Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/270/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206202147
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206202147.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne A.. R. O., X.. XX.X.XXXX, F., R.
XX, zast. JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému A.. J. O., X..
X.X.XXXX, F., E. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman s. r. o., Košice,
Rázusova 1, IČO: 36 588 725, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 15C/15/2006-614 z 2.4.2014

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne: 1/ nehnuteľnosť - byt č. 25 na 7. poschodí bytového domu na E. XX Y. F., na parc.

č. 3297, evidovanú na LV č. XXXX Katastrálne územie D., vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 2082/100000 v hodnote 31 202,28 €, 2/
osobné motorové vozidlo zn. Fiat Seicento, EVČ: F. 3 319,39 €, 3/ domáce kino zn. Kenwood 0 €, 4/
súprava 2 cestovných kufrov 2 €, 5/ čierna skriňa zn. Roll-door 99,50 €, 6/ zostatok na bežnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX v Tatra banke 24,21 €, 7/ zostatok na účte č.XXXXXXXXXX/XXXX v Slov.
sporiteľni 37,06 €, 8/ zostatok na účte č.XXXXXXXXXX/XXXX v Slov. sporiteľni 84,17 €. Spolu veci

v hodnote: 34 768,61 €, že z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného:
1/ osobné motorové vozidlo zn. Fábia Combi EVČ: F. XXXCS v hodnote 3 319,39 €, 2/ hudobná veža
zn. Phillips 180.- €, 3/ kamera zn. Sony 0 €, 4/DVD prehrávač zn. Logiks 0 €, 5/ nábytková stena
mahagónová z detskej izby 66,39 €, 6/ zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX v Tatrabanke
31,22 €, 7/ zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v ČSOB 782,- €, spolu veci v hodnote: 4
379,- €, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 15 194,81 € do 30

dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že účastníci konania sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 1 174,50 € na účet Okresného súdu Košice II,
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, že účastníci konania sú povinní zaplatiť trovy štátu na účet
Okresného súdu Košice II, a to žalobkyňa vo výške 40,51 € a žalovaný vo výške 40,51 €, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a že o trovách účastníkov konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala, ako sa k návrhu
vyjadril žalovaný v podaní doručenom mu 21.6.2006, aké dokazovanie v spore vykonal a, že rozhodol
podľa§101ods.2O.s.,pvneprítomnostižalovaného,ktorýajkeďbolriadnepredvolanýnapojednávanie
2.4.2014, neprevzal poštovú zásielku ani v odbernej lehote na E. N.., pričom ani polícia žalovanému
nemohla doručiť zásielku, nakoľko nemá meno na schránke, ani na zvončeku na tejto adrese, z toho
dôvodu mu ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní (jeho matka odmietla ho zastupovať), po

zistení tohto skutkového stavu: Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/937/02 zo 6.11.2002,
ktorý nadobudol právoplatnosť 19.2.2003, zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konaniazaložené uzavretím ich manželstva 28.4.1984, bolo súdom zrušené, nakoľko obaja účastníci boli
podnikateľmi, žalobkyňa v oblasti stavebníctva a žalovaný v oblasti videopožičovní, že manželstvo
bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II 14C/6/2005 z 3.4.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť

18.8.2008. Konštatoval, že žalovaný v priebehu celého súdneho konania nereagoval adekvátne na
viaceré jeho výzvy, sťažoval postup v konaní svojou nečinnosťou, kedy bolo obtiažne zistiť vôbec
rozsah a hodnotu vecí patriacich do BSM, pretože so súdom nespolupracoval, vyhýbal sa preberaniu
súdnych zásielok doručovaných políciou, aj poštou na adresu bydliska E. XX, F., ktorú sám označil
ako adresu na doručovanie zásielok, rovnako túto adresu označila viackrát súdu aj jeho matka, že sa

na nej zdržiava, pričom jeho zdravotný stav bol stabilizovaný a dovoľoval sa mu zúčastňovať súdnych
pojednávaní, aj vykonávať svoje zamestnanie. Citujúc znenie § 143 O. z. uviedol, že nesporne zistil,
že do ich BSM patria byt a 2 motorové vozidlá, trojizbový byt na E. XX Y. F. (označený vo výroku
rozsudku),nezahrnulúčastníkmitvrdenéaničímnepreukázanévloženévýlučnéichfinančnéprostriedky
na zakúpenie tohto bytu, nemohol uveriť len tvrdeniam bez ich preukázania a vychádzal z toho, že kúpili
byt len za spoločné prostriedky. Ďalej uviedol, že pri zisťovaní ceny bytu - nehnuteľnosti vychádzal zo

zhodného prejavu vôle účastníkov, keď navrhli, aby súd vyporiadal všeobecnú cenu tohto bytu vo výške
940 000,- Sk, t.j. 31 202,28 €, že motorové vozidlá rozdelil a prikázal do výlučného vlastníctva účastníkov
tak, ako ich dlhoročne a doposiaľ užívajú. Skonštatoval, že unimobunku nezahrnul do vyporiadania
BSM unimobunku, pretože tá nemá charakter majetku patriaceho do BSM, že ďalšiu spornú položku
označenú v návrhu pod č. 5 - DVD a videokazety nachádzajúce sa vo videopožičovni v hodnote

500 000.- Sk, vychádzal po zhodnotení vykonaného dokazovania ohľadom tejto položky zo zhodných
tvrdení účastníkov, kedy žalovaný nesúhlasil s hodnotou 500.000.-Sk, ktorú napokon žalobkyňa uviedla
v návrhu iba odhadom, že sa zhodli na tom, že videokazety a DVD slúžili podnikaniu žalovaného a
boli nakupované zo spoločných peňazí účastníkov, žalovaný sa zriekol všetkých DVD a videokaziet z
videopožičovne bez náhrady v prospech žalobkyne, ktorá však o to nejavila záujem, pretože nikdy v

požičovni nepodnikala, nemá s tým skúsenosti a ani to nechcela, že napokon v priebehu konania sa
zhodli účastníci na tom, aby vyporiadal hodnotu 10 500,-Sk investovanú zo spoločných prostriedkov
na zakúpenie prvého videoprehrávača Daewo, že žalobkyňa trvala na tom, aby všetky hnuteľné veci
boli prikázané žalovanému, keďže ich užíva 6 rokov, odkedy sa ona odsťahovala z predmetného bytu,
že veci označené žalovaným vo vyjadrení k návrhu sú staré veci patriace ešte rodičom žalobkyne, z

ktorých niektoré zdedila po smrti svojej matky a užíva ich spoločne s otcom. Ďalej uviedol, čo vyplynulo
z výpovede svedka A.. E. Š., svedkyne K. O. - matky žalovaného, že v r. 2000 poskytli s manželom
ako dar obom účastníkom (nielen žalovanému, ako to sám tvrdil) sumu 50.000.- Sk, aby si účastníci
finančne pomohli. Uviedol, vykonal ohliadku predmetného bytu účastníkov 15.4.2013 za ich účasti, pri
ktorej bolo zistené, že v byte sa nachádzajú hnuteľné veci patriace do BSM, a to hudobná veža zn.

