Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201381
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519201381.3

Rozhodnutie

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: J.. W. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XX, B. proti žalovanej: JUDr. Alexandra Cicuttová - Exekútorský úrad, IČO: 42 295 734,
so sídlom Hollého 23, Piešťany, zastúpená advokátom: JUDr. Marek Lehuta, so sídlom M. Waltariho 7,
Piešťany, o zaplatenie 5 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2019 domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 5 000 eur titulom odškodnenia za ujmu majetkovú i nemajetkovú spôsobenú súdnou exekútorkou
pri výkone exekúcie EX 1312/2015. Svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odôvodnil nezákonným

úradným postupom súdnej exekútorky v rámci výkonu exekúcie tvrdiac, že Exekútorský úrad porušil
zákonné a ústavné práva žalobcu, keď už v čase od januára 2016 až do začiatku r. 2017 zdržal
neoprávnene a nezákonne jeho majetok, ako je mzda, bankové účty, kde mu dokonca odobral z účtu
peniaze (30,17 eur) a zaťažil ho mínusovou sumou (ťarchou) vo výške viac ako 2 700 eur. Žalobca
tieto mzdy a účty nemohol nijako využívať, boli Exekútorským úradom zablokované, pričom žalobca bol
povinný za účty platiť poplatky. V zákonnej lehote podal námietky proti exekúcii, navyše Okresný súd

Skalica jeho žiadosti o povolení odkladu exekúcie vyhovel v januári 2016 čím sa exekúcia odložila a
zastavila. V apríli 2019 mu Exekútorský úrad opäť zablokoval mzdy, účet a zaslal exekučný príkaz z
08.04.2019 s vymáhanou sumou 2 072,19 eur a predbežné trovy exekúcie v sume 642 eur, proti ktorému
podal žalobca protest a sťažnosť, ale jeho argumenty a dôkazy Exekútorský úrad neriešil, ani sa k
nevyjadril, čo považuje žalobca za nezákonné a neoprávnené, s dôvodným podozrením na podvodné
konanie. Celú vymáhanú sumu nakoniec musel exekútorskému úradu zaplatiť na účet v máji 2019.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 27.12.2019 v ktorom uviedla, že v
exekučnej veci vedenej pod číslom EX 1312/2015 bola exekúcia vykonávaná pre oprávneného:
Sociálna poisťovňa, pobočka Senica proti povinnému: J.. W. R. pre vymoženie pohľadávky 2 072,19
eur titulom doručeného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého podkladom bol vykonateľný exekučný
titul - rozhodnutie oprávneného z 03.03.2015 z titulu nezaplateného penále. Okresný súd Skalica vydal

dňa 03.12.2015 poverenie k vykonaniu exekúcie č. EX 1312/2015, sp.zn. 4Er/508/2015. Následne
exekútorka vykonala potrebné lustrácie ohľadom zistenia postihnuteľného majetku povinného -
žalobcu, na základe čoho bolo dňa 28.12.2015 vydané upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania
exekúcie a boli dané príkazy na začatie exekúcie pre zabezpečenie majetku žalobcu ako povinného.
Dňa 28.01.2016 žalobca doručil na Exekútorský úrad námietky voči exekučnému konaniu, ktoré
boli postúpené na rozhodnutie Okresnému súdu Skalica, ktorý vyzval exekútorku na vyjadrenie sa

k námietkam. Exekútorka na výzvu súdu odpovedala dňa 08.06.2016 a Okresný súd Skalica dňa
25.10.2016 námietky povinného ako aj návrh na zastavenie exekúcie zamietol, súčasne povolil odkladexekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn.
20S/52/2016. Na základe podaného dovolania povinným - žalobcom, Najvyšší súd SR rozhodnutím z
24.08.2017konanieodovolanízastavil.KonanienaKrajskomsúdevTrnaveboloprávoplatneskončené,

preto exekútorka pokračovala vo výkone exekúcie, ako aj v zisťovaní ďalšieho majetku povinného
a exekučné konanie bolo nakoniec ukončené vymožením pohľadávky oprávneného ako aj trovami
exekúcie. Konečné vyúčtovanie a oznámenie o ukončení exekučného konania bolo účastníkom konania
odoslané 24.05.2019, poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučnému súdu vrátené 31.05.2019.
Exekútorka v písomnom vyjadrení poukázala na to, že v exekučnom konaní postupovala presne podľa

