Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211043
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119211043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: N. X., B.. XX.X.XXXX, O.

X. P. W., G. XX, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Čerepánom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27,
proti žalovanému: T. Č. W. - U. Ť., H. O. XX, W., o zaplatenie 500 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 20.3.2018 domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. rade: Mestská
časť Košice - U. Ť.H., H. O. XX, W., v 2. rade: N.. T. T., X. W., X. XX a v 3. rade: T. K., zamestnankyňa
žalovaného v 1. rade, solidárneho zaplatenia sumy 500 EUR titulom náhrady škody.

2. Nárok v žalobe skutkovo odôvodnil tým, že žalobca sa ako predajca poľnohospodárskych prebytkov
dňa21.3.2016dostavilnapredajnémiestožalovanéhov1.rade,kdemienilponúkaťnapredajbahniatka,
avšakzistil,žedomasizabudolstravu,kliešteastužkypotrebnénasprávnenaaranžovaniepredávaných
produktov, preto pomocou kladky a reťaze zabezpečil predajné miesto a išiel po zabudnuté veci. Keď
sa vrátil, pri jeho predajnom mieste uvidel žalovaného v 2. rade a žalovanú v 3. rade, oboch ako
zamestnancov žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade držal v rukách kliešte a reťaz bola

rozstrihnutá, tovar poškodený a porozhadzovaný po celom predajnom mieste. Potom, čo sa žalovaného
v 2. rade spýtal, akým právom mu poškodil predávaný tovar, žalovaný mu odpovedal, že to tak nariadil
starosta mestskej časti Y.. S. X.. Konaním žalovaných v 2. a 3. rade došlo k zničeniu ponúkaného tovaru
a k znemožneniu jeho ďalšieho predaja, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 240 EUR. Následne
dňa 24.3.2016 žalobca na predajnom mieste žalovaného v 1. rade ponúkal na predaj tovar - bahniatka,
chren, korbáče, ktoré sám plietol, pričom v tento deň sa žalovaný v 2. rade opätovne na predajné miesto
dostavil, začal žalobcu obťažovať a zdržiavať ho pri predaji a keďže na výzvu žalobcu nech neprovokuje

aidepreč,žalovanýv2.radeodmietolodísť,medzinimidošlokuhádke,kuktorejboliprivolanípríslušníci
Mestskej polície a neskôr aj príslušníci PZ SR. Po tomto incidente sa žalobca na predajné miesto vrátil
až o 16:30 hod., ale toto už bolo zatvorené. Konaním žalovaného v 2. rade bolo tak žalobcovi zabránené
v predaji výrobkov v čase od 11.00 do 17.00 hod. čím mu bola spôsobená ďalšia škoda vo výške 190
EUR. V dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 konaním žalovaného v 2. rade bola žalobcovi spôsobená škoda
vo výške 430 EUR na ušlom zisku za predaj ponúkaného tovaru a ďalšia škoda vo výške 70 EUR, ktorá
mu vznikla v súvislosti s prepravou tovaru na predaj a cenou jeho práce.

3. Žalovaný ( pôvodne žalovaný v 1. rade ) žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, žeby žalovaný zodpovedal za tvrdené poškodenie tovaru
a vo vzťahu k preukázaniu vzniku tvrdenej škody.4. O žalobe bolo čiastočne právoplatne rozhodnuté tak, že súd žalobu voči žalovaným v 2. a v 3.
rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie týchto žalovaných. Súčasne nárok týkajúci sa

žalovaného ( v 1. rade ) vylúčil na predmetné konanie ako samostatné konanie.

