Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207220
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2613207220.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobkyne: O. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpená: JUDr. František Kurnota, advokát so sídlom Malacky,
Petra Straku 5891/5, proti žalovanému: V. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, právne zastúpený: JUDr.
Ján Ciran, advokát so sídlom Senica, Hollého 750, o určenie hraníc, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že hranicu medzi parcelami registra H., parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2 a parcelné číslo XXX/X, záhrady vo výmere XXX m2, zapísané v LV XXXX pre
katastrálne územie H. - Y., ktoré patria žalobkyni a parcelou registra H., parcelné číslo XXX, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísanou v LV č. XXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacou

žalovanému, tvorí priamka označená bodmi č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, v prírode
vyznačená kolíkmi podľa Znaleckého posudku č. X/XXXX, zo dňa 5.2.2015 v spojení s Doplnením č.
X Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 7.6.2019, ktorého súčasťou je aj vytyčovací náčrt zo dňa
6.6.2019, vypracovaného R.. B. O., znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézia, N. X,
XXX XX Z., a ktoré sú súčasťou tohto rozsudku.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 17.7.2013 domáhala toho, aby súd určil hranicu
medzi parc. č. XXX/X zast. plocha nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX
m2 zapísanými v LV č. XXX pre k.ú. H. - Y. patriacimi žalobkyni a parc. č. XXX zast. plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2 zapísanou v LV č. XXX pre k. ú. H. - Y. patriacou žalovanému podľa geometrického
plánu znalca, ako i náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H. - Y. v celosti a žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX pre k.ú. H. - Y. v celosti. Žalovaný podal na Obecnom úrade H. oznámenie k drobnej
stavbe - plotu medzi pozemkami strán sporu, priložil protokol o vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005 a
vytyčovací náčrt č. XXX zo dňa 21.9.2005, ktorý urobil R.. K.. Hranicu vytýčil inak ako bola pôvodne, lebo
hranicu tvorili od začiatku stavby na parc. č. XXX. Na stavebnom úrade žalobkyňa vzniesla námietky,
bola vykonaná kontrola a stavebné práce boli pozastavené s tým, že žalobkyňa do 19.7.2013 podá
žalobu na súd o určenie hranice. V roku 1981 právny predchodca žalobkyne staval letnú kuchyňu, na

stavbu mal stavebné povolenie, jednoznačne táto stavba mala byť realizovaná vo dvore stavebníka 5
m za jestvujúcim rodinným domom, od hranice pozemku žalovaného 112 cm. Hranicu pozemkov R.. K.
posunul na múr rodinného domu s.č. XX a letnej kuchyne, čo však nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa
navrhla, aby súd ustanovil znalca na určenie hranice medzi pozemkami strán sporu.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, priebeh hranice medzi pozemkami strán bol určený podľa
geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XXXX, spracovaného na základe podkladov štátnej správy

katastra nehnuteľností, súlad geometrického plánu s podkladmi štátnej správy katastra nehnuteľností
bol potvrdený jeho overením Správou katastra M.. Pre úplnosť vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný
uviedol, že priebeh hranice pozemkov tak ako bol určený predmetným geometrickým plánom zodpovedá
i dlhodobému užívaciemu stavu. Predmetné pozemky boli v týchto hraniciach užívané stranami a ich
právnymi predchodcami celé desaťročia. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, listami vlastníctva č. XXX a XXX pre obec a k.ú. H. - Y., protokolom
o vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005, vytyčovacím náčrtom č. XXX zo dňa 21.9.2005, zápisnicou z
výkonu štátneho stavebného dohľadu, stavebným povolením zo dňa 21.4.1981, výsluchom strán,
snímkou z mapy, znaleckým posudkom č. X/XXXX R.. B. O., viacerými písomnými vyjadreniami strán,
kópiou z katastrálnej mapy, prvou katastrálnou mapou z r. 1906, zoznamom súradníc, usmernením

Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. U. M. zo dňa 19.4.2013, smernicou na vyhotovovanie
geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov, mapami predloženými znalcom, výsluchom
znalca R.. O., darovacou zmluvou zo dňa 29.3.1971, výsluchom svedkov R.. B. K., R.. Ľ. O., G. W., S.
W., znaleckým posudkom R.. L. D. č. X/XXXX, výsluchom znalca R.. D.Á., doplnením č. X znaleckého
posudku č. X/XXXX R.. O., darovacou zmluvou zo dňa 10.12.1969 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z listov vlastníctva č. XXX a XXX pre obec a k.ú. H. - Y., protokolu o vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005,
vytyčovacieho náčrtu č. XXX zo dňa 21.9.2005, zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu a
stavebného povolenia zo dňa 21.4.1981 boli preukázané skutočnosti vyplývajúce z údajov uvedených v
žalobe. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že skutočnosť, že si žalovaný dal niečo vymerať sa dozvedela

na geodézii, R.. K. ako geodet, ktorý robil vytyčovací náčrt z geodézie utiekol, rozprával sa s ňou iba
p. I., zamestnanec geodézie a ďalší geodet, ten jej povedal, že nejaká hlúpa baba v Z. urobila zlé
plány, preto navrhla, aby súd vychádzal z pôvodnej katastrálnej mapy pri určení hraníc, pretože v tom
prípade je zrejme posunutá celá ulica. Nesúhlasila s vytyčovacím náčrtom geodeta K., k tomuto nebola
prizvaná, navrhla, aby boli rešpektované a hranice určené tak, ako sú zakreslené v pôvodnej katastr.

mape, týmto spôsobom sa aj nehnuteľnosti tak žalobkyňou, ako aj žalovaným užívali, tento stav sa
dovtedy dodržiaval, ak si žalovaný potreboval niečo opraviť z jej strany, prišiel sa spýtať. Potom sa stalo,
že žalovaný si začal stavať bránu do dvora žalobkyne, tiež vstupoval na jej dvor a odnášal si odtiaľ
veci. Ďalej opísala udalosti pri užívaní nehnuteľností strán a správanie žalovaného. Žalovaný so svojej
výpovedi uviedol, že hranicu medzi pozemkami pozná, pretože sa tam narodil, dom kúpil ešte v r. 1903

jeho starý otec, bývajú tam tri generácie, vždy bola hranica vo vzdialenosti 1,20 metra od ich domu. On
potom na mieste starého domu postavil dom nový. V minulosti nebolo na pozemku navrhovateľky nič, na
jeho pozemku a nachádzal val 1,3 metra vysoký. V r. 1959 predchádzajúci majiteľ pozemku žalobkyne
začal vyvážať zeminu kvôli stavbe rodinného domu, vyvezením prestala byť hranica medzi pozemkami
viditeľná. Namietal tvrdenia žalobkyne, ohľadom svojho správania. V r. 2005 si dal zamerať pozemok

geometrickým plánom z toho dôvodu, že išiel prestavovať rodinný dom. V r. 2005 si dával pozemok
zamerať aj kvôli tomu, aby to mali po ňom deti na poriadku a aby vedeli, na čom sú. Na stavebnom úrade
mu povedali, že keď má pozemok riadne premeraný a stavebné povolenie, môže si pozemok oplotiť.
Právny zástupca žalovaného k vytyčovaciemu náčrtu uviedol, že geodet R.. K. vychádzal zo štátnych
podkladov, ktoré mu poskytol štátny orgán, v tom čase Správa katastra M., t.z., že geodet si nemôže

podľa požiadavky žalovaného vytýčiť hranice, ale musia zodpovedať podkladom, k pojmu val, ktorý
uviedol žalovaný, uviedol, že pozemky parc.č. XXX a XXX/X sa nachádzajú v klesajúcom teréne, val
predstavovalspevnenúmedzumedzipozemkami,išlovpodstateovoľnepoukladanékamene.Žalovaný
na otázku PZ žalobkyne, ako ďaleko bola postavená hospod. budova od stavby žalovaného, uviedol,
že to bolo meter dvadsať.

