Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201651
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:1020201651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu B. R., nar. XX.X.XXXX,

bytom G. XXXX/XX, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o.,
Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 24.9.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 24.9.2020, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol jeho odvolanie a potvrdil
rozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústrediač.XXXXXXXXXXXzodňa5.5.2020zamietajúcejehožiadosť
o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

2. Namietal, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil tým, že nevzal
do úvahy celú dobu jeho dôchodkového poistenia, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní

výsluhového dôchodku.

3. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozhodnutí sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.8.2012, v zmysle ktorého priznanie výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie

dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov.

4. Žalovaný podľa jeho názoru konal tiež v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach, v zmysle ktorého, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne
nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených
podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie

dávky.

5. Žalobca má za to, že žalovaný nerešpektoval výkladovú prax a rozhodol v extrémnom nesúlade
s obsahom právnej praxe, nakoľko celková doba poistenia nemôže byť u výsluhových dôchodcovposudzovaná odlišne. Postupom žalovaného by určitá kategória poistencov bola znevýhodnená v
porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a jedinou cestou dosiahnutia
priznania invalidného dôchodku týmto poistencom by bolo pracovať popri služobnom pomere aj v

civilnom zamestnaní.

6. Poukazoval tiež na to, že ako príslušník policajného zboru nemohol vykonávať žiadnu zárobkovú
činnosť ani podnikať a prihlásiť sa do druhého piliera dôchodkovej reformy.

7. Podľa žalobcu výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, nakoľko Sociálna poisťovňa im nehodnotí niektoré doby poistenia alebo odníma
výhody poskytované v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Uvádzal, že žalobca o priznanie invalidného dôchodku požiadal dňa 5.3.2019 a podľa posudku
posudzovaného lekára sociálneho poistenia pobočky Galanta zo dňa 5.3.2020, ktorý bol vypracovaný
na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, je žalobca od 22.1.2020 invalidný podľa ust. § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z dávkového spisu žalobcu bolo zistené, že mu bol priznaný

výsluhový dôchodok od 1.4.2018. Uvedené vyplýva v potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. SPOU-
OSZ-51526-6/2020-Vz zo dňa 30.1.2020. Z uvedeného potvrdenia bolo preukázané, že žalobcovi bola
pre výsluhový dôchodok zhodnotená základná vojenská služba od 23.2.1990 do 22.7.1990 v II. kategórii,
doba základnej vojenskej služby od 23.7.1990 do 31.12.1992 v II. kategórii, doba výkonu služby vojaka
MV od 1.1.1993 do 31.12.1993 v II. kategórii, doba výkonu služby PZ od 1.1.1994 do 31.12.1999 v I.

kategórii a doba výkonu služby PZ od 1.1.2000 do 31.3.2018 v III. kategórii, doba výkonu služby PZ, t. j.
spolu 28 rokov a 44 dní. Žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, žalovaný
skúmal aj splnenie ďalších podmienok, ktoré ustanovuje zákon pre nárok na invalidný dôchodok.
Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 22. januáru 2020 dosiahol vek 47 rokov, preto splnenie zákonom
stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok

na invalidný dôchodok je podmienené získaním najmenej pätnásť rokov dôchodkového poistenia pred
vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, pred 22. januárom 2020, získal 1545 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čo predstavuje 4 roky a 85 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Podľa § 255 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov, za obdobie dôchodkového poistenia sa

považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Podľa § 60 ods. 2 v znení neskorších predpisov,
obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak

toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok. Vzhľadom na ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona a na to, že doba
služby už bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné dobu služobného
pomeru hodnotiť aj pre invalidný dôchodok. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej správy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon v § 60 ods. 2 a v § 255 ods. 5 zákona jednoznačne
stanovuje,zaakýchpodmienoksaobdobievýkonuslužbypovažujezaobdobiedôchodkovéhopoistenia.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy dôchodku nie je možné započítať
dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v

roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený
v II. časti Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza
ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný
dôchodok.

