Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200176
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8519200176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX Z. XXX, pr. zast.: JUDr. Ján Garaj, MBA advokát, Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad
proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, pr. zast.: JUDr. Marián
Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k.
8C/3/2019 - 294 z 17.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom (v tomto spore už v poradí druhým) súd prvej
inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej iba „BSM“) strán sporu nasledovne:

„I.Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsadovýlučnéhovlastníctvažalobkyne
p r i k a z u j e:

Hnuteľné veci:
2/ manželská posteľ drevotriesková vo farbe buk vrátane roštov a matracov v hodnote 600 eur,
5/ televízor W. s uhlopriečkou XX cm v hodnote 150 eur,
24/ mikrosystém V. v hodnote 40 eur,
25/ kuchynský robot A. v hodnote 60 eur,
26/ dva kusy mixérov A., jeden tyčový a jeden ručný v celkovej hodnote 30 eur

33/ práčka C. so 6. zmyslom v hodnote 50 eur.

Zostatok na účtoch:
1/ zostatok na osobnom účte vedenom v W. W.. H.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno
žalobkyne v sume 8 594,56 eur,
2/ zostatok na sporiacom podúčte k uvedenému osobnému účtu vedenom v W. W. H.: W L. XXXX XXXX
XXXX XXXX na meno žalobkyne v sume 1 725,72 eur.

Pohľadávky:
Pohľadávka voči dcére strán sporu B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V., G. ulica v hodnote X XXX eur.II. Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva
žalovanému p r i k a z u j e:

Nehnuteľnosti:
1/ byt č. X s príslušenstvom na X. poschodí vo vchode X v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na
parcele KN C XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX mX a podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C XXX/

X v spoluvlastníckom pomere XXX/XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Z.,
2/ garáž súpisné číslo XXX postavená na parcele KN C XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Z..

Hnuteľné veci:
1/ drevotriesková skriňa so zrkadlom a 2x stolík vo farbe buk v hodnote 150 eur,

3/ drevotriesková samostatná skriňa vo farbe buk v hodnote 20 eur,
4/ drevotriesková komoda vo farbe buk v hodnote 20 eur,
6/ vysávač D. Q. v hodnote 10 eur,
7/ obývacia stena v hodnote 300 eur,
8/ sivá látková sedacia súprava kombinovaná s ekokožou v hodnote 900 eur,

9/ ultra HD J. televízor W. s uhlopriečkou 140 cm v hodnote 800 eur,
10/ sklenený stolík v hodnote 80 eur,
11/ drevotrieskový dekoračný stolík v hodnote 10 eur,
12/ dvojdverová skriňa v hodnote 10 eur,
13/ písací stolík v hodnote 10 eur,

14/ rozkladacia pohovka v hodnote 20 eur,
15/ vstavaná skriňa v detskej izbe v hodnote 200 eur,
16/ malý televízor W. v hodnote 5 eur,
17/ notebook U. v hodnote 50 eur,
18/ drevotriesková rohová polica vo farbe dub v hodnote 10 eur,

19/ kuchynská linka v hodnote 50 eur,
20/ plynový sporák Q. v hodnote 100 eur,
21/ chladnička W. v hodnote 50 eur,
22/ digestor Q. v hodnote 40 eur,
23/ barový stôl v hodnote 5 eur,

27/ mikrovlnná rúra v hodnote 5 eur,
28/ drevotrieskový botník vo farbe lipa v hodnote 10 eur,
29/ drevotriesková vešiaková stena vo farbe lipa v hodnote 50 eur,
30/ zrkadlo v chodbe v hodnote 20 eur,
31/ skrinka s umývadlom a zrkadlo v hodnote 10 eur,

32/ 2 ks antikorových políc v hodnote 5 eur,
35/ motorové vozidlo W. F. B., EČ: W. XXX O. v hodnote 4 X00 eur,

Pohľadávky:
Pohľadávka voči dcére strán sporu B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V., G. ulica v hodnote 3 500 eur.

