Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620201356
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2620201356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

Mgr. Katarína Arnouldová a Mgr. Fedor Benka, v spore žalobkyne: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpená: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanej: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, o zaplatenie 127,23 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9Csp/32/2020 - 82
zo dňa 12. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 127,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.10.2017 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok po právnej stránke
odôvodnil § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 6, 9, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 489, § 517
ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497, § 504 Obchodného

zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 2 písm. a), § 3 zák. č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že z
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne. Medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou bola platne uzavretá zmluva
o úvere, pričom vzhľadom na charakter a postavenie zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľský úver.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Jedná sa o viazaný spotrebiteľský úver, keďže suma úveru bola určená na kúpu konkrétneho v zmluve
vymedzeného tovaru. Zmluve o spotrebiteľskom úvere predchádzalo uzavretie zmluvy o poskytovaní
služieb, podpísanej oboma stranami, v rámci ktorej bol dohodnutý spôsob uzatvárania spotrebiteľských
zmlúv na diaľku, tiež možnosť vypovedať zmluvu. V uvedenej zmluve si strany okrem iného dohodli,
že môžu uzatvoriť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere vrátane tých, ktoré vyžadujú
písomnú formu, prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaná teda súhlasila s tým, že zmluvy uzavreté
do budúcnosti prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie nemusia byť vyhotovené v písomnej

listinnej forme, z toho dôvodu súd považuje jej námietku nedostatku listinnej formy a nedostatku
podpisu na úverovej zmluve za nedôvodnú. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil,
že táto má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Nezistil ani existenciu neprijateľných podmienok
namietaných žalovanou. Ani sama žalovaná nevedela uviesť, aké neprijateľné podmienky zmluva ospotrebiteľskom úvere obsahuje. Žalovaná pri výsluchu na súde potvrdila uzavretie zmluvy o viazanom
spotrebiteľskom úvere, potvrdila, že tovar špecifikovaný v zmluve skutočne obdržala. Bližšie okolnosti
uzavretia zmluvy si nepamätala, nepamätala si ani akým spôsobom úver splácala, akú sumu celkovo

doposiaľ uhradila. Skutočnosť, že si žalovaná uvedené skutočnosti nepamätá, nie je spôsobilá právne
relevantným spôsobom spochybniť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa poskytnutia úveru a spôsobu plnenia
záväzkov zo strany žalovanej. Pokiaľ ide o posudzovanie bonity žalovanej pred uzavretím úverovej
zmluvy, skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne bonitu žalovanej zisťovala, mal súd preukázané
zo samotnej zmluvy a uvedené nepoprela pri výsluchu ani žalovaná. Žalovaná mala úver splácať v

27 splátkach, mesačne po 15 eur. Z celkovej sumy, na zaplatenie ktorej sa zaviazala, teda zo sumy
405 eur, uhradila 270 eur. Žalovaná teda úver nesplácala riadne, na základe čoho bola zo strany
právnej predchodkyne žalobkyne upozornená na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Uvedené upozornenie jej bolo preukázateľne doručené. Pokiaľ však ide o oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, žalovaná trvala na tom, že toto jej doručené nebolo a žalobkyňa, ktorá podľa
svojho tvrdenia oznámenie zasielala obyčajnou zásielkou, doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej

splatnostiúveružalovanejnepreukázala.Súdmázato,žeoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
je listina obsahujúca závažný právny úkon a je dôvodným ju doručovať doporučene, prípadne do
vlastných rúk, v ktorom prípade by žalobkyňa disponovala doručenkou, prípadne inou listinou od pošty o
doručenípredmetnejzásielky(pozrirozhodnutieKSvTrnavesp.zn.25Co217/2019zodňa31.03.2020).
V danom prípade bolo oznámenie podľa žalobkyne doručované obyčajnou zásielkou, čo ale žalovaná

poprela. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru
žalovanej. Súd má za to, že v danom prípade teda k platnému a účinnému predčasnému zosplatneniu
úveru neprišlo. Preto na základe námietky premlčania žalobou uplatneného nároku vznesenej zo strany
žalovanej bolo potrebné zisťovať premlčanie jednotlivých splátok úveru, nakoľko jednorazová splatnosť
úveru v zmysle vyššie uvedeného v danom prípade nenastala. Nemohla nastať ani doručením žaloby

