Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/38/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610202779
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6610202779.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore strán žalobcu 1. Mgr. Z. K., C.., T..
XX. XX. XXXX, H. T. D. XXX/X, XXX XX Č. , Š. B. G., X. I.. Z. K., T.. XX. XX. XXXX, H. T. D.Š. XXX/X, XXX
XX Č., štátny občan SR, obidvaja zastúpení advokátkou PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátska
kancelária so sídlom Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti žalovanému C. R., T.. XX. XX. XXXX, H. W., M.
V. W., štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, advokátska kancelária so sídlom
ul. P. Rádayho č. 14/A, Lučenec v konaní o zaplatenie 5.548,46 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1., 2. sumu 18,16 eura s 2,5 promile za každý deň
omeškania od 23.01.2010 v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti zaplatenia sumy 93,14 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobcom 1., 2. vo výške 99,34 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia 1., 2. podanou žalobou žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5 548,46 eura
s príslušenstvom. V priebehu konania upresnili žalobný petit na sumu 5 395,38 eura s príslušenstvom.
Ako dôvod uviedli, že sú bezpodieloví vlastníci nehnuteľnosti zapísanej na W. Č.. XXXX D. Y..Ú.. W.
a na základe zmluvy uzavretej medzi nimi ako prenajímateľmi a žalovaným, ako nájomcom prenechali
žalovanému do nájmu byt pozostávajúci s troch izieb a príslušenstva a to na dobu určitú od 01.02.2006
do 31.12.2006. So žalovaným sa dohodli na mesačnom nájme vo výške 4 000,- SK, pričom v tej
sume bola zahrnutá aj záloha na ÚK, ohrev TÚV, vody , výťah, osvetlenie spoločenských priestorov,
odber smetí, merače vody, povrchová voda a fond opráv. Platenie nájomného bolo dohodnuté tak, že
žalovaný bude hradiť sumu 4 000,- SK vždy do 25. dňa v mesiaci prevodom na ich účet alebo osobne
u matky žalobcu pani K. T. O.. I..M..Š. XX D. W.J.. Výdavky spojené so spotrebou elektrickej energie a
zemným plynom mal žalovaný uhrádzať sám šekovou poukážkou, avšak z dôvodov jeho sústavného
oneskorovania platenia týchto služieb peniaze spolu so šekom prinášal k rukám matky žalobcu 1. až
nasledujúci mesiac, preto predpísanú zálohu matka uhrádzala v termíne. Až následne po ústnej dohode
tieto zálohy vo výške 800,- SK mesačne mal uhrádzať spolu s nájomným na účet, prípadne osobne
k rukám matky. Dňa 14.07.2006 z dôvodu zvýšenia ich nákladov na byt spísali dodatok k zmluve o
nájme o zvýšení mesačného nájmu na sumu 4 600,- SK + 800,- SK SIPO od mesiaca júl 2006. Dodatok
doručili žalovanému do vlastných rúk, ktorý podpísaný dodatok im však nedoručil späť. Za mesiac júl a
august 2006 zaplatil naďalej nájom len v pôvodnej výške a za mesiac september začal uhrádzať nájomné
zvýšené, avšak podľa vlastného uváženia 4 200,- SK. Za október tak isto vo výške 4 200,- SK, ako aj

za november vo výške 4 200,- SK. Nájomné za mesiac december vo výške 4 600,- SK neuhradil, ako
aj zvýšené nájomné za mesiac júl, august 2006, za mesiac september, október a november. Žalovaný
ďalej nezaplatil v mesiaci júl 2006 polročné vyúčtovanie za odber elektrickej energie a plynu vo výške
806,- SK, v mesiaci november 2006 a v mesiaci december 2006 nezaplatil elektrickú energiu v sume po
800,- SK. V mesiaci december 2006 nezaplatil 800,- SK, v mesiaci december 2006 nezaplatil celoročné
vyúčtovanie za spotrebu plynu vo výške 269,- SK a polročné vyúčtovanie za spotrebu elektrickej energie
vo výške 278,- SK. V mesiaci december 2006 z dôvodu, že neuhrádzal ani nájomné, ani zálohové platby
za elektrinu a plyn požiadali o odpojenie elektrickej energie z dôvodu neschopnosti túto za žalovaného
zaplatiť. Po jeho vysťahovaní požiadali o zapojenie elektrickej energie opätovne, pričom im vznikla
povinnosť za túto službu zaplatiť sumu 1 200,- SK. Podľa nájomnej zmluvy nájom bol dohodnutý na
dobu určitú do 31.12.2006. Žalovaný si nesplnil povinnosť vypratať predmetný byt, neodovzdal im
kľúče od predmetného bytu, preto boli nútení byt otvoriť a tento na vlastné náklady vypratať, pričom
pri vyprataní bytu došlo k uloženiu cudzích vecí ponechaných žalobcom v byte na iné uzamknuteľné
miesto v trvaní 8 dní, čím im vznikol náklad na vypratanie a uloženie cudzích vecí vo výške 6 000,- SK.
Po vyčistení a vyprataní bytu zistili, že predmetný byt, ktorý nájomca necelý rok užíval je zdevastovaný
a výrazne poškodený a vzhľadom k zdevastovaniu priestorov odhadujú, že im bola spôsobená škoda
vo výške 150 000,- SK. Tento byt museli vypratať, odstrániť poškodenie a až po mesiaci mohli byt
ponúknuť na odpredaj, prípadne ho dať do nájmu. K odpredaju bytu z dôvodu jeho zdevastovaného
stavu v tom čase nemohlo dôjsť a tak prijali ponuku nových záujemcov o prenájom bytu a nový nájomný
vzťah mohli uzavrieť až odo dňa 01.02.2007. Ku výške škody 150 000,- SK dospeli takým spôsobom,
že nájomníčka, ktorá v byte bývala a to pani W. uviedla, že mala vážny záujem o kúpu bytu. Dala si
vyhotoviť znalecký posudok. Znalec vyčíslil hodnotu bytu na sumu 580 000,- SK. Za tento byt ona však
bola ochotná zaplatiť sumu maximálne 420 000,- SK, vzhľadom k tomu, že byt bol tak zničený, že na
jeho rekonštrukciu by boli potrebovali ďalšie stotisíce investovať, čiže k sume 150 000,- SK dospeli
rozdielom medzi sumou 580 000,- SK a sumou 420 000,- SK a vyšiel im ušlý zisk. Ten rozdiel nevyplýva
len z toho rozdielu, ale aj z výpovede C. S., ktorý keď uvidel predmetný byt mal záujem o kúpu bytu,
ale odmietol ho z toho dôvodu, že by musel taktiež investovať minimálne ešte 200 000,- SK, aby
byt mohol užívať. Protiprávnym konaním v čase trvania nájmu žalovaného v predmetnom byte došlo
k ujme na majetku veciach a hodnote predmetného bytu, ktorým znehodnotil veci nachádzajúce sa v
byte. Ten byt stratil hodnotu v čase, keď žalobcovia boli nútení byt predať, znížil stav bytu a znížila sa
trhová hodnota na trhu s nehnuteľnosťami. Nárok nie je premlčaný, lebo nie je pravda, že oni opierajú
svoju požiadavku a svoj nárok o stav bytu a poškodenie ku dňu 02.01.2007. Nárok uplatňujú odo dňa,
kedy sa dozvedeli o škode, ktorá im bola spôsobená ušlým ziskom, to znamená odo dňa kedy im bol
doručený znalecký posudok, kedy sa oboznámili s cenou predmetného bytu a to prevzatím znaleckého
posudku dňa 13.08.2007, kedy začala plynúť trojročná lehota na uplatnenie nároku . Sumu 150 000,- SK
si uplatňujú nie ako nárok z náhrady škody, ale z titulu ušlého zisku. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo,
že žalobca mal možnosť predmetný byt ihneď predať, to znamená, že suma, ktorá je uplatnená v podobe
ušlého zisku je sumou, ktorá odráža zmarenú príležitosť predmetný byt predať, pretože od 01.01.2007
nemal slúžiť tento byt k ničomu inému, len k predaju, na čo má vlastník právo. Suma 150 000,-SK v
podstate ušlým ziskom alebo inak povedané je úhradou zmarenej príležitosti a možnosti v čase, keď sa
žalobca predmetný byt rozhodol predať. Čo sa týka odpojenia elektrickej energie v predmetnom byte k
tomu došlo z dôvodov, ktoré sú konštatované v pojednávaní vedenom na príslušnom súde pod sp.zn.
6C 102/2008 a v ktorom bolo dokazované, že nájomca v tom konaní predmetný byt užíval v rozpore s
nájomnou zmluvou, neuhrádzal plnenia tak, ako bolo v nájomnej zmluve dohodnuté, pretože elektrina
sa platila sumárne v jednej sume s nájomným a tým pádom, že nebolo zaplatené nájomné, nebola
zaplatená ani elektrina a ostatné služby spojené s užívaním bytu za mesiac november a december,
pričom nebolo doplácané do zmeneného nájomného dodatkom . Dodatok síce podpísaný nebol, avšak v
súlade s § 696 spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich
plnenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený zvýšiť nájomné, úhrady za plnenie upravuje
osobitný právny predpis. Právny predpis hovorí, že zvýšiť nájomné jednostranným právnym úkonom je
prenajímateľ oprávnený vtedy, keď sa zvýšia náklady na služby spojené s poskytovaním užívaného bytu.
To sa stalo v období, keď pán K. pristúpil k zvýšeniu nájomného v súlade s nájomnou zmluvou. C. R. tento
dodatok jednoznačne musel mať k dispozícii a musel mať o ňom vedomosť, pretože následne na základe
dobrovoľného plnenia, na základe svojho rozhodnutia dobrovoľne plnil, nie úhradu nájomného vo výške
4 600,- SK ale vo výške 4 200,- SK. Takto nájomné platil v ktorej sume bola aj úhrada za elektrinu a plyn
do novembra 2006. Trváme, že v decembri 2006 nezaplatil žiadny 5 000,- SK. Je otázne akým spôsobom
dospel k sume 5 000,- SK, keď za december v konečnom dôsledku mal platiť ako dovtedy 4 200,- SK.
Úhradu za zapojenie elektrickej energie vo výške 1 200,-SK a úhradu vo výške 6 000,-SK si uplatňujú v

súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody z dôvodu zodpovednosti
za spôsobenú škodu, ako vzniknutie skutočnej škody. Za škodovú udalosť v tomto prípade pokladajú
celé správanie a celé konanie pána R. v čase decembra 2006 a 3-4 januárových dní 2007, kedy pán R.
dobrovoľne si predĺžil nájomné v byte tým, že neodovzdal kľúče od predmetného bytu, byt protiprávne
okupoval, pretože nemal platnú nájomnú zmluvu, svojvoľne a dobrovoľne neumožnil vstup vlastníka do
bytu, až ho donútil k tomu, aby v tom byte vymenil zámok za asistencie polície.

2. Žalobca 1. uviedol, že sa rozhodol predať predmetný byt aj za menej ako 420 000,-SK v kúpnej
cene vyššej chcel práve zohľadniť všetky investície, ktoré do toho bytu boli investované zo strany pani
W., teda žalúzie a všetky ostatné náklady, ktoré súviseli s opravou predmetného bytu. On byt chcel po
skončení nájmu s pánom R. predať komukoľvek za trhovú cenu. Zo znaleckého posudku, ktorý dala
vypracovať pani W. sa dozvedel trhovú cenu 580 000,- SK. Ona bola ochotná ho kúpiť za 420 000,- SK.
Bol tam veľký rozdiel 160 000,-Sk. On oslovil realitnú kanceláriu, aby zrealizovala predaj toho bytu. On
išiel hlboko pod cenu, nakoľko sa chcel zbaviť bytu aj pod cenu. Požadujú zaplatiť za elektrinu a plyn len
za mesiac november a nie za mesiac december a to z toho dôvodu, že naposledy zaplatil žalovaný dňa
03.11.2006, to sa platí dodatočne, čiže zaplatil za október poslednú platbu. Za november nezaplatil a za
december nepožadujú z toho dôvodu, že bolo polročné vyúčtovanie a nedoplatok bol zohľadnený, resp.
vyúčtovaný v tomto vyúčtovaní. Ohľadne čiastky 5 000,-SK, ktorú mal zaplatiť matke bolo dokázané, že
matka v tom čase nebola D. W., keď tento doklad podpisoval. On povedal, že takéto doklady si môže
vyprodukovať hocikoľko. Dátum je tam preškrtnutý a je problém, že aj grafológ môže povedať, že to je
matkin podpis, ale je tam problém s dátumom. Dňa 02.01.vošiel do bytu, ale to neznamená, že ho hneď
začal vypratávať. Snažil sa skontaktovať s pánom R., aby to prišiel riešiť, aj keď tam prišla polícia, ani
vtedy nevypratával.

3. Zástupca žalobcu uviedol, že nie je pravda, že by žalovaný spôsobil žalobcom škodu, práve naopak,
žalobcovia spôsobili žalovanému škodu, čo potvrdil aj Okresný súd W. v konaní č.k. XC/XXX/XXXX.
Pokiaľ by on im bol spôsobil škodu tak, ako majitelia bytu by to boli uviedli v zápisnici na polícii, pretože
keď mu zabránili vstúpiť do bytu a poškodili, resp. zničili jeho majetok, tak podal trestné oznámenie.
Tvrdí, že žalobcom neostal nič dlžný a svoje povinnosti z uzavretej nájomnej zmluvy si splnil. Byt
žalobcov nepoškodil, ani nedevastoval, naopak po nasťahovaní do bytu jednu izbu v byte vymaľoval
a byt po predošlom nájomníkovi vydezinfikoval. Odovzdať byt nemohol prenajímateľom z dôvodu, že
mu protiprávne znemožnili vstup do bytu a protiprávne nakladali s jeho vecami a tým mu spôsobili
škodu. Žalobcovia neuvádzajú pravdu, keď tvrdia, že jeho veci uložili do uzamknutej miestnosti, ako
bolo preukázané v konaní č.k. XC/XXX/XXXX tak väčšinu jeho vecí vyhodili, resp. dovolili odcudziť. Za
uskladnenie vecí, ktoré žalobcovi protiprávne odňali mu nevznikla povinnosť im uhradiť žiadnu sumu,
pretože podľa jeho názoru sa nejednalo o skladovanie, ale o protiprávne zadržiavanie vecí, ktoré mu
matka žalobcov vydala len na naliehanie polície. Absolútne neuznáva výšku škody, ktorú si žalobcovia
vyčíslili na byte vo výške 4 979,09 SK ( 150 000,-SK). Podľa jeho názoru táto suma je vymyslená,
ničím nepreukázaná. Podotýka, že byt nevedel žalobcom odovzdať, pretože mu v tom svojim konaním
zabránili, keď odo dňa 02.01.2007 do bytu aj napriek tomu, že mal tam uložené všetky svoje veci
neumožnili vstup. Popiera, že bol dlžný sumu 232,36 eura (7 000,-SK) titulom nedoplatku na nájomnom,
nakoľko neuzavrel so žalobcami žiadny dodatok k zmluve o nájme na základe ktorej by mu vznikla
povinnosť platiť zvýšené nájomné. Nájomné uhradil aj za mesiac december 2006. Zálohové platby
žalobcom platil prostredníctvom nimi poverenej osoby pani Z. K.. Žalobcom neostal dlžný žiadne sumy.
Pokiaľ museli vynaložiť sumu 1 200,- SK za znovuzavedenie elektrickej energie do bytu, tak túto sumu
nie je povinný uhradiť, pretože túto sumu vynaložili žalobcovia z vlastnej vôle. Odpojením elektrickej
energie úmyselne ho poškodzovali na jeho právach užívať byt, čo nakoniec vyvrcholilo protiprávnym
zásahom do jeho práv a spôsobením škody. Tak isto neuznáva, že by mal uhradiť sumu 199,16 eura (6
000,-SK), ako náklady na vypratanie bytu a uloženie vecí, čo je dokázané, že žalobcovia nekonali pri
vypratávaní bytu a uložení vecí žalovaného zákonne a protiprávne sa zmocnili vecí, pričom práve týmto
konaním spôsobili mu škodu, ktorú aj boli zaviazaní uhradiť v konaní č.k. XC/XXX/XXXX. K uzatvoreniu
dodatku k nájomnej zmluve platne nedošlo, teda nedošlo ani k zvýšeniu nájomného, čo do sumy 4 600,-
SK. Náklady za uloženie vecí vo výške 6 000,- SK nie sú preukázané a pokiaľ by aj takéto náklady boli
preukázané, boli vynaložené neúčelne, pretože žalovaný bol ochotný si svoje veci z bytu prevziať, ale to
mu neumožnil žalobca, pretože byt uzamkol a veci mu vypratal sám. Pokiaľ sa týka náhrady škody vo
výške 150 000,-SK tak na náhradu škody v tejto výške žalobcovia nemajú nárok z dôvodu, že podľa ich
názoru neexistuje škoda na ich strane, neexistuje protiprávne konanie žalovaného, ktoré by spôsobilo
škodu žalobcom alebo ujmu, teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi takýmto konaním a škodou.

Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že škoda spočíva v rozdiele medzi sumou, ktorú chcela za byt zaplatiť pani
W. a sumou, na ktorú ohodnotil byt znalec S., tak takáto škoda neexistuje, pretože je to rozdiel medzi
dvoma sumami, ktoré bol ochotný niekto za byt zaplatiť. Namietajú premlčanie nároku na náhradu škody
nakoľko žalobcovia sa o poškodení bytu dozvedeli hneď potom, čo tento byt bol nimi prevzatý od pána
R. a už v tom čase začiatkom roka 2007 minimálne od pána S. sa dozvedeli, že byt kvôli jeho poškodeniu
nechce kúpiť a teda, že zaň nezaplatí 420 000,-SK, čiže už týmto momentom sa mohol žalobca prvý
krát dozvedieť o poškodení bytu, ktoré by spôsobovalo jeho nepredajnosť, preto zastávajú názor, že
žaloba podaná po viac ako dvoch rokoch od začatia plynutia tejto subjektívnej lehoty čo spôsobuje
premlčanie nároku. Byt, ktorý bol v roku 2007 približne 30 ročný, nemohol žalovaný poškodiť v takom
rozsahu, ani ho nepoškodil, že by spôsobil v jeho trhovej realizačnej cene škodu vo výške 150 000,-
SK. Manželia K. neutrpeli žiadnu škodu, lebo ako vyplýva z výpovede pani W., táto bola ochotná byt
kúpiť za sumu maximálne 420 000,- SK a nekúpila ho výlučne zo zdravotných dôvodov na strane
manžela. Suma 580 000,- SK je v podstate nejaká virtuálna suma, ktorú určil k dátumu 14.06.2007
znalec a teda nie je možné ju porovnávať so sumou, za ktorú chceli predať manželia K. byt pani W.
a nie je rozdiel tej sumy ušlý zisk. V roku 2008 manželia K. predali predmetný byt za sumu 860 000,-
Sk manželom Š. a teda neexistuje žiadny ušlý zisk, existuje tu práve zisk, ktorý dosiahli pri predaji. Je
všeobecne známe, že cena bytov a cena nehnuteľností stúpala, avšak nie je možné vykladať prípadne
nejakú ujmu na ich strane, pokiaľ nepreukážu, že je v príčinnej súvislosti medzi konaním pána R. a
medzi nejakou sumou, ktorú oni tvrdia, že je tu vo výške 150 000,-SK. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú
zaplatenia škody spočívajúcej v ušlom zisku, majú za to, že žiadny ušlý zisk žalobcovi neutrpeli, pokiaľ
žalovaný užíval byt necelý rok, nespôsobil, resp. nie je preukázané, že by spôsobil také znehodnotenie
bytu, že by kúpna cena resp. predajná cena bytu nejakým spôsobom klesla, resp. podstatne klesla a
už vôbec nie o sumu 4 979,- eur. Byt bol neprerobený 30 ročný a znalec ho ohodnotil v znaleckom
posudku ako byt dobrý. Pokiaľ žalobcovia v rámci tohto konania určitým spôsobom lavírovali medzi
uplatňovaním náhrady ušlého zisku a nejakej skutočnej škody, pričom pokiaľ sa jedná o uplatňovanie
skutočnej škody, tak tomu aj nasvedčuje podanie, ktoré podávali dňa 20.09.2017, kde poukazujú na
rôzne poškodenia bytu a toto finančne vyjadrujú v jednotlivých sumách, čo sa javí, ako uplatňovanie
priamej škody, čo popierajú, pretože takáto nie je nejakým spôsobom preukázaná. V tomto konaní
žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom spôsobil škodu, či už skutočnú škodu
alebo škodu spočívajúcu v nejakom ušlom zisku. Pokiaľ žalobcovia mali nejaký záujem so svojim bytom
naložiť a toto im nejakým spôsobom podľa ich názoru marilo konanie žalovaného, tak toto nemá žiadnu
príčinnú súvislosť, tieto ich rozhodovacie procesy medzi nejakou potencionálnou škodou, a konaním
žalovaného. Čo sa týka nákladov na vypratanie bytu vo výške 6 000,-Sk, tieto taktiež neuznávajú,
pretože žalovaný bol ochotný byt vypratať sám, čo mu však nebolo umožnené zo strany žalobcov,
okrem toho konania nazvané vypratávanie bytu považujú za konanie , ktorým bola spôsobená škoda
žalovanému a teda nie je dôvodné, aby za toto konanie, ktoré nazývajú útočnou svojpomocou mal
žalovaný povinnosť zaplatiť túto sumu. Žalobcovia neodovzdali žalovanému byt s nejakým protokolom
o odovzdaní bytu a teda je pochybné a teda nevedia preukázať stav bytu, v ktorom sa byt nachádzal
pred začatím užívania bytu zo strany žalovaného, tak isto je pochybný stav bytu a nepreukázateľný aj
v čase, keď do bytu bez vedomia žalovaného vznikli a tento bez jeho vedomia a proti jeho vôli vypratali
za použitia útočnej svojpomoci, čiže žalobcovia majú dôkaznú núdzu pri dokazovaní škody a taktiež
dôkaznú núdzu pri dokazovaní protiprávneho konania žalovaného. Neobstojí v žiadnom prípade žaloba
o náhrade škody z dôvodu poškodenia bytu, pretože žalovaný neuznáva akékoľvek poškodenie kúpeľne,
zariadenia kuchyne, stien bytu a ani okien bytu, ani podláh bytu. Rovnako je možné, že tieto poškodil
žalovaný a tak ako je rovnako možné, že tieto veci poškodili žalobcovia, resp. tretie osoby, ktoré sa
mohli v čase keď sa v byte nenachádzal žalovaný nachádzať v tom byte. Z výdavkového dokladu zo dňa
26.01.2007, ktorého obsahom je úhrada 6 000,- SK za uskladnenie a prenos vecí, ktorý vyhotovil pán K.
a podpísal ako príjemca pani K. nie je zrejmý právny titul zaplatenia tejto sumy. Javí sa, že zaplatenie tejto
sumy žalobcovia žiadajú titulom náhrady škody, ktorú museli vynaložiť na nejaký náklad za vypratanie
nehnuteľnosti. Z opatrnosti namietajú premlčanie aj tohto nároku v dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehote. Túto sumu si vyplatili rodinný príslušníci medzi sebou a tvrdíme, že pokiaľ v skutočnosti bola
vyplatená, tak nie je možné takúto sumu priznať v rámci tohto konania, pretože táto suma bola zaplatená
za protiprávnu činnosť žalobcov, ktorí nedovolenou útočnou svojpomocou vypratali byt a naložili s vecami
žalovaného podľa ich názoru protiprávne a táto protiprávnosť je konštatovaná konaním sp.zn. XC/
XXX/XXXX. Čo sa týka sumy 5 000,-SK poukazujú na príjmový doklad, ktorý predložili, na ktorého
hodnovernosti trvajú a tvrdia, že týmto dokladom je preukázané zaplatenie nájmu, elektriny za december
rok 2006. Pokiaľ sa týka vyúčtovania a to za elektrinu a plyn, ku ktorému vyúčtovaniu došlo po už
ukončení užívania bytu k ním sa bližšie nevyjadrovali z toho dôvodu, že zo strany žalobcov nedošlo