III. Súd z a v ä z u j e žalovaného doplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu žalobcu na hodnote
majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sumu 22 744,86 eur do šiestich
mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, § 150 Obč. zák., § 232 ods. 3, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

3. Po zrušujúcom uznesením odvolacieho súdu pre nesplnenie si mandukačnej povinnosti zo strany
súdu prvej inštancie k žalobkyni, bol označený nedostatok odstránený a bolo zistené, že strany sporu
uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom R. súdu v W. I.č.k. XPc/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2018, čím zaniklo
aj ich BSM. Strany sporu sa na vyporiadaní BSM nedohodli.

4. Zo zhodných vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že počas trvania manželstva nadobudli do
BSM tieto veci:

Nehnuteľnosti:
X/O.č.XnaX..poschodívovchode1vbytovomdomesúp.č.XXXpostavenomnaparceleKNCXXX/X,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX mX a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (na ktorom stojí bytový dom, t.j.
parcele KN C XXX/X) v spoluvlastníckom pomere XXX/XXXX, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne
územie Z.,
2/ garáž súpisné číslo XXX postavená na parcele KN C XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Z. (parcela, na ktorej

je garáž postavená, je vo výlučnom vlastníctve W. domu č. XXX).

Hnuteľné veci: strany nadobudli hnuteľné veci tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Q. vozidlo VW F., ktoré strany nadobudli počas trvania BSM, vzhľadom na jeho technický stav a vek,
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ho reálne užíva ich dcéra nežiadali vyporiadať v rámci BSM. Žiadne

ostatné veci alebo hodnoty nežiadali už v priebehu predbežného prejednania sporu a pojednávania do
BSM zahrnúť.

5. Zo znaleckého posudku H.. X. B. č. XXX/XXXX, v ktorom ohodnotil nehnuteľnosti nadobudnuté
stranami sporu do BSM ku dňu 02.11.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota bytu spolu so

spoluvlastníckym podielom na pozemku, na ktorom je dom postavený je 34 813,47 eur a všeobecná
hodnota bytu garáže je 7 046,05 eur. Celková všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností zistená
metódou polohovej diferenciácie je 41 859,52 eur, čiže po zaokrúhlení 41 900 eur. Zo znaleckého
posudku H.. V. Y. č. XX/XXXX, v ktorom ohodnotil nehnuteľnosti nadobudnuté stranami sporu do BSM ku
dňu 11.03.2020 vyplýva, že všeobecná hodnota bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku,

na ktorom je dom postavený, je 37 782,26 eur a všeobecná hodnota bytu garáže je 7 735,95 eur. Celková
všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností zistená metódou polohovej diferenciácie je 45 517,85 eur,
čiže po zaokrúhlení (podľa zaokrúhľovania znalcami) 45 500 eur. Znalec H.. Y. ohodnotil aj parcely KN
C XXX/X sumou 2 263,70 eur a KN C XXX/X (parcela, na ktorej stojí garáž) sumou 355,88 eur. Ako
vyplýva z LV č. XXXX v k.ú. Z., tieto parcely nepatria do BSM strán sporu, keďže tieto vlastní W. č. XXX,

Z., teda subjekt odlišný od strán sporu. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na rovnaký názor
odvolacieho súdu ohľadne týchto parciel. V auguste a septembri XXXX sa v byte vymenilo kúrenie a
plynový kotol. Náklady na kúrenie odhadli strany zhodne na 4 000 eur.

6. Na zostatkových cenách všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM, sa strany

zhodli a tieto neboli sporné. Celková zostatková hodnota všetkých vyššie uvedených vecí je 8 170 eur.

7. Z odpovedí dožiadaných bánk mal súd preukázané, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
strán sporu mali strany na W. vedený iba účet v W. W.., ktorý je zriadený na meno žalobkyne. Zostatok na
tomtoúčtekudňu15.08.2018predstavovalsumu8594,56euranasporiacompodúčtekosobnémuúčtu

zostatok predstavoval 1 725,72 eur, teda spolu 10 320,28 eur. Na tento účet chodil príjem žalobkyne a
do marca 2018 aj časť príjmu žalovaného, podľa vyjadrení žalobkyne, ktoré neboli protistranou popreté,
asi vo výške 1 200 - 1 300 eur. Žalovaný potvrdil, že mal vedený účet v holandskej banke, zostatok na
tomto účte nebol zistený z dôvodu nezloženia zálohy zo strany žalobkyne, ktorý takýto dôkaz navrhla.

8. Zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že ku dňu zániku manželstva existovala aj pohľadávka
strán sporu voči ich dcére B. F. na vrátenie pôžičky poskytnutej stranami sporu za trvania manželstva
vo výške 7 000 eur.

9. Na základe toho súd ustálil, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nehnuteľné veci v celkovej hodnote ku dňu vyhlásenia druhého rozsudku vo
veci 45 500 eur, hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 8 170 eur ako sú vyššie uvedené, úspory v banke
vo výške 10 320,28 eur, teda spolu majetok v hodnote 63 990,28 eur. Zároveň majú strany sporupohľadávku voči svoje dcére, ktorej požičali počas trvania manželstva 7 000 eur, čiže celkové aktíva
predstavujú sumu 70 990,28 eur.

10. Obe strany trvali na svojich stanoviskách s tým, že žalobkyňa požaduje sumu za jej podiel vo výške
40 000 eur. Právny zástupca žalobkyne navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom vo vzťahu
k nehnuteľnostiam vzhľadom na skutočnosť, že ceny nehnuteľností išli pomerne rapídne hore a tiež z
dôvodu, že po posledných metodických pokynoch MS SR je pomerne jednoduché určiť všeobecnú cenu
nehnuteľností porovnávacou metódou, keďže znalci môžu využívať informácie o priemerných cenách

nehnuteľností z otvorených zdrojov, napr. štatistický úrad má novú kolónku. Poukázal tiež na to, že do
omeškania sa dostali z dôvodu vyššej moci. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s navrhovaným
doplnením dokazovania z dôvodu, že odvolací súd pri zrušujúcom uznesení prihliadol zrejme aj na
znalecký posudok žalobkyne zo dňa 11.03.2020 pripojený k odvolaniu. Poukázal tiež na to, že od
doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu v novembri 2020 bolo dostatok času na navrhnutie takéhoto
dôkazu, ktorý bol učinený až na pojednávaní, preto návrh na doplnenie dokazovania považoval za

účelový, nedôvodný a nadbytočný. Súd má k dispozícii dva znalecké posudky, pričom rozdiel v cene
bytu z novembra 2018 a marca 2020 je cca 3 500 eur.

11. Za účelom rozhodnutia o návrhu na doplnenie dokazovania navrhnutom až na pojednávaní (napriek
výzve súdu na oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho

súdu), súd overil telefonicky na Štatistickom úrad SR, či tento úrad má na svojej stránke zverejnené
všeobecne prístupné informácie o cenách nehnuteľností podľa miest a obcí, prípadne aspoň informácie
o týchto cenách prístupné pre znalcov. Pracovník tohto úradu súdu oznámil, že úrad žiadne takéto
informácie na svojej webovej stránke nevedie, eviduje iba indexy realizačných cien, kde všeobecne
porovnáva ceny nehnuteľností a ich nárast. Určité informácie o cenách nehnuteľností však vedie

Národná banka Slovenska. Súd preto následne na webovej stránke NBS overil, aké údaje o cenách
nehnuteľností sú tam vedené. Súd zistil, že sú tam len všeobecné údaje o vývoji cien nehnuteľností v
členení maximálne za ten ktorý kraj, príp. podľa veľkosti bytu (podľa počtu izieb), nie však za konkrétne
obce. S týmito zisteniami boli strany sporu a ich zástupcovia oboznámené a zistenia o vývoji cien
nehnuteľností zo stránky NBS a o cenách nehnuteľností podľa krajov a podľa bytu a domu boli vykonané

ako dôkaz v zmysle § 185 ods. 2 CSP, teda ako dôkazy z verejných registrov. Vzhľadom na tieto zistenia
bolo zároveň rozhodnuté o zamietnutí návrhu právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom na určenie ceny nehnuteľností porovnávacou metódou, pretože súd nezistil z
verejne dostupných registrov, že by boli k dispozícii údaje potrebné pre posúdenie ceny nehnuteľností
metódou navrhovanou právnym zástupcom žalobkyne. Navyše žalobkyňa predložila znalecký posudok

z marca 2020, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní a aspoň návrh na doplnenie dokazovanie (ak
už nemohla predložiť priamo aj znalecký posudok) mohla predložiť za dobu od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu a výzvy súdu prvej inštancie do konania pojednávania dňa 28.04.2021 (t.j. za takmer
6 mesiacov)

