Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202797
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118202797.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: I. D., P.. X.X.XXXX, Y. U.

X, XXX XX E. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 3.515,24 eura a neprijateľnosť zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.705,74 eura s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 29.4.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka poplatok za uzatvorenie zmluvy v Sk 1.500 uvedená v
bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere č. 800000842 zo 14.7.2005 uzavretej medzi stranami sporu je
neprijateľná.

IV. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.3.2018 domáhala voči žalovanému jednak
vydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške3.515,24euras5%úrokomzomeškaniazosumy3.515,24
eura od druhého dňa po doručení žaloby, t.j. 29.4.2018 žalovanému do zaplatenia., jednak určenia, že
zmluvná podmienka - „Poplatok za uzatvorenie zmluvy (v Sk): 1.500,- sk, uvedená v bode 5 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 4. 8000008420 zo 14.7.2005 uzavretej medzi stranami sporu, je neprijateľná
zmluvná podmienka“, pričom svoju žalobu odôvodnila tým, že

„ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000008420 zo 14.7.2005. Na základe žiadosti jej mal byť
poskytnutý úver vo výške 52 002,- Sk (1 726,15 eura), s počtom splátok 36 a mesačnou splátkou 2 889,-
Sk (95,90 eura). Žalovaný si hneď zaúčtoval poplatok za uzatvorenie zmluvy 1 500,- Sk (49,79 eura).
Skutočne teda žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 50 502,- Sk (1 676,36 eura). Žalovanému na
predmetnú zmluvu uhradila 5 191,60 eura.
V bode 5. zmluvy je uvedený poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 1 500,-- Sk / 49,79 eura. Žalovaný
jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne

dojednaný a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka (OZ) neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenie a
akého účelu ide. Podľa bodu 70. rozsudku SD EÚ, sp. zn. C-143/13, z 26.2,2015, zmluvné podmienkymusia byt' v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo
konštatovať, že nie sú formulované jasne a zrozumiteľne.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). Konkrétne podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä: - sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť (§ 4 ods. 2 písm. 8/ ZoSÚ), - adresu predávajúceho,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ), - ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ).
Zmluva o revolvingovom úvere, č. 8000008420 zo 14.7.2005 neobsahuje údaj o sume, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. 22 ZoSÚ a tiež adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 4 ods. 2 písm.

e/ ZoSÚ.
Zmluva o revolvingovom úvere, č. 8000008420 zo 14.7.2005 taktiež obsahuje nesprávny údaj o výške
RPMN,ktorýjevzmluveuvedenývovýške26,59%.SprávnavýškaRPMNpodľainternetovejkalkulačky
vychádza 75,70 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN,
preto je predmetný úver podľa § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere, č. 8000008420. zo
14.7.2005 neobsahuje údaj o úroku, preto žalovaný nemá nárok v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ, na úroky
z poskytnutého úveru. Žalovaný jej v skutočnosti poskytol úver vo výške 1 676,36 eura. Doposiaľ som
na predmetný úver zaplatila 5 191,60 eura. V súvislosti s úžernou odplatou úveru a tým, že úver je

bezúročný, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 3 515,24 eura.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.5.2018 namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru
z dôvodu, že v danom prípade je potrebné posudzovať predmetný právny vzťah podľa vtedy platného
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Slovenskej národnej rady

č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý jednak v § 2 písm.
e) definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti
s poskytovaním úveru okrem úrokov s tým, že až s účinnosťou od 10.6.2013 bola vykonaná zmena
právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy sa podľa novoprijatého ustanovenia § 9
ods. 10 zakázalo veriteľovi požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo iný

poplatokzavedenie,evidenciualebosprávuspotrebiteľskéhoúčtu,úverualebozrušenieúčtu,naktorom
je vedený spotrebiteľský úver. Poukázal na to, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli
a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojené s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je
zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Ohľadom poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti poukázal
taktiež aj na rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. OFS-12322/2015, podľa ktorého poplatok za

