Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205566
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4421205566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: M. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. L., L. XXXX/XX, proti manželke: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., L. XXXX/
XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: V. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. L., L. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa: M. U., nar. XX.XX.XXXX a manželky: S.. H. U., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.09.1995 v Tvrdošovciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Tvrdošovce, vo zväzku 13, ročník 1995, na strane 11, pod poradovým číslom 21, r o z v á d z a.

II. Súd maloleté dieťa: V. U., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matke a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

IV. Súd neupravuje styk otca s maloletým dieťaťom: V. U., nar. XX.XX.XXXX.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2021 domáhal rozvod manželstva z toho
dôvodu, že ich manželstvo je len formálne a neplní spoločenskú funkciu od 01.11.2020, odkedy nežijú
v spoločnej domácnosti, ktorú opustil navrhovateľ. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, že z manželstva
pochádza i maloleté dieťa. Zákonná sudkyňa predložila predsedníčke súdu návrh na prevedenie veci do
registra P podľa § 152 ods. 9 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z.. Predsedníčka súdu opatrením zo dňa 11.1.2022

dala pokyn na prevod veci do správne určeného registra „P“ s novou spisovou značkou. Navrhovateľ
žiadal maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode a jeho zaviazať na platenie
výživného vo výške 150,- eur mesačne s tým, že styk nie je potrebné upravovať, pretože sa realizuje
bez problémov a zároveň poukázal i na vek maloletého dieťaťa, ktoré má momentálne 17 rokov.

2. Manželka sa vyjadrila k návrhu písomne podaním zo dňa 1.2.2022, kde uviedla, že s návrhom na
rozvod manželstva súhlasí, pokiaľ navrhovateľ na tom trvá. Ona nemá záujem o rozvod manželstva,

avšak nechce brániť navrhovateľovi v jeho zámere rozviesť sa. Je pravdou, že od novembra 2020 nežijú
v spoločnej domácnosti, pretože sa navrhovateľ odsťahoval a doteraz manželské spolužitie neobnovili.
Mala za to, že ona tento stav a situáciu nezapríčinila a navrhovateľ od faktického rozchodu získal úplnú
slobodu. Poukázala na to, že manželstvo uzavreli po trojročnej známosti a z manželstva pochádzajú dvedeti. Mladšia dcéra je študentkou desiateho ročníka Gymnázia v Gyori. Manželka je zamestnaná ako
špeciálny pedagóg na špeciálnej základnej škole v H. a jej čistý mesačný príjem je 1 050,- eur, o čom
má vedomosť i navrhovateľ. Ona žije v spoločnej domácnosti s dcérami v rodinnom dome na adrese

trvalého pobytu. Z príjmu uhrádza mesačné zálohové platby na plyn, elektrinu a vodu vo výške asi 250,-
eur a okrem toho platí poplatok za TV a internet v sume 20,- eur. Počas manželstva si zobrali úver v
sume 80 000,- eur asi pred 12 rokmi a splátka úveru činí 430,- eur mesačne. Úver bol použitý na kúpu
rodinného domu. Výdavky na maloleté dieťa doplatok na stravu 50,- eur, ostatné výdavky na stravu 100,-
eur, oblečenie 50,- eur, kozmetika a hygienické potreby 50,- eur a poplatok do školy ako zahraničná

študentka 20,- eur a školské potreby 20,- eur. Zdravotný stav maloletého dieťaťa je dobrý. Výdavky na
vitamíny 20,- eur. Celkové výdavky na maloleté dieťa i s alikvotnou čiastkou bývania predstavujú sumu
400,- eur. Príjem navrhovateľa v čase, keď pracoval SAD Dunajská Streda bol vo výške 1 100,- eur.
Momentálne nemá vedomosť o jeho finančnej situácii. V súčasnosti otec prispieva na výživu maloletého
dieťaťa sumou 200,- eur mesačne a preto žiada určiť výživné vo výške 200,- eur. Styk navrhla neupraviť,
pretože sa na ňom vedia dohodnúť a maloleté dieťa malo v decembri 2021 17 rokov. Zároveň žiadala

maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti.

3. Súd pojednával v neprítomnosti manželky podľa § 31 CMP, ktorá mala doručenie predvolania
riadne vykázané dňa 28.1.2022. Podaním zo dňa 1.2.2022 doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Vychádzala pritom z poučenia

z predvolania a zároveň zdôraznila, že túto situáciu nezapríčinila ona a účasť na pojednávaní by bola
pre ňu veľmi nepríjemná.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov a
zistil tento skutkový a právny stav:

4.1 Účastníci uzavreli manželstvo 9.9.1995. U navrhovateľa sa jedná o manželstvo druhé. U manželky
sa jedná o manželstvo prvé. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese J. L., L. XXXX/XX. Z
manželstva pochádzajú dve deti, plnoletá G. U., nar. X.X.XXXX a maloletá V. U., nar. XX.XX.XXXX.

