Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/136/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220210093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:7220210093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti K. L., U.. XX.X.XXXX a L. L., U.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny D., deti rodičov: matky E. I., U.. XX.XX.XXXX, R. G. E. X, D., právne
zastúpenej JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, Prešov, a otca B.. A. L.,
U.. XX.X.XXXX, R. L. XXXX/X, L., F. Č. L. X, D., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Adamovskou,
advokátkou so sídlom Žižkova 6, Košice, v konaní o nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

30P/19/2021-170 zo dňa 28.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že každý párny kalendárny rok bude prídavky na deti poberať a daňový bonus si
uplatňovať matka a každý nepárny kalendárny rok otec.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh otca pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, ktorým navrhol určiť, že matka je oprávnená poberať prídavok a
uplatňovať si daňový bonus na maloletého K., a otec je oprávnený poberať prídavok na dieťa a uplatniť
si daňový bonus na maloletého L..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol,

o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z., § 33 ods.
4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

4. Súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine. Súd je toho názoru,

že v danej veci nie je daná právomoc súdu rozhodovať, keďže v danej veci nie je predmetom konflikt
rodičov týkajúcich sa podstatných vecí, rodičovských práv a povinností. Súd konštatoval, že nie je rozpor
rodičov v otázke týkajúcej sa starostlivosti o deti alebo ich rodičovských kompetencií v podstatných
veciach týkajúcich sa maloletých detí, ktoré by priamo súviseli s výchovou maloletých detí, rozhodovanieo ich zdravotnom stave, osobnostných vecí maloletých, ale toho, kto z rodičov bude poberať prídavky
na deti a uplatňovať si daňový bonus. Súd prijal záver, že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, v
zákone je upravené, kto bude túto poberať aj pre prípad, ak sa rodičia na tom nedohodnú. K daňovému

bonusu súd uviedol, že to nie je nároková dávka, oprávnená osoba si ju musí uplatniť u zamestnávateľa
a v zákone o dani z príjmu je jasne upravené, kto si bude uplatňovať a v akom poradí daňový bonus.
Z uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej

len „CMP“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec v celom rozsahu namietajúc, že súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/). Otec nesúhlasí právnym názorom súdu, že vo veci
nie je daná právomoc súdu rozhodovať. Otec namietal, že otázka rozdelenia prídavkov na dieťa a
uplatnenia daňového bonusu je štandardnou otázkou rozhodovanou okresnými, ako aj krajskými súdmi
naprieč Slovenskom. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 33 ods. 4 zákona o dani z
príjmov, keď z kontextu celého ustanovenia vytrhol len jednu poslednú vetu. Otec ďalej namietal, že súd

prvej inštancie neskúmal, či je otázka vyplácania prídavkov na dieťa a daňového bonusu len jednému
z rodičov - matke v súlade s princípom spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania,
v súlade s dobrými mravmi, a či je to v záujme maloletých detí. Nezhodnotil situáciu, či bezdôvodné
odmietanie dohody v tejto otázke zo strany matky nie je šikanóznym konaním, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu zo strany súdu. Otec predložil množstvo dôkazov preukazujúcich, že matka na jednej

strane tvrdo trvá na oddelenom znášaní výdavkov na maloleté deti rodičmi (spôsobom hraničiacim
s ponižovaním vlastných detí), ktoré sú nútené bezprostredne po odovzdaní otcovi sa povyzliekať
takmer donaha, aby otec mohol vrátiť matke čakajúcej pred dverami kompletné šatstvo, obuv a doplnky
maloletých detí. Otec predložil množstvo dôkazov o tom, že za maloleté deti zaplatil viaceré platby v
škole, ktoré matka nevyplatila na rodičovskom združení, respektíve na ktorých zaplatenie ho vyzvala

škola, pretože deti to nemali uhradené. Uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 23.09.2021 je preukázané,
že otec pre obe deti okrem nákupu rôznych školských potrieb odoslal dňa 12.09.2019 na účet matky
100,- eur na každé dieťa, na výdavky súvisiace so školou. Poukázal na potvrdenie o výške príjmu
matky zo dňa 05.11.2020, z ktorých vyplýva čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od 11/2019
do 10/2020 vo výške 925,32 eura, pričom do zápisnice na pojednávaní dňa 28.04.2021 matka uvádza

