Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. január 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120268422
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:6120268422.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v právnej veci žalobcu: IDEAL CENTER, s.r.o., so sídlom Priemyselná 4760, 059
51Poprad,IČO:44463596,právnezastúpenýJUDr.HelenouPenxovou,advokátkou,Štefánikovonám.
5, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Lear Corporation Seating Slovakia s.r.o., so sídlom Solivarská
1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 663 662, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ &
HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie sumy 90192 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
dňa 20.3.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 90192 eur s príslušenstvom z
titulu neuhradených faktúr za vykonané služby poskytnuté žalobcom žalovanému. Okresný súdu Banská
Bystrica návrhu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu zo dňa 30.4.2020 sp.zn. 16Up/602/2020.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 19.5.2020 odpor. Dňa 19.6.2020 Okresný súd Banská
Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Prešov, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.

2. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa

19.5.2020 žalovaný vzniesol námietku absencie právomoci súdov Slovenskej republiky v zmysle §
5 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko právomoc spore prejednať
a rozhodnúť má podľa strán sporu (zmluvných strán) výlučne rozhodcovský súd. Žalovaný uviedol,
že v zmysle článku I) ods. 4) a 5) Rámcovej dohody (angl. Framework Agreement) uzavretej medzi
žalobcom (ako dodávateľom, v zmluvnej dokumentácii pod angl. pojmom Seller/Supplier) a žalovaným
(ako objednávateľom, v zmluvnej dokumentácii pod angl. pojmom Purchaser) sa na zmluvný vzťah

aplikujú Všeobecné nákupné podmienky žalovaného (angl. Lear s Purchase Oreder General Terms
and Conditions), ktoré boli prílohou Rámcovej dohody a rovnako boli (a stále sú ku dňu tohto podania
žalovaného) dostupné na webovej žalovaného (na čo bol v uvedených článkoch Rámcovej dohody
žalobca výslovne upozornený, podpisom Rámcovej dohody s podmienkami súhlasil a tie aj následne
akceptoval; Všeobecné nákupné podmienky sú súčasťou zmluvného vzťahu). V zmysle článku 50
Všeobecných nákupných podmienok (s názvom Arbitráž, anglicky Arbitration) medzi sebou žalobca a

žalovaný dohodli, že všetky spory týkajúce sa ich zmluvného vzťahu (resp. nákupnej objednávky) budú
rozhodnuté podľa pravidiel arbitráže Medzinárodnej obchodnej komory (angl. International Chamberof Commerce), pričom miestom arbitráže je mesto Paríž, Francúzska republika. Žalovaný uviedol, že
na Všeobecné nákupné podmienky vyslovene odkazuje (v strede spodnej časti oboch jej strán) aj
Rámcováobjednávkač.432953,naktorúpoukazujeaodktorejsvoje(údajne)žalobouuplatnenénároky

odvíja aj samotný žalobca - kópiu predmetnej rámcovej objednávky (tiež jej preklad) dokonca samotný
žalobca pripojil ako prílohu svojej žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu). Nie je a ani nemôže
byť preto z pohľadu našej spoločnosti medzi stranami sporné, že Všeobecné nákupné podmienky sú
súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že
žalobca a žalovaný hneď v úvode zmluvného vzťahu dohodou vylúčili v prípade sporov právomoc súdov

Slovenskejrepubliky(resp.právonavýberprávomociponechalilenžalovanémuvzmysleposlednejvety
článku50Všeobecnýchnákupnýchpodmienok;vtomtoprípadevšakžalovanýnadohodnutejprávomoci
rozhodcovského súdu trvá) - preto týmto žalovaný v zmysle § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vznáša námietku absencie právomoci súdov Slovenskej republiky prejednať a rozhodnúť tento
spor. Konanie je preto nutné zastaviť. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby konajúci súd z
dôvodu absencie právomoci súdu Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť (nakoľko strany