Philips, DVD prehrávač zn. Logiks, čierna skriňa so zrkadlom zn. Roll-door, kamera Sony, nábytková
stena mahagón v detskej izbe, chladnička Gorenje a mraznička Samsung, že žalovaný prejavil záujem
o prisúdenie predmetného bytu jemu, lebo byt užíva bežne každý druhý deň a žalobkyňa trvala na
tom, aby byt prikázal jej, pretože aj z výsledkov ohliadky bytu je zrejmé, že v tomto byte žalovaný
nebýva, všetko devastuje, nezabezpečuje starostlivosť o byt, veci sú dolámané a zničené. Citoval

znenie § 149 ods.1,3, § 150 O. z., a uviedol, že pri rozhodovaní o tom, ktorému z účastníkov prikáže
do výlučného vlastníctva predmetný byt, vychádzal zo zásady účelného využitia veci, zásluhovosti
o nadobudnutie veci, postoja účastníkov pri starostlivosti a zabezpečení platieb za tento byt, ako
aj schopnosti vyrovnania podielu z BSM. Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť
prikázaná, vychádzal z rozhodujúcich skutočností, že žalobkyňa sa pričinila o jej nadobudnutie (jej

zamestnávateľom bol byt pridelený) a aj keď byt neužívala, vyrovnala v byte nedoplatky SBD II., aby
zabránila dražbe bytu, teda zaslúžila sa aj o zachovanie tohto bytu na rozdiel od žalovaného, ktorý ako
jeden z manželov napriek svojim schopnostiam a možnostiam si počínal nezodpovedne a nepričinil
sa, hoci mohol, o zveľadenie spoločného bytu a fakticky poškodzoval spoločný majetok (skutkový stav
zistený ohliadkou bytu súdom, kedy bolo jednoznačne zistené, že žalovaný nezabezpečuje náležitú

starostlivosť o užívaniaschopnosť tohto bytu, ktorý bol značným spôsobom zdevastovaný, až „zdravotne
závadný“), spôsobil vznik dlhov v byte a napokon byt v skutočnosti ani neužíva riadnym spôsobom,
o čom svedčia tak výpovede samotných účastníkov, ako aj správy polície a pošty pri doručovaní
množstva zásielok žalovanému na E. N.. XX Y. F. a napokon aj preukázaná solventnosť žalobkyne v
súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi bola dôvodom, pre ktorý prikázal byt

žalobkyni. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti, kedy považoval za najobjektívnejšie a najúčelnejšie
riešenie, ak výlučnou vlastníčkou predmetného bytu sa stane žalobkyňa. Uviedol, že vyvinul maximálne
úsilie na nájdenie takého riešenia, ktoré bude zlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti,
že v danom prípade tak postupoval, keď ponechal byt tomu z rozvedených manželov, ktorý si to vdanom prípade zaslúži svojim postojom a záujmom o riadne užívanie nehnuteľnosti, v danom prípade
žalobkyne spolu s dcérou účastníkov, preto potreba bytu je u nej väčšia a súčasne podľa jeho názoru i
väčšia možnosť využitia tohto bytu do budúcna. Do „masy BSM“, do ktorej je potrebné započítať nielen

spoločne nadobudnuté veci, ale aj aktíva a pasíva majetku patriaceho do BSM a dokazovaním zistil, že
celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje čiastku 38 188,95 €, zostatok na účtoch v sume
145,44 € u žalobkyne a u žalovaného o zostatok v sume 813,22 €. Po zohľadnení týchto aktív BSM
účastníkov v zmysle vyššie uvedeného určil celkovú masu BSM v sume 39 147,61 €. Mal za to, že z
§ 143 O. z. vyplýva, že z BSM zákon vyníma aj veci, vyňatie ktorých je namieste, aby so zreteľom na

spôsob ich nadobudnutia tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov, že účastníci sa v priebehu
konania dohodli na sume 10 500,- Sk, t.j. 348,54 €, ktorá bola zo spoločného majetku vynaložená na
osobný majetok žalovaného (nákup videoprehrávača Daewo). Z toho potom vyplýva, že podiel jedného
z účastníkov podľa zásady rovnosti podielov na mase BSM predstavuje sumu 19 573,80 €. Keďže
žalobkyni pripadli do vlastníctva veci v celkovej hodnote 34 768,61 € a má dostať podiel 19 573,80 €,
rozdiel činí sumu 15.369,08€, ktorú by mala vyplatiť odporcovi na vyrovnanie ich podielov, že z tejto

sumy však je potrebné odpočítať náhradu polovice investovaných spoločných prostriedkov do výlučnej
veci žalobkyne v sume 174,27 € a tak výplatný podiel pre žalovaného predstavuje 15 194,81 €, ktorý
je povinná žalobkyňa vyplatiť žalovanému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže
žalovanému sa dostali do vlastníctva veci v celkovej hodnote 4 379,- € a podiel žalovaného ako jedného
z účastníkov na mase BSM predstavuje tiež čiastku 19 573,80 €, rozdiel predstavuje podiel žalovaného

na mase BSM, ktorý mu má žalobkyňa vyplatiť, t.j. 15 194,81 €. O súdnom poplatku za konanie o
vyporiadanie BSM, rozhodol v zmysle § 2 ods.2 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uložil
obom účastníkom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 174,50 €, t.j. 3
% zo sumy 39 147,61 €, predstavujúcej hodnotu všetkých vecí patriacich do BSM. Za podanie správy
v súvislosti s vyplatením poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s., Tatra banke a ČSOB, a.s. vznikli trovy

štátu v celkovej výške 81,08 € ( 25,73 € + 23,68 € + 31,61 € , ktoré uložil účastníkom v zmysle § 148
ods.1 O.s.p. zaplatiť spoločne, každému z nich rovnako vo výške 40,51 € a o trovách účastníkov konania
si vyhradil rozhodnutie na samostatné uznesenie, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
3.Žalovaný napadol rozsudok odvolaním z 8.10.2014 doručené súdu 9.10.2014, v ktorom uviedol, že

v označenej právnej veci pri nahliadnutí do súdneho spisu si 26.9.2014 prevzal rovnopis rozsudku
z 2.4.2014 s vyznačenou doložkou právoplatnosti, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 31.5.2014, že uvedený rozsudok jemu doručený nebol a účinky doručenia rozsudku
opatrovníkovi nenastali. Oznámil konajúcemu súdu, že 1.10.2014 udelil plnomocenstvo na zastupovanie
v tomto konaní ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRII JUDr. Peter Kerecman, s. r. o., Košice, Rázusova 1, IČO:

36 588 725. (originál plnomocenstva na zastupovanie v konaní predložil v prílohe). Proti uvedenému
rozsudku podal podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O.s.p., teda preto, že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a v spojení s § 221 ods 1
písm.h)O.s.p.,tedapreto,žesúdprvéhostupňanesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa §205 ods.2 písm. d) O. s. p.,

teda preto, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O.s.p., teda preto, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj podľa § 205 ods.2 písm. b/ O.s.p., teda preto, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolanie, ktorým
žiada Krajský súd v Košiciach, aby napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) a § 221 ods.2

O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a toto svoje odvolanie nasledovne
odôvodnil: I. Súd uznesením č.k. 15C/15/2006-609 z 14.3.2014 ustanovil žalovanému opatrovníka E..
Š. E.Á., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice I, a rozhodnutie odôvodnil tým, že pobyt
žalovaného nie je známy, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2014. Citujúc znenie § 29 ods.2
O.s.p., konštatoval, že pre ustanovenie opatrovníka žalovanému neboli splnené podmienky podľa § 29

ods.2 O.s.p., keďže žalovaný sa po celú dobu prvostupňového konania zdržiaval na adrese E. XX Y. F.,
kde preberal písomnosti súdu, hoc pri doručovaní niektorých zásielok žalovanému sa vyskytli problémy,
a nebol v mieste doručovania zastihnutý. Navyše po ustanovení opatrovníka žalovanému, bola súdu
18.3.2014 doručená správu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej
polície, obvodného odd. P Z Košice Sídlisko KVP z 15.3.2014, podľa ktorej pri doručovaní zásielky

žalovanému bolo previerkou na adrese E. XX, F. zistené, že žalovaný býva na 7. poschodí ale ani po
opakovaných pokusoch nebol zastihnutý. Ďalej citoval § 29 ods.4 O.s.p., a mal za to, že za tejto situácie,
mal súd uznesenie o ustanovení opatrovníka v súlade s § 29 ods.4 O.s.p. zrušiť. Konajúci súd však
uznesenie o ustanovení opatrovníka nezrušil, naďalej konal s opatrovníkom, na pojednávanie nariadenéna 2.4.2014 predvolal opatrovníka, pričom žalovaného na pojednávanie na tento termín pojednávania
riadne a včas nepredvolal, súd napadnutý rozsudok doručil následne opatrovníkovi a na jeho prvopis
vyznačil doložku o právoplatnosti. Citoval znenie § 158 ods.2, § 204 ods.1 prvá veta, § 206 ods.1 O.

