Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011172
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8115011172.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 2. júla 2020

v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. F., nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom X., V. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu V. F. T. F., D.: XXXXXXXX, V. Č.. XX, X., podal na miestne
príslušný Daňový úrad Prešov, daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca,
- január 2010 dňa 26.02.2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť 0,00 EUR, kde vykonanou
kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume 27,31 EUR,
- február 2010 dňa 25.03.2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť 137,80 EUR, kde vykonanou

kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume 208,30 EUR,
- marec 2010 dňa 28.04.2010, v ktorom požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu 72,27 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume
591,52 EUR,
- apríl 2010 dňa 27.05.2010, v ktorom požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu 25,45 EUR,
kde vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v
sume 1.205,47 EUR,

- máj 2010 dňa 28.06.2010, v ktorom požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu 90,73 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume
1.292,68 EUR,

- jún 2010 dňa 30.07.2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť 34,68 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová
povinnosť v sume 326,88 EUR,

- júl 2010 dňa 27.08.2010, v ktorom požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu 123,79 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume
384,86 EUR,
- august 2010 dňa 28.09.2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 27,44 EUR, odpočet
dane v sume 19.319,33 EUR a požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 19.291,89 EUR, kde
vykonanou kontrolou Daňového úradu Prešov bola za dané obdobie zistená daňová povinnosť v sume

23.037,97 EUR,- september 2010 dňa 28.10.2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0,00 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume
569,67 EUR,

- október 2010 dňa 26.11.2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0,00 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume
488,65 EUR,
- november 2010 dňa 28.12.2010, v ktorom požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu 90,53 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume

1.136,71 EUR,
- december 2010 dňa 25.01.2011, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0,00 EUR, kde
vykonanou kontrolou správcom dane Daňovým úradom Prešov bola zistená daňová povinnosť v sume
1.021,22 EUR,

kde týmto konaním skrátil daň z pridanej hodnoty za obdobie roka 2010 v celkovej výške 10.769,03

EUR a neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty za obdobie roka 2010 v celkovej
výške 19.694,66 EUR ku škode pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, zastúpený správcom dane
Daňovým úradom Prešov, v celkovej výške 30.463,69 EUR,

t e d a

skrátil daň a čin spáchal vo väčšom rozsahu a neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na
vrátenie dane z pridanej hodnoty,

č í m s p á c h a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do
30.9.2012 v súbehu s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.9.2012, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a existencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona z dôvodov uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch)

rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1.10.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obž. V. F. pre skutok
kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona v
súbehu s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. F., svedkov D.. U. L., P.
K., D.. P. X., F. L., Š. U., dopočutím svedka P. K., obžalovaného V. F., prečítaním svedeckých výpovedi
svedkov K. F., F.. K. H., znalkyne Ing. T. B., prečítaním listinných a ďalších dôkazov

Obžalovaný V. F. vyhlásil, že je nevinný a nemal v úmysle krátiť daň, kde uvedený byt kúpil za
účelom riadneho podnikania a to prenájmu kancelárskych priestorov a faktúra bola riadne zaúčtovaná
na jednej ako aj druhej strane. Bola vykonaná daňová kontrola za rok 2010, kde bol konštatovaný
neoprávnený nadmerný odpočet DPH. Predmetný byt kúpil od spoločnosti Q.-J. K. s.r.o. a mal slúžiť

na prenajímanie kancelárie a išlo o holobyt v Hornom Slávkove. Predmetom podnikania bol predaj
autosúčiastok a momentálne žije z úspor. K uhradeniu dlhu mu nič nebráni, ale mal za to, že nadmerný
odpočet bude vyplatený a dôjde k nejakému započítaniu. Bol pozvaný na daňovú kontrolu, kde som
bol vyzvaný, aby predložil nájomné zmluvy, ktoré dodal. Ohľadne daňových priznaní uviedol, že v
minulosti zamestnával ekonómku, ale predmetné daňové priznanie si robil sám a podnikal pri predaji
autosúčiastok a medzi obchodnými partnermi bola aj spoločnosť T. K. a to dlhšiu dobu asi 15 rokov