poskytnutie spotrebiteľského úveru predstavuje plnenie za poskytnutie služby a jej súvisiacich nákladov
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tento poplatok, ktorý je uvedený v písomnostiach upravujúci
tento zmluvný vzťah je jednoznačne, zreteľne definovaný. Žalovaný preto nesúhlasí s tým, aby poplatok
za uzatvorenie úveru bola neprijateľná zmluvná podmienka a súd ju určil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Ohľadom náležitosti poskytnutia revolvingového úveru poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi
stranami sporu obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa vtedy platnej právnej úpravy s tým, že
ohľadom výšky, počtu, termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, predmetný výklad od 1.5.
preklenula v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-42/15 aj judikatúra eurokomforným výkladom.
Ohľadom neuvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť poukázal žalovaný na to, že zákon rozlišuje medzi formami veriteľ a predávajúci a v danom
prípade predávajúci nie je veriteľom, pretože neposkytol úveru na kúpu niečoho alebo poskytol len
finančné prostriedky. Adresa veriteľa je však uvedená aj v čl. 14. ods. 14.1 Zmluvných dojednaní v
časti Oznamovanie a doručovanie. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument, ale jej
technickú súčasť a nachádzajú sa na jednom liste papiera, pričom žiadosť/Zmluva o revolvingovom

úvere tvorí líce listiny a zmluvné dojednania tvoria rub zmluvy. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 7
predposledná veta zmluvy vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
čo do právnej povahy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy.Ohľadom uvedenia nesprávneho údaja o výške RPMN žalovaný trvá na tom, že v predmetnej zmluve je
údajohodnoteRPMNkúveruurčenýsprávnepodľavzorcauvedenéhovprílohevtedyplatnémuzákonu.
Poukázal však na to, že zmluva o úvere je obligatórne odplatnou zmluvou a na jej uzavretie potrebná

dohoda o podstatných náležitostiach, pričom zmluvná odmena v podobe úroku nie je obsiahnutá v
zmluve v percentuálnom vyjadrení, ale vyjadrení v podobe fixnej sumy ako zmluvná odmena.
Poukázal ďalej na to, že vtedy platná právna úprava v časti C uzavretia zmluvy explicitne nevyžadovala,
aby sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzala výška odplaty za poskytnutie úveru v podobe
percentuálne vyjadrenej úrokovej sadzby.

Zároveň však žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že pokiaľ bola žaloba doručená na súd
dňa 14.3.2018, akýkoľvek tvrdený nárok žalobkyne, ktorý by mal byť údajne bezdôvodným obohatením
a vznikol pred 14.3.2016 je premlčaným z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty a ten ktorý
vznikol pred 14.3.2015 je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Z toho vyplýva,
že suma 3.455,24 eura (rozdiel medzi tvrdeným bezdôvodným obohatením 3.515,24 eura a 60 eur)
je premlčaným nárokom z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, nakoľko suma 60 eur

predstavuje úhrady vykonané v období od 14.3.2016 do podania žaloby, pričom časť z neho suma
3.335,24 eura (rozdiel medzi tvrdeným bezdôvodným obohatením 3.515,24 a 180 eur) je premlčaným
nárokom z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, nakoľko suma 180 eur predstavuje úhrady
vykonané v období od 14.3.2015 do podania žaloby.
Z obsahu podanej žaloby nevyplýva podľa žalovaného žiadna konkrétna skutková okolnosť, ktorá by ho

oprávňovala na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizuje ako
okamih, v ktorom sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení.

3. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 23.5.2019 k predmetnému vyjadreniu žalovaného uviedla,
že až v septembri 2016 došlo k dokonaniu skutku, z ktorého by mohla žiadať o vydanie bezdôvodného

obohatenia, a teda v danom prípade jej svedčí ako dvojročná subjektívna lehota, tak aj trojročná
objektívna lehota, pričom poukázala na to, že v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu lehotu, keďže žalovaný takéto zmluvy, ktoré so spotrebiteľmi uzatváral zakaždým s
týmito vadami, ktoré boli vytknuté aj tejto úverovej zmluve a napriek tomu, že súdy mnohými
rozhodnutiami judikovali, že uzatvára tieto zmluvy o revolvingovom úvere v rozpore so zákonom a

neuvádzal obligatórne náležitosti a napriek vedomosti, že tieto úvery boli vyhlasované za bezúročné
a bezpoplatkové, pokračoval vo vymáhaní platieb od nej a dokonca sa aj musela brániť samostatnou
žalobou o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy ohľadom tohto úveru, ktoré konanie sa viedlo pod
sp.zn. 15Csp/57/2016, kde súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu svojho práva z
dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov a to: Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14.7.2005 a zmluvné
dojednania zmluvy uvedené na rube tohto formulára, prehľad platieb z 15.6.2016, výpočet RPMN,
vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 10.5.2018 a k nemu pripojené zmluvné dojednania o

revolvingovom úvere, prehľad splácania, z ktorého vyplýva, že ostatná splátka bola uhradená 13.9.2016,
rovnopis žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, príklad výpočtu RPMN, obsahu spis tunajšieho
súdu sp.zn. 15Csp 57/2016 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa je fyzická osoba - spotrebiteľka.

6. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vložka číslo
22160/B do 14.2.2008 pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o v predmete činnosti
o.i. poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov od vzniku spoločnosti
t.j. od 24.7.2000.

7. Na formulárovom tlačive spoločnosti PROFIREAL nazvanom Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 800000420, ktorá formulárová žiadosť obsahuje údaje uvedené
pod bodom 1/ ako osobné údaje dlžníka, údaje pod bodom 2/ osobné údaje spoludlžníka, 3/ osobné
údaje spoludlžníka 2, 4/ údaje o pracovnom pomere a finančnej situácii dlžníka, 5/ údaje o požadovanom

úvere, 6/ revolving, 7/ spôsob splácania úveru, pričom u bodov 4 - 7 je uvedené zároveň, aby tieto
vyplnil žiadateľ, je uvedené, že žalobkyňa požiadala spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA s. r. o. o
poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: požadovaná výška úveru v (Sk) 104.004,-; splatnosť
úveru(počet/splatnosť):36/18;poskytnutáčiastka(Sk):52.002,-;mesačnásplátka(Sk)2.889,-;poplatokza uzatvorenie zmluvy v (Sk): 1.500,-; zmluvná odmena za poskytnutie úveru v (Sk): 52.002,-; RPMN
po poskytnutí úveru v (%): 26,59.

8. V časti 6 je uvedené Požadovaná výška v revolvingu v (Sk): 69.336,-; mesačná splátka v (Sk): 2.889,-;
poskytnutá čiastka v (Sk): 35.361,-; zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu v (Sk): 33.975,-; RPMN
po poskytnutie revolvingu v (%): 40,03.
V časti Typ požadovaného úveru je krížikom označený kolonka bonus.

9. Podľa bodu 7 Spôsob splácania úveru, ktorý mal vyplniť žiadateľ, je krížikom označené trvalým
príkazom z účtu.

10. Podľa drobného a veľmi ťažko čitateľného textu v dolnej časti tohto bodu je uvedené, že dlžník;
spoludlžník 1, spoludlžník 2 svojím podpisom potvrdzujú, že údaje uvedené v Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere a vo všetkých prílohách sú úplné a pravdivé a

splnomocňujú týmto PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. a k ich overeniu a vykonaniu ďalších zistení,
ktoré bude PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. v súvislosti so schválením tejto Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere považovať za nevyhnutné. Dlžník, Spoludlžník
1, Spoludlžník 2 a PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
zmluvných dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o

revolvingovom úvere), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere.

11. Žalobkyňa túto žiadosť podpísala dňa 12.7.2005, za PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. je
podpísaná dňa 14.7.2005.

