Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200419
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219200419.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: V-H-Č STOLÁRSTVO s.r.o., Ďulov Dvor, Súbežná 80,

Komárno, IČO: 47 680 865, v konaní zast. JUDr. Tibor Šulák, advokát, Nám. Dr. M. Thege Konkolyho
č. 3, Hurbanovo, proti žalovanému: Q. Č., nar. XX.X.XXXX, Ď. F., K. XXX/X, K., v konaní zast. Dr. Mária
Lubuškiová, advokátka, Pohraničná 889/1, Komárno, v konaní o zaplatenie 20.000,- eur s prísl., sudcom
Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca návrhom zo dňa 1.2.2019 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti žalovanej vydania

platobného rozkazu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 20.000.- eur s 5%
úrokomzomeškaniazosumy10.000.-eurod3.2.2017dozaplatenia azosumy10.000.-eurod7.2.2017
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti
V-H-Č Stolárstvo s.r.o. Ďulov Dvor Súbežná č. 80 vybral z účtu spoločnosti dňa 3.2.2017 sumu 10.000,-
Eur v hotovosti. Dňa 7. 2. 2017 vybral z toho istého účtu sumu 10.000,- Eur v hotovosti. Uvedené peniaze
použil na vlastné účely. Dodnes ich na účet spoločnosti napriek opakovaným výzvam nevrátil.

Finančnéprostriedkyvcelkovejvýške20.000,-eursúmajetkomspoločnostiV-H-ČStolárstvos.r.o.Ďulov
Dvor Súbežná č. 80. Predmetné finančné prostriedky žalovaný dodnes nevrátil. Zo znaleckého posudku
č.17/2017zodňa06.09.2017vypracovanéhoznaleckouorganizácious.r.o.,odborEkonomikaariadenie
podnikov, pre odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplýva v časti záver, že žalovaný vybral z
účtu uvedené finančné prostriedky spolu vo výške 20.000,-€, ktoré však nikdy nevyúčtoval. Vzhľadom
k tomu, že predmetné finančné prostriedky spolu vo výške 20.000,-€ neboli do dnešného dňa zo strany
žalovaného obchodnej spoločnosti vrátené, navrhol návrhu vyhovieť.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie 20.000,-
€ s prísl. s náhradou trov konania v celom rozsahu neuznávam a žalobu považuje za nedôvodnú.
Za dôkaz, ktorý preukazuje jeho neuznanie uplatňovaného nároku a nedôvodnosť žaloby označuje
dôkaz predkladaný žalobcom, a to znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 06. 09. 2017 vypracovaný
D. Y. B.. T.. Y.. Q.Á. XXX/X, XXX XX S., z ktorého nevyplýva tvrdenie žalobcu. Práve naopak, z
predmetného znaleckého posudku, ktorý žalobca predložil súdu ako prostriedok procesného útoku a

ktorý označuje ako prostriedok svojej procesnej obrany, vyplýva že finančné prostriedky spolu vo výške
20.000,- € po výbere z bankového účtu boli vložené a zaúčtované v pokladnici žalobcu, na účte 211
001, znalecký posudok neobsahuje zistenie znaleckej organizácie, že mal peniaze použiť na vlastné
účely. Za ďalší dôkaz označuje Hlavnú knihu analytickej evidencie žalobcu z ktorej je zrejmé, že peniazežalovaný vložil do pokladnice žalobcu, odkiaľ sa hradia výdavky spoločnosti a tieto peniaze boli aj
riadne účtovne zaevidované ako vklad hotovosti 3. a 7. 2. 2017 vo výške po 10.000,- €. Z tejto Hlavnej
knihy analytickej evidencie predkladanej žalobcom v čase nasledujúcom po dátume vloženia peňazí do

pokladnice vidieť platby uskutočňované v súvislosti s chodom podnikteľskej činnosti žalobcu (výdavky -
uskutočnené platby za ihl. guľatinu, za spotrebný materiál, za stol. materiál, za kancelárske potreby, za
PHM, uhrádzali sa faktúry, vyplácala sa mzda atď.). V čase výberov z účtu žalobca mal troch konateľov,
ktorí boli oprávnení žalobcu zastupovať a konať, vrátane nakladania s účtom spoločnosti - žalobcu ako
jej štatutárny orgán každý z konateľov samostatne, a preto ako dôkaz navrhuje, aby sa súd oboznámil s

výpisom z obchodného registra žalobcu. Žalobca v žalobe tvrdí skutočnosti, ktoré dôkazom nepodložil. K
žalobe žalobca síce predložil listiny ako dôkaz, tieto ale vyvracajú tvrdenia žalobcu v žalobe a preukazujú
pravý opak tvrdenia žalobcu v žalobe, z uvedeného dôvodu ide o zjavne nedôvodnú žalobu (poukazujem
na ZP a HK analytickej evidencie). O zjavne nedôvodnú žalobu ide aj preto, lebo žalobca k svojej žalobe
pripojil aj listiny vzťahujúce sa a súvisiace so zaniknutým združením V-HČ STOLÁRSTVO, z ktorého
sa jeho členovia vyporiadali mimosúdne. Členovia zaniknutého združenia V-HČ STOLÁRSTVO uzavreli

medzi sebou Dohodu o urovnaní, ktorou vyporiadali medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti zo
dňa 1. 2. 2017 zaniknutého združenia s konečnou platnosťou tak, že v ďalšom si už voči sebe nebudú
uplatňovať žiadne nároky. Uzavretá Dohoda o urovnaní v rámci mimosúdneho doriešenia sporu bola
oznámená súdu v súvislosti so späťvzatím žaloby o zrušenie a vyporiadanie PS vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 8C/40/2017. Navrhuje, aby súd pripojil predmetný spis ako aj ďalšie, pretože medzi

spoločníkmi žalobcu a žalovaným, ako aj medzi spoločníkmi žalobcu s manželkami a žalovaným s
manželkou sa vedú na tun. súde spory, ktoré ešte nie sú právoplatne skončené: sp. zn. 8C/39/2017
o zrušenie a vyporiadanie PS k nehnuteľnostiam a 8C/79/2017 o zaplatenie 11.398,44 € s prísl. s
určením náhrady za neužívanie spoločnej veci v podielovom spoluvlastníctve. Navrhuje tiež, aby sa súd
oboznámil s uznesením OR PZ Komárno Č.: Y.-XXX/X-M.-K.-XXXX zo dňa 20. 3. 2018, ktorým bolo

trestné oznámenie spoločníkov a zároveň konateľov žalobcu Q. S. a R. M. proti žalovanému odmietnuté.
Tento dôkaz je pripojený aj v cit. súdnych konaniach a navrhuje ho z toho dôvodu, že predmet o ktorom
orgán činný v trestnom konaní rozhodol uznesením o odmietnutí, je totožný s predmetom žalobcami
pripojenej Objednávky znaleckého posudku zo dňa 28. 8. 2017 na základe ktorej bol vypracovaný ZP
č. XX/XXXX pripojený k žalobe žalobcami.