a nikdy neboli problémy s pravosťou bločkov a tento tovar zhodnocoval dával maržu a distribuoval
ho po celom Slovensku. Predávajúci bytu DPH riadne odviedol a prenájom nehnuteľnosti asi mal v
predmete podnikania. Uvedená nehnuteľnosť bola evidovaná ako bytový priestor a mal záujem uvedenú
nehnuteľnosť prenajímať ako kancelársky priestor. P. K. pozná 25 rokov a pozná ho ako poctivého
podnikateľa.

Súd na návrh obhajoby dopočul obžalovaného V. F., ktorý uviedol, že k dokončeniu predmetných
bytov nedošlo, nakoľko došli finančné prostriedky a byt chcel dokončiť za odpočet z daňového úradu.
Spoločnosť F. F. s.r.o. kúpila ďalší byt v predmetnom dome a daňový úrad im vrátil DPH bez problémov
ohľadne zmlúv uviedol, že sa sťahuje do Bratislavy a pri triedení dokladov priateľka našla predmetné
zmluvy a je schopný a ochotný ich súdu predložiť. Zároveň dodal, že je jediný, ktorý má s uvedenými

bytmi problém, ako aj s trestným stíhaním.
Svedkyňa Ing. U. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolu s kolegyňou Ing. X. vykonali kontrolu
nadmerného odpočtu za august 2010 v daňovom subjekte V. F. - T. F. z dôvodu uplatnenia nadmerného
odpočtu, kde priebeh kontroly a výsledky sú v protokoloch a následne bola vykonaná daňová kontrola aj
za ďalšie obdobia. Daňový subjekt nepredložil všetky doklady a súčinnosť bola aká bola, doklady nosil

postupne a niektoré sumy boli uvedené aj bez dokladov, resp. faktúry za ostatné obdobia bol vyčíslený
dlh vo výške 7.253,27 Eur a za august bola vykonaná kontrola nadmerného odpočtu, kde bol vyčíslený
rozdiel v sume 23.037,94 Eur, kde mu nebol uznaný nadmerný odpočet a bola dovyrúbená ešte daň.
Vratka DPH bola uplatnená za faktúru za predaj apartmanového domu a ďalšie menšie faktúry. Nebolo
preukázané použitie predmetu kúpy v súvislosti s predmetom podnikania. Nie je stanovená lehota

dokedy má byť vec použitá na podnikanie a ani v auguste 2011 neprenajímal tento byt a boli preskúmané
aj ďalšie daňové priznania, kde daňový subjekt nevykázal žiadne zdaniteľné plnenie a vyjadril sa, že už
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť na Košickej ulici a boli sa tam osobne pozrieť aj vychádzali z
údajov predložených obžalovaným. Bolo vykonané miestne zisťovanie u subjektu P. K., ktorý predložil
doklady kópie pások, ktoré mali sedieť s dokladmi a pracne to vypisovali a kontrolovali a súčasťou je aj

vyjadrenie pána K., že daňové doklady neboli vydané jeho firmou a nie sú z jeho registračnej pokladnice,
nebolo urobené žiadne odborné zisťovanie, ale doklady by mali byť totožné a bolo zistené, že nie sú
identické kópie a sú tam nezrovnalosti, nie sú oprávnení skúmať pravosť dokladov, ohľadne DPH na
byt boli robené nejaké dožiadania a závery, sú uvedené v protokole o kontrole. Niektoré doklady neboli
akceptované, lebo neboli úplné. Predložil nejaké zmluvy a prišli k záveru, že nešlo o originály, bol tam