12. Podľa prehľadu splácania žalobkyni na jej účet č. účtu: 0-1127184/6500 bol pod variabilným
symbolom tejto zmluvy označenej na predmetnej formulárovej žiadosti bola poskytnutá čiastka 1.477,39
eura dňa 14.7.2005, čo v prepočte na Sk znamená sumu 44.507,85 Sk.

13. Predmetný dlh splácala pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 84,84 eura, čo v prepočte na
Sk je 2.555,89 Sk a to za čas od 16.8.2005 až do 15.10.2008. Následne zaplatila 12.2.2009 splátku
vo výške 46,60 eura prostredníctvom zamestnávateľa, 13.3.2009 splátku 43,40 eura a od 9.4.2007 s
výnimkou dňa 26.6.2009, kde zaplatila len 25 eur., platila sumu 37 eur až do 12.4.2011., 36. splátka
bola zaplatená 16.6.2008 vo výške 84,84 eura a týmto bola celkom zaplatená suma 92.012,- Sk, teda

3.054,24 eura.

14. Dňa 3.7.2007 bola poskytnutá žalobkyni pod variabilným symbolom tej istej zmluvy o úvere suma
1.038,47 eura, čo v prepočte na Sk znamená sumu 31.284,95 Sk. Táto suma bola splácaná v splátkach
12.5.2011 a 13.6.2011 po 37 eur, následne od 14.7.2011 až po 13.6.2012 vo výške 17 eur a od 13.7.2012

až po 10.7.2015 vo výške 10 eur. Následne boli platené nepravidelné splátky, ostatná platba bola
pripísaná na účet žalovaného 13.9.2016 vo výške 10 eur prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne
Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove. Celkom zaplatila žalobkyňa sumu 5 191,60, ktoré potvrdil
žalovaný v liste žalobkyni 15.6.2016 plus 3x po 10 eur 12.7. 2016, 11.8.2016 a 13.09.2016, teda 5 221,60
eura.

15. Podľa listu zaslaného žalovaným žalobkyni dňa 15.6.2016 k Žiadosti o zaslanie kópie zmluvy o
revolvingovom úvere, kópie zmluvných dojednaní a prehľadu platieb, nie je uvedená žiadna čiastka,
ktorá bola pripísaná na účet žalobkyne, avšak platby súhlasia s neskorších prehľadom, v ktorom sú
uvedené aj mínusové položky a ktorý prehľad predložil žalovaný v priebehu konania., z ktorého aj

po potvrdení Poštovou bankou a.s., ktorá viedla účet žalobkyne, vyplynulo, že na tento jej účet bola
poskytnutá čiastka dvakrát a to 14.7.2005 vo výške 44 508 Sk ( 1 477,39 eur) a 4.7.2007 vo výške 31
285 Sk ( 1 038,47 eur), spolu 2 515,86 eur.

16. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.9.2017 č.k. 15Csp/57/2016-104 súd rozhodol tak,

že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8000008420, zo dňa 14.7.2005 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000008420 zo dňa 14.7.2005
uzavretej so žalobkyňou na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a zaviazal žalovaného na 100 % náhradu
trov konania.17. Z obsahu spisu súd zistil, že v tomto konaní ako súčasť vyjadrenia žalovaného bola predložená
aj tzv. príloha č. 7 Zmluvy o RÚ - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 14.7.2005,

pričom z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že sa jedná o oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000008420, pričom údaje o schválenom úvere sú nasledovné:
schválená výška úveru: 92.016,- Sk, splatnosť úveru: 36 mesiacov; výška mesačnej splátky úveru:
2.556,- Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 18.8.2005, dátum splatnosti poslednej splátky úveru:
18.7.2008, periodicita splácania úveru: mesačná; dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania:

18.; maximálna výška úveru: 92.016,- Sk RPMN úveru: 26,67 %, schválená výška revolvingu: 61.344,-
Sk,zvýšeniemaximálnejvýškyúverupovykonanírevolvingu:61.344,-Sk;výškamesačnejsplátkyúveru
po vykonaní revolvingu: 2.556,- Sk, RPMN po vykonaní revolvingu: 40,03 %, úverový limit: 92.016,-
Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 46.008,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého
revolvingu: 30.059,- Sk; poplatok za uzatvorenie zmluvy o RÚ: 1.500,- Sk, typ uzatvorenej Zmluvy o RÚ:
Bonus; Dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy o RÚ: 14.7.2005, Dátum nadobudnutia účinnosti Zmluvy

o RÚ: 14.7.2005.

