Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720200049
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3720200049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu
JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu MANIN PB, s.r.o. so sídlom Klincová
35, 821 08 Bratislava, IČO 36 335 789, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Pavel
Loduha, s.r.o. so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, 017 01 Považská Bystrica, IČO 50 469 258
proti žalovanému Mesto Považská Bystrica so sídlom Centrum 2/3, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00

317 667, zastúpenému doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom so sídlom Kýčerského 5,
811 05 Bratislava, o zaplatenie 8 298,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8Cb/1/2020-82 zo dňa 3. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 163 ods. 2 CSP s odôvodnením,
že uznesením č.k. 8Cb/1/2020-80 zo dňa 03.08.2020, právoplatným dňa 18.08.2020, bolo konanie
prerušené z dôvodu, že žalobca a žalovaný zhodne požiadali
o prerušenie konania. Pretože vo výroku uznesenia č.k. 8Cb/1/2020-80 nie je uvedený čas, na aký sa

konanie prerušuje, na pokračovanie v konaní sp.zn. 8Cb/1/2020 bolo potrebné, aby aspoň jedna strana
podala návrh na pokračovanie v konaní. Keďže však v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania ani jedna zo strán návrh na pokračovanie
v konaní nepodala, súd prvej inštancie v zmysle citovaného ustanovenia konanie zastavil. Pre úplnosť
súd uviedol, že od 18.08.2020 (deň právoplatnosti uznesenia o prerušení konania) do 18.01.2021 z
predmetnej 6-mesačnej lehoty uplynulo rovných 5 mesiacov. Od 19.01.2021 do 28.02.2021 vzhľadom na

prijatie zákona č. 9/2021 Z.z. lehota neplynula, pričom jej plynutie sa obnovilo 01.03.2021 a posledným
dňom horeuvedenej šesťmesačnej lehoty bol tak
31. marec 2021. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca (tým, že včas nepodal návrh na
pokračovanie v konaní), ktorý je tak podľa § 256 ods. 1 CSP povinný protistrane nahradiť trovy konania.
Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalovaným súd prvej inštancie nepovažoval za zavinenie
zastavenia konania z dôvodu, že vzhľadom na povahu sporu záujem na pokračovaní konania možno

očakávať v prvom rade od žalobcu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že uznesenie č.k.
8Cb/1/2020-80 zo dňa 03.08.2020, ktorým bolo konanie prerušené, je nepreskúmateľné, pretože v
ňom súd neuvádza lehotu, na ktorú konanie prerušil. Úmyslom účastníkov bolo prerušiť konanie do
právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne vo veciach

sp.zn. 16Cob/64/2019 a 16Cob/72/2019. Rovnaký úmysel účastníci konania majú aj v ďalších konaniach
prebiehajúcich na Okresnom súde Považská Bystrica. Prerušenie nežiadaliz dôvodu urovnania sporu, ale z dôvodu vyčkania na právoplatné rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne v rovnakých veciach. Konanie Okresného súdu Považská Bystrica
sp.zn. 14Cb/155/2019 v rovnakej veci sudca prerušil na dobu piatich mesiacov a 25 dní. Vzhľadom na

to, že v rozhodnutí o prerušení konania nie je uvedená doba, na ktorú sa konanie prerušuje, nie možné
určiť, dokedy bolo konanie prerušené. Zákon ukladá len minimálnu dobu prerušenia (3 mesiace). Ak
by tomu tak bolo i v tomto prípade, konanie prestalo byť prerušené uplynutím tejto doby a súd mal
po uplynutí tejto doby v konaní pokračovať, ako to uviedol sudca v konaní sp.zn. 14 Cb/155/2019, kde
vyslovil právny názor, že nie je potrebné podávať návrh na pokračovanie v konaní. Zákon totiž upravuje

iba minimálnu dĺžku prerušenia konania a nevylučuje, že by konanie mohlo byť prerušené i na dlhšiu
dobu. Poukázal na to, že v obdobných veciach doposiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Na
základe týchto skutočností žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a v konaní pokračovať, a to aj z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia o prerušení konania. Ďalej namietal, že k zastaveniu konania nedošlo
vinou žalobcu, pretože návrh na pokračovanie v konaní je právom účastníkov, nie ich povinnosťou a
takýto návrh nepodal ani žalovaný. Keďže ani jeden z účastníkov nevyužil svoje právo, nemôže mať

na zastavení vinu iba jeden účastník. Žiadal, aby v prípade, ak nedôjde k zrušeniu celého rozhodnutia,
odvolací súd zmenil výrok o trovách a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v
medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

5. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

6. Posudzujúc odvolanie z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CS), žalobca svoje odvolanie založil
predovšetkým na tvrdení, že rozhodnutie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu (uznesenie o

prerušení konania č.k. 8Cb/1/2020-80 zo dňa 03.08.2020) je nepreskúmateľné z dôvodu, že súd vo
výroku nestanovil presný čas, po ktorý sa konanie prerušuje (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP
v spojení s § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). V dôsledku uvedeného nie možné určiť, dokedy bolo konanie
prerušené. Keďže zákon ukladá len minimálnu dobu prerušenia (3 mesiace), konanie prestalo byť
prerušené uplynutím tejto doby a súd mal po uplynutí tejto doby sám v konaní pokračovať (odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

7. Podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom (§ 389 ods. 2 CSP)
je úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP. Ide
o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej
povahy,ktoréjepostihnuténiektorouzvádpodľa§365ods.1CSP.Základnýmzákonnýmpredpokladom
pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej v takejto situácii je existencia vecnej súvislosti medzi

napadnutým rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je
postihnuté niektorou z odvolacích vád; táto vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť
meritórneho rozhodnutia.11. V prvom rade je nutné si uvedomiť, že napadnutým uznesením bolo konanie zastavené. V tomto
kontexte nemožno hovoriť o meritórnom rozhodnutí v zmysle § 365
ods. 2 CSP, a teda argumentácia žalobcu ohľadne prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, ktoré

predchádzalo napadnutému uzneseniu (uznesenie o prerušení konania), nie je relevantná, keďže
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP sa vzťahuje len na odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej,
čo ale nie je prípad rozhodovanej veci. Je tak možné uzavrieť, že tento odvolací dôvod žalobcom nebol
uplatnený dôvodne.