s. p. a uviedol, že vzhľadom „k tomu“, že pobyt žalovaného bol súdu známy, neboli 6.5.2014 splnené
zákonné podmienky pre doručenie rozsudku z 2.4.2014 opatrovníkovi a preto je doručenie rozsudku
opatrovníkovi neúčinné. Účinky doručenia písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 158 ods.2 O.s.p.
nastali 26.9.2014, kedy žalovaný rovnopis rozsudku osobne prevzal a v teň deň začala žalovanému
plynúť aj lehota na podanie odvolania (§ 204 ods.1 O.s.p.). II. Súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci: 1./ súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď byt na E. N.. XX v Košiciach prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne, pričom nezohľadnil zistenú skutočnosť, že žalobkyňa býva na Triede SNP 62 v
Košiciach spolu s plnoletou (28 ročnou) dcérou, ktorá je riadne zamestnaná a má pravidelný príjem.
Naopak z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nemá kde bývať, v súčasnosti po

tom, čo mu žalobkyňa znemožnila užívanie sporného bytu, v ktorom do toho času býval, je nútený
bývať u rodičov. Žalovaná pritom býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca a ktorý býva oddelene
od žalobkyne v byte na Skladnej č. 23 v Košiciach, ktorý má tiež vo svojom výlučnom vlastníctve. Z
uvedeného dôvodu žalovaný s prikázaním bytu na E. N.. XX Y. F. žalobkyni nesúhlasí a žiada aby
bol byt na E. XX Y. F. prikázaný do vlastníctva žalovaného, ktorý žalobkyňu v prináležiacom podiele

vyplatí. III. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 113/2000 (pri zisťovaní ceny
nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z jej
všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase,
ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava) a podľa neho cena bytu na E. N..
XX Y. F. nebola spoľahlivo ustálená, keďže si vyžiadal správu o cene nehnuteľnosti od dvoch realitných

kancelárií a to k 6.11.2002 a k 19.2.2003 a na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ku dňu, ku
ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava, nenariadil znalecké dokazovanie.
2 ./ nesúhlasí s tým, že finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM a ktoré investovali do chaty pri
Ružínskej priehrade, ktorá je v podielovom vlastníctve žalobkyne a otca žalobkyne, a záhrady v lokalite
Čičky sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezohľadnili. Poukázal na to, že

29.1.2014 bol ako svedok vypočutý do zápisnice mimo pojednávania otec žalobkyne - Jozef Horváth.
Napriek tomu, že išlo o svedeckú výpoveď, v ktorej sa svedok vyjadril aj k tvrdeniam žalovaného o
investovaní prostriedkov patriacich do BSM, súd o tomto termíne výsluchu svedka jeho neinformoval,
čím mu bola postupom súdu odňatá možnosť zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť mu otázky. 3./ naďalej
trvá na vyporiadaní finančných prostriedkov vo výške 125.000,- Sk, ktoré patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a ktoré žalobkyňa vložila niekedy v rokoch 2001 - 2002 na účet dcéry F. O.,
X.. XX.X.XXXX, vedený v TATRA BANKA a.s., čím sa súd dostatočne nezaoberal. 4. / Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nevyporiadal hnuteľné veci, ktorých vyporiadania sa
domáhal vo svojom podaní doručenom súdu 21.6.2006 a to trezor, zbierku pamätných mincí a bankoviek
a strelnú zbraň. V rámci konania nebola ustálená hodnota uvedených vecí a to k 19.2.2003. III. Odvolací

dôvodspočívajúcivtom,žežalovanémubolapostupomsúduodňatámožnosťkonaťpredsúdomjedaný
tým, že - nebol riadne a včas predvolaný na pojednávanie nariadené na 2.4.2014, - nebol informovaný
o termíne výsluchu 29.1.2014 svedka E. P. - otca žalobkyne, čím mu bola odňatá možnosť klásť mu
otázky rozsudok súdu je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. IV.
Nedostatočne odôvodneným je rozsudok súdu preto, že súd dostatočným spôsobom v napadnutom

rozhodnutí neobjasnil svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o tieto otázky - prečo prikázal byt na E. N. XX Y. F. do
výlučného vlastníctva žalobkyne a to napriek tomu, že žalovaný nemá kde bývať a žalobkyňa má bytovú
otázku vyriešenú, - prečo sa pri vyporiadaní majetku BSM nezaoberal vyporiadaním hnuteľných vecí a
to trezoru, zbierky pamätných mincí a bankoviek a strelnou zbraňou, ktorých vyporiadania sa domáhal,
- prečo sa súd nezaoberal sumou vo výške 125.000,- Sk, ktorú zo spoločných prostriedkov vložila

žalobkyňa na účet dcéry F. O., X.. XX.X.XXXX, vedený v TATRA BANKA a.s. v rokoch 2001- 2002, -
prečo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastnícva manželov nezohľadnili finančné prostriedky, ktoré
patrili do BSM a ktoré boli investované do chaty pri Ružínskej priehrade, ktorá je v podielom vlastníctve
žalobkyneaotcažalobkyne,adorekonštrukciezáhradyvlokaliteČičky.V.Nazákladevyššieuvedeného
žiada, aby odvolací súd podľa § 221 ods.2 O.s.p. vydal toto uznesenie, že zrušuje rozsudok z 2.4.2014

a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žalovaný si uplatňuje trovy odvolacieho konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške
867,79 eur za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava, podanie odvolania (2 x 353,54 eur, 2x RP
á 8,04 eur, 20% DPH vo výške)4.Žalobkyňa 21.11.2014 doručila vyjadrenie k odvolaniu žalovaného (č. l. 658), v ktorom navrhla, podľa §
218 ods.1 písm. a/ O. s. p., ho odmietnuť, lebo bolo podané oneskorene, a súčasne si voči žalovanému
si uplatnila právo na náhradu trov právnej služby v odvolacom konaní, a to za dva úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientkou a podanie vyjadrenia ku odvolaniu
žalovaného z 8.10.2014, spolu teda 2 x 353,54,- eur, 2x režijný paušál a 8,04,- Eur, t.j. 723,16,- eur.
Uviedla, že nezakladá sa na pravde, že by rozsudok z 2.4.2014, nebol doručený žalovanému. Konajúci
súd postupoval vo veci v intenciách § 47 ods.2 O. s. p.. Predmetné ustanovenie procesného predpisu
upravuje všeobecne postup pri doručovaní písomnosti určených do vlastných rúk. Podľa zákona treba

doručiť do vlastných rúk, mimo iných písomnosti, aj rozsudok podľa § 158 ods.2 O. s. p.. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o
doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia zásielky, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa komentára k §
46 bod 4 O. s. p., jednou z podmienok fikcie doručenia je, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje
v mieste doručenia. Nevyžaduje sa, aby adresát bol v mieste doručenia sústavne prítomný, stačí, aby
sa v čase doručenia písomnosti v mieste doručenia zdržiaval aspoň po určitý čas, teda stačí, že adresát
má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa podľa ustanovení O. s. p., že zásielku mu príde

doručiť znova, a to v deň a hodinu uvedenú v oznámení, resp., že zásielku uložil na pošte. Podmienky
účinného náhradného doručenia vyjadrené v § 47 ods.2 O. s. p. „ hoci sa v mieste doručenia zdržuje„ je
potrebné vykladať tak, že adresát sa v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce, mesta, v ktorom
má bydlisko, nezdržiava sa mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste, teda má
možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa. Tu komentár poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn.