18. Žalobkyňa v tomto konaní vypovedala, že v roku 2005 si zobrala od žalovaného úver asi vo výške
35.000,- Sk na spotrebný účel, kúpu niečoho, čo si už nepamätá, potom jej začali vykonávať zrážky,
trvalo to nejako priveľmi dlho, tak oslovila združenie, či už náhodou to nevyplatila, či to ešte má splácať.

Uzavretie samotnej zmluvy a podpis dohody popísala tak, že sa stretla s nejakým pánom, ktorý všetko
napísal, dopísal tam iniciálky, nič jej nevysvetlil, keďže sa ponáhľal. Má problémy so zrakom, zle vidí.

19. Právny zástupca predložil súdu v konaní 15 Csp 57/2016 na pojednávaní konanom dňa 14.9.2017
aj prehľad platieb, ktorý žalovaný vystavil žalobkyni dňa 15.6.2016, ktorý je aj súčasťou tohto spisového

materiálu, a z ktorého vyplynula aj ostatná splátka dňa 13.6.2016 vo výške 10 eur.

20. V bode 7 rozsudku sa konštatuje, že z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že
žalobkyni bol schválený úver odlišný oproti tomu, o aký si zažiadala. Žalovaný schválil žalobkyni úver
92.016,- Sk so splatnosťou 36 mesiacov, výška splátky 2.556,- Sk, konečná splatnosti úveru 18.7.2008,

RPMN 26,67 %. Žalobkyni tiež bol schválený revolving odlišný od toho, o ktorý si žalobkyňa zažiadala vo
výške 61.344,- Sk, výška mesačnej splátky 2.556,- Sk, RPMN po vykonaní revolvingu 40,03 %, úverový
limit 92.016,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 46.008,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie
každého revolvingu 30.059,- Sk, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy 14.7.2005.

21. V právnom zdôvodnení súd poukázal o.i. aj na vtedy platné znenie zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., pričom uviedol, že v danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere skutočne
nerešpektuje obligatórne náležitosti vyžadované v tom čase platnou právnou úpravou zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kedy nie je pravdivou argumentácia žalovaného, že platná právna
úprava v tom čase nevyžadovala ako obligatórnu náležitosť uvedenie ročnej úrokovej sadzby, nakoľko z

ust. § 4 ods. 2 nepochybne vyplýva, že podľa písm. a/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť. Zároveň v ust. § 4 ods. 5 sa uvádza, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. S poukázaním na uvedené

je nepochybné, že úrok bol podstatnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj v čase, kedy
sporové strany zmluvu uzatvárali.
Ďalej by bolo možné usudzovať, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 14.7.2005 je absolútne
neplatným právnym úkonom pre nezhodu prejavenej vôle zmluvných strán, keď Žiadosťou o poskytnutie
úveru žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru vo výške 104.004,- Sk a žalovaný ako veriteľ jej schválil

úver vo výške 92.016,- Sk, rovnako tak rozdiel je pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý si žalobkyňa
zažiadala vo výške 69.336,- Sk a bol schválený vo výške 61.344,- Sk. V nadväznosti na to sú potom
odlišné aj ďalšie zmluvné dojednania. V súlade s ust. § 44 ods. 2 OZ v prípade prijatia návrhu, ktorý
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia, alebo iné zmeny je uvedené odmietnutím návrhu a považuje
sa za nový návrh. Následne z pohľadu súdu bolo potrebné uzavrieť zmluvu medzi stranami v súlade

