Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010546
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4219010546.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovaného A.

V. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 19.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. V., nar. XX.X.XXXX v T. B., trvale bytom K., N. č. X, na slobode,

je vinný, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju maloletú dcéru P. V., narodenú
XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11P/58/2014 z 08.02.2016,
ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.07.2016,bolobvinenýzaviazanýprispievaťnajejvýživumesačne
sumou vo výške 100,- € a to do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa V.
R., trvale bytom N., J., S.-A. 44, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od 01.

februára 2019, tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného
neplatenia výživného zdržiaval, hoci počas celého tohto obdobia mal zo svojej živnosti príjmy, ktoré mu
dovoľovali platiť výživné na svoju dcéru riadne a včas a v rámci predbežnej otázky najmenej v sume
ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom, teda najmenej vo výške 100,- € mesačne, obvinený za
uvedené obdobie od 01. februára 2019 až doposiaľ, zaostal na výživnom najmenej vo výške 3.300,- Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal takýto čin závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to ho súd

odsudzujepodľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného A. V. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 2 Pv 252/19. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, prečítal zápisnicu o
výpovedi svedkyne V. R., tiež prečítal a oboznámil aj ďalšie vo veci zadovážené dôkazy.

Obžalovaný A. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že výživné uvedené v obžalobe vo výške 1.200,- Eur
uhradil, avšak následne zistil, že to bolo zameškané výživné v inej trestnej veci. Bol odsúdený Okresným
súdom Rimavská Sobota a tam mu bolo uložené zaplatiť počas skúšobnej doby zameškané výživné.
Výživné v tejto veci od dňa 1.2.2019 až doposiaľ vedome neplatil, pretože ani matka neplatí výživné

jemu na dieťa, o ktoré sa stará on. Navyše mu neumožňuje žiaden kontakt s dcérou, na ktorú má platiť
výživné. Po celý čas nenastali u neho žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili platiť výživné, avšak ani do
hlavného pojednávania konaného dňa 19.10.2021 mu matka neplatí na syna, o ktorého sa stará on.
Zameškané výživné, akonáhle bude dcéra dospelá poukáže priamo na jej účet, nie však matke.

Svedkyňa V. R. - matka maloletej dcéry P. V. sa na hlavné pojednávanie z miesta jej bydliska v
Spolkovej republike N. opakovane nedostavila, preto na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď
tejto svedkyne zo dňa 31.10.2019. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný - jej bývalý manžel má súdom
určenúvyživovaciupovinnosťnadcéruP.vovýške100,-€mesačneaonamávyživovaciupovinnosťvoči

ich spoločnému synovi A. P., o ktorého sa stará obžalovaný. Od februára 2019 jej obžalovaný výživné
na dcéru vôbec neplatil. Obžalovaný dcéru vôbec nekontaktuje, nezaujíma sa o ňu, pričom ona dcére
nezakazuje, aby bola v kontakte či stretávala sa s otcom. Napriek tomu o dcéru bolo riadne postarané,
núdzou netrpela. Svedkyňa sa ani na hlavné pojednávanie konané dňa 19.10.2021 nedostavila a
žiadala, aby sa konalo v jej neprítomnosti a písomne súdu oznámila, že ani k termínu tohto pojednávania

jej obžalovaný na zameškané výživné nič nezaplatil, teda aktuálne dlží na výživnom za celé obdobie
sumu 3.300,- €.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd mal za preukázané, že sa skutok stal, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný A. V., ktorý svojim protiprávnym
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, keď v čase od dňa 1.2.2019 až do vyhlásenia tohto
rozsudku úmyselne a vedome neplatil výživné vo výške 100,- € mesačne na svoju maloletú dcéru P. V.,
pričom mu v tom nebránila žiadna objektívna prekážka. Uvedené bez dôvodných pochybností vyplynulo

zdôkazovvykonanýchnahlavnompojednávaníasúdtiežpoukazujenato,žetotopotvrdzujúajsamotné
výpovede obžalovaného A. V., ktorý vyššie uvedený stav potvrdzoval a bránil sa tým, že matka mu
neumožňuje styk s dcérou a uvádza, že rovnako neplatí jemu výživné na ich spoločného syna, o ktorého
sa osobne stará on. Tento stav v podstate potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V. R., matky maloletej, ako aj
jej písomné podania a stanoviská priebežne adresované súdu. Z predmetného konania obžalovaného

usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplýva, že obžalovaný sa tohto protiprávneho konania dopustil závažnejším spôsobom - po dlhší čas,
keď tento stav pretrvával od dňa 1.2.2019 až doposiaľ, do vyhlásenia tohto rozsudku (§ 207 odsek 3
písmeno c) Trestného zákona) a že sa ho dopustil úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) v
úmysle priamom, keď chcel ohroziť a porušiť záujem chránený Trestným zákonom, v tomto prípade

záujem na ochrane nároku na výživu osôb na to oprávnených v zmysle Zákona o rodine.Pri právnom posúdení skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného

zákona súd vychádzal z trestnej sadzby tam uvedenej v rozpätí 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody,
pričom u obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona a
ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Pri určovaní druhu a konkrétnej výmery
trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď mu uložil podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky s určením skúšobnou doby v trvaní 3 roky, pričom s prihliadnutím na

spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy má súd za to, že takto uložený trest bude spôsobilý na
dosiahnutie jeho účelu, teda na ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Zároveňsúdobžalovanémuspoukazomna§50odsek2Trestnéhozákonauložilajprimeranúpovinnosť

spočívajúcu v príkaze, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatil zameškané
výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či

odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.