4 Sž 35/02 a citovala z jeho odôvodnenia. Adresát sa „ zdržiava v mieste doručenia písomnosti„ aj vtedy,
keď v čase doručenia zásielky nie je fyzicky prítomný v mieste doručenia. Stav zdržiavania sa adresáta
v mieste doručenia nenarušuje taká jeho neprítomnosť v mieste doručenia, ktorá vyplýva z adresátom
zvolenejorganizáciebežnéhopracovnéhodňaanezakladádôvodbrániacimuprevziaťalebovyzdvihnúť
doručovanúzásielku.Inakpovedané,nevyžadujesa,abyadresátbolvmiestedoručeniasústavne,stačí,

aby sa v čase doručenia písomnosti v mieste doručenia zdržiaval aspoň po určitý čas, teda stačí, že
adresát má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa urobeným podľa O. s. p., že zásielku
uložilnapošte,resp.,žezásielkumuprídedoručiťznovavdeňahodinuuvedenúvoznámení.Poukázala
na to, a vyplýva to aj z dôkazného prostriedku, fotokópie poštovej obálky, v ktorej bol žalovanému
doručovaný do vlastných rúk, s opakovaným doručením, rozsudok OS Košice II. sp. zn. 15 C 15/2006 zo

dňa 2.4.2014, čo žalovaný v odvolaní rezolútne odmieta. V tomto smere zavádzal žalovaný aj Okresný
súd Košice II. v konaní sp. zn. 28 C 168/2014, ktorý súd mal rozhodnúť o jeho návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým by, do času právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM
účastníkov, vedeného pred Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. 15 C 15/2006, uložil jej, povinnosť
strpieť užívanie bytu č. XX X. E. XX Y. F., spolu so zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č.s. 1186, zapísaného na katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX pre kat. územie D., povinnosť zdržať sa zásahov do užívania týchto nehnuteľností odporcom
a tiež povinnosť odovzdať žalovanému kľúče Dôkaz: spis OS Košice II. sp. zn. 28 C 168/2014 Rozsudok
bol Okresným súdom Košice II., prostredníctvom Pošty Košice 012 doručovaný žalovanému neúspešne
9.5.2014 s tým, že mu bolo oznámené, že sa mu zásielka bude opakovane doručovať 12.5.2014 v

čase uvedenom v oznámení o opakovanom doručení zásielky. Keďže aj tento pokus doručovateľa
o doručenie zásielky do vlastných rúk žalovanému ostal bezvýsledným, uložil doručovateľ zásielku
na pošte, a to 12.5.2014 s tým, že táto zásielka nebola prevzatá odporcom v odbernej lehote, keď
jej posledný deň pripadol na piatok, a tak bola zásielka vrátená konajúcemu súdu 2.6.2014. Dôkaz:
fotokópia poštovej obálky s doručenkou do vlastných rúk, s opakovaným doručením, s potvrdením, že

zásielka nebola prevzatá adresátom A.. J. O., X.. XXXX v odb. odbernej lehote, a že bola 2.6.2014
vrátená konajúcemu súdu. Konajúci súd ustanovil žalovanému opatrovníka na preberanie súdnych
zásielok, a to z dôvodu, že žalovaný počas celého konania bezdôvodne nepreberal súdne zásielky,
a aj keď sa zdržiaval na E. XX Y. F., tieto zásielky nepreberal, a museli mu byť doručované OO PZ
Košice Sídlisko KVP. Prvá zásielka, ktorá bola A.. O. doručovaná, išlo o uznesenie vo veci vyporiadania

BSM z 8.3.2006 + návrh na začatie konania vo veci vyporiadania BSM, ktorý bol konajúcemu súdu
predložený 6.2.2006, ktorú zásielku O., ani pri opakovanom doručovaní 13.4.2006 neprevzal, prevzal
ju do vlastných rúk až 12.6.2006, keď mu bola doručovaná prostredníctvom OO PZ Košice Sídlisko
KVP, dôkaz sa nachádza v spise. Už predvolanie na pojednávanie zo 7.11.2007 bolo uložené napošte, keď ho O.t riadne neprevzal. Zásielku, predvolanie na pojednávanie na 7.11.2007, z 13.9.2007,
nebolo možné doručiť žalovanému ani prostredníctvom polície. Na tomto pojednávaní uviedla, že sa
žalovaný vyhýba preberaniu zásielok v mieste svojho trvalého bydliska na E. XX Y. F., a žiadala, aby

mu boli súdne zásielky doručované ku rodičom na O. X Y. F., alebo na stanovišti taxíkov MAXI TAXI.
13.6.2008 sa opäť nedostavil na pojednávanie, súd nariadil jeho predvedenie na pojednávanie, ktorého
termín bol vytýčený na 24.9.2008. Eskortná služba v tento deň oznámila konajúcemu súdu, že na
predchádzajúce pojednávanie O. nemohol byť predvedený, lebo im neotváral dvere na E. XX Y. F..
Predvolanie na pojednávanie, ktorého termín bol vytýčený na 4.9.2009, bolo A.. O. doručované 3 x,

pričom zo správy doručovacej pošty vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Na tomto
pojednávaní uviedla, že aj keď sa A.. O. B. X. E. XX v F., zásielky doručované prostredníctvom pošty
nepreberá. Ing. Firment neprebral ani zásielku zo septembra 2009, tá bola uložená na pošte 2.10.2009.
Pojednávania vytýčeného na 11.11.2009 sa A.. O. nezúčastnil, doručenie predvolania bolo u neho
vykázané uložením na pošte. Zásielka doručovaná A.. O. cestou jeho zamestnávateľa, sa vrátila, ako
neprevzatá, 24.11.2009. Upovedomenie o odročení pojednávania na 20.1.2010, A.. O. neprevzal ani na

E.P. XX Y. F., ani to, ktoré mu bolo doručované prostredníctvom zamestnávateľa. Pojednávanie, ktorého
termín bol stanovený na deň 20.1.2010 sa neuskutočnilo, lebo A.. O. opäť neprevzal predvolanie.,
resp. upovedomenie o odročení pojednávania. Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň
9.6.2010, sa žalovaný nedostavil, a jeho otec J. O., ktorý sa na pojednávanie dostavil, sám uviedol, že
na pojednávanie bol predvolaný syn, a nie on, a že A.. J. O., žalovaný, sa tak mal vyjadriť pred ním. Išlo o

ďalšiu obštrukciu zo strany žalovaného, a jeho zavinením vznikali v konaní bezdôvodné prieťahy, a tým
boliporušovanéjejústavnéprávaaprávapodľaDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
12.1.2011 bola žalovanému uložená povinnosť, pod hrozbou uloženia pokuty, do 30 dní predložiť dôkazy
na svoje tvrdenia ohľadom rozsahu a hodnoty vecí patriacich do BSM. 12.2.2011 žalovaný adresoval
súdu žiadosť o predĺženie lehoty, lebo sa mu nepodarilo nájsť si právneho zástupcu. Na pojednávaní

25.3.2011 sa žalovaný opäť nezúčastnil, súd nemal u neho vykázané doručenie predvolania. Na
11.5.2011 mal súd vykázané doručenie predvolania uložením na pošte. Predvolanie bolo doručované
na E. XX Y. F.. Predvolanie na pojednávanie 1.7.2011 prevzal žalovaný na stanovišti taxislužby MAXI
TAXI na Kasárenskom námestí, a to 1.6.2011. Na pojednávaní konanom 1.7.2011 žalovaný uviedol, že
súd mu môže doručovať zásielky ku jeho rodičom na O. X Y. F.. A.. O. uviedol, že si podal žiadosť o

poskytnutie právnej pomoci zo stany Centra právnej pomoci. Bez právneho zástupcu sa vo veci nechcel
vyjadrovať. Uznesením z 12.10.2011 súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 100,- eur z
dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie zo 12.10.2011, bez riadneho ospravedlnenia, aj keď vzal
termín pojednávania na vedomie 1.7.2011, a bol upozornený na možnosť uloženia pokuty a citovala z
jeho odôvodnenia. 13.2.2013 sa žalovaný opäť nezúčastnil pojednávania, s tým, že jeho predvolanie na

pojednávanie mal súd vykázané uložením na pošte. 3.4.2013 na pojednávaní žiadal žalovaný doručovať
všetky zásielky na E. XX Y. F.. Na tomto pojednávaní A.. O. klamal konajúcemu súdu, keď uviedol, že
nemá vedomosť o tom, že H.. H. M. odstúpila od Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odmene za
právne služby z 9.11.2011 Dôkaz : oznámenie H.. M. zo dňa 17.1.2013, č.l. 505 spisu. 13.4.2013 A.. O.
opäť maril pokus o doručenie zásielky, kde sa mu oznamuje, že 15.4.2013 sa uskutoční ohliadka bytu,