s prejavenou vôľou, tzn. že v prípade ak by žalobkyňa akceptovala zmeny návrhu bolo potrebné
uzatvoriť písomnú zmluvu v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy ZoSÚ s vymedzením zákonom
vyžadovaných obligatórnych náležitostí. V opačnom prípade by zmluva nevznikla platne a veriteľ by
mal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keď v danom prípade je Dohoda o zrážkachzo mzdy uzatvorená medzi zmluvnými stranami na osobitnom papieri, žalovaný nekonal s odbornou
starostlivosťou, keď nedal priestor žalobkyni rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše, alebo nepodpíše.
Podpisom sa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania a

to napriek tomu, že sú veriteľom uplatňované na základe zmluvy, ktorá nebola uzavretá v súlade
s v tom čase platnou právnou úpravou a žalovaný by mal nárok len na vyplatenie istiny. V konaní
nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, keď
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad a

navyše, v danom prípade nebol daný spotrebiteľovi priestor na oboznámenie sa s obsahom listín, ktoré
bol nútený podpísať, pokiaľ mu mal byť poskytnutý úver. Bolo dôvodné žalobkyni poskytnúť primeranú
ochranu a uložiť žalovanému povinnosť zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
k úverovej zmluve č. 8000008420 dňa 14.7.2005.

22. V odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku tento nerozporuje ani jeden z týchto právnych

postulátov predmetného rozsudku, napáda len tie časti rozhodnutia rozsudku, ktoré odôvodnili
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a to Dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.7.2018 č.k. 24Co/6/2018-128 bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

24. Žalobkyňa pri výsluchu v tomto konaní uviedla, že „roku 2005 pracovala ako zdravotná sestra
vo FNsP, prišla do pobočky s tým, že chcela 50.000,- Sk. Jej manžel v tom čase bol dlhodobo
nezamestnaný, užíval alkoholické nápoje, boli zadĺžení, mali 3 deti, ktoré študovali a z jej platu sa nedali
hradiť výdavky rodiny. Nevidela inú možnosť, než brať úvery a toto nebol jediný úver od žalovaného, ani

jediný úver od nebankovej spoločnosti. Prišla s tým, že chce úver vo výške 50.000,- Sk s tým, že pán
ktorý tam bol s ňou formulár vypísal a pokiaľ je tam poskytnutá čiastka 52.002,- Sk, nevie sa vyjadriť,
či táto čiastka jej prišla na účet už ponížená o poplatok alebo nie. Skutočne nevie. Vie len, že chcela
úver 50.000,- Sk.
Ohľadom poplatku za uzatvorenie zmluvy nepamätá si, aby jej bol niekto poskytol nejaké vysvetlenie,

k čomu má slúžiť. V podstate mala mesačné splátky platiť tak, že osobne chodila nosiť peniaze raz za
mesiac do PROFI CREDITu a na to jej dávali aj potvrdenia o zaplatení.
Pokiaľ je vo formulári uvedená mesačná splátka 2.889,- Sk a vo výpise je uvedené, že v podstate platila
nižšiu splátku a to 2.555,90 Sk, k tomu sa nevie vyjadriť. Takáto platba bola od nej požadovaná a takúto
platbu aj uhrádzala. Nosila tie peniaze osobne.

Pokiaľ je v prehľade splácania uvedené, že 14.7.2005 dostala sumu 1.477,39 eura, čo predstavuje
44.507,85 Sk, nevie sa k tomu vyjadriť. Prišla jej na účet nejaká suma a s tou sumou nakladala. Na účet
jej prišli peniaze len jediný raz a to ak sa ukazuje nie v tej výške, v akej žiadala 50.000,- Sk, ale vo
výške nižšej. Postupne tento úver splácala, aj potom išla platiť nižšie splátky, nakoľko už nemohla tento
úver splácať a naposledy už platila 10 eurové splátky. Všetky tie úverové zmluvy, ktoré mala, začala

riešiť niekedy v roku 2016. Našla informáciu o spotrebiteľskom združení HOOS a zašla tam a vysvetlila
okolnosti ohľadom úverov, ktoré platila a v podstate následkom toho aj boli podávané žaloby ohľadom
týchto úverov. Čo sa týka tohto konkrétneho úveru nič jej vysvetlené nebolo ani ohľadom úrokov, ani
o iných skutočnostiach.“