nečitateľnýdátum,pretoneboliakceptovateľné.PriprerokovaníprotokolubolprítomnýadvokátJUDr.A..
Doplnila, že daňový subjekt uviedol, že prvých nájomcov mal v marci 2011 a v auguste uvádzal, že nemá
nájomcov. Po predložení nájomných zmlúv nebolo robené miestne zisťovanie ani daňová kontrola, lebo
daňová kontrola už bola ukončená. Daňová kontrola za mesiac august 2010 bola začatá 19.11.2010
a bola ukončená dňa 15.11.2011 a ostatné mesiace kontrola bola začatá 24.3.2011. Bola prečítaná

výpoveď svedkyne z prípravného konania, z ktorých nevyplynuli žiadne ďalšie nové skutočnosti.
Svedok P. K. uviedol, že podniká ako fyzická osoba, kde predáva náhradné diely a prenajíma
kancelárske a obchodné priestory. S náhradnými dielmi podniká formou kúpa - predaj bez ich
zhodnocovania a pána F. pozná iba z videnia, nepredal mu osobne jednu autosúčiastku a predávali to
zamestnanci aj on od neho kúpil nejaké autosúčiastky resp. vymenil na čo následne bola vystavená

faktúra. Nemá vedomosť, aby pán F. mal nejaké problémy s bločkami z jeho spoločnosti. Mal daňovú
kontrolu, ktorá dopadla tak, že musel zaplatiť pokutu, lebo nesedeli nejaké údaje, ekonóm mu odporúčal,
aby sa súdil, ale on si zobral pôžičku a postupne to splácal. Ohľadne nedostatkov uviedol, že po liečbe
ako onkologicky pacient má výpadky pamäte, účtovníctvo mu viedol Ing. Q., a vždy ho informujeo finančnej situácii. Bločky robia dvaja predavači a má jednu zamestnankyňu, ktorá má na starosti
zakladaniefaktúr.Prekvapiloho,ževzniklitakétoproblémy apokiaľideozamestnancov,títotampracujú
22 rokov a doposiaľ neboli s nimi žiadne problémy.

Z prečítanej svedeckej výpovede z prípravného konania je zrejmé, že obžalovaného pozná len zbežne
a jeho spoločnosť K. s ním obchodovala pokiaľ ide o pravosť bločkov k tomu sa nevedel presne vyjadriť,
ale v minulosti bol preverovaný pracovníkmi Daňového úradu Prešov ohľadne pravosti bločkov, ktoré
mali byť vydané jeho pokladňou a pokiaľ sa pri daňovej kontrole vyjadril, že tieto bločky neboli vydané
jeho firmou a z jeho ERP, pretože nezodpovedali po vizuálnej stránke tak na svojom vyjadrení trvám a

momentálne si už neviem spomenúť v čom sa nezhodovali, pretože v minulosti vydávali mnoho bločkov
a je to už dávno.
Taktiež bol dopočutý svedok P. K., ktorému boli predložené pokladničné doklady nachádzajúce sa v
spise, kde uviedol, že vzhľadom na 10 ročný odstup sa k tomuto nevie vyjadriť a nevie uviesť, že či
by sa k tomu vedel vyjadriť jeho účtovník, aj keď stále má toho istého, ale rozpory by sa dali získať
jedine porovnávaním týchto bločkov. K rozporom uviedol, že pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že

sú to bločky, ktoré nie sú vydané jeho firmou, tak je to pravda a pre odstup času už sa nevie k tomu
vyjadriť a následne mal aj zdravotné problémy a osobne neprichádzal fyzicky do kontaktu s predmetnými
bločkami, nakoľko na to má zamestnancov a dáva príkazy na úhradu DPH.
Svedkyňa Ing. P. X. uviedla, že pracuje ako kontrolórka na Daňovom úrade Prešov, kde spolu s
kolegyňou Ing. M., na ktorú bol spis vedený vykonali daňovú kontrolu DPH za mesiac august 2010, ktorá