ktorý bol predmetom vyporiadania zaniknutého BSM. Na pojednávaní 29.5.2013 A.. O. oznámil súdu, že
zatiaľ nemá žiadneho právneho zástupcu a uvažuje o tom niekoho si zvoliť. Nájde si advokáta, ktorého
si chce zvoliť, nebude to riešiť prostredníctvom Centra právnej pomoci. Súd na pojednávaní poukázal na
to, že vo svojom vyjadrení označil finančné prostriedky vynaložené na zveľadenie záhradky s chatkou
na Čičkách s tým, že boli tam vykonané rozsiahle úpravy a vynaložilo sa 295 000,- Sk, ktoré tvrdenie

ničím doposiaľ nepreukázal. Zároveň uviedol, že nehnuteľnosť bez jeho súhlasu a vedomia predala.
Súd uznesením uložil žalovanému lehotu v trvaní 15 dní, a to pod hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej
pokuty, na predloženie všetkých listinných dôkazov na jeho tvrdenia počas celého konania, ktoré súdu
doposiaľ nepredložil, napriek viacerým výzvam súdu, v opačnom prípade súd nebude na jeho tvrdenia
prihliadať. Tiež mu uložil označiť bližšie jeho účet v ČSOB, a.s. Na ďalšie pojednávanie vytýčené na

29.1.2014, sa žalovaný nedostavil. U žalovaného nemal súd vykázané doručenie predvolania. Zásielka
doručovaná poštou sa súdu nevrátila, od OR PZ v Košiciach došla 23.1.2014 správa o doručovaní
zásielky žalovanému políciou s tým, že zásielka nebola doručená z dôvodu opakovaného nezastihnutia
A.. O. na adrese trvalého bydliska. Na tomto pojednávaní, po tom, čo bola oboznámená so správou
polície, že sa nepodarilo ani v septembri 2013 doručiť zásielku žalovanému s tým, že žalovaný na

uvedenej adrese síce býva, ale zatajuje sa a neotvára dvere. Previerkou polície na Kasárenskom
námestí v Košiciach, kde majú stanovište taxíky MAXI TAXI, a kde by mal A.. O. údajne pracovať v
taxislužbe MAXI TAXI, sa tohto nájsť nepodarilo, vyjadrila, aby mu súd formálne ustanovil opatrovníka
v osobe jeho matky K. O., ktorá bude za neho preberať súdne zásielky. A.. O. si nesplnil ani jednu zpovinností, ktoré mu boli uložené uznesením súdu zo 29.5.2013. Tieto povinnosti mu boli uložené pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Vo veci ustanovenia K. O. za opatrovníčku synovi A.. O., táto
listom zo 20.2.2014, osobne doručeným na súd toho istého dňa, súdu oznámila, že jej syn A.. J. O.

sa zdržiava na E. XX Y. F., a ona nesúhlasí, aby mu bola ustanovená súdom za opatrovníčku. Čo sa
týka predvolania na pojednávanie na 2.4.2014, ktoré predvolanie je z 13.2.2014, na str. 606 súdneho
spisu sa nachádza dôkaz, správa z doručovacej pošty, že zásielka bola pre A.. O. doručovaná na E.
XX Y. F. 18.2.2014, opakované doručovanie zásielky bolo realizované 19.2.2014, a v tento deň bola
zásielka uložená na pošte, a následne sa vrátila súdu, ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd v zápisnici

z pojednávania 2.4.2014, veľmi správne vyhodnotil situáciu, že u žalovaného je doručenie predvolania
vykázané uložením na pošte. Ako už vyššie uvádzala, všetky zásielky súdu boli A.. O. doručované na
adresu jeho trvalého bydliska, na E. XX Y. F., kde ich však A.. O. zámerne nepreberal. Tak to bolo aj s
doručovaním rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn. 15 C 15/2006 z 2.4.2014, ktorá zásielka bola
doručovaná žalovanému, ako zásielka do vlastných rúk, s opakovaným doručením, v zmysle § 47 ods.2
O.S.P., kde sa vo vete tretej ustanovenia zákona hovorí, že ak si adresát zásielku počas jej uloženia

nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o
uložení nedozvedel. V jej prípade bola zásielka vrátená konajúcemu súdu 2.6.2014, čo je prvý pracovný
deň po ukončení úložnej doby zásielky na doručovacej pošte. Na základe vyššie uvedeného nemá
dojem, že by postupom súdu bola odňatá možnosť žalovanému konať pred súdom. Naopak žalovaný
svojim postupom v konaní spôsoboval prieťahy v súdnom konaní, ktoré trvalo, výlučne jeho zavinením,

vyše osem rokov, a jej bolo jeho postupom zasiahnuté do môjho ústavného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného mi v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a práva na prejednanie mojej
záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Z vyššie uvádzaných dôvodov nemá otázka ustanoveného opatrovníka žalovanému právny
význam. Konajúci súd síce uznesenie o ustanovení opatrovníka nezrušil, naďalej konal s opatrovníkom,

aj keď iba formálne, na pojednávanie nariadené na 2.4.2014 ho aj predvolal, pričom na pojednávanie
riadne a včas predvolal aj žalovaného, viď predložený dôkaz na str. 606 spisu a oznámenie o uložení
zásielky z 18.2.2014. Opatrovník sa na pojednávaní nezúčastnil. Rozsudok z 2.4.2014 bol žalovanému
A.. O. riadne doručovaný a doručený 2.6.2014, plne v zmysle § 47 ods.2 O. s. p.. Z vyššie uvedených
dôvodovsadomnieva,ženeexistujeodvolacídôvodspočívajúcivtom,žebyžalovanémubolapostupom

súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ktorý je podľa právneho zástupcu odporcu daný tým, že
žalovaný údajne nebol riadne a včas predvolaný na pojednávanie nariadené na 2.4.2014, opak vyplýva
z dokazovania a je preukázaný dôkazmi, žalovaný nebol informovaný o termíne výsluchu svedka
E. P. 29.1.2014, čím mu bola odňatá možnosť klásť svedkovi otázky. Keby sa žalovaný dostavil
na pojednávanie 29.1.2014, kde bol riadne a včas predvolaný, dozvedel by sa o termíne výsluchu

svedka. Žalovaný dal prednosť rôznym obštrukciám, a keďže zásadne sa nezúčastňoval pojednávaní
a nepreberal súdne zásielky, nemal ako sa dozvedieť o termíne výsluchu svedka. Ak odvolací dôvod,
podľa žalovaného, že mu postupom súdu I. stupňa bola údajne odňatá možnosť konať pred súdom,
je daný aj tým, že rozsudok je údajne nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, poukázala na to, že žalovaný, napriek uloženej povinnosti, uloženej mu pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty, a to uznesením súdu zo 29.5.2013, do právoplatného skončenia konania nepredložil
ani jeden listinný dôkaz na svoje tvrdenia počas celého konania, ktoré súdu nepredložil napriek viacerým
výzvam.Tuhosúdupozornil,žeakdôkazynepredložívlehote15dní,nebudenajehotvrdeniaprihliadať.
Uvedené uviedla v tej súvislosti, že podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní, súd nedostatočne odôvodnil
rozsudok zo 2.4.2014, keď nezohľadnil finančné prostriedky, ktoré údajne patrili do BSM a ktoré boli

údajne investované do chaty pri Ružíne, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve jej a jej otca, čo nie je
pravdou, a do rekonštrukcie záhrady v lokalite Čičky.
5.Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril podaním doručeným súdu 4.3.2015 (č. l. 672 b), v ktorom
uviedol nasledovné: Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že rozsudok OS Košice II zo 2.4.2014 sp. zn.
15C/15/2006 bol žalovanému doručovaný do vlastných rúk 9.5.2014 a po neúspešnom opakovanom

doručovaní a uložení na pošte 12.5.2014, bol rozsudok podľa § 47 ods.2 O.s.p. doručený žalovanému
2.6.2014, kedy sa zásielka vrátila na súd. Ďalej uviedla, že na fikciu doručenia nie je potrebné, aby
bol adresát v čase doručenia písomnosti fyzicky prítomný v mieste doručovania, stačí ak má možnosť
oboznámiť sa s oznámením doručovateľa. Citoval znenie § 158 ods.2, § 49 ods.1 prvá veta, § 31
O.s.p. a z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IIL ÚS 249/08 z 28.10.2008. Pokiaľ