dohodli právomoc zahraničného rozhodcovského súdu ) konanie zastavil. Zároveň si žalovaný uplatnil
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasí s námietkou žalovaného, pričom uviedol,
že žalobca a žalovaný sú spoločnosťami - právnickými osobami na území SR a preto platia pre nich

slovenské právne predpisy a v sporovom konaní je príslušný súd SR v zmysle CSP. Žalobca namietol
právoplatnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko táto nebola dohodnutá v zmluve a bolo len poukázané,
že sa na zmluvný vzťah aplikujú všeobecné nákupné podmienky žalovaného, žalobca poukázal aj na
skutočnosť, že rámcová zmluva - dohoda bola podpísaná osobami, ktoré neboli oprávnené podpisovať
a konať v mene spoločnosti - žalovaného za spoločnosť konajú konatelia každý samostatne a to:

Martin Henningsen, Dantestrasse 3, Frankfurt 603 25, Nemecká spolková republika a len Douglas
Hickman, Brocton House, Whitehouse Lane, Codsall Wood WV8 1GF, Spojené kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.11.2011 sp.zn.
2Cdo245/2010, ktorý v rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami je neplatná pre

nedostatok písomnej formy. Nestačí ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to
ani vtedy, ak je táto príloha technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluva pred podpismi strán
odkazuje. Uvedené by malo platiť aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi
podnikateľmi. Žalobca poukázal na § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu inak je neplatná.

Písomná forma rozhodcovskej doložky je zachovaná len: Ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvný stranami. Žalobca uviedol, že v tomto zmluvnom vzťahu bola porušená
aj zásada rovnosti strán, nakoľko neboli vytvorené rovnaké procesné podmienky a rovnaké procesné
postavenie subjektov. Žalobca následne poukázal na čl. 6 CSP.

4. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 7.7.2020. Uviedol, že rámcová dohoda bola
medzi stranami sporu v 03/2017 riadne uzavretá (dosiaľ žalobca počas niekoľkých rokov trvajúceho
zmluvné vzťahu opak nenamietal, na základe danej dohody uzavretý zmluvný vzťah predsa žalobca
plne akceptoval a z neho odvíja dokonca aj svoj údajný nárok uplatnený žalobou v tomto konaní). Za
žalovaného dohodu podpísali na to plne oprávnené osoby. Ak by aj žalobca naďalej spochybňoval

oprávnenie daných osôb konať v mene žalovaného a na jej účet pri podpise predmetnej dohody,
žalovaný poukázal na ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, z ktorého priamo vyplýva dotknutým
osobám oprávnenie konať za a v mene žalovaného pri úkonoch, akým bolo i uzatvorenie predmetnej
dohody; ustanovenie § 33 Občianskeho zákonníka - pre odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaný
týmto vyhlásil, že daný právny úkon (podpis predmetnej dohody) schválil a naďalej plne schvaľuje,

je ním viazaná. Žalobca poukázal vo svojom ostatnom vyjadrení (nevedno prečo, nevysvetľuje to
nijak bližšie) na už vyše 5 rokov derogované znenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Žalobca poukázal na znenie predmetného zákonného ustanovenia spred 1.1.2015. Na zmluvný vzťah
sa však vzťahuje znenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní platné a účinné od 1.1.2015, ktoré
nevyžaduje na platnosť/dodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy/doložky podpis zmluvných

strán.-Rámcovádohodabolauzavretá v03/2017,Rámcováobjednávkabolavydanákudňu10.4.2018.
Uznesenie NS SR zo dňa 30.11.20211 sp. zn. 2Cdo/245/2010 sa vzťahuje práve na uvedené, v
súčasnosti už vyše 5 rokov derogované znenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Nosnou
témou predmetného uznesenia NS SR je potreba podpisu zmluvných strán na rozhodcovskej doložke vzmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení platnom a účinnom do 31.12.2014. Je len
zrejmé, že predmetné uznesenie najvyššieho súdu a závery v ňom uvedené, sú pre tento spor o žalobe
žalobcu absolútne nepoužiteľné (vzťahujú sa totiž na predošlé znenie zákona o rozhodcovskom konaní).

