Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Er/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Gáborová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6715205187.4

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému S. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. XXX/XX, XXX XX C.,
Š. X. K., R..Č.. Ú. H. N. R. X. K. C. C., vedenej pod sp. značkou EX 1143/15 súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, Zvolen, na vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 760,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,82 Eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal dňa 21.04.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 760,43 EUR

s príslušenstvom. Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 18Er/165/2015-45 zo dňa 27.10.2017 poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo
výške 760,43 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn.: IA-
C/0314/0115 zo dňa 17.04.2014. Dňa 13.11.2015 doručila spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. tunajšiemu
súdu návrh na zmenu účastníka konania zo spoločnosti Poštová banka, a.s. na spoločnosť PRO

CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Okresný súd Zvolen
uznesením č.k. 18Er/165/2015-43 zo dňa 04.01.2016 pripustil zmenu účastníka konania vedeného pod
sp. zn. 18Er/165/2015 a to tak, že namiesto pôvodného oprávneného: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340
890,sosídlomDvořákovonábrežie4,81102 Bratislava,vstupujedokonania: PROCIVITAS,s.r.o.,IČO:
45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Súd lustráciou v Obchodnom registri zistil, že
oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,

ku dňu 09.08.2017 zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, ktorá sa stala právnym nástupcom oprávneného.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 18Er/165/2015-57 zo dňa 30.03.2021 rozhodol, že pokračuje v
konanísospoločnosťouBENCONTCOLLECTION,a.s., IČO:47967692,sosídlomVajnorská
100/A, Bratislava, ktorá sa stáva účastníkom exekučného konania namiesto zaniknutého oprávneného
PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava.

2.Súdnyexekútorpostúpilsúdudňa28.07.2020podaniepovinnéhooznačenéako„Návrhnazastavenie
exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ust. § 57 ods. 1 písm. a) až m) vedenej
na základe exekučného titulu Rozhodcovský rozsudok“. V uvedenom podaní povinný uviedol, že
podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) až m) Exekučného poriadku a
žiada, aby súd exekúciu zastavil, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli

k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu
iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Uviedol, že súd nemal vôbec poveriť súdnehoexekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými
mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, exekúcia je v rozpore s dobrými
mravmi. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na

podklade exekučného titulu Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodcovský súd. Povinný žiada,
aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Súd v
exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Povinný dal
do pozornosti súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ecdo 91/2015, kde súd potvrdil uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3CoE/361/2013 zo dňa 10.07.2014 a uznesenie Okresného súdu

Senica sp. zn. 6Er/377/2013zo dňa 03.04.2013, kde súd zastavil exekúciu a uznal, že rozhodcovská
doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej
možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku
toho neplatná, pretože spôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže

založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok je nulitný
a ako exekučný titul je neúčinný a nespôsobilý, preto bolo potrebné exekúciu zastaviť. Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy NS
145 Cdo 375/2012, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich
samotné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v

právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov
v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej
zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21
ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta

klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ - „práva patria bdelým“ alebo
„nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné, v spotrebiteľských

veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade

zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Povinný v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn.: 5Cdo 230/2011. Tiež poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 24XECdo/5/20156 zo dňa 31.05.2017, kde Najvyšší súd riešil

dovolanie oprávneného voči Uzneseniu Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 24Er/733/2008, kde súd
zastavil exekúciu a odôvodnil to nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a
Uzneseniu Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 23CoE/299/2013, kde odvolací súd potvrdil uznesenie
okresného súdu. Najvyšší súd SR dovolanie oprávneného odmietol a uviedol, že rozhodcovská doložka
mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky,

pretože nebola dohodnutá individuálne, ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy
a spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného
ako spotrebiteľa, keďže ho nútila, v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou na rozhodcovskom
súde. Povinný uviedol, že keďže mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jeho vecprerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
dôkazom, žiada súd, aby v jeho veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe,
ktorého je vykonávaná exekúcia sp. zn. EX 9879/08 je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný

a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Povinný
poukázalnaskutočnosť,žesúdnepodrobilsúdnejkontrolespotrebiteľskúzmluvu:súdnevykonaldôkazy
pre spravodlivé rozhodnutie vo veci; súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je; súd neurčil,

či je zmluva platná alebo nie z úradnej povinnosti; súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu; súd
nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy
boli použité nekalé obchodné praktiky; súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady
93/13/EHS. Povinný uviedol, že základným predpokladom pre úspešné a zákonné vedenie exekúcie
oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, pričom riadnym exekučným
titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a

materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom
predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu . Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného
poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky
formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú

napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania
rozhodnutia, teda, či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v
rozhodnutídostatočneindividualizovaní.Materiálnympredpokladomvykonateľnostijetiežurčenielehoty
na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu,

pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá
povinnosť alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je
exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto
rozsahu je exekučný súd povinný skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak
niektorú z týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o
zastavení exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom
jenevyhnutnéskúmaťnielenformálnenáležitostiexekučnéhotitulu,aleajto,čijenajehozáklademožné
exekúciu vykonať. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade

s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinný namieta skutočnosť, že súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Je sporné, či príslušný súd preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a
teda pri preskúmavaní mali a mohli zistiť rozpor so zákonom, rozhodcovská doložka v spotrebiteľských

zmluvách je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa.
V prípade vymáhaných nárokov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už
len zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd po dôkladnom preskúmaní všetkých
uvedených skutočností a po vykonaní všetkých dôkazov exekúciu zastavil a rozhodol, že povinný nie

je povinný uhradiť trovy exekúcie.