5. Žalobca vo svojich výpovediach na pojednávaniach dňa 21.5.2019 a dňa 24.9.2019
uviedol, že on neurobil žiadnu škodu, nikomu neublížil a na mieste samom mala situáciu riešiť polícia,
ktorá však nič nevyriešila. Na všetko sú svedkovia aj z polície. Pani L. dňa 24.3.2016 bola na mieste

samom asi hodinu, vykecávala sa s T., prišla na predajné miesto a spýtala sa ho či môže predávať,
pričom táto pani predávala viac ako jej dovoľoval zákon a na rozdiel od neho, keď on nemôže predávať
ani 30 dní, ktoré mu umožňuje zákon. Pani L. nemala vybavené povolenie. Ďalej sa vyjadroval k tomu,
že poslanci, keď niečo schvália, tak zamestnanci danej mestskej časti to sami porušujú. Dňa 24.3.2016,
keď prišiel na pľac, zistil, že niečo si doma zabudol. Predtým si popripravoval tovar a keďže potreboval
odbehnúť domov, miesto uzamkol cez reťaz, ale keď sa vrátil späť, reťaz bola preštiknutá a tovar

poničený. Pokiaľ ide o dátum 24.3.2016, pán T., ktorý sa vykecával asi hodinu s pani L., ho zdržiaval
v predaji, na základe čoho ho požiadal, aby tak nerobil a aby ho nekontroloval, avšak on ho prišiel
provokovať, preto ho vytlačil telom, na základe čoho pán T. zavolal políciu. Z dôvodu tohto incidentu mal
zabrzdený tovar, pretože už nič nepredával.

6. V pôvodnom konaní Ing. T. a T.. K. ( žalovaní v 2. a v 3. rade v pôvodnom konaní 19C 10/2018 ) vo
svojich vyjadreniach a vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že ráno keď prišli na predajné miesto zistili,
že bahniatka sú porozkladané po všetkých stoloch a keďže ich úlohou bolo skontrolovať trhové miesto,
či tam nie je nejaký neporiadok na stole a podobne, všetky bahniatka dali na jeden stôl, avšak nemali
žiaden dôvod na to, aby ich zničili. Potom prišiel pán X., ktorý začal na nich kričať. Žiaden svedok tam

nebol, ani pán W. a žiadna škoda sa nestala. Súčasne uviedli, že celý deň následne žalobca predával
bahniatka. Nepopreli, že dňa 21.3.2016 v súvislosti s realizovanou kontrolou preštikli reťaz na predajnom
mieste. K incidentu z 24.2.2016 uviedli, že v ten deň žalobca naďalej predával svoj tovar, takže mu
žiadna škoda nemohla vzniknúť.

7. Svedkyňa pani T. L.W. uviedla, žalobcu pozná z videnia z pľacu. Svedkyňa potvrdila, že 24.3.2016
bola na predajnom mieste na Sídlisku Ťahanovce, kedy videla na predajnom mieste aj žalobcu, ktorý
predával na pľaci birky, avšak ona sa tam zdržala asi iba 10 minút a následne odišla. Nevidela, čo sa
na mieste deje, keď prišla na pľac, stoly boli obsadené a preto odišla.

8. Z Čestného prehlásenia T. W.Í. ( č.l. 92 pôvodného spisu ) vyplýva, že podpísaný T. W., X. G. XX
potvrdil, že dňa 21.3.2016 išiel okolo predajného miesta v pasáži na Budapeštianskej ulici v Košiciach,
na ktorom mieste predáva N. X., pričom videl ako jeho bahniatka boli porozhadzované po celej zemi a
boli poškodené, boli nahádzané na jeden stôl, všetky bahniatka boli obité a nepredajné a ostali už len
kriaky. Následne ho pán X. N. poprosil, aby mu poničené bahniatka odniesol domov, pretože ich nemohol

dať do kontajnera. Ešte odniesol zavariť preštiknutú retiazku N. X., aby mu ju doniesol zavarenú pred
16 hodinou do predajného miesta.

9. Z Čestného prehlásenia, pod ktoré sa podpísali J. Š., L. U., N. G., Y. P., H. G., W. W. ( č.l. 93
pôvodného spisu ) vyplýva text, podľa ktorého starosta Mestskej časti U. Ť. W. Y.. S. X. opakovane

bezdôvodne nedovolil pánovi N. X. predávať v predajnom mieste na Sídlisku Ťahanovce už vyrezané
poľnohospodárske prebytky a bezdôvodne mu skracoval predaj už vyrezaných poľnohospodárskych
živých prebytkov, ktoré už nemôže predať na druhý rok. Takto X. nedovolil a bezdôvodne skrátil asi 30
kalendárnych dní predaja do roka. N. X. na Sídlisku Ťahanovce chcel predávať len 2 krát do roka a to
16 dní pred Vianocami a 14 dní pred Veľkou nocou, spolu do roka to činí 30 kalendárnych dní. Starosta

bezdôvodne zbrzdil, čiže zamietol predaj 8 dní: 8., 9.,10., 11., 12., 13., 14., 15., a 16.3.2016 o celkovej
výške škody 240 EUR. V ďalšom sa text zaoberá udalosťami týkajúcich sa dátumov 13.12.2016, 7. -
12.12.2016, 26.12.2016 , 31.3.2016, 1. až 15.4.2016, 3. a 4. 11.2017.

