Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 19, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010217
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620010217.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov
JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.
októbra 2021, sťažnosť odsúdeného T. R. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3Nt/16/2020 zo dňa 28.6.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného T. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol
návrh odsúdeného T. R. na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/149/2011-512 zo dňa 27.1.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Žiline, č.k. 1To/39/2016-610 zo dňa 12.7.2016.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil v podstate s poukazom na nasledovné:

T. R. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/149/2011-512 zo dňa 27.1.2016 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/39/2016 zo dňa 12.7.2016, právoplatným dňa
12.7.2016, uznaný vinným v bodoch 1) až 4) z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.) a v bode 5) z prečinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako sa uvádza v predmetnom
rozsudku. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol T. R. na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 41 ods.
3 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o vine a vo výroku o treste rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp.zn.

2T/113/2014 zo dňa 4.4.2015, ktorým bol T. R. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 4 (štyri) roky. Zároveň sa zrušujú
všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. T. R. bol zaviazaný nahradiť
škodu poškodeným X. X., Pro BioSpace, s.r.o. a DUVOPA, s.r.o., a to v sumách uvedených vo výroku
rozsudku. Poškodení HYCA, s.r.o. a MERITO Bratislava spol. s r.o. boli s nárokmi na náhradu škody

odkázaní na občianske súdne konanie.
Odsúdený sa písomne podaným návrhom domáhal povolenia obnovy konania vo vzťahu ku skutkom
pod bodmi 4) a 5) a následne aj vo vzťahu k výroku o treste. Odsúdený sa opakovane domáhal výsluchu
svedkov,ktorýchnavrholvypočuťvpredchádzajúcomkonaníojehonávrhunapovolenieobnovykonania
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 3Nt/26/2016 a v ktorom títo svedkovia
vypočutí neboli a navyše žiadal vypočuť svedka J. A.. Ďalej žiadal zaistiť daňové doklady od firiem H.

Q. a Pro BioSpace, s.r.o. Liptovský Mikuláš. Tiež žiadal o vyhotovenie posudku, ktorý vyčísli skutočnú
škodu, ktorá údajne bola spôsobená trestným činom.Odsúdený aj na konanom verejnom zasadnutí o návrhu na povolenie obnovy konania zotrval na svojom
návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj na navrhnutých dôkazoch. Navrhnutý svedok J. A., ktorý
doposiaľ vypočutý nebol, by mohol potvrdiť to, čo celý čas hovoril ohľadom dreva, za ktoré bol odsúdený.

Svedkoviaapoškodeníklamali,keďtvrdili,žefaktúrybolistornované,vskutočnostitietobolizaúčtované,
ide o faktúry, ktoré si uplatnili DPH firma Pro BioSpace, s.r.o. a H. Q.. Svedkovia F. a F. z firmy Vericom,
s.r.o., ktorí v pôvodnom konaní vypočutí neboli, platili za drevo na účet Pro BioSpace, s.r.o., o čom sú
doklady. K vyžiadaniu daňových dokladov spoločnosti Pro BioSpace, s.r.o. a od H. Q. doplnil, že ide o
účtovné doklady za drevo, faktúry za obdobie rokov 2007-2008, konkrétne ich uviesť nevedel, vie ich

poslať. Odsúdený poukázal na výpoveď Q. na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní, keď menovaný
potvrdil, že prevzal 300 kubíkov dreva, avšak nikde v zápisnici to nie je uvedené a vypovedal tak aj v
prípravnom konaní.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí navrhol vypočuť ďalších svedkov, a to M. X., H. U., J. F.,
R. F. a J. N., ktorých obhajoba navrhovala vypočuť už na hlavnom pojednávaní. Svedkovia potvrdia, že
drevo,ktoréboloodobratévmeneJavaInvest,s.r.o.odpoškodeného,bolododanézmluvnýmpartnerom

spoločnosti Java Invest, s.r.o., pričom títo za dodávku riadne zaplatili spoločnosti Java Invest, s.r.o. a
skutočnosť, že Java Invest, s.r.o. nezaplatila poškodenému, nemožno klásť za vinu odsúdenému T. R..
Odsúdený už vykonal väčšiu časť trestu a pokiaľ by sa cítil vinným z týchto dvoch skutkov, nedomáhal by
sa povolenia obnovy. K ostatným skutkom v rozsudku sa odsúdený priznáva. Jedine svedkovia, ktorých
výsluch v tomto konaní žiada, by mohli potvrdiť skutočnosť, že drevná hmota bola skutočne vyťažená