3. K písomnému vyjadreniu podal žalobca stanovisko, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením
právnej zástupkyne žalovaného. K úhradám za nákup guľatiny nedochádzalo z pokladne, pretože
peniaze pred jej nákupom vyberali z účtu v banke a to z prípadu na prípad. Tieto peniaze nikdy v pokladni
neboli a nemohli byť z nej ani vydané. Náš obchodný partner vyžadoval, aby platili v hotovosti, preto

tieto peniaze vyplácali tým spôsobom ako to vyššie uviedli. Účtovné doklady o výbere peňazí z účtu ako
aj o tom, že nákup tovaru t.j. guľatiny previedli je súčasťou účtovníctva, pretože tak účtovné doklady o
nákupe tovaru ako aj o nákupe PHM vždy predložili účtovníčke. nikdy nemohol byť záporný ako to ona
viedla. Fyzický stav pokladne mohol byť buď nulový alebo iba plusový. Účtovne previedla do účtovníctva
vklad peňazí do pokladne ale fyzicky k tomu nedošlo. Ako dôkaz môže slúžiť zostava jej účtovníctva,

kde došlo účtovne k vkladu na pokladňu sumou 10.000,- Eur ale napriek tomu, že nebol uskutočnený
žiaden výdaj zostatok na pokladni vykázala v sume 7737,75,- Eura. Stav účtovný musí byť zhodný zo
stavom fyzickým na pokladni. Teda je jednoznačné, že ide o kamufláž zo strany účtovníčky. Výdaj z
pokladne nemohla urobiť v prípadoch, keď tam bol mínusový stav. Na polícii vo veci Č.: Y.-XXX/X-M.-
K.-XXXX vypovedal Q. Č. tak, že sumu 20.000,- Eur vybral z banky preto lebo ju chcel uchrániť pred

ostatnými dvoma spoločníkmi. Aj z tohto vyplýva, že nemienil a ani ich nedal do pokladne spoločnosti.
To isté povedal aj na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 13.4.2017, čo je uvedené aj v zápisnici o
valnom zhromaždení, teda viac ako dva mesiace od dátumu, keď došlo k výberu uvedených peňazí. O
tom, že tieto peniaze vybral žalovaný z účtu svedčí aj doklad banky, ktorý sme predložili. O tom, že
žalovaný nevložil do pokladne sumu 10.000,- Eur dňa 3.2.2017 svedčí aj účtovná zostava pokladníčky-

účtovníčky. V období od 24.1.2017 vykazuje v pokladni záporný zostatok. Dňa 3.2.2017 vykázala vklad
do pokladne v sume 10.000,- Eur a do zostatku nachádzajúceho sa v pokladni uviedla 7737,75,- Eur.
Teda do pokladne nebolo vložených fyzicky 10.000,- Eur ak zostatok vykázali menší. Ide iba o účtovný
stav, ktorý je zjavne falšovaný. Niet dôkazu o tom, že by peniaze boli vložené do pokladne fyzicky,
pretože potom zostatok v pokladni by musel byť najmenej 10.000,- Eur a ani to kým. Samotný účtovný

doklad o tom nehovorí. Po účtovnej stránke takýto doklad nie je možné uznať ako platný doklad na
základe ktorého by bolo možné zaťažiť pokladňu vkladom 10.000,- Eur. V účtovníctve sa nenachádza
doklad o tom, že by žalovaný vložil do pokladne 10.000,- Eur dňa 3.2.2017 ale ani 7.2.2017. Vyplýva to
z dodatku znaleckého posudku, ktorý pripájame. Teda niet dôkazu o tom, že uvedené peniaze pán Č. dopokladne vložil. Iba existujú dva doklady nespĺňajúce náležitosti účtovných dokladov ktoré účtovníčka
zaúčtovala zjavne nesprávne. Ak niet účtovného dokladu o tom, že žalovaný vložil do pokladne dvakrát
po 10.000,- Eur potom treba mať za to, že sa tak nestalo. Do pokladne nemožno vložiť peniaze len

tak. Pripájame aj zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti V-H-Č STOLÁRSTVO s.r.o. zo dňa
13.4.2017a dodatok k znaleckému posudku.

4. K podanému stanovisku žalobcu písomne sa vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že z príloh, ktoré
predložil žalobca k svojmu stanovisku ako prostriedok procesného útoku totiž naďalej nevyplýva tvrdenie

žalobcu v tom smere, že vybraté peniaze z bežného účtu žalobcu mal žalovaný použiť na vlastné účely
a že ich žalovaný „dodnes nevrátil“.

Žalobcovi bolo doručované stanovisko žalobcu a prílohy, konkrétne 5 strán listiny pod názvom „Dodatok
k znaleckému posudku“ hoci sa uvádza, že tento dokument má obsahovať počet strán 12, táto listina je
bez čísla spisu, bez dátumu, bez pečiatky, bez toho, aby bolo zrejmé ku ktorému znaleckému posudku

sa mal vyhotoviť, pričom počet strán sa nezhoduje s doručovanými stranami. Príloha pod názvom
„Pokladňa 211“ s označením firmy V-H-Č STOLÁRSTVO s. r. o. a s označením dátumu od 01. 01.
2017 do 15. 08. 2017 bola doručovaná v počte 2 strán, pričom je zrejmé, že táto listina má spolu 12
strán. Je na konajúcom súde, ako vyhodnotí tieto neúplné dôkazy. Avšak i napriek týmto neúplným
dôkazom z týchto listín, ktoré priložil žalobca k svojmu stanovisku naďalej vyplýva, že zo strany žalobcu

ide o zjavne nedôvodnú žalobu. Z textu listiny „Dodatku k znaleckému posudku“ vyplýva, že žalobca pri
skončení funkcie konateľa u žalobcu t. j. k 13. 4. 2017 nevykonal žiadnu inventarizáciu pokladnice ani
nijak inak hodnoverným spôsobom nepreukázal inventarizačný rozdiel vo výške 20.000,- €, ba takýto
rozdiel nepreukázal ani k dátumu 15. 8. 2017 kedy malo dôjsť k ukončeniu spracovania účtovníctva
žalobcu so zamestnankyňou. V „Dodatku k znaleckému posudku“ sa píše, citujem: „K dátumu 13. 04.

