijímaní záveru o platnosti kúpnej zmluvy,
resp. neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne.

14.Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutiespravodlivosti). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na
to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

15.Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa podľa názoru dovolacieho
súdu všetky zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie argumenty
dovolateľky dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno
považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľky, ale len
to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to rozhodne nie je tento prípad. Z
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia

dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne
posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Do úvahy preto neprichádza
ani relevantnosť námietky, že súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozhodnutia dovolateľke
znemožnil, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní,
ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na
ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).

16.Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie
rozhodnutia v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
V takomto prípade sa môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutéhorozhodnutiaaprípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaďalšie
dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné
stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je
zároveň vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§

387 ods. 3 CSP).
17.Odvolací súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutéhorozhodnutiaaobmedzujesalennaskonštatovaniesprávnostijehodôvodov.Ďalejodvolací
súd uviedol, že sa nepodarilo preukázať tvrdenie žalobkyne, že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa
previedla predmetné nehnuteľnosti na spoločnosť Všeobecná kreditná ,s.r.o. je neplatná a určovacia

žaloba, v znení ktorej je žalobkyňa vlastníčkou dotknutých nehnuteľností je dôvodná. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva zo dňa 06.09.2012 je platným právnym úkonom, bola
podpísaná oboma zmluvnými stranami, má náležitosti kúpnej zmluvy, je určitá a zrozumiteľná, a rovnako
neboli preukázané okolnosti jej podpisu, t.j. že bola zneužitá dôvera, vek, zlý zdravotný stav a najmä
psychický stav žalobkyne, ako tvrdila žalobkyňa. Na základe vykonaného dokazovania musel odvolací

súd ustáliť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepodarilo sa jej preukázať neplatnosť kúpnej
zmluvy.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že dovolateľkou uplatnený
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP neexistuje.

19.Ďalej dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keď tvrdila, že
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Právnu otázku naformulovanú dovolateľom ako
problematiku posúdenia spotrebiteľského, resp. nespotrebiteľského charakteru kúpnej zmluvy a právnu
otázku posúdenia platnosti resp. neplatnosti sporného právneho úkonu tzn. predmetnej kúpnej zmluvy.20.Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo

k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

21.1.K otázkam nastoleným dovolateľkou podľa §421 ods.1 písm. a) CSP, konkrétne k právnej otázke

spotrebiteľského, resp. nespotrebiteľského charakteru kúpnej zmluvy a k právnej otázke platnosti resp.
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy dovolací súd uvádza, že dovolateľka argumentuje neplatnosťou
kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu prejavu vôle s jej prejavom. Dovolateľka tvrdí, že nemala záujem
uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale chcela len získať úver/pôžičku na refinancovanie jej starších pôžičiek.
Dovolateľka tiež v dovolaní uviedla, že od spoločnosti Všeobecná kreditná s.r.o. neobdržala finančnú

hotovosť vo výške 60.000,- Eur , ktorá mala predstavovať kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti.

21.2.Dovolací súd uvádza, že pokiaľ by sa v konaní preukázala táto skutočnosť, mohli by vzniknúť
pochybnosti o súlade skutočnej vôle dovolateľky s jej prejavom. Táto otázka však musí mať podklad
v zistenom skutkovom stave. Vo svojom dovolaní dovolateľka na str. 11 uvádza, že skutočnosť, že

jej mala spoločnosť Všeobecná kreditná s.r.o. poskytnúť úver/pôžičku formou vyplatenia peňažných
prostriedkovvprospechjejveriteľa,spol.EUROCASHs.r.o.malipotvrdiťpriamoajkonateliaspoločnosti
Všeobecná kreditná s.r.o. - Peter Somorčík a Ján Liška na ich výsluchu zo dňa 16.05.2017.Dovolací súd
popreštudovaníspisovéhomateriáluuvádza,žezobsahovvýpovedíkonateľovspoločnostiniejemožné
vyvodiť tvrdený záver dovolateľky o poskytnutí úveru/pôžičky. Svedok Peter Somorčík dňa 16.05.2017

uviedol, že pani C. prevzala v hotovosti 60.000,- Eur a po prevzatí uvedenej finančnej čiastky odpočítala
20.000,- Eur, ktorých 20.000,- Eur vrátila k rukám konateľa spoločnosti už nevie či jeho rukám alebo
rukám druhého konateľa, z ktorej čiastky 20.000,- Eur bol vyplatený dlh pani C. v Čechách. Druhý svedok
- konateľ spoločnosti Všeobecná kreditná s.r.o. Ján Liška uviedol, že pokiaľ je v zmluve napísané, že
bola vyplatená kúpna cena, tak vyplatená kúpna cena bola tak, ako udáva zmluva.

21.3. V tomto prípade ,teda zisťovanie zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť však ide o riešenie
skutkovej otázky (quaestio facti) , ktoré je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové

okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca
alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)
niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol
znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či
nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio

iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,
zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje
a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne
záveryoexistenciialeboneexistenciidôvodupreaplikovaniepredmetnejprávnejnormynaposudzovaný
prípad (3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 150/2017, 4 Cdo 7/2018, 4 Cdo 32/2018, 7 Cdo 99/2018).

21.4.Dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na skutkovom závere, že žalobkyňa nepreukázala svoje
tvrdenia uvedené v žalobe (neuniesla dôkazné bremeno), nepreukázala, že by žalobkyni nebola
vyplatená kúpna cena a ani skutočnosť, že by právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne. Tento skutkový základ sporu nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť. Dovolací
súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a to aj vtedy, keď je v
dovolaní spochybňovaný práve skutkový stav zistený odvolacím súdom. Samotné posúdenie kúpnej
zmluvy ako spotrebiteľskej by v konečnom dôsledku nemalo na výsledok konania žiaden vplyv, keďžežalobkyňa nepreukázala, že jej kúpna cena vo výške 60.000,- Eur nebola vyplatená a ani skutočnosť,
že by právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

21.5. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 CSP nevymedzila
spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP, t. j. neuviedla relevantnú právnu otázku, ktorú riešil odvolací
súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. Žalobkyňa v dovolaní nešpecifikovala právnu otázku,
o ktorej tvrdila, že sa pri jej riešení súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Ňou namietaná
skutočnosť, že odvolací súd nevzal do úvahy jej tvrdenie ako spotrebiteľky, že chcela uzavrieť úverovú

zmluvu a nie kúpnu zmluvu nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou, z ktorej možno iba
nepochybne vyvodiť spochybňovanie hodnotenia dôkazov odvolacím súdom.

22.Sozreteľomnavyššieuvedenédovolacísúddospelkzáveru,žedovolaniežalobkyneniejedôvodné,
a preto ho zamietol podľa §448 CSP .

23.Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP. Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná 2./ zaslala v dovolacom
konaní vyjadrenie k dovolaniu, vznikli jej tak náklady poštovného. Žalovaný 1./ ostal nečinný, z toho
dôvodu mu dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli (Uznesenie
NS SR 7Cdo/14/2018).

24.Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.