Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 6, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/362/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211100
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8315211100.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne J. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom U. XX, zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 13/25,
Humenné proti žalovaným 1) F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, W., zast. JUDr. Slavomírom
Hrubišákom, advokátom, Pugačevova 1, Humenné, 2) T. L., nar. X.XX.XXXX, bytom U.M. XXXX/XX, U.
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v prvom a druhom rade k pozemku -
parcele V. Č.. XXX - orná pôda o výmere 4 266 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 218, katastrálneho
územia U..

Do výlučného vlastníctva žalobkyne J. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX prikazuje parcelu
K.M. XXX/XX o výmere 1406 m2 - orná pôda a parcelu č. XXX/XX o výmere 704 m2 - orná pôda,
katastrálneho územia U., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXC/XXX/XXXX-X/
XXXX Ing. Mihalíka Miroslava úradne overeným dňa 22.4.2021 pod č. Y.-XXX/XXXX Okresným úradom
Humenné, katastrálnym odborom.

Do výlučného vlastníctva žalovaného v prvom rade F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, W.
prikazuje parcelu č. XXX/XX o výmere 703 m2 - orná pôda a parcelu č. XXX/XX o výmere 1407 m2 -
orná pôda, katastrálneho územia U., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXC/XXX/
XXXX-X/XXXX Ing. Mihalíka Miroslava úradne overeným dňa 22.4.2021 pod č. Y.-XXX/XXXX Okresným
úradom Humenné, katastrálnym odborom.

Geometrický plán č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX, úradne overený dňa 22.4.2021 pod číslom Y.-XXX/XXXX
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v druhom rade ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel
sumu 1 150 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v prvom rade je povinný zaplatiť žalovanému v druhom rade ako náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel sumu 1 150 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.

Priznáva Slovenskej republike nárok na náhradu nákladov na znalecké dokazovanie proti žalobkyni v
rozsahu 1/3.

Priznáva Slovenskej republike nárok na náhradu nákladov na znalecké dokazovanie proti žalovanému
v prvom rade v rozsahu 1/3.Priznáva Slovenskej republike nárok na náhradu nákladov na znalecké dokazovanie proti žalovanému
v druhom rade v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči pôvodným žalovaným (pôvodne žalovaný v druhom rade T.
W.Č., nar. XX.X.XXXX) domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcele č. V. Č.. XXX - orná
pôda o výmere 4 266 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálneho územia U., prikázania predmetnej
nehnuteľnosti do jej vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanému v prvom rade sumu 202,10 eur
a vtedy žalovanému v druhom rade sumu 67,36 eur. Zároveň žiadala, aby jej žalovaní uhradili trovy
konania.

Vo svojej žalobe uviedla, že po tom, ako pôvodný žalovaný v druhom rade naviezol na predmetnú
parcelu odpad, došlo k vzájomnej slovnej potýčke zo strany matky žalovaných. Žalobkyňa sa opakovane
pokúšala o mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale neúspešne. Žalobkyňa má trvalý
pobyt na adrese U. XX a už dlhodobo obýva aj s manželom rodinný dom s priľahlými pozemkami,
ktoré susedia s parcelou č. XXX - orná pôda o výmere 4 266 m2. Najúčelnejšie bude teda prikázanie

predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá sa ako jediná zo spoluvlastníkov
o predmetnú nehnuteľnosť stará a užíva ju - kosí ju, pestuje na nej zeleninu. Ostatní spoluvlastníci
sa nepodieľajú na údržbe predmetnej nehnuteľnosti, ani ju neužívajú, keďže žalovaný v prvom rade
žije dlhodobo v Humennom a pracovne chodí do Českej republiky a pôvodný žalovaný v druhom rade
býva v Snine. Okrem navezenia odpadu na pozemok sa na starostlivosti o predmetný pozemok nijako

nezaujímajú.
Podaním doručeným súdu dňa 5.2.2016 podali žalovaní vzájomný návrh a žiadali, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v
prvom rade vzniknutú parcelu XXX/X - orná pôda o výmere 1 407m2, katastrálneho územia U., vytvorenú
geometrickým plánom XX/XXXX, vyhotoviteľom Geona, s.r.o. Snina dňa 19.10.2015 a do výlučného

vlastníctvažalobkyneabyprikázalvzniknutúparceluč.XXX/X-ornápôdaovýmere1406m2avzniknutú
parcelu č. XXX/X - orná pôda o výmere 1407 m2, vytvorené rovnakým geometrickým plánom.

2. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia U., kde
ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní: žalobkyňa v podiele 2/3, žalovaný v prvom rade v podiele 3/12,

žalovaný v druhom rade 1/12, fotografie nehnuteľnosti s navezeným odpadom, výzvu na mimosúdne
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 17.8.2015, záznam o rokovaní s protistranou zo dňa
2.9.2015, záznam z obhliadky a merania nehnuteľnosti zo dňa 2.9.2015.
Žalovaní predložili súdu výpis z listu vlastníctva č. 218 zo dňa 4.2.2016, geometrický plán č. XX/XXXX
zo dňa 19.10.2015, identifikáciu parciel zo dňa 24.3.1993.

V priebehu konania žalovaný predložil súdu žalobu o určenie vlastníctva zo dňa 11.11.2016 s prílohami.

3. Žalovaný v prvom rade a pôvodný žalovaný v druhom rade podali dňa 11.12.2015 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vyjadrenie. Návrh žalobkyne nepovažujú za dôvodný a žalobkyňa bez
akéhokoľvek právneho dôvodu navrhuje zbaviť žalovaných ich vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal

zást. žalovaných na článok 20 Ústavy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri stanovení hodnoty
nehnuteľnosti je rozhodujúca všeobecná (trhová) cena a cena navrhnutá žalobkyňou nie je cenou
trhovou. Je to iba orientačná cena. Ak je cena 269,46 eur cenou primeranou, tak z tejto ceny bude
vychádzať aj žalovaný. Navrhuje, aby žalobkyňa za rovnakú cenu odpredala svoj podiel žalovanému,
prípadne aby ho súd vyvlastnil. Žalovaný nechce svoj podiel predať ani dovoliť vyvlastniť, chce svoje

vlastníctvo užívať aj naďalej. Pozemok je reálne v prírode rozdelený a každý obhospodaruje svoju
časť, žalovaní do pozemku žalobkyne nezasahujú. Žalovaný vyviezol na pozemok odpad, chce si tam
postaviť altánok a preto potreboval na zásyp drť. Žalovaní, rovnako ako ich matka sú na pozemok citovo
naviazaní.Napozemkuhospodárili,orali,kosili,sadili,majútamovocnéstromyapočítajústým,žesitam
vybudujú oázu pokoja, kde sa v lete bude stretávať celá rodina. O pozemok žalobkyne sa nezaujímajú.

4. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.1.2016 uviedol, že
vyjadrenie žalovaných sa vôbec netýka predmetu konania, keďže právny zástupca žalovaných sa
vyjadruje k akémusi vyvlastneniu resp. jeho ústavnoprávnym aspektom, čo nie je tento prípad.5. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.2.2016 právny zástupca žalovaných uviedol,
že žalobkyňa navrhuje vyvlastniť pozemok žalovaných bez preukázania zákonného dôvodu na takýto
zásah do vlastníctva. Žalobný návrh presahuje potreby občianskoprávnej úpravy pomerov a žalobkyňa

navrhuje bez akéhokoľvek právneho dôvodu zbaviť žalovaných vlastníctva. Na vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva musia byť splnené základné ústavné podmienky. Jednou
z týchto podmienok je aj preukázanie, že zásah do vlastníckeho práva je vo verejnom záujme a
tento verejný záujem žalobkyňa nepreukázala. Zo strany žalovaných a ich rodiny nedochádzalo k
verbálnemu či fyzickému napádaniu žalobkyne, ani nedochádzalo k stretom. V teréne sú vytýčené

hranice, ktoré jednotliví účastníci obhospodarovali a preto nebol dôvod sa sporiť. Právne vyporiadanie
podľa terajšieho reálneho užívania pozemku, je najjednoduchším a najúčelnejším spôsobom delenia.
Zbavenie vlastníctva žalovaných je pre žalobkyňu lukratívnym a pohodlným spôsobom získania
pozemku, pričom absentuje akýkoľvek verejný záujem.

6. Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že odkedy užíva predmetný pozemok, mala problém iba s

matkou žalovaných a snažila sa situáciu nejakým spôsobom vyriešiť. Kontaktovala žalovaného v prvom
rade, ktorý pracoval v zahraničí a povedal, že po návrate sa môžu nejakým spôsobom dohodnúť.
Medzitým však naviezli na pozemok stavebný odpad. Predmetný pozemok sa nachádza hneď za
domom žalobkyne, kde ona sadila, ohradila si časť plota páskou kvôli lesnej zveri, pretože časť
pozemkusanachádzapodlesom.Predmetnýpozemokchceužívať.Podielnapredmetnejnehnuteľnosti

nadobudla od svojej babky L. Č., D.. W. a 1/3 odkúpila od svojho bratranca L. kúpnou zmluvou. Na
nehnuteľnosti vysadila zeleninu, ohradila páskou a logicky poorala tú časť, ktorá bola najbližšie k jej
domu.
Žalovaný v prvom rade uviedol, že nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania užívali oni, teda jeho
rodina predtým, že boli vzaté do družstva. Aj po rozpade družstiev nehnuteľnosť užívala jeho rodina.

Boli tam zasadené ovocné stromy, ktoré oni orezávali, chodili tam kosiť, pestovali si plodiny. Žalovaný v
prvom rade navrhol rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle ich návrhu.
Pôvodný žalovaný v druhom rade uviedol, že ešte v roku 1993 malo predmetnú nehnuteľnosť v prenájme
družstvo. Oni tam mali ovocné stromy. Stále predmetný pozemok užívali oni.
Žalovaní v prvom a druhom rade uviedli, že oni užívali tú časť, kde boli zasadené ovocné stromy.

7. Podaním doručeným súdu dňa 10.2.2016 zobral žalobca svoju žalobu voči pôvodne žalovanému v
druhom rade späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu a prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalobkyne a zároveň ju zaviazal
uhradiť žalovanému sumu 269,46 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 12.2.2018 sa právny zástupca žalobkyne vyjadril k protinávrhu
žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že predmetom vyporiadania je orná pôda, ktorá je umiestnená
mimo zastaveného územia obce a rozhodnutím súdu nemôže vzniknúť pozemok v intraviláne menší
ako 2 000m2 a preto považuje vzájomný návrh za úplne nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť.

8. Uznesením č. XXC XXX/XXXX zo dňa 28.4.2016 súd pribral do konania znalca z odboru
poľnohospodárstva, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a vypracovaním znaleckého
posudku poveril Ing. Jozefa Lazarčíka. Znalec predložil súdu dňa 25.7.2016 znalecký posudok č. X/
XXXX, kde všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti určil na sumu 782,38 eur. Zároveň uviedol,
že na parcele rastú 4 prestarnuté slivky (vek okolo 35 rokov). Hodnota stromov vzhľadom na ich vek je

13,28 eur. Celková hodnota nehnuteľnosti tak predstavuje sumu 795,66 eur.

9. Na základe predloženého znaleckého posudku žalobkyňa navrhla podaním doručeným súdu dňa
30.8.2016, aby súd rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikáže do jej vlastníctva a zaviaže ju uhradiť
žalovanému sumu 265,22 eur a zároveň aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej trovy konania.

10. Uznesením č. XXC XXX/XXXX zo dňa 30.9.2016 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že súd
ruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku, parcela V. Č.. XX - orná pôda o výmere 4266
m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálneho územia U. a nehnuteľnosti prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne s povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 265,22 eur do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

11. V podaní doručeným súdu dňa 16.11.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že trhová hodnota
nehnuteľnostijeniekoľkodesiatokkrátvyššia.Žalobkyňakúpilarovnakýpodiel1/3odpredchádzajúcehospoluvlastníka T. L. za niekoľkokrát vyššiu kúpnu cenu. Zároveň žiadal právny zástupca žalovaného, aby
súd vyzval žalobkyňu na predloženie kúpnej zmluvy, kde by bola uvedená cena podielu. Súd tento dôkaz
nevykonal, pretože mal za to, že zistenie kúpnej ceny podielu, nemá vplyv na predmet tohto konania.

Medzi žalobkyňou a T. L. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, kde cena je predmetom dohody týchto strán
zmluvy a v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že dohodnutá kúpna cena je cenou trhovou.
V podaní doručenom súdu dňa 18.11.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, žalovaný nikdy
nehospodáril na celej parcele č. XXX, ale on a jeho právny predchodcovia hospodárili iba na časti
parcely, z ktorej nimi predloženým geometrickým plánom bola vyčlenená parcela č. XXX/X. Rovnako

ani právni predchodcovia žalobkyne nehospodárili na celej parcele. Na jednej tretine hospodárili právni
predchodcovia T. L., od ktorého žalobkyňa odkúpila jeho tretinu. Nikto, ani právni predchodcovia
nehospodárili spoločne na každom 1 m2. Vo svojom vyjadrení poukázal zástupca žalovaného na
ustanovenia článku 20 ústavy a § 134 ods. 1 občianskeho zákonníka. Žalovaný sa domáha v súdnom
konaní neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a T. L., pričom konanie sa vedie pod
sp.zn. XXC XXX/XXXX.

