Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Peter Heinrich
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119207018
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119207018.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Vladimír J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XX, 95 145 Dolné
Lefantovce, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach a finančné zadosťučinia v sume 300 eur, sudcom
JUDr. Petrom Heinrichom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 0013525447 zo dňa 12.6.2006 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 300 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.6.2019 určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 13225447 zo dňa 12.06.2006 a finančného zadosťučinenia
v sume 300 eur. Žalobca uzavrel spotrebiteľskú zmluvu, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach
zo mzdy. Predmetná dohoda je neplatná z dôvodu hrubej nerovnováhy medzi veriteľom a dlžníkom.
Veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
2. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval písomného vyjadrenia, mal za to, že tak pôvodná zmluva
ako aj dohoda o zrážkach je neplatná, obsahuje neprijateľné podmienky. Finančného zadosťučinenia sa
žalobca domáha z dôvodu, že žalovaný vykonáva naďalej zrážky a je to aj určitým spôsobom pokuta za
to, že žalovaný nerešpektuje judikatúru SR ako aj súčasné znenie zákona. Pričom si chce uplatňovať
od žalobcu vyše 1.200 eur.
3. Zástupkyňa žalobcu sa pridržiavala podaného návrhu. Žalobcovi prišla žiadosť o aktiváciu karty, túto
podpísal a vrátil späť. O týždeň nato dostal kartu, z ktorej čerpal cez bankomat a splácal cez Slovenskú
sporiteľňu. Žiadne obchodné podmienky ktoré sú na čl. 71 nedostal. Mali takéto niečo k inej zmluve, ale
k tejto nie. Momentálne ohľadne dlhu nie je voči žalobcovi žiadna žaloba.
4. Žalobca sa pridržiaval vyjadrenia. Zmluva mu bola vo formáte tak ako je pripojená v spise doručená
poštou, poštou ju posielal. Má okuliare 2,5-ky, napriek tomu nevedel obchodné podmienky prečítať.
5. Právny zástupca žalovaného mal zato, že dohoda o zrážkach bola dojednaná v súlade so zákonom
keď žalobca žiadosť podpísal v bode V. bod 4 je uvedená že pred podpisom sa oboznámil s obchodnými
podmienkami, pričom na origináli zmluvy sa tieto nachádzajú na zadnej strane, čiže musel ju mať kdispozícii. Akým spôsobom prebehlo uzatváranie zmluvy sa vyjadriť nevie. Veriteľ nemôže zodpovedať
zato, ako sa v priebehu 8 rokov vyvíja judikatúra. Žalobca doteraz nešpecifikoval naliehavý právny
záujem, vzhľadom na to, že žalovaný si voči žalobcovi v žiadnom súdnom konaní neuplatňuje žiadnu
sumu nemožno postupovať podľa § 54a/ OZ. Má zato, že ohľadne finančného zadosťučinenia nie
je žalovaný pasívne legitimovaný keď túto skutočnosť, ak by mal súd zato, spôsobil jeho právny
predchodca. Zrážky zo mzdy si však uplatňuje žalovaný. Voči rozhodnutiu o neplatnosť zrážky nemal
námietky. Nesúhlasil však s finančným zadosťučinením. Žalobca neplnil ani pôvodný dlh a ešte by sa
mal naviac obohatiť, to by bolo voči žalovanému nespravodlivé. Taktiež má za to že by mu nemala byť
priznaná náhrada trov konania. V časti finančného zadosťučinenia žiada návrh zamietnuť. Čo sa týka
obchodných podmienok žalobcovi sa mohol v priebehu rokov zhoršiť zrak. Obchodné podmienky čítal
skoro plynule.
6.Súdvykonaldokazovanieajoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,ato:žiadosťouoaktiváciupôžičku,
výzvou na zrážky, e-mailom, oznámením o zrážkach, vyjadrením žalovaného, vyhlásením splatnosti,
obchodnými podmienkami, doručenkou, prípisom, výzvou k úhrade, listom žalobcovi, vyhlásením
predčasnej splatnosti, potvrdením o zrážkach, vyjadrením žalobcu, originálom zmluvy, vyjadrením
žalobcu zo dňa 13.1.2020, dvoma rozsudkami OS Nitra, potvrdeniami o zrážkach, prehľadom rozhodnutí
ohľadne dohody o zrážkach a zistil tento skutkový a právny stav :
7. Žalobca uzavrel dňa 12.06.2006 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty quatro v VÚB a.s. za ktorú
konal Consumer Finance holding a.s. V bode V. zmluvy - vyhlásenie klienta, bolo uvedené, že klient
- žalobca sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi. Na druhej strane zmluvy boli
obchodné podmienky a v nich v bode V. 31 uvedené, že v prípade neuhradenia splátky má veriteľ
právo uplatniť si pohľadávku zo mzdy klienta s čím klient podpisom zmluvy súhlasí. Súd konštatuje,
že písmo vyhlásenia klienta a obchodné podmienky boli písané drobným obtiažne čitateľným písmom.