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

26. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej dňa 14.7.2005, ktorý právny nárok zmluvy sa riadi ustanoveniami zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ZoSÚ) a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tejto zmluve, ktorý nárok
sa vrátane náležitostí zmluvy vrátane všeobecných ustanovení o uzatváraní zmlúv posudzuje podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy. (OZ)

27. Podľa § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1.sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

28. Podľa § 4 ods. 1, 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná a okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

29. Podľa § 4 ods.4 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

30. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

31. Súd odhliadnuc od neskôr zistených skutočností zo spisu 15 Csp 57/2016 pri aplikácii § 181 ods.

2 CSP konštatoval rozpor v predložených listinných dôkazoch, z ktorých vyplývali nezrovnalosti medzi
samotnou cenou úveru, poskytnutou čiastkou a výškou mesačných splátok s tým, že tieto nezrovnalosti
vytvárajú zdanie, či vôbec došlo k uzavretiu nejakej zmluvy a či vznikla spôsobom podľa § 43 OZ medzistranami sporu., aj keď rešpektuje výklad práva, ktorý ukladá súdu v prípade pochybností považovať
zmluvy za uzavreté.

32. Aj keď právna úprava platná v čase uzatvárania tejto zmluvy pripúšťala aj uzavretie zmluvy nie
písomnou formou, táto ústna forma, resp. konkludentná forma musela vyplývať z dohody strán sporu
o výške plnenia a ostatných náležitostiach takýchto zmlúv, pretože aj právna úprava úverovej zmluvy
podľa § 497 Obchodného zákonníka jednoznačne hovorí o tom, že musí byť zrejmá a dohodnutá výška
finančných prostriedkov určite a zrozumiteľne a aj to, akú výšku má dlžník zaplatiť a že má a aké úroky

v rámci tejto sumy zaplatiť.
Takéto skutočnosti z predloženého formuláru Žiadosti nevyplývajú a pokiaľ žalovaný v konaní 15 Csp
57/2016 predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, súd v tomto konaní v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že z neho vyplýva, že žalobkyni bol schválený úver odlišný oproti tomu, o aký
si zažiadala. Ďalšia suma poskytnutá žalovaným žalobkyni 4.7.2007 ani nebola žalobkyni známa, čo
si súd vysvetľuje tým, že v tom čase si v stave finančnej tiesne zobrala toľko úverov, že nemusela

si túto skutočnosť zapamätať. Vysvetlenie žalovaného o tom, na základe akých skutočností jej túto
ďalšiu sumu poslal na účet je nedostatočné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní z predložených
listinných dôkazov. Žalovaný absolútne nerešpektoval zákonnú úpravu spôsobom, aby zadosťučinil
právnej úprave ochrany spotrebiteľa podľa OZ. A nezodpovedne a bez potrebnej obozretnosti nakladal
so svojími finančnými prostriedkami a pritom sa spoliehal, že ak žalobkyňa platí a táto aj platila,

žiadne zákonné mantinely rešpektovať nemusí. Len čo žalobkyňa prestala splácať splátky, požiadal jej
zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky o vykonávanie zrážok zo mzdy, na čo
nemal žiaden zákonný nárok.

33. Súd poukazuje na to, že z týchto dôvodov, teda nesprávneho uvedenia výšky pôžičky a celkovej

ceny, nemohla byť a ani a nebola uvedená správna RPMN a úver je potrebné považovať za bezúročný
a bezpoplatkov, a keďže nebola uzavretá dohoda o výške úrokov, nemôže dodávateľ žiadať úroky.

