Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212313
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115212313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: C.. U. I., O..
XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX, XXX XX O. a žalobcu v 2. rade: K. I., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX,
XXX XX O., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36
868 639, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš Jurčo, so sídlom kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
správca úpadcu: E. K., t. č. v ÚVTOS Leopoldov, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/14/2015-73 zo dňa 20.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/14/2015-73 zo dňa 20.06.2019

potvrdzuje.

Súd priznáva žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.06.2019 určil, že pohľadávka žalobcu v 1. a 2. rade
uplatnená v prihláške zo dňa 17.02.2015 pod poradovým číslom 1, zapísaná
v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1, v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu E.

K., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, V., vo výške 125.000,00 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke zo
dňa 01.06.2011 je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky, oprávnená a vymáhateľná,
s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 a 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, (ďalej len „ZKR“). Zároveň rozhodol aj o trovách konania tak, že žalobcom v I. a II.
rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s odkazom na ust. § §
262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalovaný v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa
17.04.2015 doručenou súdu dňa 05.05.2015 domáhali určenia, že pohľadávka žalobcu v 1. a 2. rade v
sume 125.000 EUR, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2011, uplatnená v prihláške
zo dňa 10.02.2015 poradové číslo pohľadávky 1, do konkurzného konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/64/2014 voči dlžníkovi E. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/
XX, V., je čo do právneho dôvodu a výšky nesporná.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na dôvody popretia spornej pohľadávky a uviedol, že
v písomnej Zmluve o pôžičke absentuje (chýba) č. 5.1, čo môže mať vplyv na znenie celej zmluvy, a
tým robí zmluvu právne neistou, veritelia tiež nepredložili žiaden dôkaz, že finančné prostriedky a v
akej výške dlžníkovi ozaj poskytli. Žalovaný vykonal vlastné šetrenie tak, že si vyžiadal od peňažnéhoústavu Tatra banka, a.s., výpisy z účtu úpadcu, číslo XXXXXXXXXX/XXXX a detailne skontroloval všetky
kredity od 02.06.2011 do vyhlásenia konkurzu, pričom od veriteľov (I. K.) bola na účte iba jedna kreditná
operácia zo dňa 03.12.2012 vo výške 1.000 EUR, vykonal vlastné šetrenie tak, že dňa 20.02.2015 zaslal

úpadcovi do ÚVTOS Leopoldov, výzvu na súčinnosť v ktorej ho žiadal
o predloženie zoznamu svojich záväzkov, a to v SR ako aj v zahraničí. Predmetná výzva bola do ústavu
doručenádňa25.02.2015,pričomúpadcadodňauplynutialehotynapopieraniepohľadávoknereagoval;
od smrti úpadcovej matky boli jeho jedinými príbuznými a úpadcovu ujmu pociťovali ako vlastnú ujmu,
čo im s poukazom na ust. § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), založilo k

úpadcovi pomer blízkej osoby a v zmysle § 9 ZKR sa takéto osoby pokladajú za spriaznené osoby, ktoré
si mali v zmysle § 95 ods. 2 a 3 ZKR svoju pohľadávku prihlásiť ako podriadenú pohľadávku, kolónka
na prihláške 25d), a nie ako iná pohľadávka (kolónka na prihláške 25e).

4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade zo dňa 06.12.2016. Vo svojom
písomnom vyjadrení vyjadrili nesúhlas s vyjadrením žalovaného, pričom poukázali na skutočnosť, že

písomná zmluva o pôžičke spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon pre platné uzatvorenie zmluvy o
pôžičke vyžaduje, a chyba v písaní nerobila túto zmluvu právne neistou, nakoľko nemala žiaden vplyv
na jej znenie a význam. Taktiež uviedli, že ako blízke osoby vo vzťahu k dlžníkovi nepovažovali za
potrebné vystavovať si vzájomné potvrdenie o poskytnutí peňažných prostriedkov dlžníkovi, na tomto
základe považovali šetrenie správcu vykonané vyžiadaním výpisov z účtu žalobcov v peňažnom ústave

za irelevantné, keďže pôžička bola poskytnutá v hotovosti v súlade s č. 4.1 predmetnej zmluvy v dvoch
splátkach. Taktiež sa domnievali, že neposkytnutie súčinnosti zo strany úpadcu správcovi, nezaložilo
jeho právo na popretie pohľadávky veriteľov, najmä ak právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcov
(Zmluva o pôžičke) bol žalovanému písomne predložený.

5. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými
v spise, výsluchom svedka a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v 1. a 2. rade si pohľadávku,
určenia pravosti ktorej sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona o

konkurze a reštrukturalizácii.

7. Na základe zisteného skutkového stavu a pri aplikácií príslušných právnych predpisov a medzi
stranami žalobcov a úpadcu uzatvorenej zmluvy, súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán tak, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a

pasívnu legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcov bola daná tým,
že sú obaja veriteľmi pohľadávky
v konkurze podľa § 24 ods. 1 ZKR, a pasívna legitimácia žalovaného bola daná tým, že žalovaný má
postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZKR. Pokiaľ išlo
o aktívnu a pasívnu legitimáciu, táto v konaní sporná nebola.

8. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že medzi žalobcom v 1. a 2. rade ako veriteľmi a
žalovaným ako úpadcom došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy
o pôžičke dňa 01.06.2011. Na základe uvedenej zmluvy o pôžičke obaja žalobcovia ako veritelia poskytli
úpadcovi dňom podpísania zmluvy sumu 125.000,00 EUR do 30.11.2012. Zmluvné strany sa dohodli na

bezúročnej pôžičke. Dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky v sume 125.000,00
EUR, a súčasne sa zaviazal túto sumu vrátiť veriteľovi do 30.11.2012, k rukám veriteľov v hotovosti.

9. Pri posudzovaní uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2011, ktorej uzavretie spochybnené nebolo,
bolo zrejmé, že zmluvné strany, a to žalobcovia v 1. a 2. rade ako veritelia a úpadca ako dlžník prejavom

vôle vo svojej právnej sfére, zamýšľali vyvolať dôsledky takto uzavretého právneho úkonu zmluvy o
pôžičke, a to dôsledok poskytnutia peňažnej pôžičky žalobcami ako veriteľmi úpadcovi ako dlžníkovi,
čo sa aj reálne stalo.

10. Súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2061/08, rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3776/2011, podľa ktorého zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo
znamená, že nevniká iba dohodou strán, účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, ale až skutočným
odovzdaním, prenechaním predmetu pôžičky dlžníkovi.11. Pokiaľ žalovaný spochybňoval, že žalobca v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno, pretože
nepreukázali reálne poskytnutie peňažných prostriedkov úpadcovi, keďže
z predložených listinných dôkazov vyplývali isté pochybnosti o osobe dlžníka, príbuzenského vzťahu

medzi úpadcom a veriteľmi, tak k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie
a ich pravdivosti (vierohodnosti) súd vo všeobecnosti uviedol, že zákon nepredpisuje formálny postup
a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú
hodnotu alebo naopak, určitým dôkazným prostriedkom dôkaznú silu úplne, alebo sčasti odopieral.

12. Súd na základe v rozsudku uvedených princípov, pri hodnotení vykonaných dôkazov, posudzovania
obsahu listinných dôkazov, výpovede svedka E. K. hodnotil (určil) ich dôkaznú silu. Pre typ právneho
úkonu Zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka bolo podstatné a rozhodné, či došlo
k reálnemu odovzdaniu pôžičky úpadcovi ako dlžníkovi, čo na základe výsledkov dokazovania, bolo
preukázané.

13. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti
žalobcu v 1. a 2. rade v spore. Keďže žalobca v 1. a 2. rade bol v konaní úspešný
v plnom rozsahu, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným rozhodnutím.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu a
uviedol, že z výpovede úpadcu vyplývalo, že K. I. je sestrou úpadcovej matky a C.. U. I. je jej manžel a
títo boli jediní príbuzní úpadcu. Správca sa domnieval, že tento príbuzenský pomer spôsobil, že úpadca
svedčil na súde tak, aby dosvedčil tvrdenia žalobcov. Ten vo svojej výpovedi potvrdil, že obaja žalobcovia

mu aj teraz, vo výkone trestu, pomáhajú a správca predpokladal, že svoju svedeckú výpoveď mohol
úpadca prispôsobiť tejto skutočnosti. Správca rešpektoval reálnosť Zmluvy o pôžičke, namietal však
okolnosti jej uzavretia a príbuzenský vzťah medzi účastníkmi. Spochybnil, že zmluva bola uzavretá v
písomnej podobe napriek skutočnosti, že účastníci sú v príbuzenskom vzťahu a rovnako tak spochybnil
aj fakt, že svedok si na niektoré okolnosti odovzdávania peňazí pamätal a na niektoré nie. Pochybnosti u