Navyše, spisová značka predmetného uznesenia najvyššieho súdu evokuje civilnú/občiansku povahu
sporu, nie obchodnoprávnu, pričom predmetné uznesenie v danom čase ani nepredstavovalo ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu ohľadne platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky inkorporovanej
do zmluvného vzťahu cez odkaz na iný dokument - rozhodovacia prax najvyššieho súdu bola v
tom čase nejednotná, pričom nejasnosti boli odstránené práve až novelou zákona o rozhodcovskom,

ktorá zaviedla s účinnosťou od 1.1.2015 súčasne znenie § 4 predmetného zákona (znenie, na ktoré
poukazuje žalovaný, znenie ktoré pre platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky nevyžaduje osobitne
podpis zmluvných strán).

5. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na námietku
žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor

nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

6. Podľa § 5 ods. 2 CSP na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

7. Podľa § 6 ods. 1 CSP ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom

úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

8. Podľa § 6 ods. 2 CSP ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci podaná
žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, zostávajú
právne účinky pôvodnej žaloby zachované.

9.Podľa§7ods.1CSP súdnanámietkužalovanéhoneprihliadneasporprejednáarozhodne,akstrany
vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia
bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10.Podľa§7ods.2CSPpodľaodseku1súdpostupujeajvtedy,akzistí,žespornemôžebyťpredmetom
rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.

11. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory

a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

12. Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovskom konaní rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

13. Keďže žalovaný vzniesol námietku absencie právomoci súdov Slovenskej republiky v zmysle § 5
CSP v odpore proti platobnému rozkazu ako pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, súd skúmal,

či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní

14. Na rozhodcovskú právomoc súd prihliada len na námietku žalovaného, ani ex offo. Ak žalovaný
námietku nevznesie, bude súd bez ohľadu na existenciu rozhodcovskej zmluvy pokračovať v konaní.
Ak sa súd s námietkou stotožní - teda dospeje k záveru, že vec uplatnená v konaní sa má prejednať a

rozhodnúťvrozhodcovskomkonaní,konaniezastaví.Ozastavenísúdrozhodneformouuznesenia,proti
ktorému je prípustné odvolanie podľa § 357 písm. a).V tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovská
zmluva odkazuje na rozhodcovské konanie s miestom v Slovenskej republike, v zahraničí alebo dokonca
aj na rozhodcovské konanie, ktorého miesto ešte nebolo určené. Všeobecný súd je povinný konanie
zastaviť rovnako v prípade zahraničnej, ako ja domácej arbitráže (Civilný sporový poriadok Komentár,

doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., 2016).

15. Pokiaľ ide o rozsah prieskumu, slovenský zákonodarca sa odchýlil od štandardnej medzinárodnej
praxe. Podľa čl. II ods. 3 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí podpísanéhov New Yorku a identicky čl. 8 ods. 1 Modelovho zákona UNCITRAL skúma súd na námietku, či je
rozhodcovská zmluva „neplatná, neúčinná alebo nemôže byť vykonaná“ . Ak nie je daná neplatnosť,
neúčinnosť alebo nevykonateľnosť, musí súd strany odkázať na rozhodcovské konanie. Ak jedna z

týchto vád naopak daná je, neprihliada na rozhodcovskú zmluvu a v konaní pokračuje. Slovenský
zákonodarca v komentovanom § 7 ustanovil rozsah súdneho prieskumu námietky odchýlne. Podľa
tohto ustanovenia súd na námietku, že spor má byť prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní,
neprihliadne v nasledovných situáciách. Po prvé súd na námietku neprihliadne, ak strany vyhlásia,
že na rozhodcovskej doložke netrvajú. Po druhé, súd na námietku neprihliadne, ak uznanie cudzieho