2017 a 15. 08. 2017 mala byť vykonaná inventarizácia pokladnice a v prípade zistenia inventarizačných
rozdielov v pokladnici (prebytok alebo schodok) a aj miera zodpovednosti hmotne zodpovednej osoby
alebo inej, ktorá má peukázanú súčinnosť s pokladnicou.“ Žalovaný od 13. 4. 2017 nenakladal so
žiadnou finančnou hotovosťou ani s účtom žalobcu. Naviac žalovanému od 19. 4. 2017 bolo konateľmi
žalobcu fyzicky zabránené vstupu do nehnuteľností tak ako to bolo preukazované v súdnych konaniach,

ktoré žalovaný navrhol pripojiť ako prostriedok svojej procesnej obrany (o zrušenie a vyporiadanie PS k
nehnuteľnostiam 8C/39/2017, o zrušenie a vyporiadanie PS k hnuteľným veciam zaniknutého združenia
8C/40/2017 a o zaplatenie 11.398,44 € s prísl. s určením náhrady za neužívanie spoločnej veci v PS
8C/79/2019) ako aj v trestnom konaní ORP-681/2-VYS-KN-2017. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu,
ktoré uvádza vo svojom stanovisku z 6. 5., 2019 aj z toho dôvodu, že aj so žalobcom predložených

listín, teda z neúplného „Dodatku k znaleckému posudku“ a „Pokladňa 211“ vyplýva, že žalobca istinu
tvoriacu predmet žaloby nepoužil na vlastné potreby, ale túto vložil do pokladnice spoločnosti, ktorá bola
v čase vkladu mínusová. Keby istina tvoriaca predmet žaloby t. j. suma 20.000,- € chýbala, zostatok v
pokladni by nebol plusový ale mínusový. Po vložení peňazí z banky, ktoré žalovaný vybral ako konateľ
a vložil do pokladne nebol zistený žiadny schodok, ale práve naopak a keďže sa fyzicky peniaze v

pokladnici nachádzali, ako to vyplýva zo strany 2 listiny „Pokladňa 211“ žalobca mal z čoho uhrádzať
a aj uhrádzal svoje bežné výdavky súvisiace s podnikaním vrátane hradenia guľatiny. Ak mal žalobca
výhrady proti účtovníčke a tvrdí vo svojom stanovisku že uvedené mala zaviniť účtovníčka, konkrétne
tvrdí, že: „Teda je jednoznačné, že ide o kamufláž zo strany účtovníčky.“, potom žalovaný má za to, že nie
je pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore. Žalovaný navrhuje, aby sa súd oboznámil s výpisom z

obchodnéhoregistražalobcu,zktoréhojezrejmé,žeod13.4.2017atedaajod15.8.2017žalovanýako
konateľ nenakladal z finančnými prostriedkami žalobcu a naviac nielen ako konateľovi ale aj ako osobe
- spoločníkovi žalobcu a podielovému spoluvlastníkovi hnuteľných a nehnuteľných vecí - mu bolo od
19. 4. 2017 fyzicky ostatnými dvoma konateľmi žalobcu zabránené vo vstupe do podnikania žalobcu. V
žalobcami predloženej časti „Dodatku k znaleckému posudku“ vyplýva, že účtovný zostatok v pokladnici

k ukončeniu spracovania účtovníctva spoločnosti V-H-Č, STOLÁRSTVO s. r. o. zamestnankyňou ku dňu
15. 8. 2017 je vo výške 8.465,82 € (ide o plusový, kladný zostatok) a keby chýbalo 20.000,- €, čo tvorí
predmet žaloby, tak by stav pokladne k uvedenému dátumu bol mínusový t. j. konkrétne by bol stav
pokladnice vykázaný - (mínus)11.534,18 €. Žalovaný popiera všetky tvrdenia, ktoré uvádza žalobca vo
svojom stanovisku z 6. 5. 2019. Tvrdenie žalobcu že žalovaný mal vypovedať tak, že sumu 20.000,-

€ vybral z banky preto lebo ju chcel uchrániť pred ostatnými dvoma spoločníkmi, a že z tohto vyplýva,
že nemienil a ani ich nedal do pokladne spoločnosti, a že to isté mal povedať na valnom zhromaždení
spoločnosti dňa 13. 4. 2017 žalovaný popiera a ako dôkaz súdu navrhuje práve žalobcami uvádzanú
zápisnicu z VZ zo dňa 13. 4. 2017, ktorú žalovaný nepodpísal medzi inými aj preto, lebo s jej obsahomnesúhlasil. Žalovaný, ako konateľ spoločnosti pri výbere peňazí z bežného účtu spoločnosti tieto vložil
fyzicky do pokladnice spoločnosti čo bolo aj správne zaúčtované (účet č. 211 - pokladnica) pričom ako
vkladateľ teda od koho sa prijímali peniaze do pokladnice bol správne uvedený bežný účet spoločnosti

VÚB Komárno keďže výber peňazí z účtu žalobcu konateľom spoločnosti vyplýva z bankového dokladu
„Výber v hotovosti z účtu EUR“, ktoré doklady sú taktiež súčasťou účtovníctva žalobcu a boli predložené
spolu so žalobou. Z týchto vyplýva, že dňa 03. 02. 2017 a 07. 02. 2017 sa finančná hotovosť - peniaze
prijali do pokladnice z bežného účtu žalobcu a nie od žalovaného, čo je aj správne a čo preukazuje
aj žalobcom predložený neúplný „Dodatok k znaleckému posudku“. Je nesprávne tvrdenie žalobcu v

stanovisku, že sa peniaze mali prijímať od žalovaného tak, že podľa neho na príjmových dokladoch
z 3. 2. a 7. 2. 2017 mal byť uvedený žalovaný, pretože vkladané peniaze neboli žalovaného ale boli
to peniaze žalobcu (firemné peniaze), ktoré boli potrebné na hradenie bežných výdavkov súviaicich s
podnikaním, teda aj za guľatina, aj za PHM, spotrebný materiál, a pod. Poukazujem pritom na tvrdenie
žalobcu v stanovisku, v ktorom uvádza a teda potvrdzuje, že úhrady vykonával v hotovosti (citujem z
textu stanoviska žalobcu: „Náš obchodný partner vyžadoval, aby sme platili v hotovosti ....“). Žalovaný

ako osoba nemohol vkladať na svoje meno žiadnu hotovosť do pokladne, pretože by sa dopúšťal
protiprávneho konania, keďže podľa § 121 ods. 2 Obchodného zákonníka: “Spoločník alebo osoba
podľa § 67c ods. 2 môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky
zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.“ Nielen z textu stanoviska
žalobcu ale aj z predložených 2 (!) strán z 12 (!) strán listiny „Pokladňa 211“ je zrejmé, že po vložení

peňazí tvoriacich predmet žaloby do pokladnice žalobcu z tejto pokladnice hradil žalobca v hotovosti
bežné výdavky súvisace s podnikateľskou činnosťou, zaplatil za guľatinu, za PHM, za stolársky materiál,
spotrebný materiál, kanc. potreby, lepidlo, vrták a pod., čiže peniaze žalovaný nepoužil na vlastné účely.