žalobkyňa tvrdí, že rozsudok bol žalovanému doručovaný 9.5.2014 do vlastných rúk a v zmysle
fikcie doručenia aj 2.6.2014 doručený, žalovaný uvádza, že iba opatrovníkovi, ktorého konajúci súd
14.3.2014 uznesením č.k 15C/15/2006-609 ustanovil za zástupcu žalovanému, sa v zmysle § 158 ods.2
v spojení s § 31 O.s.p. doručujú všetky písomnosti vrátane meritórneho rozhodnutia s účinkami riadnehodoručenia. Ak má účastník zástupcu pre celé konanie, súd je povinný (až na zákonom stanovené
výnimky) všetky písomnosti doručovať výlučne tomuto zástupcovi, ktorý je jedine splnomocnený na
prijímanie zásielok. Ak súd doručuje zásielku účastníkovi, hoci mal správne doručovať výlučne jeho

zástupcovi, ide o neúčinné doručenie bez právnych následkov. Iba zástupca pre celé konanie, či už
ide o splnomocneného zástupcu v zmysle § 49 ods.1 O.s.p. alebo ustanoveného zástupcu podľa §
31 O.s.p. (vrátane opatrovníka), je totiž v takýchto prípadoch oprávnený účinne preberať písomnosti
za účastníka. Náhradné doručenie rozsudku účastníkovi zastúpenému v konaní zástupcom pre celé
konanie neprichádza do úvahy. § 31 O.s.p. sa vzťahuje aj na tento typ zastúpenia účastníka v konaní

opatrovníkom podľa § 29 O.s.p. Opatrovník ustanovený účastníkovi podľa § 29 O.s.p. má v zmysle
§ 31 O.s.p. v konaní rovnaké postavenie ako zástupca splnomocnený na zastupovanie účastníka na
základe udeleného plnomocenstva. Uvedené závery potvrdzuje aj ustálená judikatúra, z ktorej vyplýva,
že aj „pre tento druh zastúpenia platí § 31 O.s.p., podľa ktorého ustanovený zástupca má rovnaké
postavenie ako zástupca na základe procesnej plnej môcť (napr. nález US ČR II. ÚS 27/2000, I. ÚS
559/2000, uznesenie Krajského súdu v Žiline 6Co/221/2012). Ani doručenie ustanovenému zástupcovi

však nemôže za žiadnych okolností vyvolať právne následky, ak pre jeho ustanovenie neboli splnené
zákonné podmienky, v opačnom prípade by účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. a bolo by porušené jeho právo na súdu ochranu zaručené v čl. 46
od.1 Ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru. Z predmetného spisu, ako i
pripojených doručeniek k rozsudku jednoznačne vyplýva, že konajúci súd doručil rozsudok zo 2.4.2014

sp. zn. 15C/15/2006 opatrovníkovi žalovaného /6.5.2014/ a právnej zástupkyni žalobkyne /15.5.2014/ a
podľa týchto doručeniek následne na prvopise rozhodnutia (čl. 614) vyznačil, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 31.5.2014. Napriek tomu, že pre ustanovenie opatrovníka žalovanému neboli splnené
podmienky podľa § 29 ods.2 O.s.p., súd 14.3.2014 ustanovil žalovanému opatrovníka a svoje uznesenie
nezrušil ani po tom, keď mal správou Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície,

obvodného odd. PZ Košice Sídlisko KVP zo 15.3.2014 preukázané, že žalovaný na 7. poschodí na
adrese E. XX, F. býva. Žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Účinky
doručenia písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 158 ods.2 O.s.p. nastali 26.9.2014, kedy žalovaný
rovnopis rozsudku osobne prevzal a v teň deň začala žalovanému plynúť aj lehota na podanie odvolania
(§ 204 ods.1 O.s.p.), ktoré žalovaný doručil súdu 9.10.2014. Ďalej citoval, čo uviedol Ústavný súd

v náleze sp. zn. III. ÚS 249/08 z 28.10.2008. Za situácie, keď súd napriek tomu, že neboli splnené
podmienky pre ustanovenie opatrovníka, s opatrovníkom žalovaného ako zástupcom žalovaného konal,
doručoval mu predvolanie na pojednávanie a nakoniec aj rozsudok, a zároveň napriek tomu, že
opatrovníka ustanovil, súbežne doručoval predvolanie na pojednávanie a rozsudok aj žalovanému, nie
je možné na doručenie rozsudku opatrovníkovi prihliadať a účinná ochrana práv žalovaného musí byť

zachovaná. S ohľadom na vyššie uvedené, nie je mimo rozumných pochybností možné prijať záver,
že žalovaný nedodržal zákonom ustanovenú procesnú lehotu na podanie odvolania proti rozsudku z
2.4.2014 sp. zn. 15C/15/2006 a teda sa musí vychádzať z predpokladu, že odvolanie žalovaného proti
uvedenému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote. V prípade, ak by odvolací súd jeho odvolanie
odmietol, ako neskoro podané, odňal by mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol

ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom a uplatnil si trovy právneho
zastúpenia za podanie tohto vyjadrenia a to vo výške 434,32 eur (1 x 353,54 eur, 1x RP á 8,39 eur,
20% DPH).
6.Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 9.2.2015 (č. l. 673) bola vec vrátená súdu prvej inštancie
ako predčasne predložená, pričom bola mu uložená povinnosť vyzvať žalovaného, aby mu oznámil

mená a adresy bydliska osôb, kde sa v čase doručovania zásielok súdu od 7.1.2014 do 28.1.2014,
17.2.2014 do 13.3.2014 a od 2.4.2014 do 4.6.2014 zdržiaval, následne tieto osoby vyslúchnuť, ako sa
u nich zdržiaval, t. j. či u nich býval a v ktorých dňoch, aby bolo možné posúdiť, či došlo k riadnemu
doručeniu napadnutého rozsudku, v súlade s § 47 ods.2 O. s. p., resp. či tento bol dôvodne doručovaný
opatrovníkovi a po vykonaní týchto úkonov vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu.

7.Žalovaný na výzvu súdu z 23.3.2015, ktorá mu bola doručená 30.3.2015, v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/987/2014-673 z 9.2.2015, uviedol nasledovné (č. l. 680): V čase od
7.1.2014 až do začiatku veľkonočných sviatkov v roku 2014, tj. až do 18.4.2014 zdržiaval na adrese E.
XX Y. F., kde v tom čase býval. Na Veľký piatok 18.4.2014 žalovaný odišiel k rodičom K. O., X.. X.X.XXXX
a J. O., X.. XX.XX.XXXX, L. O. X Y. F., u ktorých býval nepretržite až do 8.6.2014, kedy sa vrátil do bytu

na E. XX Y. F.. Ako je z uvedeného zrejmé, pre ustanovenie opatrovníka žalovanému uznesením súdu zo
14.3.2014 neboli splnené zákonné podmienky, keďže žalovaný sa v čase rozhodujúcom pre ustanovenie
opatrovníka na adrese E. XX Y. F.A. zdržiaval. Ako vyplýva aj zo správy OR PZ v Košiciach zo 15.3.2014
a rovnako aj z listu matky žalovaného pani K. O. z 20.2.2014 (č. 1. 603 spisu), žalovaný v predmetomčase na uvedenej adrese býval, vzhľadom k čomu dôvody pre ustanovenie opatrovníka žalovanému
v zmysle § 29 O.s.p. neboli dané. Keďže podmienky pre ustanovenie opatrovníka žalovanému neboli
splnené, o čom mal konajúci súd vedomosť, súd mal uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušiť a