žalovanej, ako uviedla žalobkyňa, nakoľko žalovaná po 19.10.2017 (po dátume vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru) uhradila ďalšie splátky úveru. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 29.05.2020
a všeobecná premlčacia doba je trojročná, sú premlčané všetky splátky zročné pred 29.05.2017. To
znamená, že podľa splátkového kalendára má žalobkyňa nárok na zaplatenie splátok zročných počnúc
dňom 20.06.2017. Keďže žalovaná uhradila 18 splátok, uhradené sú splátky zročné do 20.08.2017

vrátane, neuhradené splátky zročné od 20.09.2017 do 20.05.2018 predstavujú potom sumu 135 eur.
Keďže žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 127,23 eur, teda žiadala menej, než na akú
sumu má nárok, súd žalobe v časti zaplatenia sumy 127,23 eur vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania,
tento bol uplatnený v zákonom prípustnej výške, a to odo dňa 20.10.2017, teda za obdobie, kedy
omeškanie so zaplatením sumy 127,23 eur reálne existovalo (a stále trvá), preto súd vyhovel žalobe aj v

časti požadovaného úroku z omeškania. Pokiaľ ide o námietku žalovanej voči plnomocenstvu, k žalobe
bola pripojená riadna generálna plná moc právneho zástupcu žalobkyne na zastupovanie žalobkyne v
konaní. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala odvolanie žalovaná pri uplatnení
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP s odkazom na ust. § 366 písm.

a), c) a d) CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalobkyňu zaviaže na náhradu trov konania, príp. aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v odvolaní ako prvé namietala, že plnomocenstvo udelené právnou predchodkyňou

žalobkyne je neplatné a nie je udelené na prejednávanú vec. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie,
že sa nevysporiadal s jej námietkami. Zmluva nebola riadne podpísaná a nemala písomnú formu,
ktorú ukladá zákon, a tak základné predpoklady pre platnosť právneho úkonu neboli splnené. Zmluva
obsahuje množstvo neprijateľných podmienok. Súd prvej inštancie odmietol na pojednávaní vykonať
ňou navrhnutý dôkaz prečítaním zmluvy na osvedčenie neprijateľných podmienok, ktoré sú neplatné,

čím jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz výsluchom Tatiany
Smrekovej, ktorá je uvedená na predmetnej zmluve, na zistenie skutočností tvrdených žalobkyňou, že
ako spotrebiteľka bola riadne oboznámená s parametrami zmluvy a podmienkami. Žalovaná uviedla, ženebola riadne oboznámená, pričom ani nevie, v čom malo riadne oboznámenie spočívať. Naďalej trvala
i na námietke premlčania.

4. V predžalobnej upomienke zo dňa 26.08.2017 je uvedený dlh ako nedoplatok 45 eur, ktorý je
zaplatený 14.11.2017 (15 eur) a 15.02.2018 (30 eur), čo je osvedčené z prehľadu splátok a úhrad.
Ďalšie upomienky neexistujú. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.10.2017 je
uvedená dlžná čiastka 172,25 eur, čo nekorešponduje s prehľadom splátok a úhrad, kde je uvedená
suma 112,23 eur a následne sú zaúčtované úhrady 15 eur a 30 eur, z čoho je nesporné, že žalobkyňa

uvádza zmätočné vyjadrenie.

5. Žalovaná v odvolaní namietala, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú hodnota RPMN (25,54 %),
hodnota odplaty (25,54 %) a hodnota najvyššej prípustnej výšky odplaty (25,58 %) uvedené v rozpore
so zákonom. Namietala taktiež nesprávne uvedenú výšku fixnej ročnej úrokovej sadzby (25,54 %) a
priemernej hodnoty RPMN (32,03 %), ktoré podľa žalovanej mali byť vo výške 9,91 %. V tejto súvislosti

žalovaná poukázala na ust. § 1 ods. 1, 4 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedla, že priemerná
RPMNpreobdobie2/2016bola9,91%advojnásobokpriemernejRPMNbol19,82%,zčohojenesporne
osvedčené, že dodávateľ porušil zákon. Úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto prvoinštančný súd
nemal žalobkyni žalovaný nárok priznať. V prehľade splátok a úhrad je navyše uvedená suma úhrad
320 eur, z čoho je osvedčené, že úver bol zaplatený a preplatený o 6 eur.

6. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie zároveň to, že si nevyžiadal od žalobkyne výpis z úverového
účtu. Trvala na tom, aby súd zaviazal žalobkyňu na predloženie tohto výpisu, v opačnom prípade
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Všetky dôkazy, ktoré žalobkyňa priložila, sú sporné, fotokópie
bez úradného osvedčenia. Žalobkyňa ako právny dôvod na podanie žaloby uviedla ust. § 53 ods. 9 OZ,

pričom súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že v
danom prípade k platnému a účinnému predčasnému zosplatneniu úveru neprišlo. Súd prvej inštancie
porušil zásadu kontradiktórnosti konania v neprospech spotrebiteľa a uprednostnil záujmy žalobkyne i
napriektomu,žetátoneuniesladôkaznébremenoaneosvedčilasvojnárok.Súdprvejinštancieprekročil
svoju právomoc a svojvoľne rozhodol nad rámec žaloby, ktorou je viazaný a priznal žalobkyni nárok,

ktorý žalobou neosvedčila.

7. Podľa žalovanej je napadnutý rozsudok nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny,
nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Rozhodnutie nespĺňa
kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý

proces. Uvedený rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne
zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil.
Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako
zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s prioritou
spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v

rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický a trpí vadami. Jeho závery
sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami
spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť,
vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a
vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s

konceptom spravodlivého konania. Súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal podania, argumenty
a dôkazy, ktoré boli predložené. Súd prvej inštancie neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do
úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum
danej veci, pričom kritéria iba mechanicky aplikoval (1. ÚS 243/07).

8. Predložená spotrebiteľská zmluva je formulárová zmluva, pričom všetky podmienky sú
predformulované a žiadna nie je individuálne dojednaná a z toho dôvodu ide o podmienky, ktoré sú
neprijateľné, keďže spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s neprijateľnými podmienkami. Aj súd musí túto
zmluvu považovať za predtlačenú, s predformulovanými podmienkami, typovú i formulárovú, pretože

je predkladaná neurčitému počtu spotrebiteľov za podmienok určených výlučne dodávateľom, ktoré
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť a musí ich prijať a podpísať tak, ako sú mu predložené.9. Žalovaná v odvolaní ďalej nesúhlasila so záverom prvoinštančného súdu o nedôvodnosti jej námietky
týkajúcej sa nedostatku listinnej formy a nedostatku podpisu na úverovej zmluve. Podľa žalovanej takéto
odôvodnenie súdom prvej inštancie nemá oporu v zákone a je v rozpore s § 9 ods. 1 a 2 zák. č.

129/2010 Z. z. Žiaden spotrebiteľ sa nemôže dopredu vzdať svojich práv zo zákona. Taká podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá obsahuje ustanovenie, ktorá zaväzuje spotrebiteľa dať súhlas v rozpore
so zákonom, je neplatná a na takúto podmienku súd prvej inštancie bol povinný prihliadnuť z úradnej
povinnosti. Zároveň namietala aj konštatáciu súdu prvej inštancie o nezistení existencie neprijateľných
podmienok, ktoré ako žalovaná namietala.

10. Podľa žalovanej súd prvej inštancie v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená
interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov
je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne
zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). Prvoinštančný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia
vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú
argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto

argumentáciouvpodaniachzaoberal,čímdostatočneneposúdilvšetkypredloženéargumentyúčastníka
konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a rozsudok je nepreskúmateľný, pretože
v bode 18. odôvodnenia je uvedené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom celá predmetná zmluva bola naformulovaná dodávateľom bez možnosti, aby ju spotrebiteľ

ovplyvnil. V zmluve sú neprijateľné všetky súhlasy spotrebiteľa, ktorými sa mal vzdať dopredu svojich
práv. V tejto súvislosti žalovaná poukázala čl. 38 Charty základných práv EÚ, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o
fungovaní EÚ, čl. 4 ods. 1 a 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, ust. § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a
2 OZ. Žalovaná v odvolaní vytkla, že prvoinštančný súd neaplikoval ust. § 9 zák. č. 129/2010. z. I keď
ho formálne v bode 27 odôvodnenia odcitoval, nevysporiadal sa s tým, že v predmetnej zmluve, ktorá

jej nebola poskytnutá, absentujú povinné náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až l),
s), z). Odôvodnenie rozsudku zároveň podľa žalovanej nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa
§ 220 ods. 2 a 3 CSP.