5. Žalobca v ďalšom podaní uviedol, že žalovaný vybral z účtu organizácie v mesiaci február 2017

dvakrát po 10.000,- Eur v hotovosti. O tomto žalujúca organizácia predložila patričné účtovné doklady.
Na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 13.4.2017 sa žalovaný vyjadril, že tieto peniaze vybral zo
spoločnosti za účelom poskytnutia provízie pre konateľov spoločnosti inkubátor. Uvedená suma peňazí
bola žalovaným vybratá z účtu spoločnosti V-H-Č STOLÁRSTVO s.r.o. nebola však žalovaným žiadnym
spôsobom zúčtovaná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že on použil uvedené prostriedky v prospech

firmy túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ uvádza, že z uvedených peňazí zaplatil
za nákup guľatiny táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Poukazujeme na to, že guľatina sa kupovala
za peniaze v hotovosti, ktoré konateľ Q. S. vždy deň pred nákupom vybral z účtu spoločnosti v banke a v
nasledujúci deň tieto peniaze boli odovzdané vodičovi, ktorý išiel pre tovar a vyplatil za guľatinu ako aj za
pohonné hmoty. Peniaze vybraté z účtu neboli teda dávané do pokladne ale do účtovníctva boli dávané

účtovné doklady potvrdzujúce nákup. Ak tieto doklady účtovníčka na pokyn žalovaného zaúčtovala
do pokladne nemôžu tieto vyjadrovať stav pokladne k jednotlivým dátumom. Už v predchádzajúcom
vyjadrení sme uviedli, že stav pokladne účtovníčka vykazovala v zápornom čísle. Je notoricky známou
skutočnosťou, že neexistujú peniaze so zápornou hodnotou. V pokladni mohli byť peniaze alebo tam
neboli žiadne. Teda mohol tam byť stav nulový alebo plusový. Ak účtovníčka vykazovala zápornú

hodnotu pokladne potom tento stav nemohol byť zhodný so skutočnosťou. Následne zaúčtovala výber
peňazí v sume 10.000,- Eur ako hodnotu, ktorá mala byť daná do pokladne. Zostatok v pokladne po
zaúčtovaní uvedenej sumy bol 7737,75,- Eur. Ak by bola pred touto operáciou pokladňa prázdna po tejto
operácii t.j. po prijatí 10.000,- Eur by musela vykazovať stav pokladne najmenej v sume 10.000,- Eur. Ak
tam po vložení účtovnom zostalo cca 7.000,- Eur potom ide o účtovnú machináciu. Zostatok nemohol byť

taký ak boli peniaze v hotovosti prijaté do pokladne. Podotýkame, že neexistuje žiadny účtovný doklad
o tom, že by žalovaný pán Č. sumu 20.000,- Eur, ktorú vybral z účtu spoločnosti aj vložil do pokladne
spoločnosti. Spoločnosť mohla na základe platných predpisov platiť v hotovosti len do výšky 5.000,-
Eur. Nebolo potrebné vyberať takto vysokú sumu peňazí. Z účtovníctva spoločnosti za uvedené obdobie
je možné zistiť, kto vyberal na účel nákupu guľatiny peniaze z účtu a výsluchom vodičov zase to, ako

prebiehal nákup guľatiny. Ako to vyplýva z vedenia pokladne od 1.1.2017 vykazovala pokladňa zostatok
aj záporný až do sumy 6.648 Eur. Je zrejme že nebolo možné vydávať z pokladne peniaze, ktoré tam
neboli. Platidlá zápornej hodnoty nie sú. Toto je notoricky známa skutočnosť. Z pokladne sa platilo podľa
výkazov pokladne aj v čase keď tam bola záporná hodnota. Nemožno platiť s tým čo v pokladni nie je.
Je zrejmé, že sumu 10.000,- Eur účtovníčka len zaúčtovala ale nikdy do pokladne neprijala. Ak by túto

sumu bola prijala ako to zaúčtovala potom by dňa 3.2.2017 bol zostatok na pokladni najmenej 10.000,-
Eur a nie ako to je zaúčtované, že tam po vložení sumy 10.000,- Eur zostalo 7.737,75,- Eur ako zostatok
na pokladni. Aj z tohto je vidieť, že peniaze tam boli len zaúčtované ale nikdy fyzicky vložené neboli. Z
uvedeného je možné vyvodiť len jednu skutočnosť nikdy tam neboli vložené peniaze v sume 10.000,-Eur. Dňa 13.4.2017 bolo konané valné zhromaždenie spoločnosti V-H-Č STOLÁRSTVO s.r.o. kde
žalovaný uviedol, že peniaze vybral za účelom provízie pre konateľov spoločnosti inkubátor. Teda vtedy
uvádzal tieto skutočnosti a následne sa zistilo, že účtovníčka uvedené peniaze zaúčtovala do pokladne

s dátumom ich výberu. Aj pre túto skutočnosť je neprijateľné tvrdenie, že peniaze vybraté žalovaným z
účtu organizácie, boli vložené na účet spoločnosti. Existujú pokladničné doklady uvádzajúce príjem do
pokladne avšak nie je možné z nich zistiť kto uvedené peniaze tam vložil. Týka sa to aj druhého výberu
v sume 10.000,- Eur. Ani túto sumu peňazí neschvaľoval žiadny iný konateľ ako príjem do pokladne.
Preto ani tento doklad nie je možné uznať ako vierohodný doklad o príjme do pokladne. Ak účtovníčka

príjem do pokladne účtovala aj to, že sme vybrali peniaze z účtu na nákup guľatiny a zároveň to
dala ako výdaj z pokladne potom je jasné že nejde o stav pokladne, ktorý vykazovala ale ide o stav
iba účtovný. Nie je možné vykazovať tak ako to ona robila výdaj z pokladne aj vtedy keď tam bola
vykazovaná záporná hodnota. Je treba pochybovať aj o príjme do pokladne v sume 4656,- Eur dňa
1.2.2017 keďže stav pokladne pred uvedeným dátumom a to zostatok bol vykazovaný v sume -6648,-
Eur a po vložení vyššie uvedenej sumy sa vykazoval zostatok v pokladni -1992,- Eur. Pretože záporný

stav pokladne nie je možný, je zrejmé, že ani táto suma peňazí nebola vložená do pokladne. Ak by boli
peniaze v sume 4656 ,- Eur vložené do pokladne najmenej táto suma by bola v pokladni ako zostatok a
nie po jej vložení zostala záporná hodnota v pokladni. Aj z tohto je zrejmé, že účtovníčka vykazovala iba
účtovný stav aj ten nesprávne. Neexistuje však účtovný doklad, ktorý by potvrdzoval tvrdenie právnej
zástupkyne žalovaného, že by žalovaný vybral a zároveň aj vložil peniaze do pokladne. Pokladničné

doklady P1 a P2, ktoré zrejme takto pomenovala účtovníčka nesvedčia o tom, kto peniaze do pokladne
vložil a či boli vložené. O tom ako účtovala účtovníčka svedčí aj to, že peniaze, ktoré sme používali na
nákup guľatiny sme nikdy nebrali do pokladne, fyzicky tam nikdy neboli, ale ich zaúčtovala ako by tam
boli. Z pokladničného dokladu P1 a ani P2 nevyplýva o aké peniaze sa má jednať kto ich do pokladne
dal a ani to kto schválil príjem do pokladne. Takýto doklad, ktorý nespĺňa náležitosti vyžadované pre