34. Z tohto dôvodu - či už by súd uzavrel, že k uzavretiu zmluvy nedošlo či, že došlo k uzavretiu
neplatnej spotrebiteľskej zmluvy pre nedostatok písomnej formy a teda porušenie ustanovení § 40 OZ

a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ako podľa zákona č. 258/2001
Z.z. tak aj zákona č. 129/2010 Z.z. je predpísaná písomná forma uzavretia zmluvy., patria žalobkyni
nároky podľa § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pretože je nesporná suma predstavujúca
výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúca v rozdiele medzi sumou poskytnutou žalobkyni a sumou
žalobkyňou zaplatenou.

35. Ak teda žalobkyňa žiada vrátiť sumu, ktorá prevyšuje ňou prijatú finančnú čiastku, je potrebné
poskytnúť jej nároku ochranu a zaviazať žalovaného na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia v
zmysle ustanovení § 451 a nasl. OZ.

36. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd poukazuje na ustanovenia § 107 OZ, podľa
ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna
lehota)
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

38. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobkyne obohatiť, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel
priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby,

ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie
druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že neuviedol do zmluvy
obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ, nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľky, zaviazal ju naplnenie aj nedohodnutého úroku, zanedbal odbornú starostlivosť a v roku 2007 jej poskytol finančné
prostriedky, hoci o ne ani nežiadala.

39. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných
inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu
a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením

svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné
konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k
právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobkyňa hneď po tom, čo sa dozvedela o dôvodoch,
pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnila
v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej desaťročnej premlčacej lehote.

40. V danom prípade súd zistil flagrantné porušenia ustanovení na ochranu spotrebiteľa a toto konanie
nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu v dôsledku prípadnej právnej istoty.

41. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 371/2018,
ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade namieste použiť aj

výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade determinovaný princípom
potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv
voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.

42. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.2.2016 sp.zn. I.ÚS 548/2015, podľa
ktorého zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie základných a všeobecných
princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok. Základným zmyslom
ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je (aplikujúce uvedené na nároky vzniknuté z

bezdôvodného obohatenia) predovšetkým účinná ochrana poškodeného, na úkor ktorého sa obohatila
iná osoba.

43. Z tohto dôvodu súd neprihliadol k námietke premlčania.

44. Keďže však oproti žalovanému nároku súd zistil, že je potrebné zohľadniť aj tú sumu, ktorú
nepochybne prijala žalobkyňa od žalovaného v roku 2007, rozdiel medzi poskytnutým plnením zo strany
žalovaného a platbami žalobkyne, predstavuje sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku a to sumu
2.705,74 eura. Súd priznal žalobkyni aj v zmysle § 517 ods. 2 OZ s prihliadnutím na zákonnú výšku
úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. 5% úrok z omeškania od 29.4.2018 do

zaplatenia.

45. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

46. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd poukazuje na ustanovenia § 53 OZ

platného a účinného v čase podpisu zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

47. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že už rozhodnutím Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe

(Oberlandersgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010 bolo rozhodnuté, že pri poplatkoch
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné, ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur

paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri
spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd omietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu
k spotrebiteľovi ako poškodzujúce.
Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či
si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, alebo výhradne s cieľom zistiť, či a za akých

mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť.
Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo

a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho,
aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka
stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná
a voči spotrebiteľom neúčinná.

Súd doplnil, že zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebieľa jasná a
zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať - nie
je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie
zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška
úveru 0 eur = paušálna minimálna výška poplatku 50 eur).

Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod
34.rozsudku).

48. Súd preto považuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a v tejto časti žalobe vyhovel.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.50. Keďže žalobkyňa síce nemala vo veci plný úspech v časti prvého výroku, ale žalovala o vydanie
bezdôvodného obohatenia na základe písomnej informácie, ktorú jej poskytol samotný žalovaný a až
v priebehu konania resp. až v závere dokazovania došlo k ustáleniu skutočnej výšky bezdôvodného

obohatenia, súd k tomuto prihliadol a priznal jej voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).