sa začala oznámením o začatí daňovej kontroly zo dňa 19.10.2010 kde bol vyzvaný daňový subjekt
na predloženie účtovných dokladov. Podstatnou sumou na odpočte DPH sa podieľala skutočnosť, že
daňový subjekt si kúpil byt v Tatrách, kde prebehlo zisťovanie prostredníctvom daňového úradu Poprad
aj ústne prejednanie a následne bol vypracovaný protokol o daňovej kontrole zo dňa 15.11.2011, kde bol
neuznaný nadmerný odpočet vo výške 23.037,94 Eur. Predmetom daňovej kontroly bola oprávnenosť

odpočtu, ako aj plnenie daňových povinností za august 2010. Kontrola prebehla štandardným
spôsobom, kde bol dožiadaný Daňový úrad Svit a následne aj kontrola platieb fyzických osôb, kde boli
daňovédokladyodsubjektuP.O.zoStarejĽubovnenásledkomčohoboldožiadanýajDaňovýúradStará
Ľubovňa. Spolupráca s daňovým subjektom bola štandardná, kúpu bytu odôvodnil skutočnosťou, že
tento chcel prenajímať ďalej fyzickým osobám a predložil zmluvy o prenájme bytu a daňový subjekt musí

preukázať, že nadobudnutú vec používa na svoje zdaniteľné plnenia na podnikateľské účely a spomínal
eštenejakéúpravybytu,oktorýchsavjehoúčtovníctvenenachádzaližiadnedoklady.Následnepredložil
zmluvu o budúcej zmluve a nájomnú zmluvu, ale nakoľko daňová kontrola už trvala skoro rok, teda
nepreukázal skutočnosť, že byt používa na podnikanie, bolo zistené, že byt sa neprenajíma a na ústnom
pojednávaní 8.8.2011 uviedol, že živnosť plánuje zrušiť a na vykonanie daňovej kontroly mali dostatočný

priestor. Samotnú fakturáciu nespochybnili, ale tvrdili, že nedošlo k používaniu predmetného bytu na
podnikateľské účely, predávajúci bytu faktúru mal riadne zaúčtovanú a pravdepodobne bola aj uhradená.
Vlastníctvo žalovaného si preverovali na katastrálnom portáli pred ukončením daňovej kontroly v októbri,
novembri 2011. Žiadny predpis neupravuje lehotu ktorý daňový subjekt má začať nadobudnuté veci
používať na podnikateľské účely, ale daňový subjekt tvrdil, že to začne v marci, ale ani do konca daňovej

kontroly to nebolo preukázané a navyše tvrdil, že živnosť chce zrušiť.

Bolo vykonané aj miestne zisťovanie od pána K. mali potvrdené, že tieto bločky sa nezhodujú s pokladmi
zjehopokladneatentouvádzal,žeuvedenébločkynebolivyhotovenéjehopokladnicou.Žiadneodborné
vyjadrenie zabezpečené nebolo a nie je oprávnená posúdiť pravosť týchto dokladov, ale po vizuálnej

stránke bolo zistené, že doklady sa nezhodujú a pán K. tvrdil, že tieto doklady neboli vydané jeho
pokladnicou. Neposudzovali sa ani registračné pokladnice, nakoľko sa spoliehali na tvrdenie pána K..
Daňový subjekt doniesol aj doklady nájomných zmlúv, ale boli podobné ako kópie a nevedela uviesť na
základe čoho posúdili, že dátumy sú nečitateľné. Daňový úrad Svit bol požiadaný o miestne zisťovanie,
ktoré spočíva v tom, že sa zisťuje , či uvedené faktúry sú totožné s faktúrami zaúčtovanými v účtovníctve

ak je to možné vykoná sa aj miestne zisťovanie priamo na mieste a nevedela uviesť, či boli priamo v byte
a oni dospeli k záveru, že byt nie je používaný na podnikateľské účely, nebolo robené miestne zisťovanie
u subjektov, ktoré mali byť nájomcami tohto bytu, nakoľko zhodnotili, že to nebolo potrebné.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne K. F. vyplynulo, že k samotnému predmetu skutku a to jest