11. Právna predchodkyňa žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu

uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd
potvrdil. Prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V spore bolo preukázané, že žalovaná
poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti bola
zaviazaná súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po oboznámení sa s obsahom celého spisu dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Prv ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku považuje za potrebné
uviesť, že v odvolacom konaní bola uznesením odvolacieho súdu č. k. 23CoCsp/47/2020 - 165 zo dňa
13.04.2021,právoplatnýmdňa26.04.2021,pripustenázmenasubjektovnastranežalobkyne,atotak,že

do konania na miesto žalobkyne Všeobecnej úverovej banky, a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia,
s.r.o.

14. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 127,23 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.10.2017 do zaplatenia, pričom žalobkyňa svoj nárok odvodzuje zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6029812233 uzavretej dňa 25.02.2016 prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 314 eur, ktorý mala
splatiť v 27 mesačných splátkach po 15 eur, s termínom konečnej splatnosti 20.05.2018. Prvá splátkabola splatná dňa 20.03.2016 a ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Žalovaná zaplatila
splátky spolu v sume 270 eur, pričom zvyšné splátky úveru už neuhradila.

15. Žalovaná v odvolaní ako prvé namietala neplatnosť plnomocenstva udeleného právnou
predchodkyňou žalobkyne Všeobecnou úverovou bankou, a.s. pre Advokátsku kanceláriu Gallo,
s.r.o., ktoré podľa žalovanej nebolo udelené na prejednávanú vec. Odvolací súd vyhodnotil námietku
žalovanej ako nedôvodnú. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí
písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. V súdnom spise sa

nachádza plnomocenstvo, ktoré právna predchodkyňa žalobkyne Všeobecná úverová banka, a.s.
udelila Advokátskej kancelárii Gallo, s.r.o. (č. l. 4 spisu), z ktorého vyplýva, že Všeobecná úverová
banka, a.s. ako splnomocniteľ splnomocňuje advokátsku kanceláriu Gallo, s.r.o. ako splnomocnenca na
zastupovanie splnomocniteľa v záležitostiach súvisiacich s pohľadávkami splnomocniteľa evidovanými
voči tretím osobám - dlžníkom. Z predmetného plnomocenstva okrem iného vyplýva, že splnomocnenec
je oprávnený podávať návrhy na príslušné súdy, zastupovať splnomocniteľa pri všetkých súdnych

konaniach, predkladať vyjadrenia, podávať príslušné procesné návrhy, príp. tieto návrhy brať späť,
preberať doručované písomnosti, podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky, resp. vzdať sa
týchto opravných prostriedkov, preberať plnenia, resp. takéto plnenia odmietať, rokovať o uzatvorení
súdneho zmieru, mimosúdneho urovnania, a to i vtedy, keď je potrebná osobitná plná moc, a
to všetko podľa predpisov občianskeho práva. Plnomocenstvo bolo advokátskej kancelárii udelené

osobami, ktoré podľa výpisu právnej predchodkyne žalobkyne z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I boli členmi štatutárneho orgánu právnej predchodkyne žalobkyne oprávnenými ku dňu
udelenia plnomocenstva konať a podpisovať za spoločnosť, t. j. právnej predchodkyne žalobkyne.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zástupca sa môže v konaní legitimovať aj tzv. všeobecným
splnomocnením, ktoré ho generálne oprávňuje na zastupovanie strany vo všetkých súdnych konaniach,

t. j. presne tak, ako je tomu v prejednávanej veci. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 76/2012 (ZSP 13/2015) konštatoval, že „existenciu právneho vzťahu zastúpenia môže
účastník konania preukazovať nielen konkrétne formulovaným plnomocenstvom (obsahujúcim okrem
označenia zástupcu a zastúpeného aj údaje konkretizujúce a individualizujúce určitý úkon alebo
prerokovávanú vec), ale aj tzv. všeobecným plnomocenstvom, ktoré môže byť založené v spise súdnej

správy. Je vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť
urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí všeobecnú plnú
moc; určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah
oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného.“ V prejednávanej veci právna predchodkyňa žalobkyne
udelila Advokátskej kancelárii Gallo, s.r.o. všeobecné plnomocenstvo, preto je odvolacia námietka

žalovanej neopodstatnená.

