Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120208622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120208622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v sporovej veci žalobcu:

STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovanej: E. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. cesta 1, G., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať 1-izbový byt č. X, o výmere XX,XX m2 na 1. podlaží bytového domu
súpis. č. XXXX, postaveného na parcele reg. „C“ parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, na ul. W. cesta X v
G., zapísaného na LV č. XXXX, obec a katastrálne územie G., a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.11.2020, doručenou súdu dňa 12.11.2020, domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať 1-izbový byt č. X o výmere XX,XX mX na
1. podlaží bytového domu súpis. č. XXXX postaveného na parcele reg. „C“ parc. č. XXXXX/X o výmere
XXX mX na ul. W. cesta X v G. zapísaného na LV č. XXXX, obec a katastrálne územie G. (ďalej len
„byt“), pozostávajúci z jednej izby, predsiene a príslušenstva, do X dní od právoplatnosti rozsudku, ako
aj povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXX na ulici W. cesta

X v G., a to na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007, zaevidovanej na súde
pod reg. č. 1SprV/449/2009. Žalovaná užíva byt na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.11.2019,
pričomnájombytuskončiluplynutímdobyurčitejdňa30.09.2020.Žalobcapísomnevyzvalžalovanú,aby
predmetný byt vypratala a odovzdala žalobcovi. Na predmetnú výzvu žalovaná do dňa podania žaloby
nereagovala a byt užíva bez platnej nájomnej zmluvy. Právne žalobca žalobu odôvodnil poukazom na
ustanovenie § 126 ods. 1 OZ. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o nájme bytu zo dňa 12.11.2019,
Prílohu číslo 1 k Zmluve o nájme bytu, Predpis mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu

platný od 1.10.2019, Súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nájom bytu, predĺženie platnosti zo dňa
22.04.2015, Výpis z LV č. XXXX, Výzvy na vypratanie zo dňa 19.10.2020 s fotokópiami doručeniek.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila v podaní doručenom súdu 03.05.2021, kde uviedla, že byt
užíva s deťmi a plne si uvedomuje, že žalobca eviduje pohľadávku na službách. V lokalite kde býva
nemá každá rodina merač stočného, nedoplatok na službách vznikol z dôvodu poplatkov za stočné,
ktorý by mal byť rozpočítaný podľa bytov. V byte žije žalovaná s maloletými deťmi, jej príjem nepostačuje

na pokrytie nedoplatku, preto požiadala žalobcu o splátkový kalendár a uhradila dve splátky. Má záujem
o obnovenie nájomného vzťahu. Nájomné má uhradené, nedoplatok je za služby a tento sa snaží riešiť.
Nemá inú možnosť bývania, už v minulosti bývala aj na ubytovniach.4. Žalobca sa v konaní ďalej vyjadril, že nie je sporná skutočnosť skončenia platnosti nájomnej zmluvy.
Byt je nižšieho štandardu a postup pri jeho prenájme upravujú všeobecne záväzné nariadenia mesta
Trnava, ktoré je aj vlastníkom bytu. Výlučne vlastník je oprávnený udeliť súhlas s prenájmom bytu, za

podmienky, že žiadateľ nemá nedoplatok voči vlastníkovi. Žalovaná má voči mestu Trnava nedoplatok
za služby spojené s užívaním bytu vo výške 3.170,71 eur, ktorý je súdne a exekučne vymáhaný.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovanej (§ 295 CSP), pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX.0 pre katastrálne územie G. vyplýva, že W. G. je okrem iného
vlastníkom budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXXX/X, v ktorej sa nachádza aj predmetný
byt. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.10.2019 vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú od 10.10.2019
do 30.09.2020 so žalovanou ako nájomcom.

7. E. pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že požiadala o splátkový kalendár, so splátkou
vo výške 200 eur mesačne a zároveň požiada o obnovenie nájomného vzťahu. Do omeškania sa dostala
z dôvodu vynaložených nákladov na pohreb. Finančné prostriedky má z výživného na jej maloleté deti
vo výške 400 eur mesačne a zo štátnych sociálnych dávok. Iné bývanie zabezpečené nemá.

8. Podľa Čl.8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

10. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

11. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(1) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. (2)

12. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

14. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

15. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

16. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú

náhradu. 5h)

17. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú
náhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez

zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia
a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.18. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby
na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti
takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené

užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s
takýmto predmetom konania.

19. Žalobca sa domáhal voči žalovanej vypratania predmetného bytu z dôvodu, že žalovaná užíva byt
bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby bola uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala

žalovanú predmetný byt užívať po tom, ako pôvodná nájomná zmluva na byt, uzavretá na dobu
určitú, uplynula dňa 30.09.2020. V konaní nebolo sporné, že medzi vlastníkom bytu, resp. správcom
a žalovanou nie je uzavretá riadna nájomná zmluva, a súd mal za preukázané, že žalovaná užíva
predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto jej bola vo výroku I. rozsudku uložená povinnosť predmetný
byt vypratať.

20. Súd má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je možné nevyhovieť
požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaná ani netvrdila, že existuje titul, ktorý by
svedčal k užívaniu predmetného bytu. Žalovaná si povinnosti nájomcu neplnila a na tom nemení nič ani
skutočnosť, že vyjadrila ochotu uhrádzať dlžné platby za byt. Zo správania sa vlastníka a žalovanej má
súd za to, že nedošlo k prípadnému uzavretiu nájomnej zmluvy, a to ani konkludentne, keď v konaní ani

žalobca a ani žalovaná netvrdili, že jej vlastník bytu dovolil užívať predmetný byt. S ohľadom na to, že
uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentne je dvojstranný právny úkon, nemožno v danej veci vyvodiť
právny záver, že vznikol medzi stranami sporu nájomný vzťah konkludentne, pričom uvedené žiadna zo
strán ani netvrdila. V čase podania žaloby, ani v čase rozhodovania, nemala žalovaná uzavretú nájomnú
zmluvu na predmetný byt, a teda nemala platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte.

21. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je
vlastníkom veci (alebo je oprávnený mať vec u seba - § 126 ods. 2 OZ), vydania ktorej sa od žalovanej
strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku vlastníka
bytu má právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovanej do vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I. vyhovel.
V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením poskytnutia bytovej náhrady, žalovaná v konaní nepoužili
poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa zaoberal aj možnosť bytovej náhrady, nakoľko

nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú a skončil dňa 30.09.2020, rozhodol súd tak, že uložil
žalovanej povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas
totiž nájomca v zásade nemá právo na bytovú náhradu.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd žalovanej určil na splnenie povinnosti vypratať byt v
súlades§232ods.3CSPprimeranúdlhšiulehotu60dníodprávoplatnostirozsudku,zdôvodu,ženemá
vyriešenú svoju bytovú otázku, pričom má maloleté deti. Uvedená lehota môže slúžiť aj na prípadné
vyrovnanie dlhu na nájomnom a získanie súhlasu vlastníka na uzavretie novej nájomnej zmluvy.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 a 2
CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená

plný nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania, o čom súd
rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať.O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).