10. Z Čestného prehlásenia T. W. ( č.l. 13 spisu ) vyplýva, že dolepodpísaný T. W., X. G. XX, W. pre účely

súdneho pojednávania potvrdzuje, že dňa 21.3.2016 išiel okolo predajného miesta po Budapeštianskej
ulici v Mestskej časti Sídlisko Ťahanovce v Košiciach, kde na uvedenom mieste predával N. X.. Videl ako
jeho bahniatka boli porozhadzované po celej zemi a boli poškodené, boli nahádzané krížom - krážom
na kope na jeden stôl aj popadané okolo neho, všetky bahniatka boli veľmi obité a boli už nepredajnéostali z nich už len kriaky. N. X. naložil poškodené - obité bahniatka na fúrik až po rúčky a do výšky,
previazal ich krížom špagátom o fúrik a načo povedal N. X., že sa mu bude fúrik zle tlačiť pričom N. X.
ho poprosil aby tieto obité bahniatka odniesol domov, pričom mu dal tiež preštiknutú reťaz aby ju dal

zvariť N. X., ktorý mu ju následne mal doniesť na predajné miesto pred 18 hodinou za odvoz a službu
mu N. X. dal 5 EUR.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v súvislosti s tvrdeným poškodením bahniatok zo dňa
21.3.2016 a v súvislosti s incidentom zo dňa 24.3.2016 bolo vedené priestupkové konanie na Okresnom

úrade Košice, číslo priestupku 2016/2217/BUS, v ktorom bolo priestupkové konanie bolo zastavené z
dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikol.

12. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

13. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa

pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

14. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15.Predmetomsporujenárokžalobcuuplatnenývočižalovanémutitulomnáhradyškodyzanesporného
skutkového tvrdenia, podľa ktorého sa žalobca v dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 dostavil na predajné
miesto žalovaného, kde mienil predávať tovar, v ktorých dňoch stretol na predajnom mieste Ing. T.. T. a
T.. K. ako zamestnancov žalovaného, pričom žalobca tvrdí, že v týchto dňoch konaním N.. T.. T. a T.. K.
mu vznikla škoda, ktorú si uplatňuje predmetnou žalobou.

16. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej alebo právnickej osoby za
spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Môže ísť pritom tak
o porušenie zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti, ale tiež o porušenie mimozáväzkovej povinnosti.
Spôsobením škody vznikne medzi škodcom a poškodeným záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého má

škodca povinnosť škodu nahradiť a poškodenému vznikne pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi.

17. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou s tým, že v prípade
objektívnej zodpovednosti (ust. § 420 ods. 1 OZ) sa zavinenie predpokladá. Platí pritom, že všetky

tieto predpoklady musia byť splnené; nesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov znamená, že
poškodenému nevzniká nárok zo zodpovednosti za škodu.

18. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, pričom môže ísť buď o protiprávne konanie alebo opomenutie toho, čo malo byť v súlade s

právom vykonané. Porušenie povinnosti môže vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov,
zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, z iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (napr. interné
predpisy).
19. Pod pojmom škoda v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak
má plniť reparačnú ( reštitučnú ) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošléhostavu.To,čopoškodenému

ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného ( úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody ),
ale stratou očakávaného prínosu ( výnosu ). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí ( nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti ) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku

ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel. Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že
ide o ujmu už vzniknutú a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.