16. Ako neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej týkajúcu sa absencie písomnej
formy zmluvy, ako i podpisu na zmluve. V prejednávanej veci nebolo sporným, že zmluva č. 6029812233
uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú

je potrebné aplikovať ustanovenia OZ, ale i zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ ide o dodržanie písomnej
formy právneho úkonu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., v tomto prípade, vzhľadom na
to, že ide o zmluvu uzatvorenú prostriedkami diaľkovej komunikácie - prostredníctvom internetu, treba
ako lex specialis na daný prípad aplikovať zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku. Tento zákon predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej

komunikácie /najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového
katalógu - § 2 písm. e) zák. č. 266/2005 Z. z./. V zmysle zák. č. 266/2005 Z. z. je zmluva na diaľku
definovaná ako zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie /§ 2 písm. a)/, pričom finančnou službou sa podľa
uvedeného zákona rozumie okrem iného aj služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje úver v rámci

svojho podnikania /§ 2 písm. b)/. Poznámka uvedená k ust. § 2 písm. b) zák. 266/2005 Z. z. odkazuje
na § 3 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zák. č. 129/2010 Z. z.
Právnaúpravatedanevyžaduje,abyzmluvaospotrebiteľskomúvereuzatvorenáprostriedkamidiaľkovej
komunikácie mala charakter listiny opatrenej vlastnoručnými podpismi zmluvných strán. Pri tomto type
zmlúv nedochádza k fyzickému podpisovaniu zmluvy jej zmluvnými stranami. S poukazom aj na ust.

§ 40 ods. 4 OZ stačí, ak je zmluva uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť
obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá tento úkon urobila.17. Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s odvolacími námietkami, ktoré sa týkajú údajov uvedených
v zmluve o úvere, ktoré sú podľa názoru žalovanej v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

18.Čosatýkaročnejpercentuálnejmierynákladov(RPMN),jednásaopojemvyskytujúcisavúverových
zmluvách (v ekonomickom slova zmysle) a podľa názoru odvolacieho súdu je pre spotrebiteľov
najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za
požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje

nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Takúto približnú charakteristiku RPMN možno
nájsť na ktoromkoľvek internetovom portáli po zadaní slovného spojenia RPMN. RPMN má teda
zohľadniť celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované
rozhodnutie o tom, ktorú ponuku príjme. Ak má o RPMN platiť, že zahŕňa všetky náklady veriteľa spojené
s poskytnutím úveru (úrok, poplatky), logicky nemôže byť RPMN nižšia ako je ročná úroková sadzba.
Z obsahu spisu vyplýva, že jediným nákladom spojeným s poskytnutím úveru v prejednávanej veci bol

úrok, ktorý mala žalovaná zaplatiť. Tento je v zmluve č. 6029812233 uvedený vo výške 25,54 % ročne.
Tzn. rovnako ako hodnota RPMN. Preto je odvolacia námietka žalovanej vo vzťahu k RPMN nedôvodná.

19. Pokiaľ ide o výšku fixnej ročnej úrokovej sadzby, táto nie je v rozpore so zákonom. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom v danom prípade
je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa § 1 ods. 1

a 4 Nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej
zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí
peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva
zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok

a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 1a
ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1
ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom
alebopôžičkourozumieobdobnýprodukt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Priemerná RPMN podľa Súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za

4. štvrťrok 2015 (platných pre stanovenie RPMN ku dňu uzavretia zmluvy č. 6029812233) v danom
prípade predstavovala 12,79 %, pričom dvojnásobok tejto priemernej RPMN predstavuje 25,58 %. Z
uvedeného je teda zrejmé, že dohodnutá odplata (úroková sadzba) za poskytnutie úveru vo výške 25,54
% ročne je nižšia ako dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobných spotrebiteľských úveroch, preto nie
je v rozpore so zákonom, ako sa mylne domnieva žalovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé,

že v zmluve č. 6029812233 sú správne uvedené aj hodnota najvyššej prípustnej výšky odplaty (25,58
%), ako i výška odplaty (25,54 %).