zákonných ustanovení Exekučného poriadku, svoje právomoci neprekročila a neporušila, konala v
zmysle vydaného poverenia k vykonaniu exekúcie a platných právnych predpisov Slovenskej republiky.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2020 opätovne poukázal na porušenie právnych
predpisov a nezákonné konanie súdnej exekútorky, ktorá pri výkone exekúcie, ktorá ani podľa jeho
názoruvôbecnemalanastaťamalabyťzrušená,postupovalavrozporesexekučnýmporiadkom,ktorým

sa neriadila, preto trval na svojom nároku o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 5 000
eur spolu s náhradou trov konania.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.07.2020, na ktorom vykonal dokazovanie listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z obsahu listín predložených stranami, ako aj zo zhodných vyjadrení strán, mal súd nesporne
preukázané, že žalovaná ako súdny exekútor na základe poverenia vydaného dňa 03.12.2015
Okresným súdom Skalica vykonávala exekúciu číslo EX 1312/2015 pre oprávneného: Sociálna
poisťovňa, ul. 29. Augusta č. 8 a 10, pobočka Senica proti povinnému - žalobcovi pre vymoženie

pohľadávky 2.072,19 eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného zo dňa 03.03.2015
z titulu nezaplateného penále. Exekučné konanie bolo vedené Okresným súdom Skalica pod sp.zn.
4Er/508/2015. Toto exekučné konanie bolo ukončené vymožením, súdu bolo vrátené poverenie a
zároveň bolo doručené aj konečné vyúčtovanie.

6. Žalobca v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu
trvá, domáha sa zaplatenia sumy 5 000 eur titulom náhrady priamej škody ako aj nemajetkovej ujmy,
keďže vďaka exekúcii, ktorá podľa jeho názoru nemala prebehnúť, nemal prístup k svojim účtom, mal
zmrazenú mzdu a zo strany exekútorky sa jednalo o nehorázny podvod. Žalovaná podľa jeho názoru
nesie plnú zodpovednosť za svoj nezákonný úradný postup a zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila

účastníkovi exekučného konania.

7. Žalovaná na pojednávaní trvala na zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej
legitimácie, nakoľko mal žalobca žalovať nie súdnu exekútorku, ale štát, prostredníctvom ktorého
koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Okrem toho uviedla, že exekučné konanie prebehlo zákonným

spôsobom v zmysle exekučného poriadku, nedopustila sa žiadneho porušenia zákonnej povinnosti, nič
neopomenula, exekúciu viedla riadnym spôsobom, pričom nie sú splnené atribúty pre priznanie nároku
na náhrady škody, keďže tu nie je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody , okrem toho je diskutabilná aj výška samotnej škody.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej „ OZ“), každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa § 13 ods. 2,3 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania exekúcie, exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len
"exekučná činnosť").12. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými

právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

13. Podľa § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou
podľa tohto zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa
občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa

čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa odseku
2 , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Podľa odseku 4, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Postavenie exekútora je vymedzené len zákonom. Tento inštitút neupravuje žiadna ústavná

norma. Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Nezávislosť exekútora nemožno
stotožňovať s nezávislosťou súdov (sudcov), ktorú treba považovať za princíp právneho štátu
umožňujúci riadne fungovanie orgánov súdnej moci. Táto inštitucionálna nezávislosť (viažuca sa na
exekútora ako inštitúciu zriadenú štátom) je síce nevyhnutná, avšak má zreteľne užší rozsah.

18. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú
spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.
Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu
na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

19. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí. Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej
činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismivydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. V súvislosti s
výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Zodpovednosť exekútora za
škodu ním nespôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti

podľa Exekučného poriadku je objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho zavinenie. Podľa tohto
ustanovenia exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v
súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Predpokladmi
zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora,

prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť
medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti
musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôže zodpovednosti zbaviť, t.j. neexistuje žiadny
deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil zodpovednosť, ak sú splnené predpoklady jej vzniku.