tak ako sa on bráni. Na okraj uvádza, že v pôvodnom konaní na pojednávaní bolo upustené od výsluchu
svedka R. N., nie svedka J. N.. K návrhu na zabezpečenie daňových dokladov doplnil, že odsúdený je
na slobode krátky čas a počas výkonu trestu nemal možnosť zabezpečovať nijaké dôkazy. No v tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že nik sa nevysporiadal s tým, že poškodení si uplatnili vratku
DPH a tá bola aj realizovaná, nik neskúmal, za čo bola vratka DPH. Na základe týchto skutočností bolo

potrebné vyžiadať daňové doklady.
Súd vyhovel jedine dôkaznému návrhu na výsluch svedka J. A., ktorý ako svedok nebol v pôvodnom
trestnom konaní navrhnutý a vypočutý. Svedok vypovedal, že s odsúdeným sa pozná od roku 2000. V
katastri obce U. bol viackrát, raz opravovať traktor a inokedy opravovať stroj LKT. Bolo to v rokoch 2006,
2007, raz na jeseň a raz z jari. Mal vedomosť o tom, že tam odsúdený vykonával výrub drevnej hmoty

pre farské lesy. Množstvo drevnej hmoty nevedel uviesť, nemeral ho, ale bolo ho tam dosť. Videl, ako
odsúdený nakladal drevo na poľské kamióny. Boli tam pracovníci, pilčíci, ktorých nepoznal, ale poznal
J. N., bol tam Q. s Octaviou a Poliaci. V tej lokalite bol jedenkrát v jeseni 2006, kedy opravoval traktor
a druhýkrát na jar 2007. Volal mu J. N., keď bolo treba niečo opraviť. Na mieste sa s R. ani veľmi
nerozprával, väčšinou sa bavili oni spolu. Mali svoju robotu. Prišiel tam kvôli oprave strojov, ktoré patrili

R.. Pred verejným zasadnutím sa s R. nerozprával. Naposledy sa videli asi 4 roky dozadu. Q. pochádza
zo Y., on je z N. F., čo je asi 15 km od Y., tam každý pozná každého. Na záver uviedol, že si nie je istý,
či je to obdobie rokov 2006, 2007, lebo je to dlho dozadu.
Súd poukazuje na to, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno
napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, keď dodatočne vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe, a teda v právoplatnom
rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Nové skutočnosti musia byť zároveň také závažné, aby
odôvodňovali zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania neprináleží súdu právo opätovne hodnotiť dôkazy vykonané v pôvodnom
konaní, pretože je to v rozpore s ustanovením § 394 a nasl. Tr. por. o podmienkach konania o návrhu

na povolenie obnovy konania.
Po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí súd dospel k záveru, že v rámci konania o návrhu
na povolenie obnovy konania neboli zo strany odsúdeného predložené dôkazy tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.
Dôkaz výsluchom svedka J. A. je síce dôkazom novým, a preto sa súd rozhodol prijať ho a vykonať

na verejnom zasadnutí (aj napriek tomu, že odsúdený v návrhu neuviedol, na aké presné okolností je
potrebné tohto svedka vypočuť). Z výpovede svedka však nevyplynuli žiadne relevantné okolnosti, ktoré
by sa týkali skutkových okolností skutkov, vo vzťahu ku ktorým sa odsúdený domáhal povolenia obnovy
konania. Odsúdený sa domáhal povolenia obnovy konania vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 4) a 5)
rozsudku, pričom tieto boli spáchané v období od 21.8.2007 do 6.2.2008 (skutok 4/) a v dňoch 15.7.2009,

17.7.2009 a 21.7.2009 (skutok 5/), pričom svedok J. A. sa vo svojej výpovedi vyjadroval najprv k obdobiu
rokov 2006 (jeseň) a 2007 (jar) a na záver svojej výpovede uviedol, že si nie je týmto obdobím istý,
vzhľadom na značný odstup času. V súhrne možno konštatovať, že svedok neuviedol ku skutkom pod
bodmi 4) a 5), vo vzťahu ku ktorým sa vykonávalo dokazovanie, nové skutočnosti, ktoré by mohli viesťk inému rozhodnutiu o vine odsúdeného v pôvodnom trestnom konaní, nič konkrétne, určité a dôkazne
rozhodujúce. Preto súd konštatuje, že sa nejedná o dôkaz, ktorý by mohol sám osebe alebo v spojení
s inými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného v pôvodnom trestnom konaní a tým by