5. Na návrh žalobkyne bol dňa 5.2.2015 vypracovaný R.. B. O. znalecký posudok, z ktorého okrem
iného vyplýva, že rodinné domy stoja na svojom pôvodnom mieste, ich geometrické a polohové
určenie sa nezmenilo a je zrejmé, že rozdiel v zobrazení pôvodného rodinného domu žalovaného v
mape je spôsobený chybnými zobrazovacími prácami na originály pôvodnej katastrálnej mape, ktorá

v tom čase bola „jedinečný originál“ prenesením meraných údajov do mapy a nie chybne odmeranou
kótou v teréne 5.5 siahy. Hranica parcely medzi pozemkami č. XXX a XXX prechádzala vždy po
hranici pôvodného rodinného domu žalovaného, resp. po jeho okape, čo je vyobrazené v samotnom
pôvodnom meračskom náčrte, mape a neskoršie vyhotovených geometrických plánoch z tohto obdobia.Pri vyhotovení meračského náčrtu R.. K. prišlo k tejto nezrovnalosti na základe vyššie uvedeného,
nakoľko nebol použitý pôvodný meračský náčrt na zrekonštruovanie samotných hraníc parciel, ale
bola použitá mapa bývalého pozemkového katastra, ktorá je chybná. Znalec uviedol, že nakoľko

existujú pôvodné meračské náčrty, pre zrekonštruovanie prioritne použil tento meračský náčrt a nie
samotnú mapu, pretože pri vytyčovaní hraníc pozemkov prenášame do terénu geometrické určenie
predmetných nehnuteľností, čiže rekonštruujeme rozmer, tvar a následne georeferencujeme na zemský
povrch predmetné obrazy nehnuteľností, to znamená, že neobnovujeme výmeru, nakoľko tá je len
odvodenýúdaj.Zrekonštruovanímpôvodnýchhranícparcielznaleczistil,žeoprotievidovanýmvýmerám

v terajšom katastrálnom operáte sú predmetné pozemky v skutočnosti väčšie, pôvodná p.č. XXX podľa
výmer z pozemkovej knihy má XXX štvorcových siah, čo predstavuje XXXX m2, terajšie p.č. XXX/X -
XXX m2 a XXX/X - XXX m2, ich rozdiel je +X2 m2 a pôvodná p.č. XXX má XXX štvorcových siah, čo
predstavuje XXX m2 (podľa PK vložky), terajšie XXX - XXX m2, čo predstavuje rozdiel +XX m2 (voči
evidovaným výmerám na LV). Vzhľadom na skutočnosť, že výmera je údaj odvodený, je neprípustné
prispôsobovať vytyčovacie prvky výmerám evidovaným v KN. Z archívnych dostupných podkladov, z

výsledkov merania a vzájomného prepojenia týchto podkladov znalec zrekonštruoval vlastnícku hranicu
a vyhotovil vytyčovací výkres Príloha č. 23 postupom uvedeným v analýze rekonštruovaných parciel
a z uvedeného vyplýva, že výmera je odvodený údaj, záväzné je geometrické určenie parciel, v
pôvodnej katastrálnej mape je chybný zákres priebehu pôvodného rodinného domu, vlastnícka hranica
neprechádza hranicou rodinného domu žalobkyne, ale okapom hranice pôvodného a nového domu

žalovaného, vlastnícku hranicu znalec určil a definoval vyššie uvedeným postupom a jej priebeh
je definovaný lomovými bodmi č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Príloha č. 20, 23.
Samotný vytyčovací výkres bol vyhotovený len vo forme konceptu, nakoľko účastníci sa majú možnosť
k predmetnému vytýčeniu vyjadriť, to však nebolo možné, pretože neboli oboznámení so znaleckým
posudkom. K vytýčeniu a vyhotoveniu vytyčovacieho výkresu a jeho odovzdaniu do dokumentácie OÚ

katastrálneho odboru v M. znalec uviedol, že ho vykoná po oboznámení sa účastníkov s výsledkami
uvedenými v znaleckom posudku, resp. rozhodnutí súdu - dodatkom k ZP.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že súdny znalec pri skúmaní
potrebných skutočností zistil, že rodinné domy sporových strán stoja na pôvodnom mieste, ich

geometrické a polohové určenie sa nezmenilo a je zrejmé, že rozdiel v zobrazení pôvodného rodinného
domu žalovaného v mape je spôsobený chybnými zobrazovacími prácami na origináloch pôvodnej
katastrálnej mapy prenesením meraných údajov do mapy. Hranica parcely medzi pozemkami č. XXX a
XXX prechádzala vždy po hranici pôvodného rodinného domu žalovaného, resp. po jeho okape, čo je
vyobrazené v samotnom pôvodnom meračskom náčrte, mape a neskoršie vyhotovených geometrických

plánoch z tohto obdobia. Geometrický plán vyhotovený R.. K., na ktorý sa žalovaný odvoláva, je
chybný, nakoľko pri vyhotovovaní meračského náčrtu R.. K. nebol použitý pôvodný meračský náčrt na
zrekonštruovanie samotných hraníc parciel, ale bola použitá mapa bývalého pozemkového katastra,
ktorá je chybná. Znalec vo svojom ZP vyslovil záver, že vlastnícka hranica medzi pozemkami č. XXX/X,
XXX/X (pôvodná p.č. XXX) a XXX je v pôvodnej katastrálnej mape chybne zobrazená a uviedol, že táto

hranica vedie po hranici pôvodného rodinného domu žalovaného, resp. po jeho okape. S týmto názorom
sa žalobkyňa plne stotožnila a navrhla v tomto smere aj zmenu petitu žaloby.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení so závermi znalca R.. B. O. nesúhlasil z nasledovných dôvodov.
Znalec obsiahlo analyzuje prepočtami kót hranice medzi pozemkom žalovaného p.č. XXX a pozemkami

žalobkyne p.č. XXX/X a XXX/X. Z vykonaných prepočtov kót uvedených na pôvodnom meračskom
náčrte z vymeriavania k.ú. H. dospel znalec k záveru, že došlo k chybnému zákresu rodinného domu na
p.č. XXX, teda domu právnych predchodcov žalovaného v pôvodnom meračskom náčrte. Obsiahlo ďalej
konštatuje nezáväznosť výmer pozemkov strán vo vzťahu k určeným hraniciam dotknutých pozemkov a
iné skutočnosti. Znalec pri určení priebehu hranice medzi pozemkom p.č. XXX/X a XXX/X /pôvodne p.č.