Podaním doručeným súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že pod sp.zn. XXC XXX/XXXX podal
žalobu o určenie vlastníckeho práva.

12. Podaním doručeným súdu dňa 8.2.2017navrhol zást. žalovaného konanie prerušiť z dôvodu, že v
oboch prebiehajúcich konania t.j. v konaní XXC XXX/XXXX o určenie vlastníckeho práva a v konaní

XXC XXX/XXXX o neplatnosť kúpnej zmluvy sa riešia podstatné otázky, ktoré sú pre toto konanie
rozhodujúce.

13. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXC XXX/XXXX zo dňa 2.3.2017 súd konanie do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. XXC XXX/XXXX

prerušil.KrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.24Co51/2017zodňa25.1.2018horeuvedenérozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil.

14. Podaním doručeným súdu dňa 17.5.2018 podal zást. žalobkyne návrh na pripustenie vstupu
žalovaného v druhom rade do konania.

15. Uznesením č. XXC XXX/XXXX zo dňa 20.6.2018 súd konanie voči žalovanému v druhom rade T.
W. zastavil a pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil T. L., nar. X.XX.XXXX ako žalovaný
v druhom rade.

16. Podaním doručeným súdu dňa 26.8.2018 požiadal zást. žalobkyne o zmenu návrhu tak, aby
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne a zaviazal ju vyplatiť žalovaným v prvom a druhom rade po 265,22 eur.
Zmenu žalobného petitu súd pripustil na pojednávaní dňa 31.10.2018.

17. Podaním doručeným súdu dňa 16.10.2018 podal žalovaný v prvom rade vzájomný návrh a
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že on aj s rodinou na parcele hospodárili, majú tam zasadené ovocné
stromy a chcú tam postaviť altánok, ktorý pozemok by mal slúžiť na návštevy rodiny, rodinné posedenia,
opekačky a pod. So žalobkyňou sa nedá dohodnúť ani na odkúpení jej podielu, ani na rozdelení
nehnuteľnosti na dve rovnaké polovice. Preto žalovaný v prvom rade navrhuje, aby súd podielové

spoluvlastníctvo zrušil, nehnuteľnosť prikázal do jeho vlastníctva s povinnosťou uhradiť žalobkyni a
žalovanému v druhom rade sumu po 1000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaným v prvom rade bol predložený výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 15.10.2018, kde ako
podieloví spoluvlastníci sú zapísaní žalobkyňa v podiele 4/12, žalovaný v prvom rade v podiele 1/3,
žalovaný v druhom rade v podiele 4/12.

18. Na pojednávaní dňa 31.10.2018 predložila žalobkyňa čestné prehlásenia svojho otca a susedov. V
čestnomprehlásenízodňa16.5.2018T.T.uviedol,ženaparcelezadomomžalobkynevidelpracovaťiba
J. N. a jej rodinných príslušníkov, kde sadili, kosili a nikdy nevidel na pozemku nikoho iného a pozemok
nebol nikdy ohradený. Rovnaké skutočnosti uviedla aj T. N. vo svojom vyjadrení zo dňa 17.5.2018 ako

aj Š. B., ktorá vo svojom vyjadrení ešte uviedla, že v počas celého leta tam mávali deti žalobkyne bazén,
kde sa aj ona chodievala kúpať. Taktiež uviedla, že predmetný pozemok nebol nikdy ohradený a to
ani v čase, keď tam ešte žalobkyňa nebývala. Aj otec žalobkyne J. Č. potvrdil, že pozemok užívala
žalobkyňa, počas leta tam máva prenosný bazén, ktorý využíva s rodinou a priateľmi. Pozemok nebolohradený, vždy to bolo voľné priestranstvo. Predmetné vyhlásenia boli prečítané na tomto pojednávaní.
Právny zástupca žalovaného v prvom rade, žiadal o odročenie pojednávania, aby sa mohol o tých
vyhláseniach poradiť aj s bývalým klientom. Žalovaný v prvom rade bol prítomný na pojednávaní, mal

možnosť sa vyjadriť k predmetným vyhláseniam a odročenie pojednávania za účelom, aby sa právny
zástupca žalovaného v prvom rade poradil s bývalým klientom, nepovažoval súd za účelné a preto
pojednávanie neodročil
Žalovaný v prvom rade v priebehu pojednávania uviedol, že žalobkyňa odkúpila podiel od žalovaného
v druhom rade za sumu 2 300 eur a preto je táto sumy sumou trhovou.