odôvodňoval aj povolenie obnovy konania.
V prípade ďalších svedkov, ktorých odsúdený navrhoval vypočuť v tomto konaní o návrhu o povolenie
obnovy konania a ktorých vykonanie súd odmietol, nešlo o dôkazy nové alebo súdu skôr neznáme.
Výsluch svedkov M. X., J. F., R. F., H. U. a J. N. bol navrhnutý už v pôvodnom konaní vedenom
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 1T/49/2011 (ako to vyplýva z obsahu zápisnice o

hlavnom pojednávaní zo dňa 21.5.2015 na č.l. 423 spisu) a rovnako tak v predchádzajúcom konaní
o predchádzajúcom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vedenom na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 3Nt/26/2016, v ktorom sa súd s týmito dôkaznými návrhmi vysporiadal a
už v pôvodnom konaní boli súdom zamietnuté. Podľa uznesenia nachádzajúceho sa na č.l. 424 spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/49/2011, súd zamietol výsluch svedkov J. F., R. F., M.
X., H. U. a návrh na výsluch svedka J. N. odsúdený (v tom čase obžalovaný) prostredníctvom obhajcu

zobral späť (č.l. 423). Zamietnutý bol tiež návrh na výsluch svedka R. N.. Takže v prípade týchto dôkazov
nejde o dôkazy nové, ktoré by neexistovali alebo neboli známe v čase, keď rozhodoval súd v pôvodnom
trestnom konaní a s týmito dôkaznými návrhmi sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadal súd prvého
stupňa, ako aj odvolací súd. Pokiaľ nebolo v tomto konaní o povolení obnovy konania súdu predložené,
k čomu konkrétnemu sa majú títo svedkovia vyjadriť, aké nové okolnosti z ich vyjadrení odsúdený po

právoplatnosti pôvodného rozhodnutia zistil a akým novým zásadným spôsobom by mohli tieto okolnosti
prispieť k zmene už právoplatne zisteného skutkového stavu, nemôže súd ani vyhovieť návrhu na ich
vypočutie.
Súd v tomto konaní o povolení obnovy konania odmietol aj dôkazný návrh odsúdeného, a to vyžiadanie
daňových dokladov spoločnosti Pro BioSpace, s.r.o. a H. Q., účtovných dokladov za drevnú hmotu za

obdobie rokov 2007-2008, pretože ide o návrhy nekonkrétne a neurčité, nie je z nich jasné, ktoré daňové
a účtovné doklady si má súd od týchto spoločností vyžiadať (nie je možné žiadať všetky daňové doklady
a celé účtovníctvo za obdobie rokov 2007-2008 a tieto súdom skúmať v rámci obnovy konania) a taktiež
nie je zrejmé, aké nové skutočnosti sa majú takýmito listinnými dôkazmi preukázať. Len všeobecné
konštatovanie odsúdeného, že poškodení si uplatnili vratku DPH a táto bola aj realizovaná, pričom nikto

neskúmal, za čo bola uskutočnená vratka DPH, je podľa názoru súdu nepostačujúce na vyžiadanie si
konkrétnych dokladov, najmä, keď poškodeným v bode 4) je Pro BioSpace, s.r.o. a v bode 5) DUVOPA,
s.r.o. a odsúdený navrhuje vyžiadať si daňové a účtovné doklady (faktúry), podľa ktorých si uplatnili DPH
firma Pro BiocSpace, s.r.o. a Nemjo.
Súd je názoru, že odsúdený v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania musí súdu predložiť

konkrétny a jasný dôkaz, ktorý má byť jednak dôkazom novým a v čase pôvodného trestného konania
súdu neznámym, ale najmä to musí byť dôkaz, z ktorého už pri návrhu na jeho vykonanie bude zrejmé,
že do dokazovania je spôsobilý priniesť nové okolnosti a nové skutočnosti, ktoré by mohli samé osebe
alebo v spojení s inými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného v pôvodnom trestnom
konaní a tým by odôvodňovali aj povolenie obnovy konania. Zo žiadneho z navrhnutých dôkazov