v konaní naďalej konať do žalovaným. Pokiaľ súd napriek tomu uznesenie o ustanovení opatrovníka
nezrušil a v konaní konal s opatrovníkom ustanoveným podľa § 29 O.s.p., písomnosti súdu, vrátane
meritórneho rozhodnutia, mohli byť v zmysle § 158 ods.2 v spojení s § 31 O.s.p. účinne doručované
iba ustanovenému opatrovníkovi, ktorý je v takýchto prípadoch jedine oprávnený účinne preberať
písomnosti za účastníka, ako to žalovaný zdôraznil aj vo svojom vyjadrení zo 3.3.2015, na obsah ktorého

týmto v celom rozsahu poukazuje a fotokópiu ktorého predkladá konajúcemu súdu v prílohe tohto
podania. Skutočnosť, kde sa žalovaný v období nasledujúcom po ustanovení opatrovníka zdržiaval, je
preto v prejednávanej veci bez právneho významu. Keďže iba ustanovený opatrovník mohol účinne
preberať písomnosti za účastníka, doručovanie rozsudku žalovanému v 9.5.2014 a 12.5.2014 nemohlo
vyvolať žiadne právne následky a nemohla nastať ani fikcia doručenia rozsudku v zmysle § 47 ods.2
O.s.p. Doručenie súdnej zásielky opatrovníkovi účastníka, pre ustanovenie ktorého neboli splnené

zákonné podmienky, nemôže za žiadnych okolností vyvolať právne následky, v opačnom prípade by
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. a bolo
by porušené jeho právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 od. 1 Ústavy a právo na spravodlivý
súdnyprocespodľačl.6Dohovoru.Účinkydoručeniapísomnéhovyhotoveniaprvostupňovéhorozsudku
Okresného súdu Košice II z 2.4.2014 nastali v posudzovanej veci v prípade žalovaného až 26.9.2014,

kedy žalovaný rovnopis rozsudku osobne prevzal a kedy začala žalovanému plynúť aj lehota na podanie
odvolania v zmysle § 204 ods.1 O.s.p. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto neostáva než zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
8.Žalovaný v ďalšom podaní z 1.7.2016 doručenom súdu 8.7.2016 (č. l. 708) uviedol, že sa v čase od
7.1.2014 až do začiatku veľkonočných sviatkov v roku 2014, tj. až do 18.4.2014 zdržiaval na adrese

Jasuschova 22 v Košiciach, kde v tom čase býval. Na Veľký piatok 18.4.2014 žalovaný odišiel k rodičom
K.U. O., X.. X.X.XXXX C. J. O., X.. XX.XX.XXXX, L. O. X Y. F., u ktorých býval nepretržite až do 8.6.2014,
kedy sa vrátil do bytu na E. XX Y. F.. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný konajúcemu súdu
v prílohe tohto podania predložil čestné vyhlásenie p. K. O. a čestné vyhlásenie J. O.. Pre prípad, ak by
konajúci súd nepovažoval čestné vyhlásenia za postačujúce žalovaný navrhol konajúcemu súdu, aby

doplnil dokazovanie výsluchom svedkov: K. O., X.. X.X.XXXX, L. O. X, F. C. J. O., X.. XX.XX.XXXX, L.
O. X, F.. Zároveň oznámil, že doklady o prebratí iných zásielok, ktoré žalovaný v rozhodnom čase tj. od
7.1.2014 až do 18.4.2014 v byte na E. XX Y. F. preberal, nemá k dispozícii, nakoľko zostali v byte na
E. XX Y. F. a žalobkyňa mu ich doposiaľ spolu s ďalšími osobnými vecami nevydala. K podaniu pripojil
totožné čestné vyhlásenia podpísaného J. O. C. K. O., ktorí vyhlásili na svoju česť, že syn A.. J. O., X..

X.X.XXXX, V. L. E. XX, XXX XX F. sa v čase od 7.1.2014 do 18.4.2014 zdržiaval v byte na E. XX Y. F.,
F. P. K. O. chodievala navštevovať a od 18.4.2014 (Veľký piatok) až do 8.6.2014 sa zdržiaval v byte na
O. X Y. F., v ktorom bývam spoločne s manželkou K. O., X.. X.X.XXXX, pričom do bytu na E. XX Y. F.
sa vrátil dňa 8.6.2014 (č. l. 710, 712).
9.SBD II Košice, Bardejovská 3, Košice (č. l. 714) vo vyjadrení zo 7.7.2016 uviedlo nasledovné: V

zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu č. 25 na 7. poschodí na ulici E. XX Y.
F. zo 17.9.1984 je uvedené, že žalobkyňa žila v čase uzavretia dohody v manželstve so žalovaným
a že s ním trvalé žila. (o čom pripojili dôkaz dôkaz: 1. Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu zo dňa 17.09.1984). Záväzná prihláška pre nájomcu bytu pri prevode vlastníctva bytu doručená
Stavebnému bytovému družstvu II. Košice (ďalej len „SBD II. Košice") 26.10.1999 bola podpísaná

žalobkyňou a žalovaným ako spoločnými členmi družstva a nájomcami družstevného bytu č. 25 na ulici
E. XX Y. F., kde je tiež uvedený príslušník bývajúci v spoločnej domácnosti dcéra F. O.. (dôkaz: 2.
Záväzná prihláška) 10.9.2014 bola podaná na SBD II. Košice žiadosť o aktualizáciu údajov potrebných
na zmenu osobných údajov v bytovej evidencii SBD II. Košice z 10.9.2014, ku ktorej žalobkyňa priložila
Rozsudok vydaný v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva č.k. 15C/15/2016, ktorý

nadobudol právoplatnosť 31.5.2014. V tejto žiadosti je uvedený počet členov domácnosti: 0. (dôkaz: 3.
Žiadosť o aktualizáciu údajov potrebných na zmenu osobných údajov v bytovej evidencii SBD II. Košice
z 10.09.2014) Dožiadané mená a adresy susedov: H. H., L. E. XX, F., L. Č.. XX, poschodie 7-nájomca
družstevného bytu C. D., L. E. XX, F., L. Č.. XX, poschodie 7 - vlastníčka bytu H. F., L. E. XX, F., L. Č..
XX, poschodie 7 - nájomca družstevného bytu (dôkaz: 4. Menný zoznam vlastníkov bytov, E. XX, F.) V

priebehu roka 2014 bola z účtu vedeného na odporcu realizovaná len jedna úhrada na preddavkoch do
fondu prevádzky, údržby a opráv a to 4.3.2014 vo výške 122,69 eur na apríl 2014, zvyšné preddavky
boli realizované z účtu vedeného na žalobkyňu podľa prehľadu ročných platieb jednotlivca za rok 2014
a tieto úhrady boli zaúčtované podľa prílohy č. 1 Vyúčtovania nákladov za dodané služby a poskytnutéplnenia spojené s užívaním bytu za rok 2014 - Prehľad o mesačných zálohových platbách užívateľa bytu
za rok 2014. (dôkaz: 5. Prehľad ročných platieb jednotlivca za rok 2014, 6. Vyúčtovanie nákladov za
dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2014).