žalovaného správcu vzbudzovala aj skutočnosť, že úpadca požičal finančné prostriedky formou zmenky
U. P., avšak nepamätal si koľko.
Žalovaný zastával názor, že žalobcovia nepreukázali svoju solventnosť a bonitu, napriek dôkazom
predneseným na pojednávaní.
Žalovaný namietal aplikovanie Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2061/08, rozsudku Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3776/2011 na daný právny prípad, teda v týchto rozhodnutiach nenašiel to,
čo konštatoval súd, t. j. exaktné vyjadrenie, že zmluva o pôžičke vznikla až skutočným odovzdaním
predmetu pôžičky.
Ako dôvod odvolania uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. rozhodnutie súdu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to konkrétne tým, že súd správne zvolenú a správne

interpretovanúnormunesprávneaplikoval.Nesprávnuaplikáciuprávnejnormy,ust.§657OZvidelvtom,
že všetky okolnosti, ktoré predchádzali odovzdaniu finančných prostriedkov, ako aj okolnosti odovzdania
a príbuzenský vzťah medzi veriteľmi a dlžníkom, vzbudzovali také dôvodné pochybnosti o reálnosti ich
odovzdania, že súd ich mal vyhodnotiť ako nedostatočné a na tomto základe mal žalobu zamietnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že je potrebné, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcom neprizná
trovy konania.

15. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia dňa 19.12.2019 tak, že písomnou prihláškou uplatnili právo na
zaplatenie pôžičky v sume 125.000,00 EUR, ktorú poskytli úpadcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa

01.06.2011. K prihláške pripojili uvedenú zmluvu, ktorú úpadca nerozporoval a jednoznačne uviedol, že
ju uzavrel. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že k poskytnutiu pôžičky došlo v rodinnom dome
žalobcov nachádzajúcom sa v O. - časť Zobor.
Svoju bonitu žalobcovia preukázali listami vlastníctva,
- k bytu v k. ú. E., ktorý nadobudli v roku 2018,

- k rodinnému domu O. - K., ktorý nadobudli v roku 1999,
- k lesu v k. ú. U., obed P., okres O., ktorý nadobudli v roku 2003.
K spochybňovaniu poskytnutia pôžičky úpadcovi uviedli, že na súdnom pojednávaní predložili aj ďalšie
listinné dôkazy, z obsahu ktorých vyplývalo, že v rozhodnom čase poskytnutia pôžičky úpadcovi,preukázateľne disponovali, okrem vlastných peňažných prostriedkov v hotovosti uložených v rodinnom
dome aj ďalšou peňažnou sumou v hotovosti minimálne v sume 100.000,00 EUR, čo preukazovalo
reálne plnenie zmluvy o pôžičke.

Na základe Dohody o uložení finančných prostriedkov zo dňa 24.04.2011 im C.. L. I. zložil v hotovosti
do rúk sumu 100.000,00 EUR, pretože mal záujem o majetkovú účasť na lese, ktorý vlastnili, alebo o
vstup do poľovného združenia, kde sa les nachádzal. Touto sumou voľne disponovali a okrem nej aj
ďalšou hotovosťou. K vstupu do poľovného združenia C.. L. I. nedošlo a 21.03.2013 podpísal potvrdenie
o vrátení finančných prostriedkov. Peniaze C.. J. I. vrátili v hotovosti.

Predloženými listinnými dôkazmi žalobcovia preukázali svoju bonitu v rozhodnom období. K
podrobnostiam, ktoré si úpadca nepamätal uviedli, že bežný priemerný človek si objektívne nemohol
pamätať presné zloženie bankoviek s ich nominálnou hodnotou a táto nevedomosť nemohla vzbudzovať
pochybnosti o reálnom plnení kontraktu.
Úpadca podrobne opísal, za akých okolností došlo k poskytnutiu pôžičky, miesta, kde prebral hotovosť,
ako aj účel, na ktorý peniaze použil. S uvedeným sa, podľa názoru žalobcov, súd prvej inštancie

vyporiadal správne, keď nemal pochybnosti o obsahu skutočností, ktoré úpadca bezprostredne
vypovedal pred súdom, bez ohľadu na to, že boli v rodinnom pomere k úpadcom.
Záverom žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a odvolanie
žalovaného ako nedôvodné zamietol.