XXX/ vychádzal z nespochybniteľnej skutočnosti, a to zo správnosti priebehu hranice medzi pozemkami
p.č. XXX a XXX. Všetky prepočty kót sú vykonané z kót, uvedených na pôvodnom meračskom náčrte
z vymeriavania k.ú. H. medzi touto hranicou a hranicou medzi p.č. XXX a pôvodnou p.č. XXX. Zadal
preto dlhoročnému súdnemu znalcovi R.. W. W. porovnanie údajov na pôvodnom meračskom náčrte
s aktuálnym stavom operátu katastra nehnuteľností a skutkovým stavom hranice medzi pôvodnými

pozemkami p.č. XXX a XXX s p.č. XXX a hranice pôvodnej p.č. XXX s pôvodnou hranicou p.č. XXX a
ďalej s hranicou medzi pozemkom p.č. XXX a p.č. XXX/X a XXX/X. Prepočtom údajov dospel geodet k
záveru, že priebeh hranice medzi pozemkami p.č. XXX a p.č. XXX/X a XXX/X zodpovedá s dovolenými
odchýlkami zákresu rodinného domu na p.č. XXX tak, ako je tento zakreslený v pôvodnom meračskomnáčrte. S istou odchýlkou teda priebeh hranice medzi pozemkami p.č. XXX a p.č. XXX/X a XXX/X
zodpovedá vytyčovaciemu náčrtu, spracovaného R.. K.. Žalovaný navrhol spracovanie kontrolného
znaleckého posudku.

8. Súd uznesením zo dňa 10.6.2015 pripustil navrhovanú zmenu petitu žaloby tak, že „Súd určuje, že
hranicu medzi parcelami registra H., parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
m2aparcelnéčísloXXX/X,záhradyvovýmereXXXm2,zapísanévLVXXXXprekatastrálneúzemieH.-
Y., ktoré patria navrhovateľke a parcelou registra H., parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo

výmereXXXm2,zapísanouvLVč.XXXprekatastrálneúzemieH.-Y.,patriacouodporcovi,tvorípriamka
označená bodmi č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, v prírode vyznačená kolíkmi podľa
Znaleckého posudku č. X/XXXX, zo dňa 5.2.2015, vypracovaného R.. B. O., znalcom z odboru geodézie
a kartografie, odvetvia geodézia, N. X, XXX XX Z.. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 € a trovy právneho zastupovania
v celkovej výške 483,88 €, právnemu zástupcovi navrhovateľky.“

9. Žalovaný vo svojom stanovisku doručenému súdu dňa 7.10.2015 s poukazom na svoju žiadosť z
30.7.2015 opätovne požiadal o zamietnutie žaloby. Okrem iného uviedol, že p.č. XXX bola zobrazená v
katastrálnej mape pri katastrálnom mapovaní v roku 1898, jej hranice sa odvtedy nemenili, od roku 1903
jeho predkovia a on dodnes tento pozemok rovnako vlastnili a užívali. Žalovaný nadobudol pozemok do

vlastníctva v roku 1971. V minulosti neboli medzi vlastníkmi pozemkov p.č. XXX a p.č. XXX žiadne spory
o priebehu ich hranice, rovnako ani žalovaný nemal s predchádzajúcim vlastníkom pozemkov p.č. XXX/
X, XXX/X pánom O. K. žiadne vlastnícke ani užívateľské spory, takže aj časť pozemku medzi pôvodnými
stavbamiajehohranicouvšírke1,2m,ktorýžalovanývlastnilajriadneužíval.Problémysužívanímtohto
pásu jeho pozemku nastali, keď pozemky p.č. XXX/X, XXX/X nadobudla do vlastníctva žalobkyňa, ktorá

nepoznala právnu hranicu svojich pozemkov a začala bezdôvodne tvrdiť, že hranica pozemkov, ktoré
vlastní je pri pôvodných stavbách na pozemku žalovaného. Pred podaním žiadosti o stavebné povolenie
na prestavbu strechy si dal vytýčiť hranicu pozemku, a to v roku 2005 Q., F..M.. Z., pracovisko M.
prostredníctvom geodeta R.. G. K.. Žalobkyňa s touto vytýčenou hranicou nesúhlasila, dala si tiež vytýčiť
hranicu pozemkov geodetom J., ktorý jej oznámil, že podľa katastrálnej mapy hranica pozemkov súhlasí

s jej vytýčením R.. K. v roku 2005. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa poznala a pozná priebeh hranice
pozemkov podľa katastrálnej mapy. Keďže s touto hranicou stále nesúhlasila, mala svoje požiadavky
riešiť s príslušným správcom katastra, podanie žaloby proti nemu bolo neodôvodnené. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach opätovne nesúhlasil s vypracovaným znaleckým posudkom R.. O., znalec urobil
rekonštrukciu hraníc p.č. XXX. XXX podľa pôvodného meračského náčrtu, ktorý bol urobený v r. 1898,

ďalej poukázal na skutočnosť, že starý otec J. O. v r. 1903 uzavrel kúpnu zmluvu s pôvodným majiteľom
dotknutých parciel a pri tejto kúpe prikúpil aj časť p.č. XXX, pôvodnú kúpnu zmluvu bohužiaľ žalovaný
nemá k dispozícii. Po realizácii tejto kúpy boli v teréne vytýčené reálne hranice v teréne minimálne od
r. 1903, k histórii vlastníctva užívania sporných pozemkov navrhol vypočuť svedkov, opätovne navrhol
nariadiť kontrolný znalecký posudok. Žalovaný vo veci podal ďalšie stanovisko zo dňa 1.2.2016, v ktorom

poukázal na novú závažnú skutočnosť, že pôvodná katastrálna mapa bola vyhotovená až za osem rokov
po vyhotovení pôvodného meračského náčrtu, uvádzaný dôkaz chybného zákresu hranice pozemkov v
pôvodnej katastrálnej mape je nesprávny a zavádzajúci. Vyjadrenia znalca a jeho postup dokazovania
vyvolávajúmylnýdojem,žepôvodnákatastrálnamapabolavyhotovenáihneďpovyhotovenípôvodného
meračského náčrtu, a preto musia zákresy hraníc pozemkov v rámci prípustných odchýlok súhlasiť,

skutočnosť je však úplne iná. Keby znalec skúmal aj vlastnícke vzťahy a ich zmeny v období od
vyhotovenia pôvodného meračského náčrtu po vyhotovenie pôvodnej katastrálnej mapy, tak by zistil, že
prišlo v tomto osemročnom období k zmene vlastníka domu č. XX a k nemu patriacich pozemkov a aj k
zmene hranice pozemkov medzi susednými vlastníkmi. V pôvodnej mape nie je chybný zákres hranice
pozemkov, ale zákres zmenenej hranice pozemkov. Ako dôkaz uviedol stručný prehľad vlastníckych

vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam a ich zmeny v období katastrálneho mapovania.

10. Právny zástupca žalobkyne rozporoval spochybňovanie znalca zo strany žalovaného, nakoľko sa
jedná o znalca ustanoveného súdom a nie znalca navrhnutého niektorou zo sporových strán. Čo sa týka
tvrdenia žalovaného, že mapa bola vyhotovená bezprostredne po vyhotovení meračského náčrtu, tak

toto nie je pravda, znalec to nikde v ZP neuvádza. Tvrdenie žalovaného, že došlo k odkúpeniu pásu
širokého 1,2 m od právneho predchodcu žalobcu pána K. je nepravdivé, nepreukázané a účelové a
rozporuje mu storočné správanie sa odporcu, resp. jeho právneho predchodcu. Nakoľko počas celej
doby, či už žalovaný alebo jeho právny predchodca v prípade, že potrebovali urobiť nejakú úpravu domuod strany žalobcu, vyžiadali si od žalobcu resp. od jeho právneho predchodcu súhlas. Tejto skutočnosti
nasvedčuje aj fakt, že v roku 1981 bolo vydané stavebné povolenie právneho predchodcu žalobcu na
stavbu letnej kuchyne, v ktorom je uvedené že stavba musí byť postavená 112 cm od hranice pozemku

žalovaného, čiže aj z tejto skutočnosti vyplýva, že práve právny predchodca žalobkyne dobromyseľne
užíval sporný pás pozemku a žalovaný vedel, že nie vlastníkom tohto pásu pozemku. K vyjadreniam o
kamennom násype žalovaného uviedol, že tento násyp nie je podstatný z hľadiska určenia hranice, kto
postavil kamenný násyp nie je preukázané a práve naopak je dôvodné si myslieť, že ho postavil práve
pán K., t.j. právny predchodca žalobkyne, keďže následne ho rozobral a použil na stavbu svojej stavby

a to bez námietok žalovaného.