Žalobca obchodné podmienky nevedel prečítať, právny zástupca žalobcu časť áno. Súd ich prečítal
z technickými pomôckami za veľkého sústredenia. Žalobca mal zmluvu doručenú domov a z domu ju
odoslal. Listom zo dňa 03.03.2012 bola vyhlásená splatnosť celého dlhu so zostatkom 466,36 eura.
Listom zo dňa 27.04.2015, po tom ako mu bola postúpená pohľadávka žiada od žalobcu sumu 1.214,70
eura. Listom zo dňa 20.07.2015 žiada žalovaný zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy na základe
predmetnej zmluvy v celkovej sume 1.221,39 eura. pred začatím tohto konania, ale aj počas neho si
žalovaný uplatňuje zrážky zo mzdy a tieto za toto obdobie boli vymožené v sume 55,45 eura. z dôvodu
výkonu zrážok má naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca namietal, že spotrebiteľská
zmluva je bezúročná a bez poplatkov, absentuje RPMN, nárok je premlčaný. Súdom nebol žalovanému
priznaný nárok voči žalobcovi, žalovaný si cestou súdu žiadny nárok od žalobcu neuplatňuje. Dohoda o
zrážkachzomzdyjeneprijateľnázmluvnápodmienka.Finančnéhozadosťučineniasadomáhazdôvodu,
že žalovaný naďalej vykonáva zrážky zo mzdy, nerešpektuje judikatúru SR.
8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej stranespotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
14.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
22. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
23. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
24. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.27. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na
spotrebiteľskú zmluvu. Príslušný na prejednanie veci bol tak Okresný súd Nitra podľa § 87 písm. f) O.s.p.
28. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu,
ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca
s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52
ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj
toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa
názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona
a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010,
rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden
logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalobca
nebol podnikateľom, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Súd posudzoval vec podľa
Občianskeho zákonníka. Aj tu treba dodať, že súdna prax sa takto ustálila až v posledných rokoch.
29. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem
je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určeníprávneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva,
že súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už
po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v
čase jeho rozhodovania, čím dochádza k rešpektovaniu zásady hospodárnosti, keď súd skutkovo vec
neposudzuje. V čase podania žaloby, ako aj v jej priebehu mal žalobca naliehavý právny záujem na
určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Žalovaný
prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu už začal s realizáciou zrážok zo mzdy žalobcu, súd má
preukázané, že zo mzdy žalobcu bola zrazená suma vo výške 55.45 Eur. Žalovaný poukazoval na
platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy ( až na poslednom pojednávaní v tejto časti žalobu
akceptoval), žalobca namieta jej neplatnosť. Postavenie žalobcu ako spotrebiteľa je tak neisté. Žalobca
nemal inú možnosť ako súdnou cestou zrážky ukončiť. V danej situácii iba konečný rozsudok súdu
o určení neplatnosti predmetnej dohody môže realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu zastaviť. Vzhľadom
uvedené, má súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či je dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatná.
30. Uspokojenie pohľadávky veriteľa možno v zmysle platných právnych predpisov zabezpečiť okrem
iných zákonných zabezpečovacích prostriedkov aj písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou
medzi veriteľom a dlžníkom. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spočíva v tom, že dlžník
súhlasí,abymuplatiteľmzdyvykonávalzrážkyzomzdyalebozinýchpríjmovapoukazovalichveriteľovi.
Od ostatných zabezpečovacích prostriedkov sa líši tým, že slúži nielen na zabezpečenie, ale aj na
uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že
dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s
ním dohodol, a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Môže ňou byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka a to
buď splatná, alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatná v budúcnosti. Dohoda o zrážkach musí
byť osobitne uzavretá, aj v čase podpisu zmluvy musela byť podpísaná stranami. V tomto prípade bola
dohoda o zrážkach súčasťou obchodných podmienok ktoré žalobca nepodpisoval, v zmluve prehlásil, že
sa s nimi oboznámil. Žalobca riadnym spôsobom nebol z dohodou o zrážkach oboznámený. Zo strany
žalobcu bol zrejmý nedostatok slobodnej vôle, určitej a vážnej vôle žalobcu uzavrieť dohodu o zrážkach
podľa § 37 O.z. Dohoda o zrážkach tak bola neplatná.
31. Súd ustálil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. použila na uzavretie zmluvy o úvere formulár s predtlačeným textom
bezmožnostižalobcuovplyvniťjehoobsah,ktorýjealevoľnýmokomtakmernečitateľný.Veľkosťpísmen
tohto textu reálne neumožnila priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť
jeho dôsledky. Dodávateľ Consumer Finance Holding, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy na uzavretie
zmluvy so žalobcom použil zámerne, v snahe odradiť žalobcu ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa
oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný
obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako spotrebiteľa. Zmluvu
súd považoval za neplatnú z dôvodu veľkosti písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej
na uzatvorenie zmluvy, ktorá pre jej nečitateľnosť neumožňovala žalobcovi ako spotrebiteľovi sa s
obsahom zmluvy a tým aj s podmienkami, za ktorých mu bol úver poskytnutý, náležite oboznámiť.