účtovný doklad nie je možné brať do úvahy najmä ak z neho nevyplýva ani to kto tieto peniaze do
pokladne vložil. Tvrdenie, že peniaze boli použité na nákup vecí by mala právna zástupkyňa aj dôkazmi
podložiť, lebo nie sú žiadne dôkazy v účtovníctve o tom, že uvedené peniaze boli použité v prospech
spoločnosti. Ale ani také ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný Q. Č. uvedené peniaze vložil do
pokladne. Ako sme už vyššie rozviedli nie je možné preukázať, že žalovaný dal do pokladne hotovosť

ktorú vybral z pokladne. Je evidentné, že účtovníčka sa snažila kryť výber uvedených peňazí, ktoré však
do pokladne neboli dané. Pretože žiadny doklad, ktorý má náležitosti účtovného dokladu svedčiaci o
tom, že žalovaný ním vybrané peniaze dal do pokladne neexistuje a ani doklad o tom na čo uvedené
finančné prostriedky spoločnosti použil treba mať za to, že tieto použil pre vlastnú potrebu, eventuálne
si ich ponechal. Takýmto spôsobom nebol žalovaný oprávnený s majetkom spoločnosti nakladať.

Pochybnosti, ktoré predniesla právna zástupkyňa žalovaného týkajúce sa pasívnej legitimácie tu nie sú
na mieste. Žalovaný nevie preukázať ako s hotovosťou vybratou z účtu naložil. Nevie preukázať, že ju
minul pre spoločnosť ako ani to, že tieto peniaze vložil do pokladne spoločnosti. Doklad pomenovaný ako
P1 a P2 si zrejme vyhotovila pokladníčka sama. Aj preto je nepravdepodobné, že by si sama vložila do
pokladne10.000,-Eurktorébysimuselavložiťibazosvojichpeňazí.Dispozičnéprávokúčtuspoločnosti

totiž nemala.

6. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie , na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že skutkovo
žalobný návrh vymedzuje tak, že žalovaný, ako vtedajší konateľ žalobcu, z účtu žalobcu vedený v
peňažnom ústave vybral v dňoch 3.2.2017 sumu 10 000,- eur a dňa 7.2.2017 sumu 10 000,- eur, ktoré

fin. prostriedky nepoužil pre účely žalobcu. Pravdepodobne si ich svojvoľne prisvojil. Dôkazom toho
je peňažný denník, kde účtovníčka žalobcu síce zaúčtovala prijaté fin. prostriedky, avšak napriek tejto
skutočnosti v pokladni po prijatí 10 000,- eur malo ostať 7 737,75 eur, čo je fyzicky nemožné, nakoľko
pri vložení faktickej sumy 10 000,- eur do pokladne zostatok musí sa rovnať minimálne tejto sume. V
pokladni účtovníčka vykázala mínusové stavy, čo je nemysliteľné, nakoľko v pokladni sa vedú finančné

hotovosti, ktoré môžu mať len pozitívnu hodnotu, do mínusu ísť nemôže. Z uvedeného vyplýva, že
zaúčtovanímvybratýchfin.prostriedkov2xpo10000,-eurúčtovníčkoužalobcubolo vykonanéfiktívnea
ani samotné príjmové pokladničné doklady neobsahujú zákonnú náležitosť podľa zákona o účtovníctve.
Žalovaný o jeho zámere prisvojiť si finančné prostriedky sa vyjadril aj na valnom zhromaždení dňa
13.4.2017. V ďalšej v zápisnici z valného zhromaždení sa vyjadril žalovaný o predmetných fin.

prostriedkoch ako o úplatku pre firmu, ktorá im zabezpečila zákazku (inkubátor). Žalobca v konaní
preukázal, že žalovaný vybral z účtu žalobcu 2 x po 10 000,- eur, kým žalovaný nepreukázal, na
čo uvedené fin. prostriedky použil, čo je jeho povinnosťou ako bývalého konateľa žalobcu. Žalobca
tvrdenie o vložení fin. prostriedkov na účet žalobcu vyvrátil a preto je na žalovanom, aby toto potvrdil.Dôvodnosť žalobného nároku žalobca preukazuje jedine listinnými dôkazmi, ktoré do spisu predkladal.
Je to nemožné a práve tu poukázal na to, že i v prípade, ak bol nedostatok fin. prostriedkov v
pokladni, tak sa vybrali z banky z účtu spoločnosti fin. prostriedky a vyplatil sa tovar a prijaté účtovné

doklady boli zaúčtované do účtovníctva. Právny zástupca žalovanej na ústnom pojednávaní uviedol,
že v plnej miere sa pridržiava doterajších písomným podaní vo veci a po vykonanom dokazovaní
navrhuje návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. V čase vybratia fin. prostriedkov (3.2.2017, 7.2.2017)
konateľmi žalobcu okrem žalovaného boli i ďalší dvaja i súčasní konatelia. Žalobca doteraz svoj návrh
žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, ba dokonca predložené fotokópie zo znaleckého posudku

potvrdzujú, že žalovaný z účtu žalobcu vybraté fin. prostriedky vložil do spoločnosti, tieto transakcie
boli vyznačené do peňažného denníka a do hlavnej knihy, takže u žalobcu nemohla vzniknúť škoda
a za žiadnych okolností žalovaný nezneužil fin. prostriedky na svoj osobný účel. Žalobca poukazuje
na nezrovnalosti v účtovníctve spočívajúce vo výpise z pokladne , pričom v súlade so zákonom
o účtovníctve, žiadnu inventarizáciu nevykonal, žiadny dôkaz do spisu nepredložil. Popiera tiež, že
by bol na valnom zhromaždení dňa 13.4.2017 žalovaný uviedol tvrdenia žalobcu, že fin. prostriedky

vybral pre seba, nakoľko predmetom valného zhromaždenia bolo právo odvolanie z funkcie konateľa
žalovaného. Žalovanému je znemožnený vstup do spoločnosti a vzťahy medzi spoločníkmi (žalobcu
a žalovaného) sú vážne narušené. Žalobca nezrovnalosti v účtovníctve pripisuje z časti aj konaním
účtovníčky, čo by v konečnom dôsledku znamenalo nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Práve
žalobca predložil do spisu listiny, ktorými preukazuje najmä pokladňa, že fin. prostriedky boli vložené