rozhodcovskéhorozsudkubolovSlovenskejrepublikeodopreté.Potretie,súdnanámietkuneprihliadne,
ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Ide o situáciu, keď je spor objektívne
non-arbitrabilný podľa práva Slovenskej republiky. Objektívna arbitrabilita je v § 1 ZoKR vymedzená
relatívne široko. Napriek tomu existujú oblasti, ktoré sú objektívne non-arbitrabilný (napr. statusové veci,
spory o vecných právach k nehnuteľnostiam. Citované ustanovenie upravuje následky objektávnej non-
arbitrabilitydanejveci-tedaveci,ktorájepredmetomdanéhosporu.Akjedanávecobjektívnearbitrálna,

ale rozhodcovská zmluva okrem toho odkazuje aj na objektívne non-arbitrálne veci, nie je to dôvod na
neprihliadnutie na námietku. Takisto iné dôvody prípadnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (napr. z
dôvodu nedodržania formy) nemožno subsumovať pod toto ustanovenie, ktoré zákonodarca výslovne
obmedzil len na prípady objektívnej non-arbitrability. Ak by teda išlo napríklad o návrh na rozvod (ktorý
je objektívne non-arbitrabilný) a žalovaný by vzniesol námietku rozhodcovskej právomoci, súd by na ňu

neprihliadal. Ak však ide o iný dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nespadá pod túto úpravu. Po
štvrté, súd na námietku neprihliadne, ak zistí, že rozhodcovský súd sa sporom odmietol zaoberať. Ako
vyplýva z tohto výpočtu, zákon ako dôvod neprihliadnutia na námietku neustanovuje neplatnosť alebo
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Tieto dôvody boli z § 106 OSP vypustené zákonom. Inými slovami,
zákonodarca považoval za vhodné limitovať v tejto fáze prieskumnú právomoc všeobecných súdov a

nepriznať im právomoc preskúmavať neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Možno teda
konštatovať, že súd po podaní námietky podľa § 6 neskúma platnosť rozhodcovskej zmluvy, ani jej
účinnosť a vykonateľnosť. Ak žalovaný pri vznesení námietky nie je schopný poukázať na rozhodcovskú
zmluvu, ktorá by aspoň prima facie existovala, nie je dôvod, aby súd námietke vyhovel a zastavil
konanie. Poukázanie na akúkoľvek zmluvu, ktorá aspoň prima facie predstavuje rozhodcovskú zmluvu,

by však malo byť dostačujúce a súd v tejto fáze nemá právomoc skúmať jej platnosť (s výnimkou
objektívnej non-arbitribility) Súd by napríklad v tejto fáze nemal skúmať, či je rozhodcovská zmluva
platná z hľadiska formy, keďže túto mieru prieskumu zákonodarca v tejto fáze vypustil. (Civilný sporový
poriadok Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., 2016).

16. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca ako dodávateľ (angl. Seller/Supplier) a
žalovaný ako objednávateľ (angl. Purchaser) uzavreli v marci 2017 Rámcovú dohodu (angl. Framework
Agreement), na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného práce - lakovanie výrobkov. Podľa čl.
I ods. 4 Rámcovej dohody vzhľadom na ustanovenie 5 nižšie, táto zmluva spoločne s podmienkami
obsiahnutými v akomkoľvek ďalšom vývoji alebo sérii zmlúv o dodávaní, ak existujú, objednávka

spoločnosti Lear a akýkoľvek dokument, ktorý je spomenutý vyššie v zmluve, predstavuje úplnú dohodu
medzi stranami na dodávke dielov (spoločne „zmluva“). Zmluva nahrádza všetky podmienky, rovnako
ako špecifikácie uvedené v ponuke(ách) dodávateľa alebo akejkoľvek inej korenšpondencii dodávateľa.
Podľa čl. 1 ods. 5 Rámcovej dohody ak nie je v zmluve konkrétne stanovené inak, Všeobecné nákupné
podmienky spoločnosti Lear (ktoré môžu byť prístupné na www.lear.com a ktoré

sú pripojené k tejto zmluvy ako príloha I) 5) sa uplatňujú na vylúčenie akýchkoľvek iných podmienok,
za ktorých akákoľvek cenová ponuka bola alebo bude daná spoločnosti Lear alebo podľa ktorých
budeakákoľvekobjednávkaprijatá alebopredpokladanázaprijatúdodávateľom.Vprípadeakýchkoľvek
nezrovnalostí medzi touto zmluvou a Všeobecnými nákupnými podmienkami spoločnosti Lear, má táto
zmluva prednosť.