Žalobca v predtlačenom texte formulárovej zmluvy použil drobné, ťažko čitateľné písmo, ktoré sa
ani nedá riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno od spotrebiteľa bežne vyžadovať. Ide o
klamlivú praktiku, ktorou žalobca dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými podmienkami, s
ktorými sa nemohol reálne fakticky ani oboznámiť, práve z dôvodu používania drobného písma. Takéto
praktiky dodávateľov už všeobecné súdy SR opakovane vyhlásili za nekalé obchodné praktiky, napr.
aj Okresný súd Žilina č. k. 13C/69/2011 -43 zo dňa10.01.2012., ktorý
ustálil, že „už len drobné písmo použité v tejto zmluve a v úverových podmienkach, ktoré tvoria jej
neoddeliteľnú súčasť, ktoré písmo má za následok, že aj súd musel použiť optickú pomôcku, aby
vôbec sa oboznámil s jej obsahom, prekračuje mieru únosnosti, mieru slušnosti, ohľaduplnosti a podľa
názoru súdu je použité zo strany žalovaného výlučne s cieľom doslovne ,,odradiť“ spotrebiteľa, aby sa
vôbec riadne oboznámil s jej cieľom využívajúc jeho slabšie postavenie. Za neprijateľné určil početné
zmluvnépodmienkydojednávanézožalovanýmapredkladanénapodpisspotrebiteľom.“Drobnépísmo,ktoré vyvoláva potrebu používania technických pomôcok na čítanie je podľa názoru odvolacieho súdu
jednoducho neprijateľné a predstavuje pre spotrebiteľa klamlivé opomenutie, a teda klamlivú obchodnú
praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Dodávateľovi nič nebráni v tom, aby pri vynaložení odbornej starostlivosti predložil spotrebiteľom také
vyhotoveniezmluvnýchpodmienok,ktoréumožníoboznámiťsasobsahomzmluvytakmladémučloveku
ako aj dôchodcovi so silnými dioptriami.
32. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je tak v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonníka , nakoľko spotrebiteľ je už v čase
vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, nepodliehajúcim nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v predmetnej veci zrejmé najmä zo skutočnosti,
že z predloženej zmluvy o úvere má veriteľ nárok len na zaplatenie istiny úveru. Súd vzťah strán
posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. od splatnosti dlhu do uplatnenia zrážok ubehlo viac ako
tri roky, nevedie sa žiadna žaloba o zaplatenie sumy žalobcom. Nárok je tak zjavne premlčaný už
v roku 2015. V dohode o zrážkach nebola nijako jasne špecifikavaná možná výška zrážanej sumy,
jej výška bola na výlučnej vôli žalovaného. Súd tak dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca ako
spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi
podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť
vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov
veriteľa akceptovateľných zákonom. Záver o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy súd založil na
konštatovaní, že dohoda je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu,
že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi
podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť
vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec zákonných peňažných
nárokov veriteľa z poskytnutého úveru.
33. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti
prihliadolanovelouzákonač.102/2014Z.z.súčinnosťouod1.5.2014bolzavedenýzákazzabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda
bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo
mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa
vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená.
Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon
zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej
úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy
alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že
predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť,
upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť
uvážené rozhodnutie.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd vyhodnotil dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v úverovej zmluve za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a tým za neplatnú aj v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ.34. V predchádzajúcom rozhodnutí sa súd vyporiadal s otázkou neplatnosti dohody o zrážkach.
Išlo o viacero zákonných dôvodov, pričom súdy v SR už takýmto spôsobom rozhodujú, na tieto
rozhodnutia poukazoval žalobca a sú v spise špecifikované. Napriek tomu žalovaný, teda nie jeho
právny predchodca, ale priamo žalovaný si uplatňoval zrážky zo mzdy, pokračoval tak aj po pojednávaní
vo veci, keď súd prezentoval právny názor a súd pojednávanie odročil, neberúc do úvahy ani rady
svojho právneho zástupcu. Konanie žalovaného tak možno charakterizovať ako vysoko nemorálne, v
rozpore so zákonom, zjavne poškodzujúce práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorí bol obeťou žalovaného.
Súd tak v tomto prípade, čo robí naozaj výnimočne ( po prvý krát), videl zjavný dôvod pre finančné
zadosťučinenie.Jehovýškubysúdpovažovalzaprimeranúvsume,ktorúsižalovanýtakýmtoneetickým
a nezákonným postupom chcel od žalobcu uplatňovať ( vyše 1.200 eur). Súd tak nemal dôvod pre
najmenšie zaváhanie pre priznanie sumy finančného zadosťučinenia v sume 300 eur.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Dôvod pre postup podľa § 257 CSP súd nevidel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.