16. Podaním zo dňa 31.01.2020 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniam žalobcov a uviedol, že
podľa žalobcov svoj nárok okrem zmluvy o pôžičke preukázali aj listami vlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré majú preukázať bonitu žalobcov, napr.:
1/ byt v k. ú. E. v hodnote 100.000,- EUR,
2/ rodinný dom v O. - K. v hodnote niekoľko 100.000,- EUR,

3/ les v k. ú. U., obec P., okres O., o výmere 220.000 m2 v hodnote niekoľko 100.000,- EUR.
Svoj nárok žalobcovia podporili aj výpismi z účtov z peňažného ústavu VÚB, a.s., podľa ktorých sa
snažili preukázať, že na svojich bankových účtoch mali dostatočné finančné prostriedky na poskytnutie
finančných prostriedkov pre dlžníka.
Napriek všetkému vyššie uvedenému, žalovaný zastával názor, že tak ako veritelia, ani dlžník,

dostatočne vierohodne nepreukázali ekonomický zmysel predmetnej pôžičky. Správca ako žalovaný
rešpektoval skutočnosť, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, avšak okolnosti jej uzavretia, plnenia a
v neposlednom rade aj príbuzenský vzťah medzi účastníkmi, vzbudzovali reálne pochybnosti o reálnosti
jej poskytnutia. Pochybnosť ďalej vzbudzovala okolnosť, že zmluva bola uzavretá v písomnej podobe
napriek skutočnosti, že všetci účastníci sú v príbuzenskom vzťahu.

Pochybnosť rovnako vzbudzovalo to, že svedok si na niektoré okolnosti odovzdávania peňazí pamätal a
na niektoré si nepamätal, napr. na otázku právneho zástupcu žalobcov, kde došlo k odovzdaniu peňazí,
svedok odpovedal, že v ich dome v O. a žalobcovia sedeli vedľa seba, ale na otázku správcu, z akých
bankoviek sa finančná hotovosť skladala, si už nepamätal.
Ďalšou okolnosťou, ktorá u žalovaného vzbudzovala pochybnosť bolo tvrdenie svedka

o existencii zmeniek, na základe ktorých mal požičať U. P. nejaké finančné prostriedky, avšak nepamätal
si koľko.
Žalovaný v kontexte predmetnej žaloby nerozumel tvrdeniu žalobcov o ich finančnej solventnosti, ktorú
na pojednávaní preukázali:
1. Dohodou u uložení finančných prostriedkov zo dňa 27.04.2011 medzi uložiteľom C.. L. I., narodeným

XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, O. a C.. U. I. (žalobca v 1. rade), na základe ktorej uložiteľ si u C.. U. I.
uložil finančné prostriedky vo výške 100.000,00 EUR za účelom zálohy alebo istenia budúceho možného
odkúpenia lesa, event. vstúpenia do poľovníckeho združenia v kat. území U. - P., kde manželka M. I.
- p. K. I. (žalobca v 2. rade) bola majiteľkou lesa a priľahlých pasienkov. V zmysle tejto dohody bolo
dohodnuté max. trvanie na dva roky.

2. Potvrdením o vrátení uložených finančných prostriedkoch zo dňa 21.03.2013, ktorým žalobcovia
preukázali, že vyššie uvedené finančné prostriedky im boli vrátené.
3. Výpisom žalobcu v 2. rade z peňažného ústavu VÚB banka, a.s., zo dňa 19.03.2013, na ktorom sa
nachádza zaúčtovaná suma - prevod 100.000,00 EUR.
4. Výpisom žalobcu v 2. rade z peňažného ústavu VÚB banka, a.s., zo dňa 19.03.2013, na ktorom sa

nachádzala zaúčtovaná suma - výber s poplatkom 100.000,00 EUR.
5. Výpisom z LV č. XXXX, parcely parcelné číslo 1143/1, výmera v m2: 226 129, druh pozemku: lesný
pozemok, nachádzajúci sa v okrese O., obec: P., katastrálne územie: U., vlastník: žalobca v 2. rade v
pomere 1/1.6. Výpisom z LV č. XXXX, stavby: rodinný dom, súpisné číslo 2532, na parcele parcelné číslo 567/5,
nachádzajúci sa v okrese O., obec: O., katastrálne územie: K., vlastník: žalobca v 1. rade a žalobca v
2. rade v pomere 1/1.

7. Výpisom z LV č. XXXX, parcela parcelné číslo 567/2, výmera v m2: 332, druh pozemku: vinica; parcela
parcelné číslo 567/3, výmera v m2: 355, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcela parcelné
číslo 567/5, výmera v m2: 204, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; všetko nachádzajúce sa v
okrese O., obec: O., katastrálne územie: K., vlastník: žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade v pomere 1/1.
Žalovaný zastával názor, že žalobcovia týmto nepreukázali solventnosť a bonitu.

