Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010237
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516010237.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obžalovanej J. I., R.. XX.XX.XXXX C. D., stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon")
dňa 24. januára 2017 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná: J.R. I. P. H. E. W. H. O. B. F. E. W. V. C. Á.,

R.. XX.XX.XXXX C. D., T. D. D., Š. XXX/XX, na slobode,
j e v i n n á, ž e
dňa 05.10.2015 v čase asi o 17.10 hod. v obci D. po ceste III/1205 v smere od K. k miestnej časti
„VA.“ viedla osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic Aerodeck, ev. č. D., kde v miestnej časti „W.
pri autobusovej zastávke v blízkosti domu č. XXX začala z cesty III/1205 odbočovať vľavo na miestnu
komunikáciu vedúcu k miestnej časti „B. K.“, pričom v dôsledku nedostatočného sledovania situácie

v cestnej premávke ľavou prednou časťou tohto motorového vozidla narazila do chodkyne X. D.,
stojacej na okraji cestnej komunikácie - na ľavej strane z pohľadu jazdy vozidla, čím obvinená porušila
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho poškodená X. D. utrpela ťažké
zranenie - otvorenú špirálovú zlomeninu dolnej tretiny pravej holennej kosti - píšťaly, zlomeninu pod

hlavicou pravej lýtkovej kosti - ihlice, ako aj ľahké zranenie - odreninu kože v oblasti vnútorného členka
pravej dolnej končatiny, ktoré zranenia si vyžiadali operačný zákrok a dobu liečenia 4 mesiace, a ktoré
zranenia závažným spôsobom narušili obvyklý spôsob života poškodenej po dobu 2 mesiacov,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l a

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne
o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:

- X. D., R.. XX.XX.XXXX C. K., T. D. D. XXX,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, a
- Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, so sídlom Senica, Hollého 1219,
o d k a z u j ú s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vedie trestné konanie proti obžalovanej na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom Pv 756/15/3304 - 32 zo dňa 31.08.2016, doručená dňa 31.08.2016, pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci vydal dňa 06.09.2016 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú vinnou v zmysle obžaloby
a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov o skúšobnou dobou 3 roky.
Poškodených súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti trestnému
rozkazu podala prokuratúra odpor v zákonnej lehote. Následne vo veci súd nariadil hlavné pojednávanie
na deň 24.01.2017, na ktoré predvolal obžalovanú a upovedomil o termíne prokurátora a poškodených.

Po vykonanom dokazovaní dňa 24.01.2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovanou nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovanej o jej právach a v intenciách
§ 257 Trestného poriadku vyhlásila obžalovaná, že je vinná. Následne súd prečítal obžalovanej otázky

podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky
odpovedala obžalovaná zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora a poškodených.
Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na
prijatie vyhlásenia obžalovanej a jej vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi,
súd prijal jej vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznala nevykonal a vykonal

dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého
vyhlásenia obžalovaného o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z
prípravného konania, najmä výpovede jednotlivých svedkov poškodených, znalecké posudky z odboru
zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia) uznal obžalovanú za vinnú po skutkovej ako aj právnej
stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovanej naplnilo všetky zákonné

znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože inému z
nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovanej podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Svojím konaním obžalovaná porušila
záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia a ochrane majetku.

Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.
Z výpovede obžalovanej J. I. na hlavnom pojednávaní k osobným pomerom vyplynulo, že odobratie
vodičského preukazu je pre jej rodinu s dvoma maloletými deťmi (syn má sedem rokov a dcéra má štyri
roky) ťažké, lebo žijú na konci dediny, k autobusu majú asi 0,5 km. S deťmi navštevuje škôlku a do
škôlky je to asi 3 km. So starším synom navštevuje logopédiu a psychológa na I. T., čo je asi 15 km. Má

brigádu, aby sa snažila rodinu finančne zabezpečiť. Má partnera, ktorý musí dochádzať za prácou mimo
región, takže ten jej nemôže pomôcť a často sa stáva, že s deťmi zostáva sama. Autobusové spojenie
nie je úplne vyhovujúce, keď jej jedno dieťa ochorie. Momentálne má prácu, ale nie je si istá, či bude
môcť po odobratí vodičského preukazu chodiť do práce, kde je vodičský preukaz potrebný, lebo pracuje
v obchodíku, kde je pracovná doba podľa potreby a autobusom by na potebný čas nestihla prísť, resp.