11. Znalec R.. B. O. pred súdom uviedol, že úlohou znaleckého posudku bolo určenie vlastníckych
hraníc. Následne vysvetlil akým spôsobom postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku, či už z
akých podkladov vychádzal ako aj aké použil právne predpisy, smernice a ostatné technické predpisy.
Určený podklad, v ktorom vlastnícka hranica bola zaevidovaná boli v tomto prípade pôvodné meračské

náčrty a pôvodná katastrálna mapa. Od roku 1903, kedy vznikla pôvodná katastrálna mapa sa v
uvedenom spore vlastnícke hranice nikdy nemenili, nemal k tomu žiadny právny doklad, ani žiaden
technický podklad, ktorý by preukazoval opak. Na správe katastra prelúskal kompletne históriu od roku
1900 až pod dnešnú dobu a takýto technický podklad sa v dokumentácii správy katastra nenachádza.
Ďalej uviedol, na základe ktorých predpisov mal postupovať, čiže na určenie vlastníckej hranice použil

tie podklady, ktoré majú vyššiu meračskú hodnotu, to znamená priamo merané miery z pôvodných
meračských náčrtov. Rekonštruovaním pôvodného meračského náčrtu v siahovej sústave, ktorá je
zobrazená v prílohe č. 18 ZP a následne porovnaná z pôvodnou katastrálnou mapou na prílohe č. 19
ZP je jednoznačne preukázané, že mapa nebola správne vykreslená. Samotný matematický výpočet,
ktorý toto jednoznačne preukazuje je na strane 52 ZP technická správa v hornej časti, kde je uvedený

transformačný kľúč. Porovnania pôvodnej katastrálnej mapy a zrekonštruovaného tvaru pozemkov z
pôvodných meračských náčrtov. Na bode č. XXX, resp. XXX je uvedené rezidum alebo oprava, alebo
odchýlka 0,96 siahy, kde jedna siaha zodpovedá 1,896 m. Ostané odchýlky sú zanedbateľné oproti
uvedenémuboduč.XXXresp.XXX,čojeajukázanévpríloheč.19,kdesajednáorohpôvodnéhodomu
odporcu. Samotné geodetického zameranie vykonané na nehnuteľnostiach žalobkyne, žalovaného a

množstva kontrolného merania okolitých nehnuteľností jednoznačne potvrdzujú, že skutkový stav v
teréne zodpovedá rozmeru a tvaru pozemkov zrekonštruovaných z pôvodného meračského náčrtu.
Znalec pri vysvetlení priamo na mapách ukázal skutočnosti už uvedené vo svojej výpovedi a ZP,
pričom tvrdenie žalovaného považoval za nesprávne. Časť pôvodného rodinného domu žalovaného
korešponduje so zrekonštruovanými meračskými náčrtmi a aj šírkami pozemkov v skutočnosti v teréne.

Žalovaný si postavil rodinný dom v predlžení pôvodného rodinného domu a šírka pozemku v tomto
miestezpriamomeranýchmierje23,82mašírkapozemku zpôvodnýchmeračskýchnáčrtovje23,77m
čo predstavuje rozdiel 5 cm. Tvrdenie žalovaného, že vlastnícka hranica prechádza po hranici rodinného
domu žalobkyne bodmi č. XXX a XXX nie je preukázané nakoľko by pôvodný rodinný dom musel
prechádzať týmito bodmi ako aj novovybudovaný rodinný dom žalovaného. V súčasnej katastrálnej

mape nie sú evidované lomové body nehnuteľností, to znamená, že nie sú určené číselne, nemajú
súradnice. Vytyčovacím výkresom, ktorý si nechal vyhotoviť žalovaný č. XXX, XXX, XXX/XXXX zo dňa
10.11.2005 je napísané akým spôsobom bola vlastnícka hranica určená, a to: Vytýčenie bolo vykonané
na podklade katastrálnej mapy E. P. - XX-XX pôvodnej katastrálnej mapy H. č. X a geometrického plánu
č. XXX-XX-XXX/XXX-XXX-XXX-XXXX, čo je v rozpore so smernicou na vyhotovovanie geometrických

plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov. K tomu znalec uviedol, že v roku 2005 nebolo v platnosti
usmernenie Úradu geodézie č. XX/XXXX podľa ktorého on použil všetky ďalšie dostupné doklady
vyplávajúce z daného usmernenia. Pri znaleckom skúmaní prešetril kompletnú históriu uvedených
nehnuteľností, ako aj ostatných podkladov ktoré by mohli mať na výsledkoch znaleckého skúmania
nejaký vplyv.

12. Dňa 4.4.2016 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného na určenie vlastníctva. Žalovaný
zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v písomných vyjadreniach /stanoviskách/, so znaleckým
posudkom R.. B. O. nesúhlasil, navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku, pred ustanovením
znalca žiadal vypočuť ako svedka R.. G. K., ktorý vyhotovil vytyčovací náčrt č. XXX zo dňa 21.9.2005.

Žalovanýopätovnežiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť,naďalejtvrdil,žehranicamedzipozemkami
strán je totožná s užívacou hranicou tak, ako boli nehnuteľnosti užívané 110 rokov od r. 1903 do r. 2013,
kedy žalobkyňa podala žalobu. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal /pokiaľ súd príde k názoru,
že sporná hranica pozemkov je tvorená podľa vytyčovacieho náčrtu znalca R.. O./ zistenia vlastníctvak tej časti pozemkov, ktoré by mali pripadnúť na rozdiel od užívacej hranice, ktorú strany, resp. ich
pr. predchodcovia uznávali 110 rokov do parcely vo vlastníctve žalobkyne, čím by sa zvýšila výmera
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne na úkon nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný,

resp. jeho pr. predchodcovia užívali svoju nehnuteľnosť p.č. XXX v k.ú. H. pri nezmenených hraniciach
od r. 1903, kedy predmetné nehnuteľnosti kúpil starý otec žalovaného J. O., užívali túto nehnuteľnosť
v rovnakých hraniciach v dobrej viere, že sa jedná o ich vlastníctvo až po hranicu, ktorej správnosť
namieta žalobkyňa. Až v r. 2013 začala žalobkyňa brániť žalovaným vstúpiť na časť pozemku, ktorá je
predmetom sporu. Vlastníctvo žalovaného, resp. priebeh hranice bol spochybnený zo strany žalobkyne

až v r. 2013, keď žalovaný začal stavať plot. Dovtedy žalovaný a jeho pr. predchodcovia v dobrej viere
užívali nehnuteľnosť 110 rokov. Je zrejmé, že keby aj hranica mala byť podľa vytyčovacieho náčrtu R..
O., tak žalovaný resp. už jeho pr. predchodcovia nadobudli vlastníctvo po užívaciu hranicu, po ktorú
nerušene užívali nehnuteľnosti do r. 2013 vydržaním. Žalobný petit žalovaný upresnil dňa 15.8.2016 tak,
aby súd určil, že žalovaný je vlastníkom častí p.č. XXX/X a XXX/X k.ú. H. podľa vytyčovacieho náčrtu
XXX-XXX-XXX-XXXX G. K..

13. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného a k vzájomnej žalobe uviedla, že žalovaný
svoje tvrdenia o nesprávnosti vykonaného znaleckého posudku neoprel o žiadne skutkové tvrdenia,
ktoré by nasvedčovali skutočnosti, že predmetný ZP nie je správny. ZP č. X/XXXX je vyhotovený
v súlade so všetkými predpismi vzťahujúcimi sa na vyhotovovanie takýchto znaleckých posudkov.

Súdny znalec ho na pojednávaní jasne vysvetlil a uviedol dôvody prečo geometrický plán vyhotovený
geodetom R.. K. nie je správny. Žalovaný počas priebehu sporu neustále mení svoje výpovede, napr.
do pojednávania dňa 16.3.2016 tvrdil, že sporný pozemok užíval on a jeho pr. predchodcovia viac ako
100 rokov, nakoľko hranica pôvodného jeho pozemku bola až po hranicu stavby žalobkyne, avšak na
pojednávaní dňa 16.3.2016 v písomnom vyjadrení už tvrdil, že to tak nie je ale, že predmetný sporný pás

pozemku o šírke 1,2 m odkúpil jeho právny predchodca od pr. predchodcu žalobkyne. Kúpnu zmluvu
však nikdy nepredložil. V ostatných skutočnostiach žalobkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach už uvedených. Vo vzájomnom návrhu žalovaného postrádala právny titul, od ktorého by
žalovanýodvodzovalsvojevlastníckeprávokspornémupozemku,žalovanýneuviedolnazákladeakého
právneho titulu dobromyseľne užíval predmetný pozemok ako svoj vlastný a na základe akého titulu

tento pozemok vydržal, bez takého titulu nie je v právnom štáte možné vec vydržať. Vzájomný návrh
navrhla zamietnuť.

14. Žalovaný so stanoviskom žalobkyne nesúhlasil a zotrval na svojich tvrdeniach už uvedených v
predchádzajúcich vyjadreniach a vzájomnej žalobe. Takisto žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu

žalovaného sa pridržala svojich predchádzajúcich tvrdení.

15. Darovacou zmluvou zo dňa 29.3.1971 darca W. O. daroval obdarovanému V. O. - žalovanému p.č.
XXX v k.ú. H., t.j. dom s dvorom vo výmene XXX štv.siah.

16. Z výpovede svedka R.. B. K. súd zistil, že menovaný robí 46 rokov v oblasti geodézie a katastra,
tiež robil 17 rokov riaditeľa geodézie a je autorizovaný geodet podľa zákona 216/1995 Z. z.. Uviedol,
že v roku 2005 bola geodézia požiadaná pánom O. o vytýčenie hraníc, hranice vytýčili bežne ako sa to
robí, podľa katastrálnej mapy a hranice sú teda po vytyčovacom pláne určené tak ako sú zapísané v
katastrálnej mape. Dostal sa aj k ZP ktorý je v predmetnom spore, dal mu ho V.. N., znalca ani nepoznal,

ZP je urobený pekne na pohľad, chýba tam dosť vecí, je robený len z pohľadu žalobkyne, nie zo strany
žalovaného, znalec nevychádzal len zo súčasného zákresu v mape, išiel až do starých náčrtov, pričom
mu potom nesedela výmera pozemkov. Neurobil tento postup však u žalovaného, pretože by dostal
presne opačné hodnoty. Hranica medzi stranami je evidovaná v dvoch starých náčrtoch, pričom znalec
vychádzal len z jedného a tieto náčrty sú merané v siahových mierach, to znamená, že pomerné miery,

ktoré sú tam napísané majú hodnotu +- 0 - 20 cm. Ďalšia vec, ktorú treba vedieť v tomto prípade a
brať do úvahy je to, že čiara v mape 0,1 mm predstavuje v teréne 28,8 cm, čiže zhruba 30 cm. Keď si
tieto dva koeficienty dáte dohromady vychádza tolerancia v akej presnosti bol vyhotovený náčrt a mapa.
Ďalej uviedol, že pri vytyčovaní podľa tejto smernice Úradu geodézie M..XX.XX.XX.XX sa používajú
určité veci na vytyčovanie hranice, medzi nimi sú aj poľné náčrty a katastr. mapa. Pokiaľ sa vytyčuje

hranica podľa týchto smerníc, sa v prvom rade používa platná katastrálna mapa. Pokiaľ nie je možné
čerpať údaje z tejto mapy, pokiaľ je poškodená, nezrozumiteľný nákres, tak sa ide hlbšie do starých
náčrtov. Pokiaľ sú tam zmeny, ide sa do nových náčrtov ktoré sú vyhotovené pri nových geometrických
plánoch. V tomto prípade nebolo potrebné používať iné súvislosti okrem tej katastrálnej mapy, lebo bolapanenská, pôvodná bez zmeny. Vytyčovací náčrt z roku 2005, ktorý si objednal žalovaný, vyhotovil G.
K., syn svedka, zamestnaný vtedy na Q. Z. F..M...

XX. R.. Ľ. O., brat žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je geodet, pracoval 34 rokov
v oblasti správy majetku štátu v pôsobnosti rezortu W. T.. Podieľal sa na vyjadrení žalovaného, ktoré
bolo prečítané na súde dňa 16.3.2016. Predložením tohto vyjadrenia predpokladali, že veci sú tým
vyjasnené a že súdny znalec, ktorý pozná metodiku a spôsoby vyhotovovania geodetických prác, najmä
vytyčovania hraníc pozemkov, uzná, že urobil chybu a nebudú sa tieto ďalšie rôzne slovné potýčky

opakovať.Vtomtovyjadreníbolojasnezdôvodnenéakýmspôsobomprišlokzmenevlastníckejhranicev
dobemedzivyhotovenímpôvodnéhomeračskéhonáčrtuavyhotovenímpôvodnejkat.mapy.Skutočnosť
je taká, že v ZP je uvedený chybný postup a tým aj chybný záver, ku ktorému dospel znalec. Znalec mal
postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v tomto prípade je to najmä odborná
smernica vydaná úradom geodézie, kartografie a katastra SR, podľa ktorej pri vytyčovaní pozemkov
musí tento kto pozemok vytyčuje vychádzať z podkladov, z ktorých bola táto hranica určená, súdny

znalec vychádzal len z podkladov pôvodného meračského náčrtu, zmenu hranice vôbec neuvažoval a
neriešil, čím vytýčil inú hranicu, vytýčil tú, ktorá tam bola v roku 1898, pri meraní pôvodného meračského
náčrtu, pri meraní pozemku. Ďalej uviedol že ich starý otec s rodinou sa dosťahoval v roku 1903, teda
dokúpil, otázka je mohol to kúpiť rôzne, ale určite to kúpil pred vyhotovením pôvodne kat. mapy, pretože
pôvodnej kat. mape je už pozemok zakreslený ako vlastnícka hranica a zapísaná v pozemkovej knihe