do momentu podania žaloby k nijakému ich vyúčtovaniu, pretože v zmysle nájomnej zmluvy tieto sumy
mal platiť žalovaný, ale v podstate nemal podklad na základe ktorého by ich bol do momentu podania
žaloby mal platiť. Potom boli nejaké dokumenty priložené k žalobe, ale nedošlo k nejakej výzve, lebo
podľa všetkého ich zaplatil vlastník bytu, takže v zmysle zmluvy k ich vyúčtovaniu nedošlo, takže
popierajú dôvodnosť zaplatenia týchto súm z dôvodu, že k vyúčtovaniu nedošlo. Pokiaľ by tieto sumy
boli preukázané, vzhľadom na ich výšku nevidia problém, pokiaľ by boli tieto sumy dôvodné, aby ich
žalovaný zaplatiť. Čo sa týka vyúčtovania za elektriku a za plynu, zástupkyňa žalobcov uznala, že
toto vyúčtovanie žalobcovi nikdy nebolo predložené. Pokiaľ sa týka náhrady za zapojenie a odpojenie
elektrickej energie zastávajú názor, že žalobca nebol oprávnený odpojiť a znova zapojiť elektrickú
energiu, keďže nájomný vzťah trval. Toto bolo v podstate verifikované aj listinou - oznámením o ukončení
nájomného vzťahu, kde bolo uvedené, že žalovaný má určitú dobu na užívanie bytu do 31.12.2006,
teda, pokiaľ sa žalobcovi rozhodli elektrinu odpojiť a potom zapojiť, toto bolo ich rozhodnutie, ktoré bolo
podľa ich názoru mimo iného protiprávne a zamerané proti žalovanému, ale žalovaný nemá z akého
dôvodu za toto ich rozhodnutie platiť. Námietku premlčania znášajú vo všetkých nárokoch, ktoré boli
uplatnené titulom náhrady škody.

4. Žalovaný uviedol, že ohľadne zvýšenia nájomného o 600,- SK, to riešil so žalobcom. Zvýšenie o
túto sumu bolo nadhodnotené. On s tým nesúhlasil a povedal, že za takýchto okolností v byte ostať
nechce. V zápätí pán Y. povedal, že oni majú väčší byt a u nich sa zvýšila platba o 200,- SK. On za
adekvátne považoval platenie o túto sumu a preto od septembra začal platiť o 200,- SK viacej. Na tých
200,- SK navyše nebola zmluva. On sám dobrovoľne začal platiť. S pani K. sa dohodli, že kľúče od
bytu jej odovzdá v lehote do 3-och dní od 31.12. vzhľadom k tomu, že bol Silvester a on ho chcel stráviť
v byte. Túto skutočnosť napísali na jeden exemplár a aj na druhý, ktorý dal k dispozícii pani K.. Bolo
to 03.11.2006, keď prišla za ním pani K. a dala mu výpoveď z bytu. Vtedy jej povedal, že nechce na
Silvestra sa sťahovať, búchať a rušiť ostatných. Tak sa s ňou dohodol, dopísal to do výpovede s tým,
že kľúče jej odovzdá v lehote do 3-och dní a text doplnil na obidva exempláre. Keby s tým pani K.
nesúhlasila, tak by mu exemplár podpísaný nebola dala alebo keby s tým nebol súhlasil pán K. alebo
mal by s tým nejaké výhrady, tak mohol ešte dokonca roka dať vedieť, že s tým nesúhlasí.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7.Podľa ods. 2, ak je žaloba vzatá späť sčasti , súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Súd zastavil konanie sčasti 93,14 eura s príslušenstvom v konečnom rozhodnutí na základe
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v súlade s citovanými ustanoveniami.

9. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom nájomnej zmluvy bez dátumu, dodatku
k nájomnej zmluve zo dňa 14.07.2006, vyúčtovacej faktúry SPP, vyúčtovania nedoplatkov Slovenskej
energetiky, potvrdenia o ukončení zmluvy na dodávku, faktúr, odpovede žalovaného na výzvu
súdu, vyjadrenia zástupcu žalovaného, pripojeného medzitýmneho rozsudku sp.zn. 6C/102/2008,
ospravedlnení, prílohovej obálky, evidenčného listu, dokladov SPOOL-u o platbách, platobného dokladu
typu SIPO, faktúr, poštového podacieho preukazu, potvrdenia o ukončení zmluvy na dodávku elektrickej
energie, zmluvy o dodávke elektriny, dokladu o zaplatení 1 200,-SK, oznámenia zástupkyne žalobcov,
poskytnutia informácií o trhovej cene nehnuteľností a ich prenájmu, evidenčných listov SPOOL-u,
vyjadrenia NOREKY Realitnej kancelárie W., oznámenia zástupkyne žalobcov, úpravy petitu, oznámenia
Realitnej kancelárie Reality - Treding s.r.o., Realitnej spoločnosti EXLUSIV, Realitnej kancelária LX,
znaleckého posudku č. 5/2007, montážneho protokolu - ciachovanie, plombovanie bytových vodomerov,
objednávky vnútropodnikovej, výdavkového dokladu z 26.01.2007, úpravy žalobného petitu zo strany
zástupkyne žalobcov, prekladu SMS správ, vyjadrenia SPF, námietky zaujatosti, rozhodnutia krajského
súdu o námietke zaujatosti, vyjadrenia zástupkyne žalobcov.

10. I.. Z. K. Z. I.. Z. K., ako prenajímatelia a C. R., ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme v W. 2006, bez
uvedenia konkrétneho dátumu (čl.3). Predmetom prenájmu sa stal byt č. XX v Lučenci, Rúbanisko II č.
67 zapísaný na W. Č.. XXXX. Prenajímatelia boli výlučnými vlastníkmi bytu. Byt prenechali nájomcovi

na dobu určitú s účinnosťou od 01.01.2006 do 31.12.2006. Nájom si v zmluve dohodli sumou 4 000,-SK
a nájom pokrýval zálohu UK, ohrev TUV, vodu, výťah, osvetlenie spoločných priestorov, odvoz smetí,
merače vody, povrchová voda a fond opráv. Suma mala byť vyplácaná prenajímateľom vždy do 25-
teho dňa v mesiaci, prevodom na účet alebo osobne u rodiny K., H. I..M..Š. XX. W.. Výdavky spojené
so spotrebou elektrickej energie a so zemným plynom hradil nájomca šekovou poukážkou. Prípadné
nedoplatky za elektrickú energiu, vodu sa uvedené obdobie mal hradiť nájomca sám. V prípade zvýšenia
nákladov prenajímateľa spojených s UK, TUV, voda, výťah, osvetlenie spoločných priestorov, odvoz
smetí, merače vody , povrchová voda, fond opráv si prenajímateľ uplatnil nárok adekvátneho zvýšenia
nájomné aj počas trvania zmluvy formou písomného dodatku k zmluve. Prenajímateľ si ponecháva
práva vstupu po predchádzajúcom upozornení nájomcu a s jeho súhlasom. Po ukončení nájmu odovzdá
nájomca byt prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím k obvyklému opotrebovaniu.
Užívanie zaniká porušením podmienok zmluvy - písomnou výpoveďou , uplynutím doby na ktorú bol
nájom dojednaný. Všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve musia byť v písomnej forme. Zmluva bola
podpísaná prenajímateľmi, aj nájomcom.

