Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1521201189.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. dieťa: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N.- A., t. č. Y. pre deti a rodiny F., so sídlom N. XX/A, N. a otec - M. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N.- G. S., v konaní na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
U., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje mal. U. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s účinnosťou od 18.03.2021
s tým, že matka je oprávnená mal. U. zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na mal. U. v sume 100 Eur mesačne s účinnosťou od 18.03.2021 vždy
do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.03.2021 do 30.11.2021 v sume 445 Eur súd
povoľuje otcovi splácať v splátkach po 45 Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

IV. Súd styk otca s mal. U. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby súd zveril mal. U. do jej starostlivosti a otcovi
určil výživné s účinnosťou od podania návrhu na súd, taktiež nateraz neupraviť styk otca s dieťaťom ,
aby to ostalo len na dohode rodičov.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín
pojednávania, síce má predvolanie na pojednávanie doručené zákonným spôsobom. Otec bola
ajtelefonicky pracovníčkou súdu upovedomený o termíne pojednávania a sám žiadal doručovať mu
lisitny na OÚ Bratislava - G. S.. Z toho dôvodu súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle §
31 C.m.p.

3.Súdvykonaldokazovanievýsluchommatkyakolíznehoopatrovníka,rodnýmlistomdieťaťa,lustráciou
v Sociálnej poisťovni na zsitenie zamestnávateľov rodičov dieťaťa, správou od matky otca dieťaťa,
potvrdením o príjme matky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:4. Mal. U. je dieťa narodené z druhovského pomeru, je v celodennej starostlivosti matky. Otec dieťaťa
nebýva s maloletou a jej matkou v spoločnej domácnosti. Otec od augusta 2021 posiela matke na výživu
maloletej sumu 100 eur, ale pred tým jej n a dcéru žiadne výživné neposielal.

5. Matka je narodičovskej dovolenke, poberá mesačne rodičovský príspevok XXX,XX eur a rodinné
prídavky XX,XX eur. P. U. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť. Matka býva s maloletou v Y. pre
deti a rodiny F., pritom s bývaním má mesačné výdavky v sume XX,XX eur. Matka žiadala, aby len ona
bola oprávnená dieťa zstaupvoa ťa sprvovať jeho majetok, lebo otec sa o dcéru vôbec nezaujíma. Z

tohto dôvodu aj žiadala neupraviť styk otca s dieťaťom, čo bude znamenať, že mu v styku brániť nebude
a nechá to skôr na ich rodičov skej dohode. K svojim mesčným výavkom vuiedla, že mesačne spláca
oddlžnneie pre svoj osobný bankrot v sume po 14 eur. Matka má základné vzdelanie. Maloletá je ešte
plienková.Výdavkynadcéruzosumarizovalacelkovosumou120euraž210eur,pritompresnejednotlivé
mesačné pravidelné výdavky na dieťa jasne špecifikovala. (Výdavky má na dieťa hlavne na stravu 100
eur, hygienu 50 eur, oblečenie 30 eur, zdravot.starostlivsoť 30 eur).

6. Matka k otcovi dieťaťa uviedla, že jej tvrdil, že je automechanik. Nevie kde pracuje, nepozná jeho
príjem. Podľa jej tvrdenia ani starí ordičia dieťaťa ( matka otca) nemá o maloletú záujem, síce vie o jej
existencii.
7. Súd v záujme zistenia pomerov otca aplikujúc vyšetrovaciu zásadu v zmysle príslušných ustanovení

CMP vykonal dopyt na matku otca dieťaťa. Táto však súdu oznámila, že so synom nie je v žiadnom
kontakte od roku 2010 a že mal by mať len základné vzdelanie, nevedela súdu poskytnúť žiadne
informácie. Lustráciou v Sociálnej poisťovni ohľadom zamestnávateľov otca súd zistil, že naposledy
pracoval od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX na dohodu o pracovnej činnosti vo firme R. s.r.o. a jeho
vymeriavací zákald bol len v mesiaci júl XX,XX eur. U. v registri obyvateľov SR súd zistil, že otec

okrem mal. U. nemá žiadne maloleté deti, ku ktorým by bol vedený ako otec. Otec nie je evidovaný ako
nezamestnaný na Úrade práce , sociálnych vecí a rodiny.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo

jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na
jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní

dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi.

19. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby

základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť

sa v konkurencii.

20.Vykonanýmdokazovanímmalsúdobjektívnepreukázané,ženávrhmatkyjepodanýdôvodne,keďže
matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti, na výživu maloletej jej otec prispieval a až od augusta
2021 jej posiela 100 eur mesačne, čiže zaplatil doposiaľ len v mesiacoch august at až november, t.j.