nevyplýva, aké nové skutočnosti majú do dokazovania priniesť a aké konkrétne skutkové okolnosti sa
nimi majú preukázať. Inštitút návrhu na povolenie obnovy konania neznamená, že súd bude automaticky
vykonávať všetky dôkazy, ktoré odsúdený v tomto konaní navrhne s odôvodnením, že tieto neboli
vykonané v pôvodnom trestnom konaní, aj keď sa ich vykonania dožadoval (nejde o dôkaz nový), s
odôvodnením, že preukážu jeho nevinu (ide o príliš široko a všeobecne formulovanú okolnosť, ktorá

sa má preukázať) a zároveň súd nemôže v otázke bližšej špecifikácie dôkazov preberať iniciatívu
za odsúdeného, ale musí si zachovať pozíciu nezávislého arbitra. Pokiaľ odsúdený nemá objektívne
možnosť zabezpečiť do konania konkrétny dôkaz, na základe jeho návrhu takýto dôkaz vyžiada a
zabezpečí súd, avšak len v prípade, ak je zrejmé, že dôkaz je dostatočne špecifikovaný, aká skutočnosť
sa má týmto dôkazom preukázať a táto prispeje k náležitému objasneniu dôkaznej situácie (v tomto

prípade k závažnej zmene doposiaľ zisteného skutkového stavu).
Pokiaľ odsúdený mal k dispozícii listinné doklady týkajúce sa účtovných a daňových dokladov s tým, že
ichkonkrétnenevieuviesť,alevieichsúduposlať,načopoukázalvrámcisvojhozáverečnéhoprednesu,
ale nemal možnosť tak urobiť pre výkon trestu odňatia slobody, v priebehu celého trestného konania,
aj po podaní návrhu na povolenie obnovy konania bol zastúpený obhajcom, ktorý spôsob predkladania

dôkazov nepochybne ovláda.
Odsúdený namietal aj obsah výpovede poškodeného H. Q., ako aj nezaznamenanie časti obsahu jeho
výpovede na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní („potvrdil, že prevzal 300 kubíkov dreva“),
takáto námietka nemôže byť relevantná v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania a mala byťriešenávpôvodnomkonaní,čiužvprípravnomkonaníalebonahlavnompojednávaní,kdebolopotrebné
zo strany obvineného obsah zápisnice namietať, čo mu nepochybne umožňuje ustanovenie § 58 Tr. por.
Súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť a posudzovať spôsob, akým

sa v pôvodnom trestnom konaní prvostupňový a odvolací súd vysporiadali s jednotlivými dôkazmi,
pokiaľ návrhy na ich vykonanie odmietli, súd takéto úvahy nemôže nijako meniť alebo prehodnocovať.
Nie je úlohou súdu, aby v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania polemizoval o tom, či sa
súdy rozhodujúce o vine a treste dostatočne vysporiadali s okolnosťami a námietkami zo strany v
tom čase obžalovaného. Vyjadrenia odsúdeného T. R. na verejnom zasadnutí („títo páni poslali čestné

prehlásenia, na ktoré súd vôbec taktiež nereagoval“, „vypovedali G. a T., že drevo sa bralo a na to nikto
nereagoval“, a ďalšie), smerujú k tomu, že sa odsúdený dožaduje iného hodnotenia a vysporiadania sa
s okolnosťami, ktoré vyšli najavo skôr, než súd právoplatne rozhodoval o jeho vine a treste.
Súd uzatvára, že nedošlo k obsahovej zmene výpovedí poškodených a svedkov, ktorí boli vypočutí
v pôvodnom konaní, obsah výpovede svedka J. A. nepriniesol nové skutočnosti do teraz zisteného
skutkového stavu a neboli zistené ani iné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie

obnovy konania. Na základe uvedeného, rešpektujúc i zásadu, že súd v konaní o povolení obnovy
konania nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri
rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti
a ústnosti pri dokazovaní, a rovnako i zásadu že nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku
vydaného v základnom konaní, súd rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného T. R. na povolenie obnovy

konania, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por., lebo nevyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme alebo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi súdu už skôr známymi viedli k inému rozhodnutiu, než tomu, ku ktorému
dospel súd v pôvodnom konaní.
V čase podania návrhu na povolenie obnovy konania sa odsúdený nachádzal vo výkone trestu odňatia

slobody a vo svojom návrhu tiež požiadal, aby bol prepustený na slobodu, pretože nie je daný dôvod
na jeho väzbu. Keďže už pred konaním verejného zasadnutia bol z výkonu trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený, súd o väzbe odsúdeného podľa § 403 Tr. por. nerozhodoval ani zamietavým
výrokom, pretože v čase vyhlásenia rozhodnutia na to neboli splnené procesné podmienky.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený T. R. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí. Odsúdený zahlásenú sťažnosť zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným
podaním zo dňa 20.8.2021, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23.8.2021, a to
nasledovne:

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že v rámci návrhu na povolenie obnovy konania musí
odsúdený súdu predložiť konkrétny a jasný dôkaz, ktorý má byť jednak dôkaz nový a v čas pôvodného
súdneho konania súdu neznámy, ale najmä to musí byť dôkaz, z ktorého už pri návrhu na jeho vykonanie
bude zrejmé, že do dokazovania je spôsobilý priniesť nové okolnosti a skutočnosti, ktoré by mohli samé
osebe alebo v spojení s inými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného v pôvodnom

trestnom konaní.
Podľa názoru súdu žiaden z navrhnutých dôkazov neobsahoval, že aké nové skutočnosti majú do
dokazovania priniesť navrhnuté dôkazy a aké konkrétne skutkové okolnosti sa nimi majú preukázať.
S takýmto názorom súdu sa nestotožňuje.
Na pojednávaní odsúdený uviedol, že má k dispozícii listinné doklady týkajúce sa účtovných a daňových

dokladov, avšak pre krátkosť času, vzhľadom k tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, a to v
priebehu celého trestného konania, ako aj v čase podania návrhu na povolenie obnovy konania, ich
nemohol zabezpečiť a súdu predložiť na pojednávaní, avšak žiadal o preloženie termínu s tým, že ich
súdu vie preposlať, resp. predložiť na ďalšom pojednávaní.
Na pojednávaní odsúdený taktiež namietal obsah výpovede poškodeného H. Q., a to nezaznamenanie

časti obsahu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní týkajúcej sa tvrdenia, že tento od neho prevzal 300
kubíkov dreva. Ani toto tvrdenie okresný súd nezval do úvahy a naň neprihliadol a taktiež ani nepreveril,
či je pravdivé, pretože podľa názoru súdu mal obsah zápisnice namietať, čo mu dovoľuje ustanovenie
§ 58 Tr. por.
Podľa názoru súdu teda nedošlo k obsahovej zmene výpovedí poškodených a svedkov a neboli zistené

ani iné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.
Odsúdený zastáva názor, že súd mal vykonať navrhované dôkazy, pretože z týchto dôkazov je zrejmé,
že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a jeho odsúdenie bolo protizákonné.Nakoľko cíti krivdu, že bol protizákonne odsúdený, aj keď už trest vykonal, navrhuje, aby sťažnostný
súd jeho sťažnosti vyhovel, napadnuté uznesenie okresného súdu ako nezákonné zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dôvodom sťažnosti odsúdeného T. R. sa prokurátor vyjadril písomným podaním zo dňa 30.8.2021,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3.9.2021, a to nasledovne:

S dôvodmi sťažnosti odsúdeného sa prokurátor nestotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, vychádzajúce z obsahu úpravy § 393 a nasl. Tr.
por. V tejto súvislosti, reagujúc postupne na dôvody sťažnosti, konkretizované v mene odsúdeného jeho
obhajcom,dovoľujesidaťdopozornostiakosúduprvéhostupňa,takajsťažnostnéhosúdu,žeodsúdený
sa v značnej časti návrhu na povolenie obnovy konania domáha vykonania dôkazov, ktoré ním už boli
navrhovanévrámcisamotnéhosúdnehokonania,ktoréhovýsledkomjeodsudzujúcirozsudokpotvrdený
odvolacím súdom. Vo svetle uvádzaného tak pri nich nie je naplnená jedna z požiadaviek zákonodarcu

ním vyjadrená v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por., teda že ide v danom prípade o dôkaz nový, súdu skôr
neznámy, navyše s tým, že dôvody nevykonania týchto dôkazov uvádza v príslušnej časti rozhodnutia
aj odvolací súd. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré neboli už v pôvodnom konaní odsúdeným, resp. jeho
obhajcom navrhované a mohli by byť teda považované za nové, dovoľuje si dať do pozornosti konajúcich
súdov,žeosobitne,čosaT.R.navrhovanýchlistinnýchdôkazovvrozsahubližšienímnešpecifikovaných