do podniku, z ktorých boli uhrádzané v hotovosti výdavky tak za nákup materiálu ako i na drobný
spotrebný materiál. Z uvedenej listiny vyplýva, že boli zaúčtované riadne fin. prostriedky. Poukazuje
na pokladňu a to dňa 14.2.2017 s označením P-3 príjem z VUB 545,- eur. Z uvedeného vyplýva, že
bolo bežnou praxou konateľov žalobcu dopĺňať stav pokladne z účtu v peňažnom ústave a to tak, že sa
vybrala hotovosť, ktorá sa vložila do pokladne žalobcu. Okrem strán konania , súd vo veci vykonal dôkaz

výsluch svedkyne Z. K., ktorá uviedla, že vie, čo je predmetom sporu. Bola zamestnankyňou začiatkom
združenia a následne žalobcu ako s.r.o.. Poznamenáva, že spolupráca troch konateľov žalobcu sa
začala na báze združenia podnikateľov a súbežne od r. 2014 bola založená i s.r.o. Bremeno podnikania
vykonávalo združenie. Koncom januára 2017 došlo k ukončeniu živnosti konateľov (troch) žalobcu a
od 1.2.2017 existovala už len s.r.o. Vzťahy medzi konateľmi v tomto období sa zhoršili - nevychádzali

najlepšie. Viedla pokladňu žalobcu vo forme účtovného denníka, do ktorého sa zapisovali príjmy a
výdavky z pokladne spoločnosti. Príjmy do pokladne tvorili platby v hotovosti za predaný tovar, alebo
dielo a výdavky väčšinou tvorili hotovostné nákupy, najmä guľatina, stolársky materiál. Dohoda medzi
tromi konateľmi (podnikateľmi v združení) bola taká, že na starosť p. M. a S. mali pílu a p. Č. stolársku
dielňu. Uvedené prevádzky boli od seba vzdialené cca 1 km. Jej kancelária bola pri stolárskej dielni.

Medzi príjmami do pokladne boli aj vklady jednotlivých konateľov a to tak, že z účtu spoločnosti vybrali
finančné prostriedky a vložili do pokladne. V prípade vybratia z účtu konateľmi a vloženia do pokladne sa
vyhotovil príjmový pokladničný doklad a zaevidoval sa ako dotácie pokladne, prípadne vybratie z účtu
a vloženie do pokladne. Mínusový stav v pokladni by nemal byť, je to logické. Treba však podotknúť,
že u žalobcu bolo tak, že sa má zaplatiť v hotovosti a bol nedostatok peňazí v pokladni, i napriek tomu,

ten ktorý konateľ cenu vyplatil, a takto vznikla mínusová položka. Konkrétne p. M. a p. S., ktorých som
nestretávala každý deň, len asi každé 2 -3 dni, mi predložili výdavkové pokladničné doklady a po
zaúčtovaní týchto dokladov automaticky program dal mínusovú položku. Teda mínus v pokladni vznikol
tak, že sa zaplatilo viac, než bolo v pokladni. Zakladá sa na pravde, že žalovaný dňa 3.2.2017 vložil do
pokladne žalobcu 10 000,- eur, ako výber z účtu. Finančné prostriedky dal do trezoru a po zaevidovaní

uvedenej sumy do pokladne vzhľadom k tomu, že bol mínusová stav, jeho súčet tvoril nižšiu sumu, než
skutočne vložené finančné prostriedky. Následne dňa 7.2.2017 vložil žalovaný do pokladne žalobcu 10
000,- eur ako výber z účtu, ktorý bol zaevidovaný do pokladne. U žalobcu pracovala do 14. alebo 15.
augusta 2017, presne si už nepamätá. Inventúra u žalobcu nikdy vykonaná nebola. Samotné účtovníctvo
za r. 2017 z dôvodu, že ukončila pracovný pomer, už dokončila iná pracovníčka. Mám vzdelanie strednú

priemyselnú školu strojárstvo. Nemá vyštudované účtovníctvo. Čo sa týka nákupu materiálu p. M. a
p. S. a to guľatiny bolo to tak, že menovaní dali hotovosť šoférovi, ktorý išiel pre guľatinu a zaplatil v
hotovosti. Väčšinou hotovosť zabezpečovali z výberu z účtu z banky a keď bolo dosť fin. prostriedkov
v pokladni tak sa platilo aj z pokladne. V pokladni väčšinou boli malé sumy od 100,- po max. 10
000,- eur. Rozdiel medzi pokladňou a trezorom spočíval v tom, že trezor je trezor, kde boli ukladané

väčšie finančné prostriedky a v pokladni menšie, ktoré sa konkrétne nachádzalo v hornom šuflíku jej
písacieho stola. Obe však tvorili jeden účtovný celok. Ak sa vyberala hotovosť z účtu a platilo sa za
kúpu guľatiny, bol zaevidovaný aj príjem hotovosti aj výdaj na kúpu guľatiny. Určite to bolo účtovne
takto zaevidované. Žalovaný vložil v oboch prípadoch finančné prostriedky a nakoľko v pokladni bolmínusový stav po započítaní prijatých finančných prostriedkov 10 000,- eur zostalo + niečo cez 7 000,-
eur. To sa nemohlo stať že z banky vybraté finančné prostriedky z účtu žalobcu na nákup guľatiny neboli
zaevidované ako príjem do pokladne, ale iba výdaj z pokladne na nákup guľatiny. Zakaždým boli všetky

transakcie zaevidované. Je otázne, či boli vybraté uvedené finančné prostriedky z účtu žalobcu. Trezory
boli na číselné kódy. Boli dva trezory, jeden na prízemí, kde sedela svedkyňa a druhý na poschodí.
Od dolného číselné kódy poznali všetci traja konatelia. V hornom nemá vedomosť. V hodnom trezore
boli uložené väčšie finančné prostriedky. Svedkyňa v postavení účtovníčky prepočítala vložené finančné
prostriedky od žalovaného 2 x po 10 000,- eur. Účtovníctvo vykonávala v programe MRP. Počas jej

práce mali prístup aj konatelia, lebo heslom nebolo nič chránené, ale oni tomuto programu nerozumeli.
Po ukončení jej pôsobenia prišli dve dámy, jedna účtovníčka a jedna pomocná, ktoré dokončovali
účtovníctvo za r. 2017. Z pokladne označenie „V“ znamená výdavok a „P“ príjem. Bol zaevidovaný
aj príjem za úhradu faktúr i v prípade časti prevádzky „píla“, keď konatelia M. a S. vedeli, že sa ide
predávať rezivo a im pripravila faktúru, u nich sa zaplatilo v hotovosti, ktoré peniaze buď odovzdali
do pokladne alebo si nechali u seba. Svedkyňa zakaždým vyplnila text v pokladni, bez textu nikdy