17. Z čl. 50 Arbitráž Všeobecných nákupných podmienok vyplýva, že všetky spory vzniknuté z alebo
súvisiace s akoukoľvek Objednávkou alebo akýmkoľvek iným dokumentom týkajúcim sa akejkoľvek
Objednávky, vrátane akejkoľvek otázky ohľadne absencie Objednávky, jej platnosti, či zániku, budú s
končenou platnosťou rozhodnuté podľa Pravidiel Arbitráže Medzinárodnej Obchodnej Komory, a to

jednýmaleboviacerýmirozhodcamiustanovenými dofunkcievsúladesuvedenýmipravidlami.Miestom
rozhodcovského konania bude Paríž, Francúzska republika. Rozhodcovské konanie bude vedené
v anglickom jazyku. Každá zo strán bude oprávnená žiadať produkovanie dôkazov podľa pravidiel
IBA týkajúcich sa Dokazovania v Medzinárodnej Obchodnej Arbitráži. Rozhodnutie rozhodcovskéhotribunálu bude konečné a záväzné pre Kupujúceho i Predávajúceho, nebude možné voči nemu podať
opravný prostriedok, a výrok rozhodcovského rozhodnutia bude môcť byť použitý/uplatnený pred
akýmkoľvek súdom príslušnej jurisdikcie. Z čl. 50 Arbitráž Všeobecných nákupných podmienok tiež

vyplýva, že bez ohľadu na čokoľvek s týmto v rozpore, Kupujúci má právo, bez nutnosti vzdania sa
akéhokoľvek opravného prostriedku podľa Objednávky, domáhať sa na akomkoľvek súde príslušnej
jurisdikcie (a) spravodlivej nápravy a (b) akejkoľvek predbežnej alebo dočasnej nápravy, ktorá je
nevyhnutná pre ochranu práv alebo majetku Kupujúceho.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Rámcovú
dohodu, na ktorú sa podľa dohody vzťahujú Všeobecné nákupné podmienky žalovaného. Súčasťou
týchto podmienok je aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory medzi žalobcom a žalovaným
budú rozhodnuté podľa Pravidiel Arbitráže Medzinárodnej Obchodnej Komory, pričom miestom
rozhodcovského konania bude Paríž, Francúzska republika. Súd poukazuje aj na to, že vzhľadom na
vyjadrenia žalobcu a žalovaného, strany v zmysle § 7 ods. 1 CSP nevyhlásili, že na rozhodcovskej

zmluve netrvajú. Súd tiež poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná o spor o vzniku, zmene
alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spor o osobnom stave,
spor súvisiaci s núteným výkonom rozhodnutia a ani o spor ktorý vznikol v priebehu konkurzného a
reštrukturalizačného konania. Teda nejde o spor, ktorý podľa § 1 ods. 3 Zákon o rozhodcovskom konaní,
o ktorom sa nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní.

19. Keďže súd mal na základe uvedeného za preukázané, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní, rozhodol v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 CSP a konanie zastavil.

20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Súd existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nezistil. Pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v danom prípade platí, že žalovaný procesne

zavinil zastavenie konania uplatnením námietky podľa § 5 ods. 1 CSP. V dôsledku toho vzniká v súlade s
§ 256 ods. 1 CSP žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Preto súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia a žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu
trov konania, t.j. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a
to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne aj o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP). Príslušným odvolacím súdom je Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).