K predmetnej nehnuteľnosti žalovaný v druhom rade uviedol, že nehnuteľnosť získal tak, že ho otec
zaviedol na miesto samé a ukázal mu, ktorá časť je jeho. Vie, že predtým užívali nehnuteľnosť rodičia
a pozemok získal od svojej mamy. Išlo o pozemky nad dedinou, ktoré boli rozkúskované a ktoré užívali
obyvatelia obce. Po získaní pozemku, tento prenajal JRD. Žalovaný v druhom rade ďalej uviedol, že
na pozemok chodili jeho rodičia, ale či tam chodili aj rodičia žalovaného v prvom rade to nevie. Zároveň
uviedol, že navrhuje, aby jeho podiel prešiel žalobkyni, že oni sa takto dohodli.

K cene uvádzanej žalovaným v prvom rade 2 300 eur uviedol zástupca žalobkyne, že v žiadnom prípade
to nie je trhová cena, pretože vo všeobecnosti nič nebráni kupujúcemu odkúpiť miliónový pozemok za
jedno euro.
Žalovaný v prvom rade uviedol, že jeho otec na konci pozemku posadil slivky a predtým tam oni chodili.
Keď chcel pozemok pokosiť, tak už bol pokosený a nemohol tam v poslednom období chodiť, pretože

bol od decembra minulého roka 9 mesiacov PN a predtým boli na pozemku kameňmi označené hranice.

19. Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. XXC XXX/XXXX zo dňa 30.11.2018 tak,
že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku - parcele č. V. XXX, orná pôda o výmere
4 266 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia U., nehnuteľnosť prikázal do

výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal ju uhradiť žalovaným v prvom a druhom rade sumu 265,22
eur a náhradu trov konania stranám nepriznal.

20. Krajský súd v Prešove uznesením č. 2Co 41/2019 zo dňa 19.2.2020 hore uvedený rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súdu uviedol,

že v súdnom konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov
k tejto veci. Súd v tomto druhu konania je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia
a v tejto súvislosti nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán konania, pokiaľ ide o formu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje

rozsudkom, teda autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas
strán konania s navrhovaným vyporiadaním ešte bez ďalšieho neodôvodňuje, aby súd rozsudkom
vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, teda vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti
súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom slova zmysle, a aby rozdelenie

bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.
Až ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.
Z vyjadrení strán konania je zrejmé, že žalovaný v 2. rade na rozdiel od žalobkyne a žalovaného v

1. rade, nemá záujem o prikázanie danej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a ani o jej reálnu deľbu.
Súd prvej inštancie však v konaní nepostupoval v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,
aby zachoval poradie, ktorým sú upravené spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ako
už bolo spomínané, najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov, rešpektujúc výšku ich podielov obzvlášť v situácii, ak žalovaný v 2. rade o

predmetný pozemok nemá záujem, preto pri jeho reálnom rozdelení (ak to je technicky možné) medzi
žalobkyňu a žalovaného v 1. rade v rovnakom podiele, by ostal zachovaný aj postup predpokladaný
ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Je naviac zrejmé, že žalovaný v 1. rade okrem iného aj tentospôsob usporiadania vzťahov k pozemku v priebehu konania navrhoval a súd prvej inštancie sa s ním
nevyporiadal (č.l. XXX, XXX).
Krajský súd v Prešove uložil súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní postupovať dôsledne

v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ohľadom na prezentovaný záujem žalobkyne aj
žalovaného v 1. rade o túto nehnuteľnosť, skúmať možnosť jej reálnej deľby v prospech menovaných
účastníkov, keďže žalovaný v 2. rade túto nehnuteľnosť nežiada a súhlasí s výplatou náhrady za jeho
spoluvlastnícky podiel.
Pokiaľ ide o primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel predmetného pozemku, touto by mala byť

všeobecná cena, teda taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde
sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú
niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné
za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za cenu vyššiu. Týmto smerom
sa uberá aj súdna prax (R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ust. § 142 ods.
1 OZ, ktoré hovorí o náhrade primeranej. V konaní ustanovený znalec Ing. Jozef Lazarčík z odboru