4 mesiace. S mal. U. sa otec nestretáva. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. dieťa neboli zistené
žiadne nedostatky, súd zveril U.o jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 18.03.2021, kedy bol súdu
doručenýnávrhnasúd.Súdurčil,želenmatkaje oprávnenádieťazastupovaťaspravovaťjehomajetok,
lebo aktuálne sa otec o dieťa nezaujíma a matka potrebuje riešiť rôzne záležtisoti ohľadom maloletej a
otec nie je „po ruke“, aby mohol za dieťa rovnako konať. Súd určil tiež výživné od 18.03.2021. Súd mal

preukázané, že matka má netto mesačný príjem 275,90 eur ako rodičovský príspevok, poberá rodinné
prídavky na jedno dieťa 25,50 eur. Iný príjem nemá. Žije v Y. Matka okrem U. inú vyživovaciu povinnsoť
nemá.

21. Pri zisťovaní pomerov otca súd zisitl, že nie je na Slovensku vedený ako evidovaný nezamestnaný,

ani ako živnostník. Lustráciou v registri obyvateľov súdu zistil, že otec okrem mal. U. nie je zapísaný ako
otec k žiadnemu inému dieťaťu. Taktiež nepoberá podporu v nezamestnanosti ani žiadne sociálne dávky.
Otec nevlastní motorové vozidlo. Ďalej súd prihladial na vzdelanie otca ako aj fakt, aká je priemerná
mzda zamestnanca s obdobným vzdelaním ako má otec na území Slovenskej republiky. Súd mal v
konaní preukázané, že otec má len základné vzdelanie ( takt uviedla jeho matka v písomnej správe).

Sekundárne prihlidal na fakt, že otec nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, o ktoré by sa musel
pravidlene starať a teda nič mu nebráni pracovať hoc aj na zmeny či mimo miesta trvalého bydliska. Súd
pri určovaní výšky výživného posudzoval nie len možnosti povinného rodiča, ale aj jeho schopnosti a
ustálil si ako je „potencionálny“ mesačný príjem vo výške 800 eur. Ide o štandardný netto mesačný príjem
dosahovaný v fabrikách zamestnancami ( dokonca so základným vzdelaním) v priemyselných parkoch

v okolí Bratisalvy. Následne súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe počítať
výživné pri veku mal. U. ako najviac 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu vydeliť počtom maloletých detí,
ktoré sú na otca výživou odkázané. Súd vychádzal z potencionálneho príjmu 800 eur u otca. 20% z 800
eur predstavuje sumu 160 eur. Zároveň súd prihliadal na fakt, že aktuálne objektívne emsačné výdavkyna dieťa sú cca 200 eur a otec mesačne na dieťa paltí po 100 eur. Vzhľadom na v yššie uvedené súd
určil pri terajšom veku maloletej výživné otcovi v sume 100 eur mesačne, lebo maloletá nechodí ešte ani
do škôlky. Pokaiľ bude dieťa chodiť do škôlky, matka bude mať na maloletú rozhodne vyššie výdavky

atu súd apeluje skôr na rodičov, halvne otca, aby v tom prípade začal aj dobrovolne prispievať matke
minimálne polovčnou sumou výdavkou na škôlku. Súd sa vyporiadal aj z tvrdením matky, že aktuálne
otec nejaví o dieťa žiadny záujem a preto súd rozhodol, že nateraz neupravil jeho styk s dieťaťom v
zmysle návrhu matky, ale neurčil styk ( t.j. styk ostáva neobmedzený). Pokiaľ v budúcnosti príde k zmene
skutkových okolností a budú vznikať problémy v styku otca s dieťaťom ( za predpokladu, že sa bude

otec styku vôbec domáhať), matke nič nebráni podať si samostatný návrh na určenie kokrétneho styku.

22. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 18.03.2021, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 18.03.2021 do 30.11.2021 ( lebo súd rozhoduje 30.11.2021., t.j. po 15. tom dni v mesiaci)
vo výške 445 eur ( výpočet: za 14 dní mesiaca marec: 14/31 dní x 100 eur = 45,16, zaokrúhlene 45 eur.
Za mesiace 4/2021 - 7/2021: 4 x 100 eur. V mesiacoch 8-11/2021 zapaltil na výživnom reálne 4 x 100

eur. Čiže nedoplatok je 45 eur +400 eur = 445 eur). Súd mu povolil splácať nedoplatok v mesačných
splátkach po 45 eur splatných spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho
mesačného platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd z zaužívanej
súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 1 roka. Súd záverom dodáva, že otcovi ale nič nebráni
vyplatiť nedoplatok jednorázovo či vo vyšších mesačných splátkach.

23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa,

pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.