11. Dňa 14.07.2006 vypracovali prenajímatelia dodatok k zmluve o nájme, ktorý aj podpísali (čl.4).
Predmetným dodatkom z dôvodu navýšenia nákladov prenajímateľa si prenajímateľ nárokuje zvýšenie
ceny zo 4 000,- SK za jeden mesiac na 4 400,-SK za jeden mesiac. Nájomca dodatok k zmluve o nájme
nepodpísal.

12. Vyúčtovacou faktúrou č. 7417190847 (čl.5) Slovenský plynárenský priemysel zo dňa 25.01.2007
vyúčtoval fakturačné obdobie 19.01.2006 - 18.01.2007 nedoplatok vo výške 8,93 eura (269,-SK) a
Slovenská energetika faktúrou zo dňa 18.12.2006 (čl.7) za fakturačné obdobie 21.06.2006-18.12.2006
vyúčtovala nedoplatok vo výške 9,23 eura (278,-SK).

13. Z potvrdenia o ukončení Zmluvy na dodávku (čl.8) , ktoré vydala Slovenská energetika a.s. vyplýva,
že dňa 18.12.2006 došlo k ukončeniu odberu na odbernom mieste M. V. T., odberateľ I.. Z. K..

14. Z faktúry č. 02044565 vydanej Stredoslovenskou energetikou a.s. (čl.9) odberateľ K. Z. W., M. V.
predmet opakované pripojenie vyplýva, že došlo k zaplateniu dňa 04.01.2007 čiastky 49,83 eura (1
200,-SK).

15. Z platobného dokladu SIPO (čl.69) za mesiac november 2016 súd zistil, že žalobcovi 1. Bola
vyúčtovaná platba elektriny 21,58 eura (650,-SK), plynu 4,98 eura ( 150,-SK), nájomného 110,67 eura
(3 334,-SK).

16. Z evidenčného listu pre výpočet úhrad za byt za obdobie od 01.02.2006 (čl. 88) vyplývala celková
mesačná úhrada 91,02 eura (2 742,-SK) a z evidenčného listu (čl.89) s dátumom platnosti od 01.08.2006
celková mesačná úhrada 124,08 eura (3 738,-SK).

17. Znalec s odboru stavebníctvo odvetvie odhad nehnuteľností N. S. vypracoval znalecký posudok č.
005/2007 dňa 04.06.2007 (čl.112) na zistenie ceny nehnuteľnosti bytu č. 10 v bytovom dome popisné č.
427 v k.ú. Lučenec vedenom na LV č. 7026-čiastočný. Byt znalec ohodnotil ako byt dobrý .

18. Z výdavkového dokladu vypracovaného dňa 26.01.2006 vyhotoveného K., podpísaného K. (čl.146)
vyplýva, že K. uhradil Z. K. úhradu za uskladnenie a prenos vecí p. R. z bytu na M. V. do domu na ul.
M. XX v W. v období od 04.01.do 12.01.2007 v sume 199,16 eura (6 000,- SK).

19. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu vypracovanej dňa 27.08.2008 medzi predávajúcimi I.. Z. K.
C.. Z. I.. Z. K. ako predávajúcimi a kupujúcimi M. Š. Z. N. Š. (čl. 64) vyplýva, že predávajúci predali byt
č. XX na X. poschodí bytového domu č. s. XXX na ul. M. V. Č.. D. Č.. XX zapísaného na W. Č.. XXXX
D. Y..Ú.. W., za celkovú kúpnu cenu 28 546,77 eura ( 860 000,-SK).

20. Svedkyňa Z. K., matka žalobcu 1. uviedla , že pán R. prejavil záujem o predmetný byt, ktorý dali
na inzerát. Pri ich druhom osobnom stretnutí požiadal o kľúče a doniesol zároveň aj zaplatené nájomné
za február. Dala mu kľúče s tým, že sa môže nasťahovať do bytu, bol poučený o všetkom, so všetkým
súhlasil, aj s tým, že SIPO, elektrinu bude platiť on a nájomné bude platiť jej a ona ho bude platiť
SPOOL-u. Prvý mesiac mal vyplatené nájomné hneď a SIPO nebolo vyplatené. Neskôr sa dohodli

tak, že aj SIPO vyplácala ona. O pol roka došlo k zvýšeniu nájomného o čom bol informovaný, avšak
odmietol podpísať zmluvu o zvýšení nájmu. Dňa 03.11. mu doniesla vypracovanú výpoveď z nájmu
bytu, ako ukončenie nájomného vzťahu. Na to jej povedal , že si s tým nebude kaziť sviatky, že sa
behom mesiaca vysťahuje. Potom od toho obdobia sa s ním už nevedeli skontaktovať, nedvíhal telefón,
nevedela čo má ďalej robiť, tak dala vypnúť elektriku. Na to sa na druhý deň ozval. Dňa 03.11. ho videla
naposledy. Na začiatku nájomného vzťahu bolo dohodnuté, že nájomné bude platiť vo výške 4 000,- SK
mesačne a SIPO 800,-SK mesačne. Dňa 03.11. zaplatil za október za elektrinu a za plyn a za november
nájom. Zostal dlžný nájomné za december a SIPO, teda za elektrinu a plyn za november a za január
vlastne čo tam býval a nedoplatil tú čiastku o ktorú bolo zvýšené nájomné a nedoplatil vyúčtovanie za
elektrinu a za plyn, všetko museli za neho zaplatiť oni. V byte sa často zdržiaval aj s priateľkou, avšak
stále tvrdil, že tam býva sám. Po tom, ako do bytu vstúpili, keď vymenili zámok, tak v byte bol strašný
neporiadok a smrad. Elektrina tam nebola a všetko smrdelo potuchlinou ale nič nenasvedčovalo tomu,
že tam nejaký človek býva. Keď išli na druhý deň do bytu, v kuchyni bolo všetko splesnivené, kuchynská
linka bola rozmočená, splesnivená, pod linkou bola voda. V kúpeľni boli nahádzané na zemi nejaké veci,
tiež mokré, v záchode bola nespláchnutá voda, kúpeľňa bola zničená , v izbách boli popriklincované
plagáty, vyštrbená stena, tak isto kľučky medzi izbami rozobraté, kľučky vo dverách boli nefunkčné,
východ z balkóna tam bol vytrhnutý plech z dvier zospodu, v kuchyni bolo odtrhnuté linoleum, v kúpeľni
tak isto. V kuchynskej linke boli spadnuté dvierka, sporáková rúra sa nedala zatvoriť, bez ich súhlasu
vypílil jadro, zväčšil ho v kúpeľni, aby sa tam zmestila pračka. Tak isto bez ich súhlasu vymenil zámok. V
jednej miestnosti bolo veľa prázdnych krabíc, do tých naukladali veci, ktoré boli všade porozhadzované,
aj igelitky, všetko do nich dávali. Oni boli nútení tieto veci dať do krabíc, lebo bolo potrebné, aby bol byt
vyprázdnený, pretože už mali ďalšieho podnájomníka po novom roku, ktorý sa mal nasťahovať do bytu.
Od 01.01. mala prísť do bytu bývať pani W., s ktorou sa už ústne dohodli. S pani W. boli dohodnutí na
nájomnom vo výške 5 200,- SK. Nájom bol dohodnutý na rok s tým, že keď bude chcieť, bude si môcť
byt odkúpiť. U pani W. nastali rodinné problémy, preto nedošlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy. O
konkrétnej sume, za ktorú sa pani W. mal byt predať nehovorili, približne sa hovorilo o sume 400 000,-
SK a viacej. Syn mal byt vo vlastníctve asi 5 rokov a byt kúpil asi za 420 000,-SK Predtým, ako bol
nájomníkom pán R., bývali tam iní nájomníci. V byte predtým tam býval bezdetný manželský pár. Do
výpovednej zmluvy dopísal, že do 3-och dní odovzdá kľúče. Ona s tým nesúhlasila, pretože, ona bola
len sprostredkovateľom. Túto zmluvu podpísal jej syn s manželkou. Trvala na tom, že keď je raz zmluva
uzavretá do 31., tak platí to rovnako aj pre ňu , aj pre neho. Túto zmenu on podpísal, odovzdal jej jeden
exemplár a ona ho už potom nevidela. Až potom v januári, keď boli problémy s vyprataním bytu. Dňa
22.11.2006, keď mal byť podpísaný doklad o zaplatení nájmu za mesiac december vo výške 5 000,- SK
sa nestretli, nakoľko v tom čase ona v W. nebola, pretože jej vnuk mal narodeniny a vtedy s manželom
boli na návšteve u syna a jeho rodiny.