čistý mesačný príjem 780,- eur. Navyše matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý sa má
podieľať na výdavkoch súvisiacich s domácnosťou. Príspevky štátu poberá matka vo forme prídavku a
daňového bonusu na obe maloleté deti, za obdobie od 09/2019 do 12/2020 predstavujú 1.615,16 eura.
Výdavky matky uhrádzané z poberaných štátnych dávok na obidve maloleté deti za obdobie od 09/2019
- 12/2020, podľa predložených dokladov v spise predstavujú 823,39 eura. Výdavky otca na obe maloleté

deti bez stravného a ostatných potravín za uvedené obdobie predstavujú 2.384,45 eura. Súd odmieta
spravodlivo rozhodnúť o rozdelení prídavkov na dieťa a daňového bonusu medzi rodičmi, ktorý majú
dieťa v rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti vytvára tak de facto medzi nimi nerovnosť, ktorá
bude musieť byť riešená v inom konaní. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu.

7.Matkavovyjadreníkodvolaniuuviedla,žepodanéodvolaniepovažujevcelomrozsahuzanedôvodné.
Uviedla, že platiteľom prídavku na dieťa je vždy miestny príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny,
a je teda nesporné, že o tento nárok patrí do právomoci správneho orgánu v správnom konaní, ktorým
je úrad práce sociálnych vecí a rodiny, a teda s poukazom na ust. § 3 a § 4 CSP, je vylúčená právomoc
súdu rozhodovať o tejto otázke. Jedná sa o štátnu sociálnu dávku a preto súd nemá oprávnenie o takejto

dávke rozhodovať, a ani takúto dohodu schváliť. Poukázala na ust. § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z.
o prídavku na dieťa, v zmysle ktorého, keďže nebolo sporné, že poberateľom prídavku na dieťa bola
pred rozhodnutím súdu o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti matka, má preto zákonný
nárok na poberanie prídavku na dieťa naďalej bez akýchkoľvek pochybností. Matka absolútne popiera,
aby konala spôsobom, ktorý by vykazoval známky šikanózneho konania alebo spôsobom, ktorý by

hraničil s ponižovaním vlastných detí. Uviedla, že dohoda medzi rodičmi o spoločných veciach nebola
možná, aj z dôvodu, že stále počúvala rôzne ataky od otca, jeho prejavy nespokojnosti o tom, ako
sú deti nevhodne oblečené a obuté. Matka tvrdí, že výlučne ona uhrádza maloletým deťom poplatok
za školskú družinu, obedy, príspevky do školskej družiny, školské pomôcky. Rovnako hradila všetkynáklady spojené s 1. svätým prijímaním, bez participácie otca maloletých. Matka popiera, aby finančné
prostriedky prijaté titulom prídavku na dieťa alebo daňového bonusu použila na iný ako určený účel pre
maloleté deti. Otázka výšky príjmu rodičov nemá súvis s prejednávanou vecou, preto považuje matka

uvedenú odvolaciu námietku v tomto smere za nedôvodnú. V súvislosti s daňovým bonusom sa matka
stotožňuje s konštatovaním súdu, že v prípade daňového bonusu nejde o nárokovateľnú dávku, a rodič
si ju musí uplatniť u zamestnávateľa. Rovnako, ako v prípade prídavku na dieťa, nemá právomoc súd
rozhodovať o tom, ktorý z rodičov je oprávnený si ho uplatniť. Matka navrhuje, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny, prípadne ak nie je daná právomoc súdu, a tým nie je splnená

procesná podmienka na konanie súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu zotrval na svojej argumentácií podrobne uvedenej
v odvolaní.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojej argumentácií vo vyjadrení, ktoré považuje za

komplexné a dôvodné.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65

CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca

je dôvodné.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca, aby súd rozhodol,
že matka je oprávnená poberať prídavok a uplatniť si daňový bonus na maloletého K., a otec je
oprávnený poberať prídavok na dieťa a uplatniť si daňový bonus na maloletého L.. Predmetom

prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté
v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu
otca.

12. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú

v spoločnej domácnosti. Posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým bola
realizovaná rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 23P/386/2016-776 zo dňa 27.08.2019, ktorým
bolo manželstvo rodičov rozvedené a deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v týždňových intervaloch, pričom výživné v čase trvania striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené.
Zároveň súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletých zastupovať a spravovať ich

majetok. Súd osobitne upravil výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti počas prázdnin
a sviatkov s cieľom eliminovať konflikty medzi rodičmi pri riešení ich starostlivosti počas prázdnin,
vytvoriť dostatočný a rovnovážny priestor na prežitie sviatkov aj školského voľna. V domácnostiach
oboch rodičov majú deti vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť a rodičia sa podľa ich tvrdení
podieľajú na úhrade bežných potrieb maloletých detí. Otec tvrdí, že striedavá osobná starostlivosť o

maloleté deti sa realizuje bez problémov, jedinou spornou otázkou medzi rodičmi je zhoda v súvislosti
s poberaním rodinných prídavkov a uplatňovaním si daňového bonusu. Argumentoval, že v dôsledku
správania matky bol nútený zaobstarať kompletnú výbavu oblečenia, obuvi, školských a iných potrieb
pre deti, po zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, zároveň prevzal na seba polovicu poplatkov
v súvislosti so školou a školským klubom. Matka argumentovala tým, že prídavky na dieťa poberá od

ich narodenia a rovnako výlučne ona si uplatňuje daňový bonus na maloleté deti od roku 2015, kedy
nastúpila do zamestnania, čo otec nenamietal a taká bola aj ich dohoda. Poprela tvrdenie otca, že na
výdavkoch týkajúcich sa starostlivosti o deti sa podieľajú rodičia rovným dielom. Matka tvrdí, že v celom
rozsahu uhrádza maloletým poplatky za stravné, za školský klub detí, ako aj ostatné poplatky spojené splnením školskej dochádzky. Otec sa na úhrade poplatkov podieľal len v mesiacoch september, október
2020 z vlastnej iniciatívy bez toho, aby túto skutočnosť oznámil matke. Okrem iného sa matka podieľa
aj na poplatkoch spojených s nákupom školských pomôcok na začiatku školského roka a nákladoch

spojených s lekárskou starostlivosťou. Matka tvrdí, že od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k zmene
príjmu rodičov.

13. V preskúmavanej veci je nesporné, že medzi rodičmi nedošlo k dohode tak, ako to má na mysli
ust. § 35 Zákona o rodine o podstatnej náležitosti, ktorou je poberanie prídavkov na deti a uplatňovanie

daňového bonusu. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh, ktorým
sa otec domáhal určenia, kto z rodičov bude uplatňovať si daňový bonus a poberať prídavok na deti je
dôvodný a bolo potrebné mu vyhovieť. Pri posudzovaní správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia,
vychádzajúc zo skutočného stavu existujúceho v čase rozhodovania odvolacieho súdu, je odvolací súd
toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca, nie je vecne správne.
Odvolací súd vychádza z úvahy, že v prípade v konaní jednoznačne a nepochybne preukázanej

nezhody a absencie potrebnej vzájomnej spolupráce rodičov pri otázke poberania rodinných prídavkov
a uplatnenia si daňového bonusu, je takéto rozhodnutie v záujme maloletých.

14. Život prináša rôzne situácie pri ktorých môže dôjsť k nezhode pri podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností na ktorom by sa v prvom rade mali rodičia vždy dohodnúť.

Aj keď matka s podaným návrhom nesúhlasila je nesporné, že rozhodnutím súdu v prospech podaného
návrhu bude sledovaný najlepší záujem maloletých detí. Z dôvodu, že maloleté deti potrebujú, aby sa
pomery medzi rodičmi stabilizovali, aby si rodičia svoje nezhody vyriešili, keďže iba v takomto prostredí
môžu maloleté deti zdarne prosperovať. Je na mieste, aby sa rodičia snažili dohodnúť, pretože len
takýto postup je v záujme detí, keďže ich nezhody maloleté deti vystavujú napätiu, ktoré nie sú v ich

záujme. Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú berú deťom emocionálne istoty a ohrozujú a brzdia ich vývoj,
aj keď deti majú vysoké predpoklady dobre napredovať. Maloleté deti potrebujú, aby ich pomery boli
stabilizované a vyrastali v pokojnom prostredí bez napätia a rodičovských konfliktov, keďže vzájomnými
konfliktmi rodičia škodia predovšetkým maloletým.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti súd vždy uprednostňuje
dohodu rodičov, nakoľko v prvom rade oni majú právo a zároveň aj povinnosť rozhodovať o výkone
svojich rodičovských práv a povinností a najlepšie poznajú svoje deti. Schopnosť rodičov sa v záujme
spoločných maloletých detí dohodnúť, však predpokladá ich vysokú mieru schopnosti preniesť sa cez
partnerské nedorozumenia. V tomto konkrétnom prípade, v ktorom z obsahu spisu vyplýva vysoká