v prospech J. O.. V predmetnom dome sa narodil, teda v pôvodnom RD na parcele č. XXX, žil tam,
pamätal si, že tam ten násyp bol, z udusaného kameňa, s tým, že tam bol schodík od terénu, keď tam boli
s otcom, hovoril, že to vybudoval náš stareček a že je to naše. Na tomto mal svedok trvalé bydlisko až do
svojich 32 rokov. Čo sa týka výmer, ako dieťa výmery nepoznal, ale vedel, že časť pozemku v šírke asi
1,20 m na kraji, ktorý sa postupne zužoval, bol vo vlastníctve otca W. O.. Čo sa týka užívania sporných

nehnuteľností, pokiaľ sa jedná o oficiálne súdne napadnutie, tak také nebolo. Ale boli tam rôzne také
indície, kde susedia niekedy prejavovali nespokojnosť s tým, že náš starý otec J. O. kúpil pozemky za ich
humnami, a tak isto, že aj kúpil tento pás pozemku vedľa domu z dôvodu, že miesto 30 cm okapu mal po
vybudovaní strechy okap 40 cm. Svedok uviedol, že mal prístup k pozemku, zozadu bola možnosť, nebol
ten plot uzavretý, dal sa otvoriť ako bránka, pletivo. Nový RD je postavený na pôvodných základoch, ale

posunutý, predná časť posunutá o 30 cm do dvora žalovaného.

18. Svedkyňa G. W., sestra žalovaného pred súdom uviedla, že v RD č. XX a priľahlej parc. č. XXX
bývala od narodenia, celú ZŠ, strednú školu a po skončení VŠ sa natrvalo odsťahovala do G.. Keď
sa to zoberie v rokoch, mala tam trvalý pobyt do roku 1974. O susedských sporoch svedkyňa nemala

vedomosť, pokiaľ bolo niečo treba robiť čo si pamätala s otcom, to tam bola zadná strana domu a ak
bolo treba robiť nejaké opravy, tam nebol problém, aby tam otec prípadne s niekým mohol ísť. Pás vedľa
domu, považovala za vlastný, vždy to bolo tam ich, pretože tam bol urobený pás, aby stavba nezamokla,
aby tá voda odtekala tam. Ďalej na položenú otázku uviedla, že žalovaný vchádzal a vchádza na sporný
pozemok tak, že podľa zákonníka má právo tam vstúpiť, keď potrebuje niečo opraviť, to vychádza z tých

vzťahoch susedských, inak tam nemusí vchádzať, vchádza asi bránou, ona tam nebola.

19. Svedkyňa S. W., sestra žalobkyne ozrejmila rodinné vzťahy ako aj skutočnosť, na základe čoho
poznáspornúnehnuteľnosť.Uviedla,žetoboltakýdruhýdomov,tennášdvor,otcovasestraovdovelaso
4 deťmi, počas 1. sv. vojny. A otec svedkyne jej pomáhal tie deti vychovávať. Až keď tie deti odrástli, otec

sa oženil a mal nás 4 deti a k jeho sestre sme chodili ako k starej mame. Bola ich jediná príbuzná - právna
predchodkyňa - vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Boli tam ako doma, nevedeli o žiadnom spornom
páse pozemku. Sporný pás pozemku užívali vždy K. a potom jej sestra, keď zdedila ten pozemok.
Žalovaný nikdy nemal priamy vstup na tento pozemok, vždy keď potreboval, považoval za potrebné sa
spýtať, či môže na pozemok vstúpiť. Naposledy, keď išiel opravovať strechu, tak bol požiadať ich tretiu

sestru O., či si môže urobiť lešenie, aby mohol túto strechu opraviť, ale sestra sa k tomu nemôže vyjadriť,
keďže pozemok nepatrí jej.

20. Na otázku PZ žalobkyne, žalovaný, uviedol, že sa pýtal, keď robil novú strechu sestry žalobkyne O.
N. o súhlas na vstup na sporný pozemok, pretože žalobkyňa bola v tom čase v G., chcel, aby bola sestra

oboznámená, s tým, že sa tam nič nestratilo, bolo to potom, čo už bol vypracovaný zememeračský plán
a bolo zrejmé, čo je jeho. Sestra žalobkyne mi povedala, aby som si to oplotil.21. Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok R.. L. D. č. X/XXXX zo dňa 12.4.2018, zo záverov
ktorého vyplýva, že podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností je hranica medzi pozemkami p.č.
XXX a XXX/X, XXX/X v teréne definovaná múrom stavby postavenej na p.č. XXX/X, od múru tejto stavby

hranica ide k existujúcemu pletivovému oploteniu, na ktoré sa napája v bode č. XX vytyčovacieho náčrtu
č. XXX-XXX-XXX-XXXX, od tohto bodu ide hranica z časti po tomto oplotení až k bodu č. XX, kde jej
priebeh končí. Žalovaný navrhol vzhľadom na diametrálne odlišné závery oboch znalcov vypočuť.

22. Žalobkyňa sa so znaleckým posudkom predloženým žalovaným nestotožnila, nakoľko znalec R..

L. D. pri vyhotovovaní nedodržal postupy stanovené záväznými predpismi, a to postup stanovený
Smernicou na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov. Ustanovenie §
20 ods. 1 predmetnej smernice hovorí aké podklady majú prednosť pri vytyčovaní hraníc pozemkov.
Na prvom mieste sú uvedené poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom mapovaní. R.. D. odignoroval
existenciu týchto poľných náčrtov, bral do úvahy jedine katastrálnu mapu, ktorá nie je správna, a
preto jeho závery uvedené v ZP nie sú správne. Opätovne uviedla, že v zmysle § 70 Katastrálneho

zákona, údaje katastra sa považujú za hodnoverné, a teda správne, dokiaľ sa nepreukáže opak. Práve
skutočnosti, ktorá vyplynuli zo ZP R.. O. preukazujú, že informácie uvedené v katastrálnej mape nie sú
správne a je potrebná náprava.

23. Vo veci bol vypočutý aj znalec R.. L. D., ktorý uviedol, že nerobil geometrický plán, na základe

ktorého by bolo možné zapísať určenie hraníc medzi pozemkami, nakoľko zadanie objednávateľa bolo
na vyhotovenie znaleckého posudku podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností. Tomu zodpovedá
vytyčovací náčrt v prílohe č. 6, t.j. č. XXX-XXX-XXX-XXX vypracovaný G. K.. Takto sú momentálne
evidované hranice v katastri nehnuteľností. Ďalej uviedol, že postupoval podľa všetkých platných
smerníc a práv. úpravy k danej problematike. Znovu uviedol, že jeho úlohou nebolo vypracovať GP, ale

len posúdiť priebeh hranice podľa aktuálnych údajov katastra. § 20 Smernice hovorí, že treba vychádzať
z podkladov, ktoré sú najpresnejšie pri určení hraníc, ako najpresnejší je práve vytyčovací náčrt uvedený
ako príloha č. 6 jeho ZP. V pozemkovoknižnej mape sa nachádza len čiara, priebeh hraníc, ale nie je
bližšie špecifikovaná hranica, napr. súradnicami, hovorí sa tomu číselne určená. Vo vytyčovacom náčrte,
ktorý uviedol je hranica číselne určená. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že ZP vypočúvaného znalca

č. X/XXXX nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v danej veci, nakoľko znalec pri vyhotovovaní ZP
bol obmedzený objednávkou zadávateľa, teda žalovaného, a to aby vypracoval ZP podľa aktuálnych
údajov katastra nehnuteľností. To znamená, že znalec v danom prípade nebol povinný skúmať skutočnú
hranicu, ale vychádzal iba z posledných zápisov uvedených v katastrál. mape a keďže bolo zistené iným
ZP, predchádzajúcim, že katastrál. mapa nie je správna, nemôže byť takýto ZP podkladom rozhodnutie

súdu.