12. K cene nehnuteľností potom súd uviedol, že vychádzal zo všeobecnej ceny určenej znaleckým
posudkom predloženým žalobkyňou k odvolaniu proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie, keďže
táto odráža odhad znalca týkajúci sa trhovej ceny bytu. Táto bola podľa názoru súdu aktuálna aj v
čase rozhodnutia súdu. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobkyňa mala od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu do posledného pojednávania dostatok času na predloženie dôkazu preukazujúceho,

že táto cena je iná. Aj napriek obmedzeniam v súvislosti s pandémiou to podľa názoru súdu bolo v
možnostiach žalobkyne, keďže ak podľa jej právneho zástupcu sú k dispozícii pre znalcov údaje o
cenách nehnuteľností (zrejme aj za konkrétne obce, keďže nemožno vychádzať iba zo všeobecných
údajov napr. za ten ktorý kraj, príp. za určitý byt s rovnakým počtom izieb, keďže nemožno porovnávať
ceny nehnuteľností napr. v krajskom mestom a malej obci), tak buď mohla predložiť tieto verejne

dostupné údaje alebo znalec, ktorý na jej požiadanie vypracoval znalecký posudok v roku 2020, mohol aj
bez potreby obhliadky oceniť nehnuteľnosti aj porovnávacou metódou a doplniť svoj znalecký posudok
za pomoci týchto všeobecne dostupných údajov. To, že sa tak nestalo len nasvedčuje zisteniam súdu, že
informácie o cenách nehnuteľností na účely použitia porovnávacej metódy nie sú prístupné tak, ako to
prezentoval právny zástupca žalobkyne a ďalší znalecký posudok by bol znova iba posudkom s použitou

metódou polohovej diferenciácie. Obaja znalci podávajúci vo veci znalecký posudok pritom odôvodnil,
preto nepoužil porovnávaciu metódu. Navyše je potrebné uviesť, že obec Z. má cca X XXX obyvateľov
(podľa údajov na jej webovej stránke) a väčšina zástavby tvoria rodinné domy. Bytové domy s bytmitvoria len malé percento ubytovania v tejto obci, čiže nájsť potrebný počet porovnateľných bytov na
použitie porovnávacej metódy je podstatne ťažšie, ako by to mohlo byť vo väčších mestách.

13. Cena hnuteľných vecí po predbežnom prejednaní sporu nebola medzi stranami sporu sporná, preto
súd z nej vychádzal. Pokiaľ ide o zostatok na účte vedenom v W. W., súd vychádzal zo zostatku ku
dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, keďže k tomuto dňu zaniklo manželstvo
strán sporu a tento deň je rozhodujúci pre určenie masy BSM a ceny vecí, aktív a pasív nadobudnutých
počas manželstva.

14. Vo vzťahu k rozdeleniu nehnuteľností uviedol, že žalobkyňa v žalobe navrhla, aby bol byt s garážou
prikázaný žalovanému s povinnosťou výplaty (po zohľadnení aj ceny hnuteľných vecí). S takýmto
spôsobom vyporiadania nehnuteľností súhlasila žalobkyňa aj pri predbežnom prejednaní sporu. Aj
keď na pojednávaní pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie navrhla aj alternatívu, aby boli
nehnuteľnosti prikázané jej s tým, že vyplatí žalovaného z prázdneho bytu, teda že hnuteľné veci si

z bytu zoberie žalovaný, v odvolaní proti rozsudku prvej inštancie, ako ani v konaní po rozhodnutí
odvolacieho súdu v tejto veci nenamietala, že nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva budú
prikázané žalovanému. Vzhľadom na návrhy žalobkyne v žalobe, pri predbežnom prejednaní sporu a
jej vyjadrenia po prvom rozsudku súdu prvej inštancie súd nehnuteľnosti vyporiadal ich prikázaním do
výlučného vlastníctva žalovaného. Pri tomto závere súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný ostal v

byte po odchode žalobkyne bývať a prezentoval, že v byte aj chce ostať bývať.