s veľkým s časovým predstihom. Nemá rodinných príslušníkov, ktorí by jej vedeli pomôcť. On je z D.
a jej druh z K.. Druh pracuje ako stavbár a jazdí na služobné cesty. Zvyčajne prichádza domov okolo
šiestej. Deti je potrebné vyzdvihnúť zo škôlky do štvrtej. Po dopravnej nehody nemala žiadne dopravné
priestupky.
Podľa evidenčnej karty vodiča vedenej Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ

Bratislava II obžalovaná j držiteľom vodičského oprávnia od 04.09.2008 a má evidovaný jeden záznam
o dopravných priestupkoch zo dňa 17.07.2010, kedy za prekročenie rýchlosti jej bola uložená pokuta
10,- Eur.
Podľa registra priestupkov obžalovaná nemá žiadne záznamy o priestupkoch.
Podľa odpisu z registra obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

* * * * *
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovanej tri poľahčujúce okolnosti
a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná sa priznala ku skutku a svoje konanie oľutovala, pred

spáchaním skutku viedla riadny život a vyhlásením viny napomáhala súdu pri objasňovaní žalovanejtrestnej činnosti, pričom obžalovaná počas celého trestného konania sa u skutku priznávala a
svoje konanie oľutovala. Inú poľahčujúcu okolnosť súd nezistil. Súd uložil obžalovanej pri prevahe
poľahčujúcich okolnosti na priťažujúcimi okolnosťami v pomere 3:0 podmienečný trest odňatia slobody

na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky, keďže v
minulosti obžalovaná nebola súdne trestaná, ide o nedbanlivostný trestný čin a na obžalovanú nie je
vzhľadom na jej osobu a osobné pomery potrebné vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Súd sa dôvodmi prokuratúry na uloženie trestu zákazu činnosti z dôvodu, že obžalovaná spôsobila
poškodenej svojim konaním ťažkú ujmu na zdraví, nestotožnil a obžalovanej neukladal trest zákazu

činnosti, a to z nasledovných dôvodov. Prokuratúra inou okolnosťou ako je spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví neodôvodnila. Už v konaní o dohode o vine a treste prokuratúre bolo známe, že obžalovaná
spôsobila poškodenej ťažkú ujmu na zdraví a napriek tomu uzatvorila s obžalovanou dohodu o vine
a treste bez uloženia trestu zákazu činnosť viesť motorové vozidlá. Súd nariadil vo veci verejné
zasadnutie, nakoľko považoval uzatvorenú dohodu o vine a treste za dôvodnú, zákonnú a dohodnutý
trest za primeraný a spravodlivý. Prokuratúra svoj názor na neuloženie trestu zákazu činnosti zmenila,

zmenu prezentovala na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2016 (v konaní 1T/85/2016, ktoré
predchádzalo konaniu 1T/121/2016), pričom jediným dôvodom na zmenu bol pokyn nadriadenej
prokuratúry (iný dôvod zo spisu nevyplýva) a navrhovala zmenu dohody o treste v časti uloženia
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 rok. Obvinená s návrhom
nesúhlasila a preto súd dohodu neschválil a vrátil ju do prípravného konania. Následne prokuratúra

podala dňa 31.08.2016 obžalobu. Súd vydal vo veci trestný rozkaz dňa 06.09.2016 bez uloženia trestu
zákazu činnosti. K problematike uloženia trestu zákazu činnosti v tomto konkrétnom prípade považuje
súd zaujať nasledovné stanovisko. Uloženie trestu zákazu činnosti je fakultatívne a žiadne ustanovenie
Trestného zákona neukladá súdom automaticky povinnosť pri dopravných nehodách ukladať vinníkovi
dopravnej nehody trest zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti je možné ukladať aj ako samostatný

trest a nie je viazaný na iný druh trestu. Nie každé protiprávne konanie vodiča v trestnoprávnej rovine
je potrebné sankcionovať trestom zákazu činnosti. Trestom zákazu činnosti je možné sankcionovať
takého vodiča, u ktorého sú prítomné také okolnosti (ich jednoduchý súhrn alebo vzájomná kombinácia),
ktoré svedčia pre záver o jeho nespoľahlivosti alebo nespôsobilosti viesť motorové vozidlo. Obžalovaná
sa podľa evidenčnej karty vodiča počas vodičskej kariéry pred vznikom dopravnej nehody dopustila