účtovných a daňových dokladov týka, na verejnom zasadnutí sám odsúdený uviedol, že nimi disponuje,
napriek tomu ich súdu doposiaľ nepredložil. Prokurátor sa preto domnieva, že súdu prvého stupňa nie je
možné v tomto smere. Aj dôkaz, ktorý súd prvého stupňa v súvislosti s prejednaním návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania pripustil a vykonal v podobe výsluchu svedka J. A. pritom podľa názoru
prokurátora nepriniesol žiadne nové skutočnosti majúce bezprostredný dopad na spôsob vybavenia

trestnej veci odsúdeného. Svedok jednak pre odstup času nebol schopný správne časovo zaradiť ním
popisované skutočnosti, jednak jeho výpoveď len preukazuje, že k ťažbe drevnej hmoty prostriedkami
poskytnutými odsúdeným došlo a že na tvare miesta bol svedkom videný aj svedok Ing. H. Q., nedáva
však odpoveď na to, koľko drevnej hmoty bolo vyťažených a ako s ňou následne bolo naložené.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú

postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
sťažnosť odsúdeného T. R. bola podaná oprávneným subjektom, v zákonom stanovenej lehote, avšak

nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného T. R.,

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 1T/149/2011, zodpovedá stavu veci a zákonu.
Rovnako tak odôvodnenie napadnutého uznesenia okresný súd učinil zodpovedajúcim spôsobom v
zmysle § 176 ods. 2 Tr. por., podrobne a erudovane. Nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a
sťažnostného súdu tvoria jednotu, pri existencii erudovaného a podrobne zdôvodneného rozhodnutia
súdu prvého stupňa, s ktorého argumentáciou sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožňuje, krajský

súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Nadriadený súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o
otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú trebav trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie
obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní,

čo okresný súd dôsledne rešpektoval.

Treba stručne pripomenúť, že:

T. R. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/149/2011-512 zo dňa 27.1.2016 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/39/2016 zo dňa 12.7.2016, právoplatným dňa
12.7.2016, uznaný vinným v bodoch 1) až 4) z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.) a v bode 5) z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako sa uvádza v predmetnom
rozsudku. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol T. R. na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 41 ods.
3 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o vine a vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn.
2T/113/2014 zo dňa 4.4.2015, ktorým bol T. R. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 4 (štyri) roky. Zároveň sa zrušujú
všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. T. R. bol zaviazaný nahradiť
škodu poškodeným X. X., Pro BioSpace, s.r.o. a DUVOPA, s.r.o., a to v sumách uvedených vo výroku
rozsudku. Poškodení HYCA, s.r.o. a MERITO Bratislava spol. s r.o. boli s nárokmi na náhradu škody
odkázaní na občianske súdne konanie.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného poriadku tak, že súd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových

skutočnostíalebodôkazovsúduskôrneznámychaažnáslednepotomzisťuje,čitakétonovéskutočnosti
alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa
viny alebo trestu.

Prvostupňový súd sa v predmetnom konaní dôsledne vysporiadal so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré

by podľa mienky odsúdeného mohli zakladať dôvody pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie
aj veľmi podrobne v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. odôvodnil, pričom krajský súd, ako už
bolo uvedené vyššie, sa stotožňuje s presvedčivým a správnym odôvodnením napadnutého uznesenia
a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd pripomína, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť
postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami
a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R
33/1988). Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom
princípe. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené
v pôvodnom konaní.V konaní o povolenie obnovy konania, ako už bolo uvedené, neplatí revízny princíp, preto je súd
oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáha.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a

hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti
a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či
majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Citované ustanovenie
upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby
páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti

rozhodnutia. Netýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti
činu a ukladania trestu.

Aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v zákonnom
ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky
odsúdeného, tieto sú v podstate súhrnom a opakovaním jeho tvrdení a dôvodov, na základe ktorých sa

vo svojom návrhu a následne v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal povolenia obnovy konania
a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

Na zhrnutie, osobitne s prihliadnutím na sťažnostné námietky odsúdeného, považuje krajský súd za
potrebné v konkrétnostiach upriamiť pozornosť na nasledovné:

Odsúdený T. R. návrh na povolenie obnovy konania založil na novom dôkaze, a to výpovedi svedka J.
A., ktorému dôkaznému návrhu aj bolo vyhovené a svedok bol vypočutý pred súdom prvého stupňa.
Oboznámiac sa s obsahom výpovede svedka J. A., ako aj s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní,
aj krajský súd totožne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade výsluchu svedka J. A.

sa síce jedná o nový dôkaz, súdu skôr neznámy, avšak nie takej povahy, že či už sám osebe alebo v
spojení s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní a skutočnosťami zistenými v pôvodnom konaní by
bol spôsobilým privodiť iné rozhodnutie o vine odsúdeného T. R. vo vzťahu ku skutkom pod bodom 4), 5)
rozsudku. Svedok nebol schopný časovo správne zaradiť ním popisované skutočnosti a súčasne jeho
výpoveď len preukazuje, že k ťažbe drevnej hmoty prostriedkami poskytnutými odsúdeným došlo a že

na mieste bol svedkom videný aj svedok Ing. H. Q., výpoveď tohto svedka však nedáva odpoveď na
to, objemovo koľko drevnej hmoty bolo vyťažených a ako s ňou bolo následne naložené. V súvislosti s
výpoveďou tohto svedka je tiež potrebné uviesť, že odsúdený sa domáhal povolenia obnovy konania vo
vzťahu ku skutku pod bodom 4), ktorý bol spáchaný v období od 21.8.2007 do 6.2.2008 a vo vzťahu ku
skutku pod bodom 5), ktorý bol spáchaný v dňoch 15.7.2009, 17.7.2009 a 21.7.2009, pričom svedok J.

A. sa vo svojej výpovedi vyjadroval najprv k obdobiu rokov 2006 (jeseň) a 2007 (jar) a na záver svojej
výpovede uviedol, že si nie je týmto obdobím istý vzhľadom na značný odstup času.

Ako nový dôkaz za účelom povolenia obnovy konania odsúdený navrhol výsluch svedkov J. F., R. F.,
H. U., M. X. a J. N.. Krajský súd sa stotožňuje s postupom okresného súdu, keď tieto dôkazné návrhy

odmietol. Okresný súd správne poukázal na to, že sa nejedná o nové a súdu skôr neznáme dôkazy,
nakoľko odsúdený vykonanie týchto dôkazov žiadal už v pôvodnom konaní, v ktorom mu bol návrh
na výsluch svedkov J. F., R. F., H. U., M. X. súdom na hlavnom pojednávaní odmietnutý a návrh na
výsluch svedka J. N. v tom čase obžalovaný prostredníctvom obhajcu zobral späť, na tomto dôkaznom
návrhu netrval, odmietnutý bol tiež návrh na výsluch svedka R. N. (uvedené preukázateľne vyplýva zo

zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.5.2015 z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/149/2011). V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že odsúdený
sa výsluchu týchto svedkov domáhal už v predchádzajúcom konaní o povolenie obnovy konania na
základe jeho predchádzajúceho návrhu, avšak aj v tomto predchádzajúcom konaní o povolenie obnovy
konania mu boli dôkazné návrhy odmietnuté (konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp.zn. 3Nt/26/2016). V súvislosti s výsluchom menovaných svedkov je tiež potrebné poukázať na
skutočnosť, že odsúdený neuviedol žiadne konkrétne nové skutočnosti, ohľadne ktorých by svedkovia
mali vypovedať a ktoré by buď samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi z pôvodného
konania boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine odsúdeného ohľadne skutkov pod bodmi 4) a 5).

Okresný súd rovnako tak postupoval správne a v súlade so zákonom, keď odmietol odsúdeným
navrhovaný dôkaz, a to ako nový dôkaz vyžiadať daňové doklady spoločnosti Pro BioSpace, s.r.o. a
H. Q., účtovných dokladov za drevnú hmotu za obdobie rokov 2007-2008, pretože aj podľa názoru
krajského súdu ide o dôkazné návrhy nekonkrétne a neurčité z pohľadu zákonných podmienok prepovolenieobnovykonania.Ztohtodôkaznéhonávrhuodsúdenéhoniejezrejmé,ktorékonkrétnedaňové
a účtovné doklady si má súd ohľadne týchto spoločností vyžiadať a aké konkrétne skutočnosti sa
majú týmito listinnými dôkazmi preukázať. Len všeobecné konštatovanie odsúdeného, že poškodení

si uplatnili vratku DPH a táto bola aj realizovaná, pričom nikto neskúmal, za čo bola uskutočnená
vratka DPH, je nepostačujúce na vyhovenie tomuto dôkaznému návrhu vo svetle zákonom stanovených
podmienok pre povolenie obnovy konania. Nemožno tiež opomenúť a na čo aj poukázal okresný súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia, poškodeným v bode 4) je Pro BioSpace, s.r.o. a v bode 5)
DUVOPA, s.r.o. a odsúdený navrhuje vyžiadať si daňové a účtovné doklady (faktúry), podľa ktorých si

uplatnili vratky DPH firma Pro BioSpace, s.r.o. a Q..