poľnohospodárstva, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, podal znalecký posudok č. X/XXXX a
vykonal odhad hodnoty danej parcely podľa Vyhlášky č. 254/2010 Z.z. účinnej od 1.7.2010 a ktorou sa
mení Vyhláška č. 492/2004 Z.z. Znalec poukázal na to, že parcela č. XXX v kat. úz. U. je umiestnená
mimo zastaveného územia obce, čiže v extraviláne. Pozemok sa nachádza v blízkosti intravilánu obce,
jeho západnú hranicu vytvára miestny potok vhodný aj pre závlahu parcely. V súčasnosti sa táto parcela

poľnohospodársky nevyužíva ako orná pôda, ale ako trvalý trávnatý porast, jej hodnota bola určená
sumou 795,66 eur.
Je však zrejmé aj to, že ani jedna zo sporových strán nenamieta, že trhová cena spoluvlastníckeho
podielu 1/3 tejto nehnuteľnosti zodpovedá sume 2.300,- eur, za ktorú v nedávnej minulosti žalovaný
v 2. rade odpredal žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel a túto skutočnosť v prvoinštančnom konaní

akceptoval aj žalovaný v 1. rade (č.l. XXX). Skutočnosť, že išlo o kúpnu cenu určenú dohodou žalobkyne
a žalovaného v 2. rade bez ďalšieho neznamená, že z tejto sumy nemožno vychádzať aj pri určení
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel a ani s touto námietkou sa prvoinštančný súd dostatočne
nevysporiadal.

21. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.5.2020 žalovaný v druhom rade uviedol,
že svojho podielu sa chcel vzdať v prospech žalobkyne, pretože táto sa o pozemok starala a ona aj
prejavila o jeho podiel v minulosti záujem. Žalovaný v prvom rade sa o pozemok nestaral a ani o neho
nemal záujem. Žalovaný v druhom rade uviedol, že by bol rád, keby súd akceptoval jeho želanie a aby
jeho pozemok patril žalobkyni. Ak súd bude mať názoru, že jeho podiel sa rozdelí medzi žalobkyňou

a žalovaným v prvom rade, tak chce náhradu vo výške 2 300 eur t.j. aby mu žalobkyňa aj žalovaný v
prvom rade uhradili sumu každý po 1 150 eur.

22. Žalovaný v prvom rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa
10.6.2020 uviedol, aby súd podiel žalovaného v druhom rade rozdelil za odplatu medzi žalobkyňu a

žalovaného v prvom rade, pričom odplata by bola po 1 150 eur. Žalovaný v prvom rade chce svoju podiel
na nehnuteľnosti užívať. So žalobkyňou sa nedá nijako dohodnúť, preto navrhuje, aby podiel žalobkyne
a podiel žalovaného v druhom rade bol prikázaný do jeho vlastníctva za odplatu. V roku 2018 ponúka
každému 1 000 eur a na pojednávaní navrhol 2 300 eur pre každého podielového spoluvlastníka.

22. Na pojednávaní dňa 22.9.2020 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žiada, aby súd rozhodol
tak, ako bolo už predtým rozhodnuté. Rozdelenie nehnuteľnosti na tri časti nie je možné, pretože by
došlo k drobeniu nehnuteľnosti. Taktiež nesúhlasila s kúpnou cenou 2 300 eur a navrhla cenu podľa
znaleckého posudku.
Právny zástupca žalovaného v prvom rade na rovnakom pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby sa podiel

žalovaného v druhom rade rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného v prvom rade a aby bola vyplatená
cena podielu 2 300 eur. V prípade, ak by bola vec prikázaná do vlastníctva žalovaného v prvom rade,
tento by vyplatil žalobkyni ako aj žalovanému v druhom rade sumu po 2400 eur.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žije hneď vedľa sporného pozemku 23 rokov a predmetnú nehnuteľnosť
získala darom od svojej babky a užíva ju cca 18 rokov.