15. Hnuteľné veci súd rozdelil podľa zhodných stanovísk strán sporu na predbežnom prejednaní sporu,
teda žalobkyni prikázal manželskú posteľ, televízor W. s uhlopriečkou XX cm, Q. V., kuchynský robot
A., dva kusy mixérov A., a to jeden tyčový a jeden ručný a práčku, ostatné hnuteľné veci súd prikázal

žalovanému. Ide o rozdelenie vecí podľa toho, ako ich strany užívajú od odchodu žalobkyne zo spoločnej
domácnosti.

16. Zostatok na účte a sporiacom účte v W. W. súd prikázal do vlastníctva žalobkyne, na meno ktorej bol
vedený účet. V tomto smere uviedol, že aj keď je účet vedený len na meno jedného z manželov, peňažné

prostriedky z príjmov manželov, ktoré sa na účte nachádzajú, patria do BSM. Navyše bolo potrebné
poukázať aj na skutočnosť, že okrem posledných cca 4-5 mesiacov trvania manželstva prispieval na
tento účet časťou svojich príjmov aj žalovaný, teda k zostatku na uvedenom účte prispel aj žalovaný. K
zisťovaniu zostatku na účte žalovaného v holandskej banke ku dňu zániku manželstva súd poznamenal,
že Civilný sporový poriadok vychádza z toho, že povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúce dôkazné

bremeno majú strany sporu, teda je na nich, aby preukázali svoje tvrdenia a ak navrhujú dôkazy,
ktoré nedokážu zabezpečiť, sú povinní zložiť zálohu na predpokladané náklady spojené s vykonaním
navrhnutého dôkazu. Ak zálohu nezložia, súd takýto dôkaz nevykoná, o čom bola žalobkyňa viackrát
poučená (na predbežnom prejednaní sporu, ako aj v uznesení, ktorým bola vyzvaná na zloženie
preddavku). Súd potom vychádza len z dôkazov, ktoré vykoná.

17. Pokiaľ ide o pohľadávky strán sporu voči dcére, ktorej požičali sumu 7 000 eur, obe strany zhodne
navrhli, aby táto pohľadávka bola prikázaná v polovici každej zo strán sporu, teda aby ich dcéra vrátila
žalobkyni aj žalovanému sumu 3 500 eur.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti celková hodnota majetku a aktív tvoriacich predmet vyporiadania
bola 70 990,28 eur. Podiel pripadajúci na jedného z bývalých manželov predstavoval sumu 35 495,14
eur, teda strany sporu mali právo požadovať aby im pripadol z masy tvoriacej BSM majetok a aktíva
v takejto hodnote.

19.Dovlastníctvažalobkynebolprikázanýmajetokaaktívavsume14750,28eur(hnuteľnéveci930eur,
zostatok účtu 10 320,28 eur, pohľadávka voči dcére 3 500 eur), jej podiel bol v hodnote 35 495,14 eur.

20. Do vlastníctva žalovaného bol prikázaný majetok v sume 56 240 eur (nehnuteľnosti 45 500 eur,
hnuteľné veci 7 240 eur, pohľadávka voči dcére 3 500 eur). Jeho podiel činil 35 495,14 eur.

21. Rozdiel medzi hodnotou majetku, ktorý bol prikázaný do vlastníctva žalovaného vo výške 56 240 eur
a hodnotou podielu, na ktorý má nárok vo výške 35 495,14 eur, činil sumu 20 744,86 eur. Túto sumuby na vyrovnanie podielov mal žalovaný vyplatiť žalobkyni, keďže nadobudol majetok vyššej hodnoty
o túto sumu.

22. Súd však pri rozhodovaní o výplate, ktorú má žalovaný uhradiť žalobkyni, prihliadol na špecifickú
situáciu, ktorá v danom prípade nastala v súvislosti s rekonštrukciou kúrenia v byte patriacom do
BSM. Tieto práce boli podľa žalobkyne začaté v auguste a skončené v septembri. Uvedenému tvrdeniu
nasvedčuje aj výpis žalobkyne za september 2018, z ktorého odišli 11. a 12. septembra dve platby s
poznámkou „plynové kúrenia“ a „kúrenie“. Išlo teda o investíciu začatú pred zánikom manželstva strán