skutočnostiam, ktoré sa kladú manželovi za vinu sa nevedela vyjadriť, nakoľko o jeho podnikateľských
aktivitách nemala žiadne vedomosti.Svedok Mgr. K. H. v prípravnom konaní uviedol, že je splnomocnený zastupovať Daňový úrad Prešov a
uviedol, že za zdaňovacie obdobie roku 2010 došlo ku skráteniu dane v celkovej výške 10.769,03 Eur a
neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie DPH v celkovej výške 19.694,66 Eur a tieto nedoplatky

v súčasnosti nie sú uhradené.

Na žiadosť prokurátora na hlavné pojednávanie bola predvolaná znalkyňa doc. Ing. T. B., PhD., ktorá
uviedla, že bola pribratá na vypracovanie znaleckého posudku a po preštudovaní vyšetrovacieho spisu
zistila, že nie sú potrebné všetky účtovné doklady a ktoré neboli predložené k vypracovaniu znaleckého

posudku a preto uviedla, že z uvedeného dôvodu nebolo možné vypracovať znalecký posudok.

Vypočutý svedok F. L. uviedol, že pôsobil ako konateľ spoločnosti G. C. C. - G. s.r.o. a uzavrel nájomnú
zmluvu s obžalovaným a uviedol, že jeho podpis na zmluve o budúcej zmluve je jeho. Túto zmluvu
uzavrel z dôvodu, že v tom čase podnikal v Poprade a potreboval kancelárske priestory a nakoľko
tieto neboli v stave k ich užívaniu, preto nakoniec si prenajal priestory vo Svite. S obžalovaným sú

známi a nemá vedomosť o daňových konaniach. V čase podpisu zmluvy neriešil vlastníctvo a chcel tam
bývať a preto podpísal zmluvy, ale nakoľko obžalovaný mal problémy s majiteľmi, preto zmluva nebola
podpísaná. Zmluva o nájme nebola podpísaná, ale nakoľko priestory neboli dokončené následne už sa
to neriešilo.

Svedok Š. U. uviedol, že bol a je jeden zo spolumajiteľov a jediný konateľ spoločnosti H. s.r.o. a malo
ísť o zmluvu o budúcej zmluve, ale keď je to označené ako nájomná zmluvu je to v poriadku a podpis na
zmluve je jeho a Š. dlhoval peniaze aj jemu a chcel si tam urobiť pobočku firmy a následne byt chcel aj
odkúpiť a jeho firma si započítala pohľadávku aj na ďalší byt, ktorý následne predal. V tom čase pracoval
pre pána Š. a mal za to, že týmto spôsobom sa dostane k peniazom, ktoré mu dlhoval a preto tlačil

na pána Š. a predmetom činnosti boli elektromontážne práce. Nevedel sa vyjadriť, kde sa nachádza
originál zmluvy, nakoľko sa v spise nachádza iba ťažko čitateľná kópia. Zo zmluvy neboli robené žiadne
plnenia a zmluva nebola plnená ani zo strany pána obžalovaného a preto nebolo vystavená ani žiadna
faktúra. Byt mal byť dokončený v lehote 2 mesiacov. Uvedenú zmluvu podpísal on a je postačujúci jeho
podpis a podpisoval to ako konateľ spoločnosti.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že voči daňovému subjektu je vedená daňová exekúcia na vymoženie
sumy 6.619,86 Eur, ktorého súčasťou je výkaz daňových nedoplatkov a taktiež boli oboznámené daňové
priznania DPH za august 2008, poverenie na výkon daňovej kontroly u daňového subjektu za august
2010 a zároveň daňový subjekt bol upovedomený o začatí daňovej kontroly dňa 11.11.2010, následne