21. Svedok S. S. uviedol, že v čase, keď pán K. bol vlastníkom bytu, mal záujem kúpiť byt v tom vchode.
Keď vošiel do bytu, zhrozil sa v akom je dezolátnom stave, čo sa týka kuchynskej linky, ktorá bola rozbitá.
Keď byt videl, rozhodol sa, že ho nekúpi, pretože na jeho opravu by musel investovať minimálne 150
000,- SK až 200 000,-SK. Steny boli v hroznom stave, okná, linoleum na dlážke v kuchyni bolo vytrhnuté,
až sa čudoval, že v tom byte mohol niekto bývať. Do bytu šiel s pani K.. Bolo to niekedy začiatkom roku
2007. V tom čase už byt bol prázdny.

22. Svedkyňa N. Š. uviedla, že je momentálne vlastníčkou bytu, ktorý kupovali od pána K. v auguste
2008. Nasťahovali sa do neho koncom septembra, začiatkom októbra. Byt objavili v ponuke realitnej
kancelárie a bol v pôvodnom stave a jeho stav bol dosť zlý. Bytové jadro bolo pôvodné, poohýbané
boli steny boli zo sololitu, podlahy boli pôvodné, guma bola poškodená na niektorých miestach. Okná
boli v pôvodnom stave drevené, na dvoch izbách nie. V miestnostiach boli popraskané sklá. Taktiež
vchodové dvere boli vo veľmi zlom technickom stave. Byt kúpili sa sumu 860 000,-SK a na rekonštrukčné
práce investovali okolo 200 000,- SK. Bytové jadro dali vymurovať, steny vystierkovali, vymenili okná,
podlahy, okrem chodby a špajze, kde dali dlažbu. Všetky batérie boli v dezolátnom stave, pretekali, boli
nepoužiteľné. Od spodných susedov sa dozvedeli, že byt často vytápal, ale až pri rekonštrukčných
prácach sa zistilo, že potrubie bolo poškodené, odkiaľ prenikala voda. Taktiež zrealizovali aj nové
elektroinštalačné práce.

23. Svedkyňa I. W. uviedla, že ona bola v prenájme v predmetnom byte potom, ako bol ukončený
prenájom s pánom R.. Prvý krát do bytu vstúpila asi začiatkom januára 2007, keď bola byt ohliadať.
Byt bol v katastrofálnom stave, na kúpeľni boli vyrezané kúpeľňové dvere, tiekli batérie, v jednej izbe

bolo rozbité okno, plynový sporák neboli tam horáky, dvierka na rúre boli ohnuté, kuchynská linka bola
v katastrofálnom stave, pôvodne chcela byt kúpiť za 420 000,- SK. Znalec byt ohodnotil za 580 000,-
SK.. Táto suma bola pre ňu neprijateľná, pretože, aby byt dali do normálneho stavu, bolo potrebné do
neho investovať ešte ďalších 200 000,- SK. Potom jej ochorel manžel a nemohli si dovoliť byt kúpiť za
takú vysokú cenu. S pánom K. sa dohodli, že ten bol ochotný byt jej predať aj za 420 000,-SK, ale za
tej situácie už to pre ňu bolo finančne neúnosné. Pán K. by bol byt predal aj za 420 000,-SK, nakoľko
sa bytu chcel zbaviť, aby už nemal problémy s nájomcami. Povedal, že by sa boli mohli dohodnúť aj
na cene nižšej ako 420 000,-SK.

24. Svedok H. K. uviedol, že jeho starí rodičia pokiaľ žili, chodili pravidelne na jeho narodeniny XX.XX.
V roku 2006 ho boli taktiež navštíviť a to boli aspoň týždeň u nich. Až do 17 narodenín ho obidvaja
navštevovali, potom starý otec zomrel. V roku 2006 mal 15 rokov.

25. Znalec N. S., ktorý bol vypočutý, zotrval na svojom znaleckom posudku č. 5/2007, kde uviedol, že
išlo o celkovo dobrý byt a suma 580 000,-SK za ktorú ho ohodnotil bola primeraná na taký byt.

26. Z pripojeného spisu sp.zn. XC/XXX/XXXX bolo zistené, že C. R. podal žalobu proti žalovaným I.. Z.
K. Z. I.. Z. K. o náhradu škody vo výške 289 110,-SK s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
dňa 02.01.2007 žalovaný 1. vnikol bez jeho prítomnosti a bez jeho súhlasu do bytu, ktorý mal v nájme
od žalovaných 1., 2. do 31.12.2006 s tým, že s matkou žalovaného 1. , ktorá bola oprávnená konať za
vlastníkov bytu, teda za žalovaných 1., 2. sa dohodol, že do 03.01.2007 sa vysťahuje a spôsobili mu
škodu, ktorá spočívala v tom, že bez jeho vedomia mu odňali všetky veci tvoriace jeho domácnosť za
použitia útočnej svojpomoci. Dňa 19.06. Okresný súd W. rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. XC/
XXX/XXXX-XXX tak, že uplatňovaný nárok navrhovateľa proti odporcom 1., 2. o náhradu škody bol čo
do právneho základu daný a žalovaní 1., 2. za škodu zodpovedajú. Krajský súd medzitýmny rozsudok
okresného súdu potvrdil a konečným rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol. Pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici strany sporu uzatvorili súdny zmier s tým, že žalovaní 1., 2. Zaplatia žalobcovi
4 800,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

27. Súčasť spisu sp.zn. XC/XXX/XXXX tvorí príjmový pokladničný doklad (čl. 45), z ktorého vyplýva, že
C. R., dňa 22.11.2006 zaplatil úhradu za nájom a elektrinu za mesiac december vo výške 5 000,- SK.

28. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

29. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

30. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy ustanovuje osobitný právny predpis.

31. Podľa ods. 2 úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok za ne sa platí s
nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

33. Podľa § 4 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka - stav k 31.12.2008 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej
sumy, najmenej však 25,-SK za každý i začatý mesiac omeškania.

34. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

35. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

36. Podľa ods. 2 pre uzavretie písomnou formou stačí, ak dôjde k jej písomnému návrhu, a k jeho
písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností musia byť prejavy účastníkov na tej istej
listine.

37. Podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

38. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

39. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

41. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

42. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

43. Posúdením výsledkov dokazovania a podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že žaloba je dôvodná len čiastočne. Strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme v roku 2006 bez uvedenia
presného dátumu na základe ktorej žalovaný užíval byt zapísaný na W. Č.. XXXX a na základe dohody v
zmluve o nájme platil nájom 132,78 eura (4 000,-SK). Výdavky spojené so spotrebou elektrickej energie
a zemným plynom mal nájomca hradiť sám šekovou poukážkou. Tie platil vo výške 26,56 eura (800,-
SK). Nedoplatky za elektrickú energiu a zemný plyn mal nájomca na základe zmluvy hradiť sám. V
zmluve si účastníci zmluvy dohodli, že všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve musia byť v písomnej
forme. Dňa 14.07.2006 vypracoval žalobca 1. Dodatok k zmluve o nájme, ktorým zvýšil cenu prenájmu
zo 132,70 eura ( 4 000,-SK) za jeden mesiac na 152,69 eura (4 600,-SK) za jeden mesiac. Žalovaný
predmetnú zmluvu nepodpísal a v spise sa ani nenachádza doklad o jej prevzatí zo strany žalovaného.
Žalovaný predmetnú zmluvu neakceptoval, teda tú skutočnosť, že došlo k zvýšeniu nájomného na sumu
152,62 eura, ale napriek tomu sám iniciatívne po rozhovore so susedom Y., že sa zvýšilo nájomné v
bytovom dome sa rozhodol, že od septembra zvýši primerane nájomné o 6,64 eura (200,-SK). Súd sa v
danom prípade stotožnil s názorom žalovaného, že k platnému uzatvoreniu dodatku k zmluve o nájme
nedošlo a teda ani k platnej zmene výšky nájomného. Strany sporu si v zmluve o nájme dohodli, že
všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve musia byť v písomnej forme. Písomná forma právneho úkonu
predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav
vôle (právny úkon) konajúceho subjektu zahrňuje všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom
texte listiny. Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný t.j. je platný až po podpise konajúcej osoby.
V posudzovanej veci dodatok k zmluve o nájme zo dňa 14.07.2006 mal písomnú podobu, avšak v tejto
písomnej podobe zo strany žalovaného nebol akceptovaný, lebo tento ho nikdy nepodpísal. Písomná
forma je naplnená, len ak je účastníkmi zmluvy podpísaná. To isté platí aj o dodatku, ktorý nie je pre
účastníkov záväzný, pokiaľ zmenu nepodpísali všetky dotknuté strany. Z vyššie uvedených dôvodov
súd mal za to, že dodatok k zmluve o nájme nebol platne uzatvorený, preto žalobcovia 1., 2. nemajú
nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi výškou zvýšeného nájomného požadovaného v
dodatku vo výške 152,69 eura (4 600,-SK) a sumou 139,41 eura (4 200,-SK), ktorú platil žalovaný za
jednotlivé mesiace za obdobie od 26.08.2006 do 26.10.2006 v celkovej sume 39,84 eura ( 1 200,-SK),
preto v tejto časti žalobu zamietol.

44. Žalobcovia 1., 2. ďalej požadujú od žalovaného zaplatenie čiastky 152,69 eura (4 600,-SK) od
26.11.2006 do zaplatenia, ako nájomného za mesiac december podľa dodatku k zmluve o nájme. Súd
mal za to, že žalovaný uhradil nájomné za mesiac december vo výške 139,41 eura (4 200,-SK), nakoľko
táto skutočnosť vyplývala z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 22.11.2006 žalobcom
na sumu 165,97 eura (5 000,-SK) na účel - úhrada nájomného a elektriny za december podpis príjemca
K., druhý podpis nečitateľný. V konaní svedkyňa Z. K. aj potvrdila, že prvý podpis by mohol byť aj
jej podpisom. V danom prípade žalobcovia 1., 2. neprodukovali dôkazy, ktorým by súd uveril, resp.
ktorými by vyvrátili tvrdenia žalovaného, že z jeho strany nedošlo k uhradeniu nájomného a platieb
inkasa za mesiac december. Sama svedkyňa K. na jednej strane uviedla, že podpis na predmetnom
doklade môže byť aj jej, avšak ničím nepreukázala, že peniaze dňa 22.12.2006 neprevzala, nakoľko
ako tvrdí, toho dňa bola u syna v Č.. Tieto skutočnosti mal potvrdiť svedok H. K., vnuk svedkyne, ktorý
len uviedol, že mal narodeniny 23. novembra a že starí rodičia pravidelne chodili na jeho narodeniny.
Žalobcovia 1., 2. V priebehu konania požadovali nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru
grafológie na overenie pravosti podpisu svedkyne Z. K. na predmetnom pokladničnom doklade, avšak
od vypracovania znaleckého posudku upustili. V danom prípade žalobcovia 1., 2. Neuniesli dôkazné
bremeno, nepreukázali, že by svedkyňa Z. K., matka žalobcu 1. , ktorá bola oprávnená v zmysle zmluvy
o nájme preberať finančné prostriedky, nepodpísala sporný doklad, nakoľko sama uznala, že ho mohla
aj podpísať a keďže nevyvrátili tú skutočnosť, že doklad podpísala, súd mal za to, že prevzala aj finančné
prostriedky, ako príjemca vo výške 165,67 eura (5 000,-SK), ktoré súd započítal, ako nájom za mesiac
december. Svedeckú výpoveď svedka H. K. súd nepovažoval za vierohodnú, nakoľko starí rodičia mohli
chodiť každý rok na jeho narodeniny, ktoré má 23.11., ale doklad bol podpísaný 22.11.2006, teda stále
mali možnosť zúčastniť sa včas jeho narodenín. Vzhľadom na tieto okolnosti aj v časti zaplatenia sumy
152,69 eura ( 4600,-SK) bola žaloba zamietnutá.

45. Ohľadne čiastky 26,56 eura (800,-SK) od 26.11.2006 do zaplatenia, ktorú žalobcovia 1. , 2. požadujú
zaplatiť od žalovaného titulom úhrady za plyn a elektrickú energiu za mesiac november 2006 súd žalobe
nevyhovel. Za mesiac december platbu za plyn a za elektrinu žalobcovia 1., 2. nepožadovali, nakoľko
mesiac december je zahrnutý vo vyúčtovaný ako nedoplatok, ako uviedol žalobca 1.. Vyúčtovanie
nedoplatku za plyn a elektrickú energiu aj za mesiac december 2006 si žalobcovia 1., 2. uplatňujú
samostatne. Keďže súd považoval príjmový pokladničný doklad z 22.11.2006, ktorým žalovaný platil
úhradu okrem nájomného vo výške 139,41 eura (4 200,-SK) aj úhradu za plyn a elektrickú energiu
vo výške 26,56 eura (800,-SK) za mesiac december 2006 za platný a úhradu za mesiac december
žalobcovia 1., 2. nepožadovali, nakoľko je zahrnutá vo vyúčtovaní nedoplatkov za mesiac december
súd predmetnú platbu započítal za platbu vo výške 26,56 eura za plyn a za elektrickú energiu za mesiac
november 2006, ktorú požadujú žalobcovia 1., 2. svojim žalobným návrhom, nakoľko mesiac december
by bol v takom prípade pokrytý dvoma platbami a to platbou z 22.11.2006 a platbou za vyúčtovanie
nedoplatkov za odber plynu a elektrickej energie.