20. V § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

sú upravené orgány, ktoré konajú v mene štátu. K nim patrí aj súdny exekútor, ak spôsobil škodu pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor
ako fyzická osoba sa považuje za orgán verejnej moci a exekučná činnosť je výkonom verejnej moci.
V rámci exekučnej činnosti prichádza do úvahy zodpovednosť exekútora za nezákonné rozhodnutie a
nesprávny úradný postup.

21. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora

vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je
zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a
subsidiárneCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdvtejtosúvislostipoznamenáva,ževzmysleExekučného
poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

22. V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy, bolo pred rozhodnutím o samotnej žalobe o
náhradu škody potrebné vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti
súdnehoexekútorazaškoduspôsobenúúčastníkovikonaniavzmysle§33ods.1Exekučnéhoporiadku,
podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu

tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 58/2009).

23. Žalobca sa prostredníctvom podanej žaloby domáha náhrady škody s odôvodnením, že žalovaná -
súdna exekútorka mu vďaka svojmu nezákonnému úradnému postupu zasiahla do jeho osobnostných

práv v značnom rozsahu. Možno teda s určitosťou vyvodiť záver, že žalobca svoje tvrdenia vyvodil
z právneho vzťahu, ktorým malo byť exekučné konanie, vedené proti nemu (4Er/508/2015, EX
1312/2015).

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, poukazujúc na skutočnosť, že exekútor v exekučnom konaní

vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci, právny vzťah
súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.
V prejednávanom spore ide o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého
jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi exekučného konania)
ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva

alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi sa
nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

25. S poukazom na vyššie konštatovaný právny vzťah sporových strán, ako aj na zodpovednosť štátu,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci (v danom prípade exekútorom),

ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.26. Žalobca svoju žalobu odôvodnil nezákonným konaním žalovanej ako súdnej exekútorky v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/508/2015 a EX 1312/2015. Nebolo sporné, že žalobca sa
domáha zaplatenia peňažnej sumy z dôvodu nezákonného postupu žalovanej ako súdnej exekútorky v

exekučnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené.

27. Ako už súd vyššie konštatoval, v prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh
zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona t.j. zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších

predpisov a teda nie všeobecného predpisu - Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona
č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

28. V predmetnej veci si súd musel každopádne prioritne vyriešiť otázku pasívnej legitimácie žalovanej.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

29. Stranou v spore sa totiž niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Vecnou legitimáciou aktívnou alebo pasívnou sa v
občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti účastníkov, ktoré vyplývajú
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je
nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia alebo subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Existenciu vecnej

legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej súd skúma v každom súdnom konaní aj bez návrhu sporových
strán. V prípade, že niekomu z hmotného práva nevyplýva povinnosť zaplatiť určitú sumu vo vzťahu k
žalobcovi, ide o nedostatok pasívnej legitimácie.

30. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť stranou

určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

31. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 5 000 eur z titulu ochrany svojich
osobnostných práv voči žalovanej - súdnej exekútorke z dôvodu jej nezákonného konania v exekúcii
vedenej pod EX 1312/2015, 4Er/508/2015. Bolo potrebné a nevyhnutné, odvolávajúc sa na vyššie

konštatované, aby súd ako prvú skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej strany, pretože
žalobca sa domáha svojho nároku nie voči fyzickej osobe ale voči exekútorovi v rámci výkonu
verejnej moci. Otázka vzťahu medzi žalobcom ako fyzickej osoby, ktorému mala vzniknúť škoda v
dôsledku úradného postupu v rámci exekučného konania a žalovanej ako súdneho exekútora bola
teda prioritnou, ktorú súd musel skúmať. Súd poukazuje na skutočnosť, že výkonom verejnej moci

sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom štát zodpovedá za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
koná v mene štátu ministerstvo spravodlivosti ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej

činnosti vykonávanej z poverenia súdu.V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh
zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona t.j. zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov.32. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú mu ako účastníkovi exekučného
konania mala spôsobiť žalovaná ako súdny exekútor, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti v

exekučnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie povinného. Vzťah medzi sporovými stranami súd
vyhodnotil ako verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcie štátu. Povahou takýchto nárokov sa
už opakovanie zaoberal Najvyšší súd SR napr. v konaní sp. zn. 7 M Cdo 16/2011, 3 Cdo 58/2009 , v
ktorých dospel k záveru, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému
je zverený výkon verejnej ( štátnej ) moci v rozsahu stanovenom v exekučnom poriadku a právny

vzťah exekútora a účastníka exekučného konania nie je možné považovať za súkromnoprávny vzťah.
Žalovaná ako exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávajúcou nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutí ( exekučná činnosť ). Teda exekútor ako verejný činiteľ pri výkone exekučnej
činnosti plní úlohy štátu. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku napokon výslovne uvádza,
že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Zodpovednosť exekútora za škodu je
v Exekučnom poriadku upravená v ust. § 33 ods. 1, podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje

inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona. Takýmto osobitným zákonom je v danej veci zákon č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V prípade, ak súdny exekútor v rámci
výkonu jeho exekučnej činnosti počas prebiehajúceho exekučného konania spôsobil škodu, tak za túto
škodu s poukazom na citované zákonné ustanovenia zodpovedá výlučne štát. Zodpovednosť štátu sa

síce nevzťahuje na všetku činnosť súdneho exekútora, vzťahuje sa však vždy na exekútorskú činnosť,
ktorá je upravená v § 29 až § 194 Exekučného poriadku a keďže v prejednávanej právnej veci išlo
jednoznačne o činnosť žalovanej ako súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, je zrejmé, že za
prípadný vznik škody v takomto prípade nemôže zodpovedať žalovaná, ale za takúto škodu by prípadne
mohol zodpovedať výlučne štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci.

33. Vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladá výkon exekučnej činnosti na
základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku, preto je nutné uzavrieť, že žalovaná ako súdny
exekútor nemôže byť a nie je vecne pasívne legitimovaná v konaní o náhradu škody podľa ust. § 33

ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní o práve na náhradu
škody, ktorá mala byť spôsobená súdnym exekútorom v rámci výkonu exekučnej činnosti na základe
poverenia súdu je štát ( Slovenská republika ), nie súdny exekútor. Už len z dôvodu, že žaloba žalobcu
na náhradu škody smerovala proti účastníkovi konania bez vecnej pasívnej legitimácie, nemohol byť
žalobca v konaní úspešný. Preto neostalo súdu iné, ako žalobu bez ďalšieho ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby sa súd ďalšími tvrdeniami žalobcu vo
vzťahu k samotnému nároku na náhradu škody nezaoberal a neskúmal zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovanej za škodu a teda neskúmal či vznikla žalobcovi škoda, či sa tak stalo porušením
právnej povinnosti zo strany žalovanej a či za ňu zodpovedá. Tu už len na margo súd dodáva, že

pri preukázaní existencie vzniku škody v podobe skutočnej škody musí byť škoda spôsobená bez
pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá,
ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu,
ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda v danom prípade žalobcu. Ujma môže nastať tak v majetkovej,

ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného.
O nemajetkovej ujme, škode, platia zásady o porušení právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej
súvislosti ako u majetkovej ujmy. Vo vzťahu k samotnému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 5 000
eur, ako majetkovej i nemajetkovej ujmy je nutné dodať, že žalobca svoje tvrdenia o vzniku škody práve
v žalovanej výške nijako nepreukázal, nevysvetlil, nešpecifikoval, neodôvodnil výšku uplatňovaného

nároku, pričom neprodukoval v priebehu konania žiaden dôkaz preukazujúci vznik škody práve vo výške
žalovanej sumy. Pokiaľ tvrdil, že žalovaná mu zasiahla do jeho osobnostných práv a spôsobila mu
nemajetkovú ujmu, bolo jeho povinnosťou jednak konkretizovať a špecifikovať ktoré jeho práva boli
žalovanou porušené, ako aj vysvetliť a preukázať hodnotu týchto poškodených osobnostných práv. V
kontexte uvedeného je potrebné konštatovať, že nárok žalobcu na odškodnenie vo výške 5 000 eur

zostal iba v rovine ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38.Súdprirozhodovaníonáhradetrovkonaniavychádzalzozásadyzodpovednostizavýsledokkonania
(zásada úspechu) a vzhľadom na zhora uvedené výsledky konania ustálil, že v konaní bola úspešnou

stranou žalovaná, ktorej s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.