V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok
v skutkovo obdobných veciach, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
9So/110/2015 zo dňa 24. apríla 2019, ktorý vydal v intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL.ÚS 16/2017 - 52 zo dňa 13. februára 2019, ktorým nevyhovel návrhu Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona
č. 461/2003 Z.z. s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ako vyplýva z uvedeného,
a z právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku č. 9So/110/2015,

čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa tento zákon vzťahuje len na policajtov
alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodokakeďžežalobcazískaldobuzakladajúcunároknavýsluhovýdôchodok,nemánaúčelynároku
na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102

o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb.
Dohovor č. 102 v jeho IX. časti upravuje v čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok
a jeho výšku.
Vzhľadom na uvedené dôvody a na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní
o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené na
nárok na výsluhový príspevok, považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.

v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že o žiadosti žalobcu
zo dňa 5. marca 2019 o priznanie invalidného dôchodku bolo rozhodnuté správne a rozhodnutie
generálneho riaditeľa č. 720 723 6586 0 zo dňa 24. septembra 2020 bolo vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení a na základe zisteného skutkového stavu. Zákon nevylučuje
možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových

dôkazov, v odvolacom konaní však žalobcom neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili
správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa, v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia
skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.

10. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP):

§ 2 ods. 1, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 202 ods. 2, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom
právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 1, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do
rozhodnutia správneho súdu.

§ 203 ods. 2, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení:

§ 60 ods. 2, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

§ 60 ods. 3, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok,

vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský
dôchodok podľa osobitného predpisu§ 70 ods. 1, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 72 ods. 1 písm. g), počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok

poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

§ 255 ods. 5, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel

k záveru o nedôvodnosti žaloby.

12. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zamietajúce žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia

podmienky dosiahnutia najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

13. V konaní nebolo sporné, že žalobca medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok
vyplývajúcu z ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení splnil, nakoľko podľa odborného posudku
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a že

záver o nesplnení podmienky dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72
ods. 1 zákona má pôvod v nezohľadnení doby poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia,
ktoré žalobcovi boli zohľadnené pri priznaní výsluhového dôchodku od 1.4.2018 podľa zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

14. Zásadnou žalobnou námietkou žalobcu bola práve nesprávnosť tohto postupu Sociálnej poisťovne
pri výpočte započítateľných dôb poistenia.

15. Hoci žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, túto námietku
nekonkretizoval,neuviedol,včombytakýtonedostatokrozhodnutiamalspočívať,ktorúčasťrozhodnutia

považuje za nezrozumiteľnú alebo nedostatočne odôvodnenú, pričom súd pri preskúmavaní obsahu
rozhodnutia takýto jeho nedostatok nezistil.

16. Naproti tomu podľa zistenia súdu odvolací orgán Sociálnej poisťovne v obsahu svojho rozhodnutia
i v písomnom vyjadrení k veci vo vzťahu k zásadnej námietke žalobcu správne argumentoval

ustanoveniami § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj nemožnosťou aplikácie
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Česká a Slovenská
federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, iba pokiaľ ide o III. časť Dohovoru
týkajúcich sa starobného dôchodku, pričom invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, preto
je aj nerelevantnou argumentácia žalobcu právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v

rozhodnutí sp. zn. 7So/138/2011 vo veci týkajúcej sa starobného dôchodku) a súdnou praxou, správnosť
ktorej bola preverená Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodujúcim o súlade ustanovení § 60
ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý v Náleze
sp. zn. PL.ÚS 16/2017 zo dňa 13.2.2019 okrem iného uviedol, že:
„...posudzovanienárokunavznikinvalidnéhodôchodkusasystémovoposudzujepodľaprávnejúpravy,t.

j.inéhosystému,akojesociálnezabezpečeniepolicajtovavojakov,vrátanepotrebnejdobyzamestnania
ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému
„všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia
policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svojslužobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec
participujúc obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o
osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť

ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb, ktoré sa po skončení ich služobného
pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom
poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do
týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti.
Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho

favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo
znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia
nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový
dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,

potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ...
...nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné, vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré
poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh
osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno

však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik
nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len
preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné
na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou

zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno
v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa
názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“

17. Nakoľko žalobca o priznanie invalidného dôchodku požiadal za situácie odôvodňujúcej aplikáciu

ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých do doby
poistenia potrebnej na vznik nároku na invalidný dôchodok nemožno zahrnúť doby zhodnotené pre
nárok na výsluhový dôchodok, a bez započítania tejto doby pred vznikom invalidity získal iba 1545 dní
dôchodkového poistenia, t. j. 4 roky a 85 dní miesto ustanovením § 72 ods. 1 písm. g) vyžadovaných
15 rokov dôchodkového poistenia, žalovaný napadnutým rozhodnutím správne potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

18. Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému

žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.