10.Podľa § 386 ods.1 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
11.Podľa § 362 ods.1 prvá veta CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
12.Podľa § 121 ods.2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

13.Podľa § 121 ods.3 CSP Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty;
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
14.Podľa § 121 ods.5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

15.Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.
16.Podľa čl. 17 CSP Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
17.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 ods.1 písm. a) O. s. p., lebo bolo

podané oneskorene.
18.Podľa § 45 ods.1 O. s. p. (platný v čase doručovania rozsudku) súd doručuje písomnosť
sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu
obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným
predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo

spravodlivosti").
19.Podľa § 45 ods.2 O. s. p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka")
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
20.Podľa § 46 ods.1 O. s. p. adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania),
na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

21.Podľa § 46 ods.2 O. s. p. ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí
sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom
istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť
vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom

nedozvedel.
22.Podľa § 47 ods.1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
23.Podľa § 47 ods.2 O. s. p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu

zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
24.Občiansky súdny poriadok v § 45 (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku) stanovuje, že súd

môže písomnosť doručovať priamo, a to sám odovzdaním adresátovi pri konaní alebo doručovateľom
súduapoštou(podľaPoštovýchpodmienok)alebomôžedoručovaťnepriamo,prostredníctvomsúdneho
exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených
osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa
charakteru písomnosti sa doručenie môže uskutočniť dvoma spôsobmi, a to jednoduchým doručením

(§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47).
25.Aj v prípadoch, v ktorých musí byť písomnosť doručená do vlastných rúk, Občiansky súdny poriadok
v § 47 ods.2 pripúšťa možnosť náhradného doručenia a súčasne vymedzuje podmienky, za splnenia
ktorých sa v takomto prípade považuje písomnosť za doručenú. Náhradné doručenie predpokladápredovšetkým splnenie podmienky, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia. Po zistení, že sa adresát
v mieste doručenia zdržuje, ale pri doručení nebol zastihnutý, vykoná sa doručenie písomnosti tak, že
doručovateľpísomneadresátovioznámi,kedy(deňahodinu)prídezásielkuznovudoručiť.Ibavprípade,

ak doručovateľ adresáta nezastihne ani pri tomto opakovanom pokuse o doručenie, môže písomnosť
uložiť na pošte alebo orgáne obce, avšak je povinný o tejto skutočnosti adresáta upovedomiť. Občiansky
súdny poriadok v citovanom ustanovení spája fikciu doručenia zásielky určenej do vlastných rúk (ak
si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu,
za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel) iba vtedy, ak bol zachovaný postup upravený v

tomto ustanovení. V prípade nesplnenia niektorej z uvedených podmienok, nemôže dôjsť k platnému
náhradnému doručeniu zásielky.
26.Z preskúmavaného spisu vyplýva, že rozsudok bol doručovaný žalovanému poštou. Keďže v čase
prvého doručovania nebol pokus o doručovanie úspešný (9.5.2014) bol upovedomený, že ďalší pokus
o opakované doručenie bude 12.5.2014, ktorý bol rovnako neúspešný, preto zásielka bola uložená od
12.5.2014 do 2.6.2014 na pošte a vrátená súdu 4.6.2014 s odôvodnením, že v odbernej lehote nebola

prevzatá (viď obálka pri č.l.631a).
27.Na to, aby nastalo doručenie zásielky do vlastných rúk fikciou musia nastať súčasne všetky
podmienky predkladané zákonom 1. adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol v
mieste doručenia zastihnutý, 2. bol dodržaný zákonom ustanovený postup - upovedomenie adresáta
o novom doručení, nové neúspešné doručenie a uloženie písomnosti na pošte alebo orgáne obce, o

uložení bol adresát upovedomený a 2. v mieste doručenia sa zdržuje. Výklad pojmu „zdržovať sa v
mieste doručenia" podal Najvyšší súd SR v uznesení 5 Cdo 179/2010 zo 7.9.2010, v ktorom uviedol,
že „gramatický výklad slov - hoci sa v mieste doručenia zdržuje - nemôže byť iný len ten, že zákon
vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a
že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť.“ V prejednávanej veci je nutné

osobitne zdôrazniť, že sám žalovaný opakovane označil miesto na doručovanie písomnosti E. XX,
F. (viď zápisnica z pojednávania z 3.4.2013, č. l. 562) a rovnako aj jeho mama (č. l. 603). Žalovaný
zmenu adresy súdu neoznámil, rovnako neoznámil, že na uvedenej adrese sa nebude zdržiavať dlhšiu
dobu. V kontexte s uvedeným, súd dôvodne mohol predpokladať, že je naplnený zákonný predpoklad,
že v mieste doručovania písomností sa skutočne zdržiava. Aj úkony, ktoré boli vykonané potom ako

žalovaný podal odvolanie uvedený predpoklad nevyvrátili, práve naopak potvrdil to i sám žalovaný, keď
nepreukázal, žeby v čase doručovania rozsudku od 9.5.2014 do 2.6.2014 sa v mieste označenom pre
doručovanie zásielok nezdržiaval pre prekážku vážnej a trvalej povahy (pobyt v nemocnici, na liečení, v
zahraničí). Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát vracia do svojho
bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania existovala prekážka, ktorá by mu v tom bránila

napr. pobyt v nemocnici, na dovolenke a pod.. Ak by aj súd uveril, že od 18.4.2014 do 8.6.2014 sa
zdržiaval u svojich rodičov, neuviedol žiadnu prekážku, prečo nemohol resp. nechodil pravidelne do bytu
Y. F., E. XX, vykonávať starostlivosť a údržbu bytu a teda aj preberať zásielky. K tvrdeniu žalovaného,
že on sa v čase doručovania zásielky zdržiaval v F. X. O. X nie je možné vyhodnotiť inak, len ako
nepreukázané tvrdenie, lebo žalovaný túto skutočnosť dokazuje len čestnými prehláseniami svojich

rodičov, ktorých hodnovernosť je spochybnená už tým, že ide o najbližších príbuzných, a je absolútne
prirodzené, že majú záujem pomôcť synovi. O tom svedčí aj ich konanie, keď spočiatku doručoval súd
zásielky na ich adresu, čo zmenili na doručovanie v F., E. XX a matka odmietla byť opatrovníčkou synovi,
teda nemali záujem urýchliť a skončiť vedené konanie. Preto aj ich výsluch, ktorý žalovaný navrhoval je
neúčelný, lebo ťažko uveriť tomu, že by tvrdili niečo iné ako vyhlásili v čestnom prehlásení. Vychádzajúc

z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v mieste doručovania zásielky, ktorej obsahom bol rozsudok sa
zdržiaval, na adrese ním určenej pre doručovanie. Postoj a správanie sa žalovaného v priebehu celého
vedeného konania svedčí len o tom, že mal úmysel vyhýbať sa konaniu a bezdôvodne ho predlžovať.
Takýto postoj aj s prihliadnutím na čl. 5 CSP ktorého cieľom je okrem zásady spravodlivej ochrany práv
strán aj zásada účinnej procesnej ochrany. Nemožno akceptovať a poskytovať ochranu tomu, ktorého

úmysel je vyhnúť sa konaniu, nedôvodne ho predlžovať, lebo by to viedlo jednoznačne k porušeniu
práv žalobkyne.
28.Vkontextesuvedenýmlehotanapodanieodvolaniazačalažalovanémuplynúťoddňanasledujúceho
po vrátení zásielky súdu, t. j. od 5.6.2014 a jej koniec pripadol na 19.6.2014 (štvrtok), preto pokiaľ podal
odvolanie až 9.10.2014, urobil tak po uplynutí lehoty, rozhodnutie sa stalo 20.6.2014 právoplatným a

odvolanie muselo byť preto odmietnuté ako oneskorene podané.
29.K tvrdeniu žalovaného, že uvedený rozsudok jemu doručený nebol a účinky doručenia rozsudku
opatrovníkovi nenastali je nutné uviesť, že ustanovenie opatrovníka uznesením zo 14.3.2014 (č. l.
609) sa javí ako nadbytočné aj s prihliadnutím na správu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach odborporiadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Košice Sídlisko KVP z 24.2.2014 (č. l. 604). Týmto úkonom
však súd neodňal žalovanému žiadne práva, lebo každú zásielku aj napriek uvedenému uzneseniu
doručoval žalovanému a duplicitne opatrovníkovi, na ktorú ako nadbytočne doručenú nemal prihliadať.

Súd pochybil, keď potom ako mu bola doručená správa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach odbor
poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Košice Sídlisko KVP z 15.3.2014 (č. l. 610) uznesením
nezrušil ustanoveného opatrovníka, keďže zistil, že odpadli dôvody pre jeho ustanovenie. Touto vadou,
vzhľadom na jeho ďalšie úkony, (keď žalovanému doručoval zásielky) neodňal žiadne procesné práva
a žalovanému bolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať procesné práva, ktoré mu

CSP (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. V zmysle uvedeného postup súdu nemožno označiť ako vedúci k odňatiu možnosti konať pred
súdom.
30.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
31.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania,
ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím (§ 262 ods.2 CSP).
33.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).