Žalovaný sa dôkladne oboznámil aj s Nálezom ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2061/08, ako aj
s Rozsudkom NS ČR sp. zn. 33 Cdo/3776/2011, ktoré súd uviedol vo svojom rozsudku. Žalovaný však v
týchto rozhodnutiach nenašiel to, čo konštatuje súd, t. j. exaktné vyjadrenie, že zmluva o pôžičke vzniká
až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalovaného a vyjadrením žalobcov, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

20. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná
s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj

na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

21. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom

rozsahu poprieť.

22. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok.Aksprávcapopriepohľadávku

čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie
pohľadávku čo do poradia,
v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na
popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená

pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

23. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia
lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny
dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie

zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol
v prihláške.

24. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa

popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú
pohľadávku v konkurze neprihliada.25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto
úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

28. Odvolací súd mal zo spisu za preukázané, že žalobca v 1. a 2. rade si pohľadávku prihlásili do
konkurzného konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

29. Odvolací súd považuje za nesporné tvrdenie, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobcami
v 1. a 2. rade a úpadcom. Rovnako tak nebola sporná výška plnenia zmluvy, ako aj miesto odovzdania.

30. Sporné v predmetnom konaní bolo, že žalovaný spochybňoval poskytnutie peňažných prostriedkov
úpadcovi, pretože z listinných dôkazov predložených v konaní vyplynuli isté pochybnosti o osobe dlžníka
a príbuzenskom vzťahu medzi úpadcom a žalobcami.

31. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobcovia počas konania nepreukázali svoju bonitu a
solventnosť aj napriek preloženým listinám osvedčujúcich ich majetnosť, má odvolací súd za to, že
žalobcovia riadne preukázali hodnotu svojho majetku, ako aj svoju bonitu. Pokiaľ mal žalovaný iný názor,
mal možnosť počas konania bonitu žalobcov vyvrátiť, prípadne doložiť listiny a iné dôkazy preukazujúce,
že žalobcovia v rozhodnom čase nemali a nemohli disponovať s finančnou hotovosťou, ktorá bola

potrebná na reálne odovzdanie pôžičky medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Odvolací súd podotýka,
že takéto listiny neboli ani súčasťou odvolania.

32. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnej aplikácie právnej normy, keď podľa neho
všetky okolnosti, ktoré predchádzali odovzdaniu finančných prostriedkov, ako aj okolnosti odovzdania

a príbuzenský vzťah medzi veriteľmi a dlžníkom, vzbudzovali dôvodné pochybnosti o reálnosti ich
odovzdania a súd ich mal vyhodnotiť ako nedostatočné a zamietnuť žalobu, sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil s bodom 23. a 24. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie správne aplikoval
právne predpisy na prejednávanú vec.

33. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie konštatoval s podporou judikatúry Českej republiky,
že zmluva o pôžičke vzniká až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky a žalovaný nenašiel po jej
preštudovaní exaktné vyjadrenie, tvrdenie týkajúce sa odovzdania predmetu pôžičky, odvolací súd dáva
do pozornosti žalovaného rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 325/2009 zo dňa 30. júna
2010, kde súd konštatoval, že „...podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že
pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá
i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem
označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky;

z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne.“

34. Odvolací súd s poukazom na judikatúru ESĽP a konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako
aj judikatúru Ústavného súdu SR, uvádza, že požiadavka riadneho, dostatočného a presvedčivého
odôvodnenia,obsahujúcehopodstatnéprávneúvahy,ktorésúdviedlikvydaniurozhodnutiavyjadreného
v právne záväznom výroku, je súčasťou práva na spravodlivý proces.

35. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplýva z § 220 ods. 2 CSP a jej naplnenie je
súčasťou riadneho vyhotovenia rozhodnutia.36. Súd síce nemá povinnosť odôvodniť rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale jeho povinnosťou
je zodpovedať na všetky otázky majúce pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia musí
dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetľovať skutkovú a právnu podstatu veci.

37. Právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu), je súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia (Najvyšší súd SR 2Cdo 27/2013, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS
382/2013-82).

38. Odvolací súd zastáva názor, že požiadavky citované v bodoch 33. - 36. odôvodnenia tohto
rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.06.2019 spĺňa.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, odvolací súd im priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).