sporu v tom čase do spoločného bytu, v ktorom v tom čase ešte žalobkyňa bývala, a to z účtu, na
ktorom boli v tom čase spoločné peniaze. V súvislosti s úhradami za kúrenie z peňazí, ktoré boli podľa
tohto rozsudku prikázané do vlastníctva žalobkyne podľa stavu k právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva, došlo k značnému zníženiu hodnoty stavu peňazí na tomto účte krátko po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, čo znamená, že žalobkyni boli započítané aktíva na účte vo výške,
z ktorej značnú časť použila na úhradu rekonštrukcie bytu, ktorý bol napokon prikázaný do výlučného

vlastníctva žalovaného. Výplata v jej prospech od žalovaného sa teda znížila, pretože ak by došlo k
úhrade za kúrenie pred právoplatnosťou rozvodového rozsudku, aktíva na účte prikázané nakoniec
žalobkyni by boli o asi 4 000 eur nižšie (strany sa zhodli, že náklady na kúrenie boli asi 4 000 eur),
v dôsledku čoho by výplata zo strany žalovaného bola vyššia (ak by žalobkyni boli priznané aktíva
o 4 000 eur nižšie, výplata žalovaného na vyrovnanie podielov by predstavovala 22 744,86 eur).

Súdu sa za vyššie popísaných okolností daného prípadu javilo ako spravodlivé a v súlade s dobrými
mravmi zohľadniť uvedenú okolnosť daného prípadu v rámci výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý má
žalovaný vyplatiť žalobkyni a zaviazal žalovaného, aby uhradil žalobkyni sumu 22 744,86 eur. Suma
v tejto výške by de facto znamenala náhradu polovice nákladov spojených s kúrením, ktoré uhradila
žalobkyňa.Rozdelenímnákladovnarekonštrukciukúrenianapolovicumedzistranysporujespravodlivo

zohľadnená na jednej strane vyššie uvedená skutočnosť, že kúrenie do bytu, ktorý bol prikázaný
napokon žalovanému, uhrádzala žalobkyňa krátko po rozvode z peňazí, ktoré boli napokon prikázané
jej, ale ktorých výška sa týmto podstatne znížila, ale na druhej strane už uvádzaná skutočnosť, že na
účte vedenom na meno žalobkyne boli do marca 2018 zasielané aj peniaze, ktoré zarobil žalovaný, ako
aj skutočnosť, že vo výplate vyrovnávacieho podielu sa do určitej miery odráža aj cena bytu s kúrením.

23. V zmysle § 232 ods. 3 CSP súd umožnil žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu na vyrovnanie jej
podielu na majetku patriacom do BSM do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku. Toto obdobie súd považoval za primeranú dobu na splatenie uvedeného záväzku vzhľadom
na jeho výšku, majetkové pomery žalovaného a aj na prípadné vybavenie úveru, príp. presun záložného

práva z bytu v BSM strán sporu na inú nehnuteľnosť. Pomer úspechu strán bol približne rovnaký, preto
vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Tento rozsudok včas podaným odvolaním opätovne napadla žalobkyňa, poukazujúc na odvolacie
dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces a

nevykonanie navrhnutých dôkazov). Naplnenie prvého odvolacieho dôvodu videla odvolateľka jednak v
postupe súdu prvej inštancie, ktorý prerušil pojednávanie a sám z vlastnej iniciatívy, bez návrhu niektorej
zo strán vykonal dôkaz overovaním spôsobu oceňovania nehnuteľnosti na Štatistickom úrade SR, a
to v prospech jednej zo strán a s námietkou zaujatosti vznesenej odvolateľkou priamo na pojednávaní
po takto vytýkanom postupe, sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a vec nepredložil nadriadenému

súdu a jednak v postupe súd prvej inštancie, ktorý sa absolútne žiadne nevysporiadal s jej žiadosťou
na odročenie pojednávania vytýčeného na 17.05.2021, ktorá mu bola z dôvodu jej práceneschopnosti
doručená dňa 14.05.2021 a vytýčené pojednávanie prebehlo bez prítomnosti odvolateľky a jej právneho
zástupcu, čo podľa odvolateľky javí znaky závažného podozrenia zo zaujatosti súdu. Naplnenie
druhého odvolacieho dôvodu videla odvolateľka v postupe súdu prvej inštancie, ktorý podľa jej názoru

absolútne neprijateľným spôsobom neakceptoval návrh odvolateľky na vykonanie dôkazu za účelom
aktualizácie hodnoty masy BSM v dôsledku deformácie trhu spôsobenej pandémiou a pri určení hodnoty
nehnuteľnosti vychádzal z dva a pol starého znaleckého posudku. Súčasne s odvolaním predložila
znalecký posudok znalca Ing. B. č. XXX/XXXX a žiadala na neho prihliadnuť v odvolacom konaní.

25. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si
trovy odvolacieho konania. Súd odvolateľkou vytýkaným postupom podľa názoru žalovaného práva
odvolateľky na spravodlivý proces neporušil, lebo pri zisťovaní na ŠÚ SR postupoval podľa § 185 ods.2 CSP. Na žalobkyňou v odvolaní predložený znalecký posudok nemožno podľa žalovaného pre jeho
nezákonnosť prihliadať.

26. Ďalšie podania strán dané neboli.

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

29. Odvolací súd v odvolacom konaní viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP)
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na
spravodlivý proces a s nevykonaním navrhnutých dôkazov, teda to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

30. Podľa § 53 ods. 3 CSP Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

31.Podľa§183CSPPojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôžebyťna
návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť

na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť
(odsek 1). Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou
osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (odsek 2
veta druhá); strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom,
čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla

predpokladať (odsek 3) a ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je
dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; pričom strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (odsek 4).

32. Podľa § 185 CSP Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (odsek 1).Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak (odsek 2). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho

práva (odsek 3).

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

34. Odvolateľkou namietaný postup súdu prvej inštancie, ktorý prerušil pojednávanie a telefonicky
dopytoval ŠÚ SR, a to za účelom overenia pravdivosti si tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne ohľadne
možnosti zistenia priemerných cien nehnuteľnosti na označenom úrade, v žiadnej možnej interpretácii
nemožno hodnotiť ako porušenie práva odvolateľky na spravodlivý proces, lebo napadaný procesný
postup súdu prvej inštancie bol plne súladný s ust. § 185 ods. 2 CSP, umožňujúci súdu vykonať aj

stranami nenavrhnutý dôkaz vyplývajúci z verejných registrov alebo záznamov, a ktorý postup súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí aj náležitým spôsobom ozrejmil (body 20. - 22. napadnutého rozsudku).
Rovnakoneobstojíanitvrdenieodvolateľky,žebezpovšimnutiaostalaňouvznesenánámietkazaujatosti
po takto namietanom postupe, lebo ako plynie z obsahu zápisnice z pojednávania z 28.04.2021,
súd prvej inštancie prítomným poučil, že s poukazom na § 53 ods. 3 CSP na vznesenú námietku
zaujatosti prihliadať nebude, lebo tá sa výlučne týkala procesného postupu sudcu a správne potom

vec nadriadenému súdu nepreložil a uvedené potom pojal aj do dôvodov svojho rozhodnutia (bod
23. napadnutého rozsudku). Ku tomu odvolací súd dodáva, že nemožno ani z opatrnosti (ako to
častokrát robia súdy prvej inštancie) obchádzať kogentné zákonné ustanovenie upravujúce nepotrebu
predkladania veci nadriadenému súdu, ak sa námietka zaujatosti týka výlučne procesného postupu
sudcu tak, ako tomu bolo v súdenej veci.

35. Nedôvodná je i námietka o nevyporiadaní sa s návrhom odvolateľky na odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 17.05.2021 a jeho vykonanie v neprítomnosti odvolateľky a jej právneho zástupcu.
Platné procesné právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné)
splnenie dvoch podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej

zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka
účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Ak prekážka
účasti na pojednávaní, majúca pôvod v nepriaznivom zdravotnom stave, nastane u strany, možno od nej
podľa zákonnej úpravy platnej a účinnej aj v čase vykonania rozhodného pojednávania vždy spravodlivo
žiadať zastúpenie inou osobou. Potom za situácie, keď dôvodom na odročenie pojednávania mala byť

dočasná práceneschopnosť odvolateľky (potvrdenie o PN nachádzajúce sa na čl. 287), ktorá bola a
je zastúpená právnym zástupcom, u ktorého zákonná prekážka neúčasti na pojednávaní v rozhodnom
čase preukázaná nebola a súd neakceptáciu návrhu na odročenie pojednávania odvolateľke zákonom
predpísaným spôsobom aj oznámil (čl. 283), a s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu (bolo už
rozhodnuté o všetkých návrhoch na doplnenie dokazovania a ostalo vyriešenie právneho posúdenie

veci), nemohlo týmto postupom súdu prvej inštancie dôjsť k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý
proces.