3. Podľa § 243h Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

3.1 Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

3.2 Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.3.3 Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

3.4 Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

3.5 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

3.6 Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

3.7 Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

3.8 Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

3.9 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

3.10 Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

3.11 Podľa čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu.

3.12 Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

3.13 V zmysle článku 2 ods. 5 zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade

s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II Časti Všeobecných obchodných podmienok.
Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej
uzatvorenia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a
jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

3.14 Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, banka a klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a)

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútua rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Podľa bodu 2 v 1. časti všeobecných obchodných podmienok - „Definícia pojmov“
- rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Sa, vložka č. 3157/B.

4. Súd na základe podania povinného opätovne preskúmal spisový materiál. Okresný súd Zvolen
poverením zo dňa 27.10.2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na uspokojenie

pohľadávky pôvodného oprávneného vo výške 760,43 Eur istiny s príslušenstvom. V exekučnom titule
bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 760,43 Eur, úrok vo výške 25,50
% ročne zo sumy 760,43 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 760,43 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 502,12 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške
43,42 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 65,30 Eur. V predmetnej exekučnej

veci je pokladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.: IA-C/0314/0115 zo
dňa 17.04.2014. Rozhodcovskému súdu však jeho právomoc rozhodovať spor neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získava až na základe dohody medzi účastníkmi sporu obsiahnutej
v rozhodcovskej zmluve. Práve rozhodcovská zmluva je aj základom právomoci rozhodcu, ktorý

je na jej základe povolaný právne aprobovaným spôsobom k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dobrovoľný akt súkromnoprávnej povahy. Pričom
výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie, ktorému zákon priznáva silu exekučného titulu,
a teda spôsobilosť byť podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučný titul musí byť vykonateľný po
formálnej, aj materiálnej stránke. Súd preskúmal predmetný rozhodcovský rozsudok, pričom zistil, že

oprávnenýakododávateľapovinnýakospotrebiteľuzavrelidňa11.05.2011zmluvuoúvere č.
4944400111. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľavovýpisezObchodnéhoregistra,akoajvzhľadomktomu,žesúdujezrozhodovacejčinnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.
Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy - subjektov právneho vzťahu

je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s
poukazom na znenie Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na znenie § 1 ods. 2, 3 a § 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto zákonom bola v zmysle jeho prílohy č. 3 prebratá do

právneho poriadku SR smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v.
ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990)
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998).
Smernica 87/102/EHS v článku 2 ods. 1 obsahuje negatívne vymedzenie, na ktoré druhy úverov sa

nevzťahuje, táto úprava smernice je v podstate zhodná s citovaným ustanovením § 1 ods. 2 a 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 1 ods.1 smernice 87/102/EHS sa táto smernica vzťahuje na
zmluvy o úvere, teda na všetky úvery s výnimkou tých, ktoré sú z jej pôsobnosti vylúčené článkom 2
ods.1. Z uvedeného teda vyplýva, že na základe zásady nepriameho účinku je bez výnimky na právny
vzťah zo zmluvy o úvere daná pôsobnosť ustanovení predmetnej smernice 87/102/EHS, ale aj predpisu

ktorým bola do právneho poriadku SR implementovaná - zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej s
poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v súlade so zásadou
nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, prostredníctvom ktorých
bola implementovaná do právneho poriadku SR.

5. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany vnútroštátneho zákonodarcu neustále dopĺňaný
a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte jes účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní.

6. V posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 10, II Časti
Všeobecných obchodných podmienok. Z rozhodcovskej doložky bolo zistené, že banka a klient sa
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú

z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient,
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa

jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecnému súdu. Súd má za to, že dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ
vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah
zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská

doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade
so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05.04.1993. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa
nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi
rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K.
Štandardné zmluvy. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. s 214). Súd dospel k názoru, že predmetná rozhodcovská

doložka je nekalá aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
„vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený

pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“. Povinný ako spotrebiteľ
pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude zažalovaný na rozhodcovskom súde, „vyžaduje sa,
aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde“. Podľa názoru súdu možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia.

Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva štátny súd.

7. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé
rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z

neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i
materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a lehota na splnenie, ktorá v ňom bola stanovená uplynula. Kým materiálna vykonateľnosť
rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a
povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie.

Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V
predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od

rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Nakoľko teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne,
rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania
rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či

exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto
právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/0115 zo dňa 17.04.2014nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku zastavil, a teda rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

8. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie

nároku.

8.1 Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8.2 Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti

podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

10. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14
a § 15 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19
Eur bez DPH.

11. V zmysle § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti: táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť
vynaložených výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne
vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

12. V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu
vo výške 11,75 Eur za tieto výdavky:
- poštovné poplatky 11,75 Eur

13. Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu v zmysle ustanovenia § 196

Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň zo sumy 44,94 EUR (33,19 Eur + 11,75
Eur), t.j. sumu 8,99 EUR. Súdnemu exekútorovi tak patria trovy exekúcie vo výške 53,93 Eur vrátane
DPH. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov exekučného konania oznámil, že bolo uhradené 10,11
Eur, teda súdnemu exekútorovi tak patria trovy exekúcie vo výške 43,82 Eur.

14. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie.

15. Na úhradu trov exekúcie bol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazaný oprávnený,

nakoľko zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na začatie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorý nebol vykonateľný. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie v
celkovej výške 43,82 Eur, ktoré je povinný nahradiť oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie
vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.

V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.