Pokiaľ odsúdený už od konania pred okresným súdom uvádzal, že má k dispozícii listinné dôkazy
týkajúce sa účtovných a daňových dokladov, tieto doposiaľ nepredložil, a to ani v rámci sťažnostného
konania, pričom odsúdený už ani nie je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý dôvod odsúdený
uvádzal na zdôvodnenie, prečo tieto listinné dôkazy súdu nepredložil. Odsúdený po prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody neuvádza žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý ním uvádzané listinné
dôkazy nepredložil ani v rámci sťažnostného konania. Súčasne tieto ním spomínané listinné dôkazy ani
žiadnym bližším spôsobom nekonkretizoval, v dôsledku čoho tu nie je ani zrejmý ich súvis so splnením
zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Niet teda opodstatneného dôvodu ďalej vyčkávať
na predloženie odsúdeným bližšie nekonkretizovaných listinných dôkazov v tomto konaní.

V súvislosti s výpoveďou svedka H. Q. na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní odsúdený namietal,
že v zápisnici o hlavnom pojednávaní nie je zaznamenané to, že menovaný svedok potvrdil, že prevzal
300 kubíkov dreva. K argumentácii okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd
na doplnenie uvádza, že svedok v pôvodnom konaní pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal, že

raz nakúpil drevnú hmotu od spoločnosti Pro BioSpace s.r.o. a k uvedenému sa bližšie vyjadroval.
Predmetná výpoveď svedka je súčasťou vyšetrovacieho spisu, ktorý mal súd k dispozícii v pôvodnom
konaní. Ak svedok H. Q. skutočne na hlavnom pojednávaní potvrdil, že prevzal 300 kubíkov dreva, táto
skutočnosť teda na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní odznela. Odsúdený v pôvodnom konaní
absenciu takéhoto vyjadrenia svedka v zápisnici o hlavnom pojednávaní nenamietal.

Odsúdený v úvode konania o povolenie obnovy konania pred okresným súdom žiadal o vyhotovenie
znaleckého posudku, ktorým by bola určená skutočná škoda. Takýto dôkazný návrh odsúdeného však
nie je dôvodným. Odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy súdu v pôvodnom konaní
skôr neznáme, ktoré by zakladali vážnejšie pochybnosti o správnosti určenia výšky škody v pôvodnom

konaní.

V podrobnostiach odkazujúc na vyššie uvedené dôvody, ako aj odôvodnenie napadnutého uznesenia
súdu prvého stupňa, krajský súd uzatvára, že odsúdený v tomto konaní neuviedol, neoznačil, či
nepredložil žiadne také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by buď samy osebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine odsúdeného
vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 4) a 5) a tým aj vo vzťahu k uloženému trestu aj za tieto skutky.
Za tohto stavu bolo plne dôvodným zamietnutie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania pre
nesplnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Odsúdený ani v podanej sťažnosti
neuviedol žiadne také relevantné námietky, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné

rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Krajský
súd preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Záverom krajský súd poznamenáva, že pokiaľ odsúdený aj v tomto konaní opakovane spochybňuje
svoju vinu za skutky pod bodmi 4) a 5), súdu v konaní o povolenie obnovy konania neprináleží

preskúmavanie vecnej správnosti a zákonnosti pôvodného rozsudku, nakoľko v konaní o povolení
obnovy konania neplatí tzv. revízny princíp. Vzhľadom na uvedené nie je preto možné, aby sa súd v
tomto konaní vyjadroval k správnosti hodnotenia dôkazov súdmi v pôvodnom konaní, ktorého výsledkom
bol odsudzujúci rozsudok. Súdu v tomto konaní rovnako tak neprináleží vyjadrovať sa k správnosti a
zákonnosti odmietnutia dôkazných návrhov odsúdeného v pôvodnom konaní.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôkazy, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.