24. Vo veci súd vykonal ohliadku na mieste samom a vyhotovil z ohliadky fotodokumentáciu, ktorá sa
nachádza na čl. 240-241 súdneho spisu. Ohliadkou bolo zistené, že spornú nehnuteľnosť z jednej strany
ohraničujú rodinné domy a z druhej strany po celel dĺžke pozemku vedie poľná cesta.25. Uznesením č. XXC XXX/XXXX zo dňa 12.1.2021 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra nehnuteľnosti a vypracovaním znaleckého posudku

poveril Ing. Miroslava Mihalíka. Znalcovi uložil povinnosť vypracovať geometrický plán a rozdeliť spornú
nehnuteľnosti tak, aby vznikli dve samostatné polovice resp. rozdeliť podiel žalovaného v druhom rade
medzi žalobkyňu a žalovaného v prvom rade.
Znalec predložil dňa 27.4.2021 znalecký posudok č. X/XXXX. Zo záverov tohto znaleckého posudku
vyplýva rozdelenie nehnuteľnosti tak, že podiel žalovaného v druhom rade by bol vložený do stredu

medzipodielyžalobkyneažalovanéhovprvomradetakto:K.XXX/XXovýmere1406m2,druhpozemku
orná pôda - podiel 1/3, K. XXX/XX o výmere 704, druh pozemku orná pôda (rozdelený podiel po 1),
K. XXX/XX o výmere 703 m2, druh pozemku orná pôda (rozdelený podiel po 1), K. XXX/XX o výmere
1407 m 2, druh pozemku orná pôda - podiel 1/3. Súčasťou vypracovaného znaleckého posudku je aj
geometrický plán č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX zo dňa 9.4.2021, úradne overený dňa 22.4.2021 pod č.
Y.-XXX/XXXX Okresným úradom Humenné, katastrálnym odborom.

26. Právna zástupkyňa žalobkyne na záver uviedla, že má za to, že rozdelenie nehnuteľnosti odporuje
dobrým mravom a spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Žalovaní v prvom a druhom rade predmetnú
nehnuteľnosti neobhospodarovali, nestarali sa o ňu až do doby, keď sa o celú nehnuteľnosť začala
zaujímať žalobkyňa. Čo sa týka náhrady tak navrhuje, aby bola táto náhrada určená podľa znaleckého

posudku Ing. Jozefa Lazarčíka, pretože podiel na nehnuteľnosti kupovala žalobkyňa od žalovaného v
druhom rade v roku 2014 a dnes by už takúto cenu nezaplatila. Žalobkyňa sa so žalovaným v prvom
rade snažila dohodnúť, čo tiež stálo nemalé finančné prostriedky.
Právnyzástupcažalovanéhovprvomradeuviedol,žejedinýmriešenímjerozdeliťspoluvlastníckypodiel
žalovaného v druhom rade medzi žalobkyňu a žalovaného v prvom rade. Žalovaný v prvom rade navrhol,

aby žalovaný v prvom rade získal do vlastníctva parcely č. XXX/XX a XXX/XX a žalobkyňa by získala do
vlastníctva parcely č. XXX/XX a XXX/XX . K cene právny zástupca žalovaného v prvom rade uviedol, že
cena za ktorú predal žalovaný v druhom rade svoj podiel je cena trhová a teda žalobkyňa aj žalovaný v
prvom rade by mali žalovanému v druhom rade vyplatiť po 1 150 eur.

27. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jeho predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva

žalobkyne a zaviazal ju vyplatiť žalovaným v prvom a druhom rade po 265,22 eur. Žalovaný v prvom rade
podal protinávrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania a vec prikázal do jeho vlastníctva s tým, že on vyplatí žalobkyni a
žalovanému v druhom rade sumu 1 000 eur. V priebehu konania súhlasil žalovaný v prvom rade, aby bol
podiel žalovaného v druhom rade rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného v prvom rade, pričom každý

z nich by vyplatil žalovanému v druhom rade sumu 1 150 eur. Rovnako takého vysporiadanie navrhol
aj žalovaný v druhom rade a taktiež požadoval za svoj podiel vyplatenie sumy 1 150 eur od žalobkyne
aj od žalovaného v druhom rade. Žalobkyňa trvala na svojom návrhu a pre prípade iného rozhodnutia
navrhla, aby súd cenu určil podľa znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. XXX o výmere 4 266m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX,
katastrálneho územia U. a to v podiele 4/12 žalobkyňa, 1/3 žalovaný v prvom rade a 4/12 žalovaný
v druhom rade. Podľa výpisu z listu vlastníctva ide o ornú pôdu. Pri rozhodovaní, súd vychádzal zo
zásad uvedených v ustanoveniach § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde v prvom rad je možné

podielové spoluvlastníctvo vysporiadať rozdelením veci. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, teda vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnostisúd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom slova zmysle, a aby rozdelenie
bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené,
že predmetnú nehnuteľnosť je možné rozdeliť, pretože k nehnuteľnosti je prístup po poľnej ceste.