20. Žalovaný sa v konaní od začiatku bránil tým, že žalobca nepreukázal, žeby zo strany žalovaného

( konaním jeho zamestnancov ) došlo k protiprávnemu konaniu, ani žeby mu v rozhodnej dobe vznikla
akákoľvek škoda, teda namietal nenaplnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednostného
vzťahu na strane žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca má nielen povinnosť
tvrdenia, ale tiež povinnosť preukázania tvrdených skutkových okolností. Z vykonaného dokazovania
je potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť, pretože odôvodnenosť svojho
nároku podporil výlučne tvrdením o protiprávnom konaní žalovaného, pokiaľ ide o rozhodnú dobu a

výlučne tvrdením o vzniku škody. Navrhovaná svedkyňa a ani do konania žalobcom predložené listinné
doklady ( viď body 8. až 10. odôvodnenia rozsudku ) nie sú dôkazom tvrdeného protiprávneho konania
žalovaného v rozhodnej dobe a tvrdeného vzniku škody v konkrétne uplatnenej výške. Z prevedeného
dokazovania vyplýva, že vypočutá svedkyňa T. L. sa vedela vyjadriť iba k dátumu 24.3.2016, avšak
spôsobom, že nevie, čo sa dialo pri predajnom stole žalobcu. Z listinného dokladu- Čestné prehlásenie,

pod ktoré sa podpísali J. Š.N., L. U., N. G., Y. P., H. G., W. W. vyplýva, že podpísané osoby sa vyjadrovali
bez bližšej konkretizácie k tomu, ako starosta opakovane bezdôvodne nedovolil žalobcovi predávať
tovar na predajnom mieste žalovaného a pokiaľ konkretizovali určité konanie v konkrétne dni, tieto sa
netýkali rozhodného obdobia. Z Čestných prehlásení T. W. vyplýva, že tento sa vyjadril k udalosti z
dátumu 21.3.2016 v ktorom potvrdil, že na predajnom mieste, kde predával žalobca, videl poškodené

bahniatka, ktoré už neboli predajné, súčasne sa nezmieňuje o tom, kto konkrétne tieto bahniatka
mal poškodiť. Dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného nároku nie je ani priestupkové
konanie vedené na príslušnom úrade, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok
zanikla. Aj z výpovedí p. T. a p. K. ako pôvodne žalovaných v 2. a v 3. rade vyplýva, že títo popreli,
žeby dňa 21.3.2016 poškodili tovar žalobcu, súčasne podotkli, že žalobca aj po incidente zo dňa

24.3.2016 predával ďalej svoj tovar. Pokiaľ žalobca v konaní navrhol vypočuť ako svedka T. W., nebolo
možné vyhovieť tomuto návrhu, pretože menovaný medzičasom zomrel. Súd nevyhovel návrhu žalobcu
na vypočutie príslušníkov Mestskej polície, pretože hoci Mestská polícia bola privolaná k incidentu z
24.3.2016, jeho zamestnanci neboli svedkami údajného poškodenia tovaru z 21.3.2016, a pokiaľ ide o
dátum z 24.3.2016, súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by sa navrhovaný svedkovia mali vedieť vyjadriť

k tvrdeniu žalobcu o tom, že v tento deň sa vrátil na predajné miesto o 16.30 hod., kedy už nemohol
predávať tovar, čím mu bola spôsobená škoda 190 EUR.

21. Žalobca tak v predmetnom konaní nepreukázal, žeby žalovaný dňa 21.3.2016 ( konaním jeho
zamestnancov ) poškodil tovar žalobcu určený na predaj a žeby mu po tomto tvrdenom poškodení

znemožnil ďalší predaj a žeby dňa 24.3.2016 znemožnil žalobcovi po incidente, ku ktorému bola
privolaná hliadka Mestskej polície a neskôr PZ SR, predávať na predajnom mieste tovar a navyše
žiadnym spôsobom nepreukázal vznik konkrétnej škody, či už v podobe poškodeného tovaru alebo v
podobe ušlého zisku, pretože svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku si splnil iba v
rovine tvrdenia, ktoré súčasne žalovaný od začiatku poprel. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena

žalobcu preto súd jeho žalobu zamietol ako nedôvodnú.

22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s
tým, že žalovaný bol v konaní úspešný a má preto právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi.
Nakoľko však žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.