24. Opätovne bol vypočutý znalec R.. O., ktorý doplnil svoju výpoveď, uviedol, ako postupuje pri výbere
podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku, v smernici na vyhotovovanie GP § 20 ods. 1 hovorí:
“na vytyčovanie hraníc pozemkov sa prednostne použijú tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o

súbore lomových bodov, alebo mapy, kt. boli z nich vyhotovené alebo ich presné kópie“ a je tu ods. a) sú
to poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom mapovaní, čiže to je to čo hovorí smernica a on ako geodet
a znalec si ich nevybral, podklad je daný. Tiež zhrnul na 3 jednoduché body postup pri vypracovaní
ZP, 1. Podklady, s ktorými pracuje, jednou z nich je katastrálna mapa, v tomto prípade katastr. mapa
bývalého pozemkového katastra, 2. je to skutkový stav v teréne a za 3. podklady, ktoré určuje smernica

na vyhotovovanie GP. Pri nezrovnalostiach medzi týmito tromi podkladmi ako znalec si musí overovať
či tieto podklady, z ktorých vychádza sú správne. V tomto prípade mapa bývalého pozem. katastra
konkrétne jeden bod, a to bod roh domu zobrazený na mape bývalého pozem. katastra je chybne
vynesený. Toto zistenie bolo vykonané na základe kompletného zamerania pozemkov p. M. porovnaním
spodkladompôvodnéhomeračskéhonáčrtuprivyhotovovanípôvodnejkatastr.mapyztohtopôvodného

meračského náčrtu.

25. Znalec R.. B. O. vypracoval doplnenie č. X znaleckého posudku č. X/XXXX tak, aby bolo na
základe neho možné vykonať zápis hraníc medzi pozemkami p.č. XXX a p.č. XXX/X, XXX/X do katastra
nehnuteľností, a z ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica má priebeh definovaný lomovými bodmi č.

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX.

26. V písomnom vyjadrení zo dňa 7.10.2019 žalovaný zotrval na všetkých ústnych a písomných
vyjadreniach, na základe ktorých navrhol žalobu zamietnuť. Vychádzal jednak z vlastníckych vzťahov,ale aj skutočnej držby predmetných nehnuteľností. S tvrdeniami znalca R.. O. nesúhlasil, hranice
pozemkov sú presne evidované v katastri nehnuteľností a až do podania žaloby ich nikto nespochybnil.
Ďalej sa vo vyjadrení zaoberal dôvodmi, prečo je znalecký posudok nesprávny, namietal, že je šitý

na mieru žalobkyni, že R.. O. odignoroval údaje vedené na katastri nehnuteľností v M.. Žalobkyňa
nemá absolútnu vedomosť o užívaní predmetných nehnuteľností v minulosti, s pomocou rodinných
príslušníkov sa snaží prostredníctvom jediného dôkazu, znaleckého posudku, privlastniť si časť cudzej
nehnuteľnosti, výpoveď sestry žalobkyne vychádzala vyložene z tohto vzťahu, bola tendenčná a
spochybniteľná. Svedok navrhnutý žalovaným R.. O. dokonale poznal problematiku, vedel o genéze

podstatných skutočností, sestra žalovaného G. W. potvrdila svedeckú výpoveď brata. Rozhodujúci
je svedok R.. B. K., pretože dokonale poznal problematiku, vytyčoval hranicu pozemkov a hranice
boli určené tak, ako sú zapísané v katastrálnej mape. ZP R.. D. ako aj svedecká výpoveď R.. B. K.
spochybňujú znalecký posudok R.. O.. Ďalej sa vo vyjadrení zaoberal otázkou vydržania, keď žalovaný
a jeho pr.predchodcovia už viac ako 110 rokov užívajú predmetnú nehnuteľnosť v jej terajších hraniciach.
Len žalovaný má nepretržitú držbu p.č. XXX v terajších hraniciach od 29.3.1971, teda 48 rokov. Žalovaný

nadobudol predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou zo dňa 22.3.1971 od otca žalovaného. Od
uvedenej doby bol žalovaný jednak vlastník nehnuteľnosti a oprávnený držiteľ. Mal za to, že v žalobnom
petite ako aj v jeho doplnení nie je tvrdená ani vlastnícka hranica, ani hranice skutočnej držby. Žalovaný
ani jeho pr.predchodcovia nespôsobili a nemohli spôsobiť chybu uvedenú znalcom. Údaje vedené v
katastrálnom operáte sú z jeho pohľadu smerodajné, presvedčivé a prezentujú skutočný právny stav,

teda vlastníctvo, užívanie a držbu.

27. K písomnému vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný porovnáva
neporovnateľné, keď R.. K. a R.. D. vychádzali výlučne z aktuálnych údajov katastra s tým, že sa
nesnažili nájsť skutočný priebeh hranice. Sám znalec R.. D. uviedol, že ak by použil iné podklady

mohol dospieť k iným záverom, sám spochybnil svoj znalecký posudok. Výpoveďou znalca R.. O. bolo
preukázané, že znalec je povinný postupovať striktne podľa Smernice na vyhotovovanie geometrických
plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov. Ďalej uviedla, že sám žalovaný spochybnil svoje vedomosti
o vlastníctve nehnuteľností, keď v jeho stanovisku uviedol, že sporný pás o šírke 1,2 m odkúpil jeho
právny predchodca od pána K., teda od právneho predchodcu žalobkyne. V ďalšom vyjadrení už

zmenil svoje tvrdenie a uviedol, že celý jeho pozemok, vrátane sporného pásu užíval on, resp. jeho
právni predchodcovia od momentu, kedy to všetko kúpil jeho starý otec ešte v roku 1903. Žalovaný
sa negatívne vyjadruje k odbornej spôsobilosti znalca R.. B. O. a ďalej uvádza, že ZP bol šitý na
objednávku žalobkyne. R.. O. bol však ustanovený súdom a vypracovanie ZP zadal samotný súd a nie
žalobkyňa. Žalovaný uviedol, že dovtedy ako R.. K. zameriaval pozemky v roku 2005 nebol problém s

hranicami. Toto žalobkyňa nenamietala, pretože všetci vedeli, že hranica ide zarovno okapu žalovaného.
Až keď sa žalovaný dozvedel, že súčasná katastrálna mapa je zakreslená tak, že by hranica jeho
pozemku mala prechádzať po hranici stavby žalobkyne, začal uplatňovať svoje domnelé práva a začal
tam budovať oplotenie. S vytýčením hraníc žalobkyňa nesúhlasila, práve toto vytýčenie hranice R.. K.
a následné zhotovenie oplotenia žalovaným v záhrade žalobkyne spôsobilo tento súdny spor. Nie je