12. V súdenej veci bolo pojednávanie nariadené na deň 03.08.2020. Žalobca podaním zo dňa
31.07.2020 navrhol prerušenie konania na obdobie 5 mesiacov. Rovnako žalovaný podaním zo dňa
31.07.2020 navrhol prerušenie konania na dobu 5 mesiacov a 25 dní s poukazom na podobnosť iných
konaní vedených medzi stranami, ktoré už boli v štádiu odvolacieho konania. Obe strany zhodne z
tohto dôvodu ospravedlnili i svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, na ktoré sa nedostavili. Súd
uznesením č.k. 8Cb/1/2020-80 zo dňa 03.08.2020 prerušil konanie podľa § 163 ods. 1 CSP s tým, že

podľa § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví. Nakoľko strany do dňa vydania napadnutého uznesenia
(03.05.2021) návrh na pokračovanie v konaní nepodali, súd prvej inštancie napadnutým uznesením
konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil.

13. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

14. Podľa § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.

Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

15. Prerušenie konania podľa § 163 CSP je osobitným prípadom obligatórneho prerušenia konania,
čo znamená, že za splnenia tam uvedených podmienok je súd povinný konanie prerušiť. Osobitný

charakter má z toho dôvodu, že kým dôvody uvádzané v § 162 CSP majú charakter prekážok v konaní,
konsenzus strán sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním, a
to predovšetkým dispozičným prejavom žalobcu. Osobitný charakter tohto prípadu prerušenia súdneho
konania sa prejavuje i v následnom postupe súdu a strán. Ak totiž ide o prerušenie podľa § 163 CSP,
súd v konaní pokračuje len na návrh ktorejkoľvek strany, pričom ak sa návrh na pokračovanie v konaní

nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

16. V súdenej veci žalobca i žalovaný zhodne prejavili vôľu, aby konanie bolo prerušené (a to bez ohľadu
na dôvody, ktoré ich k tomu viedli), v dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu konanie prerušiť. Civilný
sporový poriadok ani iný právny predpis neukladá súdu, aby vo výroku uznesenia, ktorým sa konanie

prerušuje podľa § 163 ods. 1 CSP, uviedol presnú dobu, po ktorú má prerušenie trvať. V tomto smere je
nedôvodnáiodvolaciaargumentáciažalobcu,žeprerušeniekonaniavtakomprípadetrválenmaximálne
3 mesiace, po uplynutí ktorých súd v konaní automaticky pokračuje, pretože uvedené taktiež nevyplýva z
ust. §163 ods. 1,2 CSP, iných ustanovení Civilného sporového poriadku ani ustanovení iného právneho
predpisu. Naopak, ak je konanie prerušené podľa § 163 ods. 1 CSP, súd v ňom môže pokračovať len a

výlučne na základe prejavu vôle ktorejkoľvek zo strán o pokračovanie v konaní (§ 163
ods. 2 CSP). Keďže v súdenej veci žiadna zo strán návrh na súd v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania (a to ani po zohľadnení neplynutia lehoty v období od 19.01.2021 do
28.02.2021 - zákon č. 9/2021 Z.z.) nepodala, hypotéza právnej normy § 163 ods. 2 CSP sa naplnila a
postupu súdu prvej inštancie, ktorý konanie podľa tohto zákonného ustanovenia v dôsledku uvedeného

zastavil, niet čo vytknúť.

17. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku strán na náhradu trov konania tak, že žalobcu, ktorý
včas nepodal návrh na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania, podľa § 256
ods. 1 CSP zaviazal žalovanému nahradiť trovy konania s tým, že vzhľadom na povahu sporu záujem

na pokračovaní konania možno očakávať
v prvom rade od žalobcu a nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní zo strany žalovaného nemožno
považovať za procesné zavinenie jeho zastavenia.18. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Vo všeobecnosti platí, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP však vychádza zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde
k zastaveniu sporového konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. V tomto ohľade sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej

inštancie, že prerušenie konania podľa § 163 ods. 1 CSP a pokračovanie v ňom alebo rozhodnutie
o nepokračovaní (ktorého zákonným dôsledkom je zastavenie konania), je predovšetkým prejavom
dispozície žalobcu so žalobným návrhom. Ak žalobca nepodal včas návrh na pokračovanie v súdnom
konaní, z procesného hľadiska zavinil jeho zastavenie a je namieste zaviazať ho na úhradu náhrady
trov konania protistrane. Je pravdou, že návrh na pokračovanie v konaní mohol v tomto prípade podať
i žalovaný, ale z logiky veci je zrejmé, že žalovaný väčšinou nebude mať záujem na pokračovaní v

súdnom konaní, ktoré je vedené proti nemu a jeho nečinnosť nemožno spravodlivo interpretovať ako
príčinu zastavenia konania.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil v celom rozsahu.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, ale keďže žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd
rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).