nezaúčtovala do pokladne žiadnu položku. To, že na pri príjme dňa 3.2.2017 a 7.2.2017 po 10 000,- eur
do pokladne nie je vyplnený text, je možné to iba tak, že to niekto fyzicky vymazal. Žiadnu transakciu do
pokladne nezaevidovala bez náležitého pokladničné dokladu. Finančné prostriedky 2 x 10.000 eur na
základe príjmového dokladu zo dňa 7.2.2017 a 3.2.2017 prijaté od VÚB Komárno ako dotácia pokladne
svedkyňa v postavení účtovníčky prevzala od žalovaného, t. j. od Q. Č.. V položke od koho prijíma je

označené VUB a nie meno Q. Č., preto, lebo to boli firemné peniaze, nie od Q. Č. a zakaždým uvádzala
takéto označenie „VUB“. V súčasnosti pracuje svedkyňa, u K. Č.. Žalovaný v predmetnej spoločnosti
je zamestnancom. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi : výpis z VÚB č.l. 3, fotokópia znaleckého posudku č. 17 z r. 2017 č.l. 5 - 17, trestné oznámenie
č.l. 18 - 19, výpis zo živnostenského registra č.l. 20, výdavkový pokladničný doklad č.l. 21, faktúra

č.l .22, fotokópia peňažného denníka č.l. 23 - 25, hlavná kniha č.l. 26 - 28, výpis z účtu VÚB č.l 29,
znalecká doložka č.l. 30, výpis z OR žalobcu č.l. 31 - 33, výpis z účtu VÚB č.l. 34, hlavná kniha analytickej
evidencie fotokópia č.l. 69, peňažný denník č.l. 71, dodatok k znaleckému posudku vo fotokópii č. l. 98
- 101, uznesenie Č.: Y.-XXX/X-A.-K.-XXXX zo dňa 20.3.2018 a výpis z pokladne 211 za obdobie od
11.2017 do 15.8.2017 a pripojený spis tun. súdu sp. zn. 8C/40/2017. Na základe takto vykonaného

dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
7. Žalobca je obchodná spoločnosť s.r.o., ktorého spoločníkmi sú Q. Č., Q. S. a R. M.. Menovaní
boli aj štatutárnymi zástupcami žalobcu v postavení konateľa. V mene spoločnosti konali samostatne.
Žalovanému funkcia konateľ zanikol dňa 13.4.2017. Z účtu žalobcu vedenej vo VÚB č. sk XX XXXX
XXXXXXXXXXXXXXXXdňa3.2.2017vybralžalovanývpostaveníkonateľažalobcu10.000.-eur,ktorý

následne vložil do pokladne spoločnosti a to fyzickým uložením do trezoru. O tejto skutočnosti vyhotovila
pokladníčka žalobcu Z. K. príjmový pokladničný doklad dňa 3.2.2017 s účelom platby dotácia pokladne.
Z účtu žalobcu vedenej vo VÚB č. sk XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 7.2.2017 vybral žalovaný
v postavení konateľa žalobcu 10.000.- eur , ktorý následne vložil do pokladne spoločnosti a to fyzickým
uložením do trezoru. O tejto skutočnosti vyhotovila pokladníčka žalobcu Z. K. príjmový pokladničný

doklad dňa 7.2.2017 s účelom platby dotácia pokladne. Istina 10.000.- eur prijatá do pokladne bola
riadne zaúčtovaná v hlavnej knihe žalobcu a súčasne zaevidované do pokladne 211 dňom 3.2.2017 s
dokladom P - 1 v sume 10.000.- eur po zaúčtovaní ktorej zostal zostatok 7.737,75.- eur.
Istina 10.000.- eur prijatá do pokladne bola riadne zaúčtovaná v hlavnej knihe žalobcu a súčasne
zaevidované do pokladne 211 dňom 7.2.2017 s dokladom P - 2 v sume 10.000.- eur po zaúčtovaní ktorej

zostal zostatok 23.540,13.- eur. U žalobcu inventúra ku dňu skončenia jeho funkcie konateľa a ani v
inom období vykonaná nebola. Vzťahy medzi spoločníkmi žalobcu a to Q. Č., Q. S. a R. M. sú narušené.

8. Podľa § 133 Obchodného zákonníka

(1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený
konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do
obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.

(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také
obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.9. Podľa § 134 Obchodného zákonníka

Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje
súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

10. Podľa § 135 Obchodného zákonníka

(1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam
spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

(2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku
a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade
so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť

výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo
mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

11. Podľa § 135a Obchodného zákonníka

(1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť
škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú

uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti.

(2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá

spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu
spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak
je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo
stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú

dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

(4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa,
sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o

urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a
ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo
spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.

(5)Nárokyspoločnostinanáhraduškodyvočikonateľommôžeuplatniťvosvojommeneanavlastnýúčet

veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov
1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť
vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

12. Podľa § 373 Obchodného zákonníkaKto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú
druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť.

13. Podľa § 6 zákona č. 431/2002 Z.z.

(1) Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10).

(2) Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba
na základe účtovných dokladov.

(3) Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa
§ 29 a 30.

(4) Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku
individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa §
17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez
ohľadu na ich sídlo (ďalej len "konsolidovaný celok"), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny

účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

(5) Účtovná jednotka zostavuje
a) riadnu účtovnú závierku,

b) mimoriadnu účtovnú závierku,

c) priebežnú účtovnú závierku ( § 18), ak tak ustanovuje osobitný predpis. 1

14. Podľa § 9 zákona č. 431/2002 Z.z.

(1) Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2.

15. Podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z.

(1) Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f)podpisovýzáznamosoby(§32ods.3)zodpovednejzaúčtovnýprípadvúčtovnejjednotkeapodpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

(2)Účtovnájednotkajepovinnávyhotoviťúčtovnýdokladbezzbytočnéhoodkladupozistenískutočnosti,
ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu
spôsobom podľa § 8 ods. 5.16. Podľa § 11 zákona č. 431/2002 Z.z.

(1) Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách.

(2) Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období
priebežne.

(3) Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný
zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom
účtovníctva.

17. Podľa § 12 zákona č. 431/2002 Z.z.

(1) Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
a) v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje
zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,

b) v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej
sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a
záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.

(2) Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje najmä
tieto údaje:
a) stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,

b) súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac,

c) zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(3) Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch.

(4) V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku.

(5) Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách podľa odseku 1, sa vykonáva na
podsúvahových účtoch.

(6) Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovom rozvrhu, ani zriaďovať
účty mimo účtovných kníh.

18. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu proti žalovanému je
nedôvodný. V prejednávanej veci žalobca svojim návrhom sa domáhal proti žalovanému titulom náhrady

škody voči bývalému štatutárnemu zástupcovi podľa § 135a Obchodného zákonníka. Vzťah medzi
spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa § 261 ods. 3 písm. a); je to teda absolútny obchodnoprávny
vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa
za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa teda v rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia odsekov
2 až 5 spravuje aj režimom podľa § 373 a nasl. (objektívna zodpovednosť). Zodpovednosť konateľov

je síce objektívna (nevyžaduje sa zavinenie), ale je možné uplatniť liberačné dôvody podľa odseku
3. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu
(najmä zo zmluvy). Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho
porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku
na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle

od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Pre
obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v § 373 až
386 OBZ. Okrem tejto všeobecnej úpravy Obchodný zákonník obsahuje osobitnú (špeciálnu) úpravu
náhrady škody, konateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným ( § 135a), Osobitné úpravy náhradyškody majú prednosť pred všeobecnou úpravou (§ 373 a nasl.). Všeobecná úprava sa použije v prípade,
keď osobitná úprava niektorú otázku nerieši, t.j. všeobecná úprava sa v tomto prípade použije ako
doplnková úprava k osobitnej úprave. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú:

a) protiprávny úkon, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom
a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od
zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený a musia byť súčasne splnené. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti

vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Vznik škody
Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd:
skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva
v zmenšení majetku poškodeného. Žalobca v konaní v rámci splnenia prostriedkov procesného útoku
na preukázanie dôvodnosti návrhu svoju povinnosť nesplnil , dôvodnosť návrhu nepreukázal. V konaní
nebolo sporné , že žalovaný v postavení konateľa vybral z účtu žalobcu finančné prostriedky 2 krát po

10.000.- eur v dňoch 3.2.2017 a 7.2.2017. Žalobca však nepreukázal, že by u neho došlo k zmenšeniu
majetku práve o vyššie uvedenú istinu. Z predloženej fotokópie časti znaleckého posudku žalobcom
ako i z výpovede svedkyne vyplýva, že žalovaný finančné prostriedky tvoriace predmet sporu vložil do
pokladne žalobcu. Následne pokladníčka žalobcu o účtovnej transakcií vystavila príjmový pokladničný
doklad a súčasne príjem finančnej hotovosti zaevidovala do hlavnej knihy aj do pokladne 211. Žalobca

v konaní nepredložil a ani neoznačil dôkaz, ktorý by bol preukázal, že u neho došlo ku vzniku škody, t.j.
došlo k zmenšeniu jeho majetku. Žalobca v konaní nepreukázal ani porušenie povinností žalovaného ,
ako konateľa žalobcu v tom , že finančné prostriedky z účtu žalobcu bol žalovaný použil na vlastné
potreby, čím by bol porušil svoju povinnosť konať v prospech spoločnosti. Nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal zákonné podmienky náhrady škody , súd jeho návrh zamietol. K jednotlivým námietkam

žalobcu , súd poznamenáva nasledovné. Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sú podnikatelia účtujúci v sústave podvojného
účtovníctva povinní viesť tieto účtovné knihy: denník, hlavnú knihu.
V denníku, ako aj v hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady daného účtovného
obdobia, ale odlišujú sa svojou štruktúrou. V denníku (resp. účtovnom denníku, ako je zaužívané v praxi)

sa účtujú účtovné prípady chronologicky. V hlavnej knihe sú účtovné prípady usporiadané z vecného
hľadiska systematicky na syntetických a analytických účtoch uvedených v účtovom rozvrhu. Využitím
údajov z hlavnej knihy vie účtovná jednotka získať informácie o vybraných skutočnostiach v účtovníctve,
napríklad aj o hotovosti v pokladniciach. Legislatíva neukladá požiadavku vedenia pokladničnej knihy
v sústave podvojného účtovníctva podnikateľov, a to ani v prípade evidencie tržieb elektronickou

registračnou pokladnicou. Stav a pohyby (príjmy a výdavky) hotovosti sa v podvojnom účtovníctve účtujú
na účte 211 - Pokladnica. V pokladničnej knihe sa účtuje na základe účtovných dokladov , ktorými sú príjmový pokladničný doklad
(PPD) alebo výdavkový pokladničný doklad (VPD). Účtovné zápisy sa vykonávajú v časovom slede
(chronologicky) tak, ako v účtovnom období vznikajú. Zákon o účtovníctve ukladá podnikateľom vykonať

inventarizáciupokladnicekudňu,kuktorémusazostavujeúčtovnázávierka.Účtovnájednotkazostavuje
riadnu účtovnú závierku alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Riadnu účtovnú závierku zostavuje k
poslednému dňu účtovného obdobia a k tomuto dňu má povinnosť vykonať aj inventarizáciu pokladnice.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku,
záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. V rámci inventarizácie sa

vykonáva inventúra, ako aj prepočítanie konečného stavu peňažných prostriedkov v hotovosti. Žalobca
v konaní nepredložil inventarizáciu u žalobcu a v konaní vypočutá svedkyňa - bývalá pokladníčka
žalobcu potvrdila, že žiadna inventarizácia vykonaná nebola. Predmetný dôkaz by mohol slúžiť na
preukázanie tej skutočnosti, či u žalobcu v skutočnosti došlo ku vzniku škody t.j. k zmenšeniu jeho
majetku. Bez uvedeného dôkazu nie je možné ustáliť vznik škody u žalobcu. Svedkyňa - bývalá

pokladníčka žalobcu potvrdila, že účtovné záznamy v pokladni 211 vykonávala postupne podľa poradia
a na základe preložených účtovných dokladov konateľmi. Nakoľko pred vkladom finančnej hotovosti
žalovaným dňa 3.2.2017 pokladňa 211 vykazovala stav -2.262,25.- eur , po vklade 10.000.- eur zostáva
rozdiel 7.737,75.- eur, čo je správny výpočet. Svedkyňa aj zdôvodnila , že konatelia hotovostné platby
vykonávali mimo pokladne a tak mohol vniknúť mínusový stav v pokladni po zaevidovaní účtovných

dokladov.
19. Súd dôkazné návrhy žalobcu na výsluch svedkyne ako i konateľov zamietol nakoľko žalobca nesplnil
základný predpoklad a to preukázanie vznik škody. Predmetnom prípade sa jedná o škodu žalobcu
vyplývajúc z jeho účtovníctva. Navrhnutá svedkyňa ako i konatelia sa mali vyjadriť k okolnostiam, čižalovaný vyhlásil alebo nie, že finančnú hotovosť tvoriaci predmet sporu si prisvojil. Ani v prípade
potvrdenia vyhlásenia žalovaného by škoda, zmenšenie jeho majetku u žalobcu preukázaná nebola,
nakoľko v jeho účtovníctve sú zaevidované finančné prostriedky tvoriace predmet sporu.

20. Podľa § 255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v
konaní.

21. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.