20. V zmluve č. 6029812233 je správne uvedená aj hodnota priemernej RPMN. V zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. z) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, má zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovať priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok s tým,
že platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný
kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci

kalendárny štvrťrok. V prejednávanej veci bola zmluva č. 6029812233 uzavretá dňa 25.02.2016, teda
sa na ňu vzťahujú údaje za 4. štvrťrok 2015, zverejnené dňa 31.12.2015 Ministerstvom financií SR
spôsobom podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., pretože k nasledujúcemu zverejneniu údajov za 1.
štvrťrok 2016 došlo až dňa 31.03.2016, t. j. v čase po uzavretí predmetnej zmluvy. V danom prípade išloo úver poskytnutý vo výške 314 eur s dobou splatnosti 27 mesiacov. Pre takéto úvery bola podľa údajov
(súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi) za 4. štvrťrok
2015 zverejnených dňa 31.12.2015 hodnota priemernej RPMN vo výške 32,03 %. Tzn. vo výške, ktorá

je uvedená v zmluve č. 6029812233.

21. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že zmluva č.
6029812233 neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Žalovaná v konaní zároveň nekonkretizovala
žiadnu zmluvnú podmienku, ktorá by podľa jej názoru bola neprijateľná. Odvolacia námietka žalovanej

o neprijateľných podmienkach je tak nedôvodná.

22. Prvoinštančný súd správne posúdil i námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej, čo
zrozumiteľným spôsobom odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Zo zmluvy č. 6029812233 vyplýva, že
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.03.2016 a konečná splatnosť úveru dňa 20.05.2018,
pričom výška mesačnej splátky bola 15 eur splatná vždy 20. dňa v mesiaci. V konaní nebolo preukázané,

že by došlo k zosplatneniu celého úveru, preto súd prvej inštancie správne stanovil začiatok plynutia
premlčacej doby tak, že pre každú splátku začala všeobecná trojročná premlčacia doba plynúť osobitne,
a to odo dňa jej zročnosti. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 29.05.2020, čo znamená, že
žalobca by mal nárok iba na splátky splatné v období troch rokov, ktoré predchádzali dňu 29.05.2020.
Prvoinštančný súd teda správne konštatoval, že v danom prípade sú premlčané všetky splátky zročné

pred 29.05.2017. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
vo vzťahu k námietke premlčania odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanej, ktorá v odvolaní
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie v tejto časti.

23. Pokiaľ ide o námietku žalovanej uvedenú v odvolaní, že z prehľadu splátok a úhrad vyplýva
zaplatenie sumy 320 eur, t. j. preplatenie úveru, k tomuto odvolací súd uvádza, že hoci výška
poskytnutého úveru bola 314 eur, žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť právnej predchodkyni
žalobkyne sumu 405 eur, ktorá v sebe zahŕňa aj odplatu za poskytnutý úver (úrok). Navyše žalovaná
na splátkach za úver uhradila iba sumu 270 eur, keďže suma 50 eur predstavovala akontáciu (časť

kúpnej ceny tovaru) zaplatenú žalovanou ako kupujúcou. Na zvyšok kúpnej ceny tovaru bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 314 eur (kúpna cena tovaru podľa zmluvy bola 364 eur). Žalovaná mala teda
v zmysle zmluvy č. 6029812233 vrátiť žalobkyni 405 eur, pričom doposiaľ splatila iba sumu 270 eur.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu

pre náležité zistenie skutkového stavu. Dôvody jeho rozhodnutia sú zrozumiteľné. Prvoinštančný súd
jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ako vec
právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

25. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať, nakoľko by nezvrátili rozhodnutie odvolacieho
súdu. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (por.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS 200/09).

26. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne
vyhovel, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP prvoinštančný
rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania (odvolacími
dôvodmi osobitne nenapadnutým) potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalobkyňav odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).