46. Žalobcovia 1., 2. ďalej požadovali zaplatiť od žalovaného nedoplatok za elektrickú energiu za
obdobie od 21.06.2006 do 18.12.2006 vo výške 9,23 eura (278,-SK) , ktorý bol zaplatený dňa
02.01.2007 a nedoplatok za plyn vo výške 8,93 eura (269,-SK). Úhrady požadujú od 03.01.2007.
Žalovaný nepreukázal, že by uvedené sumy zaplatil, avšak, ako uviedol k vyúčtovaniu došlo po
ukončení užívania bytu a vyúčtovanie mu nebolo doručené až do momentu doručenia žaloby, čo
nepopierajú ani žalobcovia 1., 2., ktorý prostredníctvom zástupkyne uviedli, že predmetné vyúčtovanie
žalovanému doručované neboli. Podľa zmluvy o nájme, prípadné nedoplatky mal si uhrádzať nájomca
sám. Žalobcovia 1., 2. preukázali , že žalovanému vznikol nedoplatok za fakturačné obdobie
21.06.2006-18.12.2006 za elektrickú energiu vo výške 19,23 eura (278,-SK) a na plyne za fakturačné
obdobie 19.01.2006-18.01.2007 vo výške 8,93 eura (269,-SK). Jednotlivé čiastky boli zo strany žalobcov
1., 2. uhradené. Keďže žalovaný nepreukázal, že by došlo z jeho strany k uhradeniu predmetných súm
za spotrebu plynu a elektrickú energiu v byte, ktorý užíval na základe zmluvy o nájme vo fakturačnom
období, ktoré je uvedené v jednotlivých vyúčtovacích faktúrach, súd ho zaviazal na zaplatenie súhrnnej
čiastky 18,16 eura. Dátum splatnosti však nepriznal od 03.01.2007, ako požadovali žalobcovia 1., 2. ale
až od nasledujúceho dňa po doručení vyúčtovacích faktúr súdom a to odo dňa 23.01.2010 s príslušným
poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile platným v čase vyúčtovania nedoplatkov.

47.Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

48. Žalovaný vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov, ktoré si uplatnili žalobcovia 1., 2. titulom
náhrady škody. Čiastku vo výške 4 979,09 eura (150 000,-SK) si žalobcovia 1., 2. uplatňujú ako náhradu
škody, ktorá im bola spôsobená zo strany žalovaného devastáciou priestorov ich bytu. Postupne začali
požadovať predmetnú sumu, ako škodu spôsobenú na ušlom zisku pri nakladaní s predmetným bytom
a aj ako úhradu zmarenej príležitosti a možnosti predmetný byt predať v čase, keď sa žalobcovia 1.,
2. rozhodli ho predať. Podľa názoru súdu žalobcovia 1., 2. napriek menenému pomenovaniu svojho
pôvodného nároku vo výške 4 979,09 eura (150 000,-SK) si stále uplatňovali len náhradu škody a tak
posúdil ich nárok aj súd. O tom, že im škoda vznikla sa dozvedeli už v januári 2007 po prevzatí bytu,
resp. už boli presvedčení, že k poškodeniu bytu došlo v čase september - december 2006, ako to
vyplynulo z vyjadrenia zástupkyne žalobcov 1., 2. zo dňa 20.09.2017 a tak isto, kto za ňu zodpovedá,
keďže v byte na základe nájomnej zmluvy býval žalovaný. To, že predmetný byt mal byť zničený zistili
už 02.01.2007 uviedli aj samotní žalobcovia. Tieto skutočnosti mali potvrdzovať aj svedkovia, ktorí do
bytu vstúpili. V danom prípade neobstojí tvrdenie žalobcov, že oni o škode, ktorá im mala byť spôsobená
ušlým ziskom sa dozvedeli, až doručením znaleckého posudku dňa 13.08.2007, z ktorého sa oboznámili
s cenou bytu, nakoľko znalec byt ohodnotil, ako byt dobrý. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
zo strany žalobcu súd sa ňou musel zaoberať a dospel k záveru, že nárok žalobcov 1., 2. na zaplatenie
sumy 4 979,09 eura je premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote, nakoľko najneskôr v januári 2007 sa
dozvedeli, že im vznikla škoda v predmetnom byte, čo bolo v konaní preukázané a kto za ňu zodpovedá.
Aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne
postačuje len vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch alebo aspoň v približnej
sume s možnosťou jeho dodatočného spresnenia počas konania (rozsudok NSČR zo dňa 27.11.2013
sp.zn. 28Cdo/3914/2012). Žalobcovia 1., 2. podali žalobný návrh dňa 03.08.2009, teda po uplynutí
dvojročnej subjektívne lehoty, ktorá začala plynúť začiatkom januára 2007. Čo sa týka sumy 39,83 eura
(1 200,-SK) od 05.01.2007 do zaplatenia, žalobcovia 1., 2. si ju uplatnili taktiež ako náhradu škody.
Táto čiastka bola Stredoslovenskej energetike vyplatená zo strany žalobcov 1., 2. dňa 04.01.2007 a teda
nasledujúcim dňom im mala vzniknúť škoda, ktorú požadujú zaplatiť od žalovaného titulom zapojenia
elektrickej energie, ktorú dali odpojiť dňa 18.12.2006 v byte, ktorý užíval žalovaný na základe nájomnej
zmluvy z dôvodu, že mal mať nedoplatky na nájomnom a na zálohových platbách za elektrickú energiu
a plyn, čo sa v tomto konaní nepreukázalo. Aj v tomto prípade žalobcovia 1., 2. už v januári uhradili
čiastku 39,83 eura ( 1 200,-SK) teda vedeli , kto im škodu spôsobil a aká je jej výška teda súd mal za to,
že aj tento ich nárok je premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote vzhľadom na dátum podania žaloby.

49. Pri poslednom nároku, ktorý si žalobcovia 1., 2. uplatňujú vo výške 199,16 eura (6 000,- SK) od
31.07.2009 do zaplatenia, ktorý mal predstavovať náklady spojené s uskladnením a prenosom vecí
pána R. z bytu, ktorý mal v nájme, do domu M. XX v W. v období od 04.01. do 12.1. 2007, ktoré finančné
prostriedky mala Alžbeta K. prijať od žalobcu 1. a mali slúžiť na úhradu týchto nákladov, ktoré si v tomto
konaní uplatňujú ako náhradu škody, súd tak isto, ako aj pri predchádzajúcich nárokoch mal za to, že
aj tento nárok je premlčaný, nakoľko už v januári 2007 žalobcovia 1., 2. vedeli, kto im mal tú škodu
spôsobiť, vedeli, že im vznikla škoda, ktorú museli zaplatiť za uskladnenie a prenos vecí žalovaného a
keďže návrh bol podaný 03.08.2009 bol podaný po uplynutí premlčacej doby.

50. Z dôvodu premlčania nárokov žalobcov 1., 2. na zaplatenie sumy 4 979,09 eura , 39,83 eura a 199,16
eura a pre nedôvodnosť nárokov a to zaplatenia sumy 13,28 eura od 26.08.2006 do zaplatenia, sumy
13,28 eura od 26.09.2006 do zaplatenia, sumy 13,28 eura od 26.09.2006 do zaplatenia, sumy 152,69
eura od 26.11.2006 do zaplatenia a sumy 26,56 eura od 26.11.2006 do zaplatenia súd žalobu v týchto
častiach zamietol.

51. Keďže súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania, bližšie sa už nezaoberal ostatnými otázkami,
namietanými stranami sporu a skutkovou stránkou jednotlivých nárokov žalobcov 1., 2. .

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa ods.2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania aj bez nároku súd v rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí.

55. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konania končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady pomeru
úspechu vo veci s tým, že úspech žalovaného v konaní bol vo výške 99,67 % a úspech žalobcov 1.,
2. bol vo výške 0,33%, preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1., 2.
vo výške 99,34 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.