Rozdeleniu na tri samostatné časti bráni ustanovenia § 23, ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa
ktorýchaktentozákonneustanovujeinak,nemôženazákladeprávnehoúkonualeborozhodnutiasúduo
vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov
uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo
o pozemok menší ako 5 000m, ak ide o lesný pozemok. V danom prípade ide o ornú pôdu. Rozdeliť

nehnuteľnosť je však možné tak, že podiel žalovaného v druhom rade sa rozdelí medzi žalobkyňu a
žalovaného v prvom rade, pričom žalovaný v druhom rade nemal voči takémuto vysporiadaniu námietky.
Súd preto za tým účelom nechal vypracovať znalecký posudok č. X/XXXX znalcom Ing. Mihalikom, ktorý
vypracoval geometrický plán a spornú nehnuteľnosť rozdelil na štyri parcely a to K. XXX/XX o výmere 1
406 m2, parcelu č. XXX/XX o výmere 704 m2, parcelu č. XXX/XX o výmere 703 m2, parcelu č. XXX/XX o
výmere 1407 m2. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že susediacu parcelu č. XXX/XX užíva

žalobkyňa. Aby sa predišlo ďalším sporom medzi stranami sporu, súd podielové spoluvlastníctvo strán
sporu zrušil a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal parcely, ktoré susedia s parcelou, ktorú užíva
žalobkyňa a to parcelu č. XXX/XX o výmere 1 406 m2 a parcelu č. XXX/XX o výmere 704 m2, celková
výmera 2110 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného v prvom rade prikázal parcelu č. XXX/XX o
výmere 703 m2 a parcelu č. XXX/XX o výmere 1407 m2, celková výmera 2 110 m2. Keďže nehnuteľnosť

bolo možné rozdeliť tak, aby bola zachovaná úžitkovosť nehnuteľnosti, aj dodržaný zákon, súd vykonal
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci a nie podľa návrhu žalobkyne a protinávrhu
žalovaného v prvom rade prikázaním veci len jednému spoluvlastníkovi.

30. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako

hodnotovýekvivalentvyjadrenývpeniazoch,umožňujúcipodľamiestnypodmienokobstaraniepodobnej
veci, aká bola predstavovaná podielov spoluvlastníka. Primeranosť bude závisieť aj na dopyte a ponuke
v danom mieste a čase. Súd za primeranú považuje sumu 2300 eur. Za takúto sumu žalobkyňa odkúpila
od žalovaného v prvom rade jeho podiel v roku 2014, s takouto cenou súhlasili aj žalovaný v prvom a
druhom rade. Preto súd zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému v druhom rade náhradu za jeho podiel

vo výške 1 150 eur a žalovaného v prvom rade rovnako zaviazal uhradiť žalovanému v druhom rade
sumu 1 150 eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Ing. Miroslavom Mihalíkom a odmena bola
znalcovi priznaná zo štátnych prostriedkov. Keďže vypracovanie znaleckého posudku bolo potrebné pre

rozdelenie nehnuteľnosti a teda na prospech všetkých strán sporu súd každú zo strán sporu zaviazal
uhradiť Slovenskej republike náklady na znalecké dokazovanie v rozsahu 1/3.

32.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. V danom prípade je súd toho názoru, že je namieste nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu. Žalovaný v druhom rade nijakým spôsobom nedal svojím konaním podnet na začatie takéhoto
konania, súhlasil, aby jeho podiel pripadol žalobkyni a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, kde by ho
súd zaviazal na úhradu trov konania. Žalobkyňa, aj žalovaný v prvom rade mali záujem, aby vec bola

prikázaná do ich vlastníctva a bolo na úvahe súdu, akým spôsobom rozhodne. Vzhľadom na osobitosti
tohto konania, súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

34. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinností pri ich uplatnení ako svedok.

35. Vo veci bol z podnetu súdu vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalcom Ing. Mihalíkom
Miroslavom. Náklady na znalecké dokazovanie boli uhradené zo štátnych prostriedkov. Vypracovanie
znaleckého posudku bolo nevyhnutné pre rozdelenie nehnuteľnosti a vypracovanie geometrického
plánu a bez tohto znaleckého posudku nebolo možné vo veci rozhodnúť. Keďže všetky strany sporu

sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, vypracovanie znaleckého posudku bolo na
prospech všetkých strán sporu, preto súd priznal Slovenskej republike nárok na náhradu týchto nákladov
od každej zo strán sporu po 1/3.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.