bolo vypracované dožiadanie Daňovému úradu Svit, z ktorého je zrejmé, že faktúra zo dňa 17.8.2010 je
riadne zaúčtovaná v účtovníctve daňového subjektu a daň je riadne odvedená a súčasťou sú aj príslušné
doklady. Dňa 17.1.2011 prebehlo ústne prejednanie, daňový subjekt P. O. daňovému úradu predložil
doklady týkajúce sa obchodných prípadov zo spoločnosťou obžalovaného, ďalšie ústne pojednávanie
bolo dňa 11.3.2011. Ďalšie pojednávane sa uskutočnilo dňa 8.8.2011. Následne dňa 12.12.2011 bol

vyzvaný obžalovaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Medzi listinnými dôkazmi sa
nachádza aj zmluva o nájme bytu medzi obžalovaným a spoločnosťou H. s.r.o. so sídlom v Poprade,
kde predmetom je prenájom predmetného bytu od 1.9.2011 a taktiež zmluva o budúcej zmluve medzi
obžalovaným a spoločnosťou G. C. C. - fc nc s.r.o. uzavretou dňa 3.11.2011. Následne bol vypracovaný
dodatok k protokolu zo dňa 12.10.2011, ktorý bol prejednaný dňa 15.11.2011. Daňový úrad následne

dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rala zo dňa 22.11.2010 bola dodatočne
vyrubená daň vo výške 3.746,- eur, kde uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2012.

Ďalej bola vykonaná daňová kontrola aj za vyšné mesiace roku 2010, kde súčasťou sú daňové priznania
za rok 2010 a daňová kontrola bola začatá 14.3.2011 a to oznámením daňovému subjektu. Bolo

vykonané miestne zisťovanie daňového subjektu P. K., kde v daňovom účtovníctve sa nachádzali
faktúry predložené obžalovaným. Taktiež bolo vykonané miestne zisťovanie u uvedeného subjektu dňa
12.4.2011 ohľadne pravosti dokladov z ERP, kde bolo zistené, že uvedené doklady sa po formálnej
stránke nezhodujú a daňový subjekt uviedol, že tieto nepochádzajú z jeho elektronickej registračnej
pokladne.

Na základe uvedeného bol vypracovaný protokol o daňovej kontrole č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Eng dňa
12.10.2011 a za uvedené obdobie bol vyčíslený rozdiel DPH vo výške 7.253,27 Eur a následne boli za
každý mesiac urobené dodatočné platobné výmery.Zo správ a charakteristík je zrejmé, že obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne a dopustil
sa jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol vybavený napomenutím

a je evidovaný na úrade práce od 29.1.2013, evidencia trvá naďalej a má pozastavené prevádzkovanie
živnosti od 1.10.2012 do 1.10.2015, taktiež nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP
Prešov a nemá záznam v registri trestov. Taktiež bol oboznámený výpis zo živnostenského registra
obchodné meno V. F. - T. F., kde sú uvedené všetky predmety podnikania a taktiež bol oboznámený
výpis z účtu uvedeného daňového subjektu za obdobie od 18.1.2010 do 31.1.2011, ako aj príslušné

doklady k predmetnému účtu.

Bola oboznámená aj nájomnú zmluva uzatvorená medzi prenajímateľom obžalovaným a nájomcom F.
F. s.r.o., z ktorej je zrejmé, že táto sa uzatvára na dobu neurčitú od 10.1.2012 a aj predmetný deň
bola zmluva podpísaná. Taktiež zo strany obhajoby bola predložená časť zmluvy o budúcej zmluve
uzatvorenej medzi obžalovaným a spoločnosťou H. s.r.o., kde malo ísť o nájom predmetného bytu na

obdobie od 1.4.2011 do 31.12.2011.

Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo alebo v ich súhrnne zistil nasledujúce:
Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že predmetný byt si zabezpečil za
účelomriadnehopodnikania,faktúrabolariadnezaúčtovanánaobochstranáchabolaajDPHzaplatená.