4.2 Z rozhodnutia MVSR zo dňa 1.7.2021 na navrhovateľa mal súd preukázané, že od 1.7.2021 mu bol
zvýšený výsluhový dôchodok na sumu 354,09 eur mesačne.

4.3 Sociálna poisťovňa Nové Zámky potvrdila, a že navrhovateľovi boli za obdobie od 01.05.2021
do 05.07.2021 vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške 1 477,- eur, čo v priemere mesačne

predstavuje sumu 369,- eur.

4.4 Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa za obdobie od 10/2021 do 12/2021 mal súd preukázané,
že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 2 509,31 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu
836,- eur.

5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil, že na návrhu trvá. V poslednom období viacerých rokov naše
manželstvo fungovalo len čo sa týka vo vzťahu k deťom. Prestali si intímne rozumieť s manželkou. Danú
situáciu sa snažili s manželkou riešiť, absolvovali odborné stretnutia u psychológa, každý z nich mal
iné nároky ohľadne intímneho spolužitia. Situáciu riešili spoločne počas posledných 10 rokov viackrát,

zlepšilo sa to len na krátku dobu, potom sa to dostalo do starých koľají. Vzniknutú situáciu v manželstve
sa rozhodol riešiť sám, ku žiadnemu konfliktu medzi nimi neprišlo a 01.11.2020 sa odsťahoval zo
spoločnej domácnosti. Žije sám. Nepoprel, že mal príležitostné známosti, ktoré však neboli dlhodobé.
Manželka nemala voči nemu žiadne výhrady, rozdielne mali len názory na intímne spolužitie. Keď
sa rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti, manželka bola prekvapená, avšak postupom času sa s

tým vysporiadala. Od opustenia spoločnej domácnosti ani jeden z nich neprejavil záujem o obnovenie
spolužitia, riešili to len pred 01.11.2020. S manželkou riadne komunikujú, v prípade potreby jej pomáha.
Čo sa týka detí, nemá žiadne problémy, s deťmi sa stretáva, pomáha im. Pracoval ako policajt 15 rokov
a bol mu priznaný výsluhový dôchodok. V roku 2019 bola zamestnaný v SAD Dunajská Streda na
dobu určitú, do 30.04.2021. Po uplynutí tejto doby a rozviazaní pracovného pomeru poberal podporu

v nezamestnanosti a následne sa zamestnal u zamestnávateľa ARRIVA NITRA a. s. v októbri 2021.
Má uzavretú zmluvu na dobu určitú, do 31.12.2022 ale je predpoklad, že by mal možnosť uzavrieť
pracovnú zmluvu i na dobu neurčitú. Jeho príjem pozostáva z výsluhového dôchodku ako aj z príjmu od
zamestnávateľa. Z uvedeného príjmu uhrádza výdavky na bývanie nájomné na základe ústnej zmluvy skamarátom vo výške 220 eur spolu so službami spojenými s užívaním. Vlastní motorové vozidlo Škoda
Roomster, zakúpené v roku 2019, rok výroby 2007, za kúpnu cenu 2 600 eur na leasing, ktorý spláca vo
výške 100 eur mesačne. Žiadne iné hnuteľnosti vyššej hodnoty ani nehnuteľnosti nevlastní. Prispieva

manželke sumou 200 eur, čo predstavuje 1/2 splátky hypotekárneho úveru na dom. Okrem toho má
bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii.
Je ochotný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200 eur, pretože tak ako uviedla matka, na výživu
detí posiela 450 eur a polovicu splátky na hypotekárny úver. Po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu
vyhovieť a manželstvo rozviesť. Maloleté dieťa na čas po rozvode navrhol zveriť do osobnej starostlivosti

matke s tým, že je ochotný prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne. Styk nežiadal upraviť,
pretože prebieha bez problémovo.

6. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje mal. dieťa
zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného vo výške
200 eur. Vzhľadom na schopnosť rodičov dohodnúť sa, styk nežiadal upraviť.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva,
ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca
nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia
manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v
príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu

existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento
rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných

vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je
vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou
perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť,
t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to

znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci
manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť
rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

12. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je

dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko vážne a trvale
narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je formálne a
neplní ani jednu z funkcií stanovených v Zákone o rodine od 1.11.2020, kedy sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti navrhovateľ. Od tohto obdobia účastníci nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre nich a
maloleté dieťa, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, intímne sa nestýkajú a spoločne

nehospodária.Anijedenznichneprejavilzáujemoobnoveniemanželskéhospolužitiatak,akotopotvrdil
navrhovateľ a manželka uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Vzhľadom k tomu, že medzi manželmi k
obnoveniu manželského spolužitia neprišlo, je možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k úplnému
citovému odcudzeniu a tieto zistené príčiny rozvratu manželstva nie sú len prechodného charakteru.Navrhovateľ vo svojej výpovedi zdôraznil, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti z toho dôvodu, že
v poslednom období mali s manželkou rozdielne názory na intímne spolužitie a k pozitívnemu výsledku
i napriek vyhľadanej odbornej pomoci nedospeli. K týmto skutočnostiam sa manželka vo svojom

písomnom vyjadrení nevyjadrila, avšak je možné jednoznačne dospieť k záveru, že medzi účastníkmi
došlo k citovému odcudzeniu, ktoré nie je len prechodného charakteru. V neposlednom rade súd
zdôrazňuje, že obaja účastníci vyjadrili súhlasné stanovisko s rozvodom. Z týchto dôvodov, s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože
mal preukázané, že zistené príčiny rozvratu manželstva spočívajúce v úplnom citovom odcudzení, nie

sú len prechodného charakteru.

13.Podľa§24ods.1Zákonaorodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmal.dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne
určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do jeho starostlivosti, prispievať na jeho výživu

alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom,
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov

tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja

rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré

uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými

lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

27. Z manželstva pochádza maloleté dieťa a preto s rozvodom je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode podľa § 100 CMP. Súd maloleté dieťa na čas
po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá rovnako žiadala maloleté dieťa zveriť do jej
starostlivosti a otec s uvedeným návrhom súhlasil. Maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho
majetok obaja rodičia podľa § 28 ods.1,2 Zákona o rodine, pretože neboli preukázané zákonné dôvody

pre iné rozhodnutie.
27.1 Otec maloletého dieťaťa pri upresnení návrhu žiadal určiť výživné o výške 150,- eur, avšak po
oboznámení sa s vyjadrením matky nemal žiadne výhrady voči tomu, aby bol zaviazaný na platení
výživného vo výške 200,- eur, pretože tak robí dobrovoľne už dlhšiu dobu od opustenia spoločnej
domácnosti. Súd mal preukázané, že čistý mesačný príjem matky je vo výše 1 050,- eur, čo otec

nerozporoval a z uvedeného príjmu matka uhrádza mesačné zálohové platby v súvislosti s bývaním
vo výške 270 eur s tým, že alikvótna čiastka na jedného člena domácnosti je 90,- eur. Súd uznal, že
nevyhnutné mesačné výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z alikvótnej čiastky nákladov na bývanie vo
výške 90,- eur, stravy na internáte 50,- eur, stravovanie mimo internátu 100,- eur, poplatku zahraničného
študenta 20,- eur, školské potreby 20,- eur, oblečenie 50,- eur, hygienické potreby 50,- eur, čo spolu

predstavuje sumu 380,- eur, kde súd zohľadnil pri hygienických potrebách i vek maloletého dieťaťa. Ak
otec dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 200,- eur a matka po zohľadnení každodennej starostlivosti
prispeje sumou 150,- eur, po pripočítaní rodinných prídavkov bude schopná zaplatiť všetky nevyhnutné
výdavky na maloleté dieťa. Súd mal za to, že otec maloletého dieťaťa bude schopný určené výživné, sktorým v neposlednom rade súhlasil zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Príjem otca pozostáva z výsluhového
dôchodku vo výške 354,- eur a z príjmu od zamestnávateľa vo výške 836,- eur, čo spolu predstavuje
sumu 1 190,- eur. Po zaplatení výživného mu zostane suma, ktorá je vyššia, ako minimálna mzda s

tým, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Súd mal preukázané, že príjem oboch
rodičov je približne rovnaký, približne rovnaké sú i náklady na bývanie a obaja sa podieľajú na splátke
hypotekárneho úveru a okrem vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa si dobrovoľne plnia vyživovaciu
povinnosť voči plnoletému dieťaťu.

27.2 Súd styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode neupravil vzhľadom na vyjadrenia rodičov,
z ktorých mal preukázané, že styk sa realizuje bezproblémovo i s poukazom na vek maloletého dieťaťa,
ktoré v tomto veku dovŕši plnoletosť.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).