36. Pokiaľ ide o druhý žalobkyňou vymedzený odvolací dôvod spočívajúci v zamietnutí jej návrhu na
vykonanie dôkazu za účelom aktualizácie hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM s tým, že súd prvej

inštancie mal potom pri svojom rozhodnutí vychádzať pri určení ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM
z viac ako dva a pol roka starého znaleckého posudku - § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ku tomu odvolací
súd udáva nasledovné.
37. Nijako nemožno nespochybniť tvrdenie odvolateľky, že v dôsledku skoro dva roky trvajúcej pandémie
došlo k nepredpokladanej deformácii cien na realitnom trhu, znamenajúcej prudký nárast hodnoty

nehnuteľností. Odvolateľka v spore pri svojom prvom odvolaní predložila súkromný znalecký posudok
znalca Ing. Y., č. XX/XXXX, vypracovaného ku dňu 11.03.2020, zo záverov ktorého pri svojom
rozhodnutí dňa 17.05.2021 vychádzal i súd prvej inštancie. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 28.04.2021 žalobkyňa prvý krát spochybnila správnosť záverov tohto
súkromného znaleckého posudku a za týmto účelom hodlala do konania predložiť ďalší súkromný

znalecký posudok, pričom tento jej návrh bol zo strany súdu prvej inštancie zamietnutý (body 20.-23.
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

38. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád
s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v

zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného
prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného
rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý. V súdenej
veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhuodvolateľky na doplnenie dokazovania oprel o racionálnu úvahu vychádzajúcu nie len z priebehu
konania, správania sa strán, ale aj zo stavu dokazovania. V súvislosti s touto námietkou žalobkyne
rozhodujúcim však je, že nevykonanie tohto dôkazného prostriedku nemohlo ovplyvniť jej procesný

úspech. Totižto predchádzajúca právna úprava (§ 127 ods. 2 OSP) výslovne umožňovala preskúmať
správnosť záverov predloženého znaleckého posudku iným znalcom, vedeckým ústavom, alebo inou
inštitúciou - súčasná právna úprava však podobné ustanovenie neobsahuje. Preto na vypracovanie
nového znaleckého posudku po novom bolo potrebné uplatniť ustanovenie § 207 ods. 3
CSP, teda povolať znalecký ústav. Žalobkyňa však zákonom predpísaným procesným spôsobom

nepostupovala, lebo na nové znalecké dokazovanie hodlala a nakoniec aj povolala znalca - fyzickú
osobu. Akceptovateľným by v tomto prípade mohol byť len návrh na dodatok k znaleckému posudku
Ing. Y.. Takýto návrh však zo strany odvolateľky nepadol. Z tohto dôvodu potom na ňou predložený nový
súkromný znalecký posudok nebolo možné prihliadať ani v odvolacom konaní.

39. Za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít sa považuje právny názor, podľa ktorého

pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM,
avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Ak v súdenej veci súd prvej inštancie pri určovaní
ceny vychádzal z cca jeden rok a dva mesiace starého znaleckého posudku (nie ako mylne tvrdila
odvolateľka, že z dva a pol roka starého), nevybočil neudržateľným spôsobom od vyššie uvedeného
právneho názoru, a to aj s poukazom na už zmieňovaný nesprávny postup odvolateľky zastúpenej v

spore advokátom v súvislosti s navrhovaným dokazovaním. Preto ani druhý odvolací dôvod tak, ako ho
vymedzila žalobkyňa vo svojom odvolaní, naplnený byť nemohol.

40. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobkyne v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v
otázke namietaného porušenia jej práva na spravodlivý proces a neúplného zistenia skutkového stavu

veci nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne
rozhodnutie nemožno súhlasiť.

41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne
správne potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).