len jedného dopravného priestupku a aj to viac ako 5 rokov pred predmetnou dopravnou nehodou.
Išlo o prekročenie rýchlosti, za čo bola sankcionovaná pokutou 10,- Eur. Vzhľadom na výšku uloženej
sankcie možno konštatovať, že nešlo o výrazné prekročenie rýchlosti a vzhľadom na to, že priestupok
bol spáchaný viac ako 5 rokov pred dopravnou nehodou a po predmetnej dopravnej nehode obžalovaná
nemáanivevidenciipriestupkovaanivevidenčnejkartevodičažiadnypozitívnyzáznamopriestupkoch,

možno prijať záver, že v osobe obžalovanej nejde o nedisciplinovaného a nespoľahlivého vodiča.
Obžalovanej nebolo dostupnými a vykonanými dôkazmi preukázané, že v čase vzniku dopravnej nehody
jazdila po vplyvom alkoholu alebo by svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa
zákona. Z vykonaných dôkazov teda nevyplýva pochybnosť o jej schopnosti alebo spôsobilosti viesť
motorové vozidlá. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona

trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. V prípade obžalovanej by trest zákazu činnosti viedol k nepriaznivým dopadom na jej
rodinu, keďže dopravná dostupnosť z jej miesta bydliska prostriedkami verejnej hromadnej dopravy do
zamestnania,naštátneorgány,orgánysamosprávyúradyaleboklekáromjeproblematická.Obžalovaná
sa stará o dve maloleté deti, ktoré navštevujú predškolské zariadenia a jedno z nich pravidelne odbornú

logopedickú a psychologickú ambulanciu v Starej Turej (čo je asi 15 km). Z výpovede obžalovanej
vyplynulo, že jej druh sa z práce vracia až vo večerných hodinách, takže sa nemôže spoľahnúť na jeho
výpomoc a iných príbuzných, ktorý podali pomocnú ruku v mieste bydliska nemá. Trest zákazu činnosti
by mal reálne nepriaznivé dopady na rodinu obžalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nemal
dôvod meniť svoj pôvodný názor, ktorý prezentoval tým, že v pôvodnom konaní 1T/85/2016 akceptoval

pôvodné znenie dohody o vine a treste zo dňa 07.06.2016 a ako aj názor vyjadrený trestným rozkazom
zodňa06.09.2016,vktoromneukladalobžalovanejtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákaždého
druhu. Do dnešného dňa nenastali také zmeny v osobe obžalovanej alebo v jej osobných pomeroch,
resp. nevyšli najavo skutočnosti skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu zákazu činnosti.
Zhodnotiac všetky okolnosti prípadu vzniku dopravnej nehody, jej príčin, poruchu zdravia poškodenej,

ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, za ktorú obžalovaná nesie zodpovednosť,
a berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ako aj berúc do úvahy, že obžalovaná nebola doposiaľ
súdne trestaná, a berúc do úvahy aj jej osobné pomery, dospel súd k záveru, že dostačujúcim trestom
na prevýchovu obžalovanej bude uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez uloženia trestuzákazu činnosti. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel
trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je
možné pôsobiť na jej správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom na pomerne dlhú skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko
priestupkov na úseku dopravy, je trestom pomerne prísnym a hrozba premeny podmienečného trestu
na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa bez toho, aby bol na tohto potrebné vplývať
ešte aj trestom zákazu činnosti.
Súd považuje za potrebné obžalovanej ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého

podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade

bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jej
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaná priebehu skúšobnej doby dopustí

akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaná nebude v
skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti
zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
V prípade, ak bude obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam,

súd vysloví, že sa osvedčila; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest
vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovanú poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.
2 Trestného zákona, jej nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne jej môže hroziť, v prípade uznania

viny, i nepodmienečný trest.
Poškodených súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže nároky sa prednostne
uspokojujú prostredníctvom poisťovne, v ktorej je povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, ktorým
bola škoda spôsobená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.