Taktiež pokiaľ ide o doklady od spoločnosti T. K., s touto obchodoval dlhšiu dobu a nikdy neriešil pravosť
bločkov, lebo ich pokladal za pravé.

Pokiaľ ide o nadmerný odpočet uplatnený za kúpu predmetného bytu v tomto konaní je zrejmé, že
obžalovaný ako podnikateľ fyzická osoba kúpil od spoločnosti Q.- K. s.r.o. byt č. 43 nachádzajúci sa

k.ú. Veľký Slávkov v celku za kúpnu cenu 121.000,- Eur o čom svedčí aj faktúra č. XXXXXXXX na
základe ktorej obžalovaný nadobudol vlastníctvo bytu a DPH predstavovala sumu 19.319,33 Eur a
následne v daňovom konaní predložil zmluvu o budúcej zmluve a zmluvu o nájme bytu. Na základe
uvedených skutočností bola určená daňová povinnosť dane z pridanej hodnoty vo výške 3.746,05
Eur za súčasného neuznania nadmerného odpočtu 19.291,89 Eur, teda bol vyčíslený celkový rozdiel

vo výške 23.037,94 eur. Daňový úrad uvedenú faktúru neuznal, lebo podľa názoru daňového úradu
nebolo preukázané použitie predmetu kúpy na účely podnikania a taktiež podľa názoru daňového
úradu uvedené zmluvy nie sú čitateľné a daňový subjekt sa pri ústnom prejednávaní vyjadril, že
živnosť chce zrušiť ani v ďalších obdobiach nie sú evidované žiadne doklady, ktoré by súviseli s
predmetným bytom. Pokiaľ ide za ďalšie obdobia január až júl 2010 a september až december 2010

bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty kde boli najmä urobené dve miestne zisťovania
u podnikateľského subjektu P. K. - K., kde pri prvom zisťovaní bolo zistené, že faktúry evidované
v účtovníctve obžalovaného sú riadne zaúčtované aj v účtovníctve uvedeného daňového subjektu a
pri ďalšom miestnom zisťovaní podľa daňového úradu bol zistené nesúlad dokladov z elektronickej
registračnej pokladnice predložených obžalovaným resp. nachádzajúcim sa v jeho účtovníctve a s

dokladmi ktoré sa nachádzali u daňového subjektu P. K. a tieto nie sú totožné s uvedenými subjektmi
a na základe uvedeného neboli uznané uvedené doklady a bola dovyrubená správcom dane daň
ako je uvedené v jednotlivých dodatočných platobných výmeroch, ako aj ako vyplýva z dodatočných
platobných výmerov za každý mesiac samostatne. Je zrejmé, že daňovému subjektu boli dovyrubené
daňové povinnosti dane z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace roku 2010, nakoľko išlo o mesačného

platcu DPH a všetky platobné výmery sú právoplatné a vykonateľné a beží aj daňová exekúcia na
vymoženie týchto nedoplatkov.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný svojím konaním skrátil daň a to vo
väčšom rozsahu, lebo svojím konaním naplnil všetky znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa §

276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, lebo zaúčtovaním pokladničných dokladov od subjektu T. K. s.r.o.,
skrátil daň vo výške 10.769,03 eur a zo skutku je usvedčovaný vykonanými dôkazmi a aj keď spáchanie
skutku poprel v celom rozsahu, ale je usvedčovaný výpoveďami pracovníčok Daňového úradu Prešov
a to Ing. U. L. a Ing. P. X., kde uviedli, že overovali platnosť bločkov od subjektu T. K. s.r.o. a konateľ
P. K. sa jednoznačne vyjadril, že tieto bločky neboli vydané jeho elektronickou registračnou pokladňou.