komplikovanosť vzájomného vzťahu oboch rodičov, odvolací súd považuje za potrebné na nich
apelovať, aby svoje vlastné záujmy podriadili záujmu oboch maloletých detí, majúcich právo na pokojné
a nerušené detstvo nezaťažované konfliktami rodičov i za situácie, kedy títo ako partneri spolu nežijú.
Obe maloleté deti sú vo veku, kedy si na základe správania sa rodičov vytvárajú svoje modely správania,
a kedy pozorovaná neschopnosť rodičov dohodnúť sa v základných otázkach týkajúcich sa starostlivosti

a výchovy detí ( ktoré sú prvoradou prioritou rodičov ) môže byť vo vzťahu k deťom v konečnom dôsledku
kontraproduktívna.

16. V danom prípade bola splnená hmotnoprávna podmienka, nakoľko popri podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (pričom zákon exemplifikatívne vymenúva veci,

ktoré sú za každých okolností podstatnými vecami: vysťahovanie maloletého do cudziny, správa majetku
maloletého, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprava
na budúce povolanie), môže súd rozhodovať aj o otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností v tomto prípade o poberaní rodinných prídavkov a uplatnení si daňového bonusu, na ktorých
sa rodičia nevedia dohodnúť.

17. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
skutočný stav veci s ohľadom na argumenty oboch rodičov a vyššie uvádzané dôvody. Pokiaľ ide o
námietku, že je právomoc súdu daná v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom otca a
poukazuje na ust. § 35 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s

výkonom rodičovských práv a povinností, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom predmetom sporu je
vyriešenie nezhody medzi rodičmi maloletých, kto bude poberať rodinné prídavky a uplatňovať si daňový
bonus. Nejde teda o klasický nárok na vydanie peňažného plnenia, resp. posudzovanie zákonných
predpokladov na uplatnenie a vyplácanie tohto nároku v zmysle zákonov č. 600/2003 Z.z., č. 595/2003Z.z. o dani z príjmov. Navyše ust. § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z. upravuje vyplácanie prídavku
na deti oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého

dieťaťa písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby. Ust. § 2 ods. 6 zákona č. 600/2003 Z.z.
upravuje možnosť písomnej dohody, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, na
striedavom poberaní prídavku, a možnosť si nárok na prídavok uplatniť každému z rodičov najmenej na
obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ust. § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov upravuje podmienky uplatnenia daňového bonusu. Inak povedané toto konanie bolo

začaté na základe § 35 zákona o rodine, ktoré nie je svojou povahou konanie, kde si účastníci uplatňujú
svoj právny nárok, preto tu nie je možné hovoriť o nedostatku právomoci. Na základe uvedeného
odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou matky, ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie. Odvolací
súd k uvedenému zdôrazňuje, že dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala
dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných
každodenných veciach, dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov bez ohľadu na existenciu,

či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a
povinnosti sám. Dohoda rodičov o veciach súvisiacich s výkonom rodičovských správ a povinností,
ku ktorej rodičia nemôžu dospieť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, môže byť nahradená
autoritatívnym rozhodnutím súdu.

18. Rodičia jednoznačne majú problém spolu odkomunikovať a dohodnúť sa na poberaní rodinných
prídavkov a uplatnení daňového bonusu a samozrejme aj iné veci súvisiace s výchovou mal. detí.
Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdmalzato,žeprenormalizáciuichkomunikáciebudepotrebné
autoritatívne rozhodnutie súdu, v zmysle ktorého bude zrejmé kto z rodičov bude poberať rodinné
prídavky a uplatňovať si daňový bonus. Odvolací súd považuje takéto rozhodnutie za dôvodné a hlavne

aj v záujme maloletých, nakoľko maloleté deti najviac trpia konfliktným vzťahom a narušenou vzájomnou
komunikáciou rodičov.

19.Zhrnúcvyššieuvedenépristúpilodvolacísúdkzmenevýroku súduprvejinštanciepodľaustanovenia
§ 388 CSP.

20. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).