Taktiež uviedol, že vzhľadom na odstup času už nie je možné tieto skutočnosti verifikovať a pokiaľ ide o
jeho zamestnancov, s tými pracuje 20 rokov a nikdy nemal s nimi žiadne závažnejšie problémy.Zároveň obžalovaný si uplatnil nadmerný odpočet DPH za kúpu bytu vo Veľkom Slávkove od spoločnosti
Q. K. s.r.o., kde táto spoločnosť DPH riadne odviedla a nakoľko uvedenú nehnuteľnosť chcel použiť
na podnikateľské účely si uplatnil odpočet DPH. Uvedený byt nadobudol obžalovaný v roku 2010 na

základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.8.2020, kde uvedenú faktúru mal splatiť v lehote
splatnosti do 31.8.2010. Následne sú predložené doklady a to zmluva o budúcej nájomnej zmluve
a to so spoločnosťou H. s..r.o. ktorá sa mala sťahovať na obdobie od 1.4.2011 do 31.12.2011 a
následne bola uzavretá nájomná zmluva so spoločnosťou F. F. s.r.o., kde bola dohodnutá doba nájmu
od 10.1.2012 a z uvedeného podľa názoru súdu sú tvrdenia o prenájme týchto bytov irelevantné,

lebo samotný obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný byt nebol užívania schopnom
stave a na dokončenie bytu chcel použiť peniaze z vratky DPH a predložené zmluvy boli účelovo
vypracované z dôvodu vyhnutia sa daňovej povinnosti a možnosti uplatnenia vratky DPH. Nebolo
jednoznačnepreukázané,žeobžalovanýuvedenúnehnuteľnosťpoužívalnapodnikateľskúčinnosť,lebo
súd môže mať pochybnosti o platnosti predložených zmlúv, nakoľko v tomto štádiu konania sú dôvodné
pochybnosti o ich platnosti, nakoľko sú tam rozpory v dátumoch, v okamihu platnosti a účelnosti a preto

súd túto obranu neakceptoval.

Z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil
znaky skutkových podstát zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ a
daňovéhopodvodupodľa§277aods..1Tr.zákona,leboobžalovanýúmyselnýmkonanímatozahrnutím

falošných bločkov ako aj uplatnenia si nadmerného odpočtu v úmysle zadovážiť sebe prospech a
pripraviť štátny rozpočet o určitú sumu a týmto svojím konaním spôsobil celkovú škodu vo výške
30.463,69 Eur.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal formou priameho úmyslu a počas

konania nevznikli žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho
nebezpečenstvo pre spoločnosť.

Taktiež je daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného t.j. zahrnutím do daňového priznania
dokladov, ktoré nepochádzali z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa ako aj úmyselným

uplatnením vrátenia nadmerného odpočtu aj keď vedel, že predmetný byt nekúpil na podnikateľské účely
aj keď zo strany obhajoby boli predložené nejaké zmluvy, o ktorých platnosti a účinnosti môže súd mať
pochybnosti a skutočnosťou, že obžalovanému mala byť vyplatená vrátka DPH alebo o uvedené čiastky
si uplatnil a znížil svoju daňovú povinnosť na DPH.

Súd z vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti, že sa skutok stal a toho sa na základe vyššie
uvedeného dopustil obžalovaný tak ako ho zo skutku usvedčujú vyššie uvedené dôkazy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, t.j. že obžalovaný
doposiaľ viedol riadny život a zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viac trestných činov a

preto pri ukladaní trestu vychádzal zo sadzby najprísnejšie trestnej, kde Trestný zákon v osobitnej časti
trestného zákona za zločin skrátenia dane sa poistného umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere
3 až 8 rokov. Zároveň súd mal za to, že vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť postačuje uloženie
trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov, kde však zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom

odňatia slobody spojeným s jeho výkonom ale postačuje samotná hrozba tohto trestu a preto výkon
trestu podmienečne odložil a v zmysle § 51 ods. 1 Tr. zákona uložil probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej doba a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, ktorú považoval za primeranú.
Obligátorne súd uložil obžalovanému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona a to zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Podľa názoru súdu takýto trest

spĺňa všetky požiadavky na dosiahnutie účelu Trestného zákona a to tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.