správne konštatovanie žalovaného, že geodeti, na ktorých zistenia sa odvoláva, mu dali za pravdu. Títo
geodeti iba dospeli k nesprávnym záverom, keďže žiaden z nich neskúmal skutočnú hranicu, ale iba
vytyčovali hranicu podľa aktuálnych nesprávnych údajov katastra. Vytyčovací náčrt R.. K. a ani ZP R..
D. nemôžu byť použité pre rozhodnutie súdu, keďže boli zhotovené na základe nesprávnych podkladov
a boli v konaní spochybnené. Žalovaný nesúhlasil so závermi ZP R.. O. ani s tvrdeniami svedka, ktorého

navrhla žalobkyňa. Na druhej strane výpoveď brata a sestry žalovaného hodnotí pozitívne, že oni
poznali dokonale problematiku. Menovaní vedia o danej problematike z vopred pripraveného účelového
rozprávania žalovaného, pričom výpovede týchto svedkov sa s tvrdeniami žalovaného rozchádzajú.
Žalovaný raz tvrdil, že sporný pás pozemku kúpil jeho starý otec od pr.predchodcu žalobkyne a inokedy
tvrdil, že jeho starý otec kúpil všetky nehnuteľnosti naraz vrátane sporného pásu ešte v roku 1903.

Po zmene argumentácie žalovaným, brat žalovaného tvrdil, že ich starý otec kúpil tento pás pozemku.
Svedok nevedel, že sporný pozemok by mal patriť žalovanému, o tom, že hranica pozemku žalovaného
mala prechádzať popri stavbách žalobkyne, teda tak ako to t.č. tvrdí žalovaný, sa dozvedel až po tom čo
mu žalovaný ukázal znalecký posudok, teda v roku 2015. Vo vyjadrení poukázala aj na ďalšie rozpory
vo výpovediach brata a sestry žalovaného. Žalovaný uviedol, že vydržal sporný pás pozemku, keďže ho

dobromyseľne užíval. K tomu žalobkyňa uviedla, že zo žiadnych okolností, ktoré vyšli v konaní doteraz
najavo, nie je preukázané, že by žalovaný predmetný pás pozemku akýmkoľvek spôsobom užíval a
nie to ešte dobromyseľne. V konaní práve naopak preukázala, že žalovaný a jeho súrodenci vedeli o
tom, že hranica prebieha popri stavbách žalovaného, a teda že vlastníkom sporného pásu pozemku jepráve žalobkyňa. Tento stav bol rešpektovaný žalovaným ako aj jeho pr.predchodcami až do momentu
vyhotoveniavytyčovaciehonáčrtuR..K.,čomunasvedčujefakt,ževždy,keďpotrebovalžalovanývstúpiť
na predmetný pás pozemku, vyžiadal si súhlas od žalobkyne, resp. jej pr. predchodcov a vstupoval tam

výlučne cez bránu žalobkyne. Táto skutočnosť nie je sporná, keďže to potvrdil aj samotný žalovaný
na pojednávaní konanom dňa 15.2.2018. Predmetný pozemok bol reálne a dobromyseľne užívaný
po celú dobu právnymi predchodcami žalobkyne a samotnou žalobkyňou. Práve ona mala prístup k
pozemku a reálne ho aj užívala a užíva, upratovala, kosila, využívala na odkladanie vecí. Žalovaný
nie je schopný preukázať dobromyseľnú držbu, pretože ju nikdy nemal. Sporný pozemok sa nachádza

priamo vo dvore žalobkyne a nikto iný okrem nej nemá k nemu prístup, na dobromyseľnú držbu nestačí
iba vyhlasovať, že to žalovaný užíval, musí ísť o faktickú držbu, reálne užívanie pozemku, čo žalovaný
nemá ako preukázať. Žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním,
keďže nebola naplnená základná hmotnoprávna podmienka vydržania, a to dobromyseľná držba. ZP
R.. O. je jediný hodnoverný dôkaz toho, že hranica medzi pozemkami sporových strán vedie zarovno
okapu stavieb žalovaného. V žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o vydržaní sporného

pásu pozemku, tento mohla vydržať jedine žalobkyňa, pretože jedine ona reálne a dobromyseľne
držala a užívala predmetný pozemok a spĺňa ostatné hmotnoprávne podmienky vydržania, ktoré však
v tomto konaní nepreukazovala, keďže to vzhľadom na doteraz preukázané skutočnosti nepovažovala
za potrebné.

28. Darovacou zmluvou zo dňa 10.12.1969 O. K. daroval svojej manželke Y. K. p.č. XXX a p.č. XXX v
polovici. K darovacej zmluve právny zástupca žalobkyne uviedol, že daný dôkaz nepreukazuje žiadnu
skutočnosť, ktorá by bola v prospech žalovaného, keďže PZ ho predložil iba za tým účelom, aby
preukázal, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti v určitej výmere. Poukázal na ZP R.. B. O., ako aj na
jeho vyjadrenia v tomto konaní, keď opakovane vysvetlil a zdokladoval, že výmery sú odvodený údaj,

nezáväzný, preto nepoužiteľný.

29. V záverečnej reči PZ žalobkyne uviedol, že sa pridržiavajú ich doterajších vyjadrení. Upriamil
pozornosť na dve zásadné skutočnosti. 1. v konaní bol súdom ustanoveným znalcom R.. O. vyhotovený
ZP, ktorý ako jediný bol vyhotovený v súlade s predpismi na vec sa vzťahujúcimi a na základe správnych

podkladov, preto jedine tento dôkaz je spôsobilý byť podkladom pre rozhodnutie súdu. 2. žalovaný
nemohol vydržať sporný pás pozemku, pretože nesplnil jednu zo základných hmotnopráv.podmienok,
a to dobromyseľnú držbu. Žalovaný nikdy predmet. pozemok nemal v reálnej držbe, pretože ho mala v
držbejedinežalobkyňa,resp.jejpráv.predchodcovia,keďžetentopozemokjejejdvorom,kt.jeprístupný
iba cez bránu a po pozemkoch žalobkyne. Vzhľadom na to, navrhol súdu, aby žalobe vyhovel a priznal

žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že skutočnosti uvedené PZ žalobkyne sa nezakladajú na pravde,
sporný pozemok, pás pozemku, vlastnia oni od roku 1903, svedčí o tom aj prvý pozemkovoknižný výpis
o vlastníctve a platná katastrálna mapa, platili dane, chodili na pozemok, od nich tam je bránka.

31. PZ žalovaného v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava všetkých prednesených ústnych a
písomných vyjadrení v predmetnom spore. Dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobkyne sú ZP R.. B. O.
a výpoveď jej sestry S. W.. V prospech žalovaného boli prezentované dôkazy, ktoré sú vierohodnejšie,
pravdivejšie a reálnejšie pre dokazovanie. Žalobkyňa síce uviedla v žalobe čo navrhuje, ale petit, či

už pôvodnej žaloby, resp. doplnený petit nie sú podkladom pre vydanie súdneho rozhodnutia, tak ako
navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa pri tom neuviedla podstatnú skutočnosť, aké výmery by mali mať pôvod.
parcely. Rozhodujúce je, že žalovaný a jeho práv. predchodcovia užívali parcelu č. XXX viac ako 110
rokov a žalovaný nepretržite 48 rokov kedy sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v jej terajších hraniciach. To
by malo byť rozhodujúce pri vydaní súd. rozhodnutia. Je vlastníkom pozemku oprávnene a nerušene, je

držiteľomuvedenýchnehnuteľnosti.ZPR..O.jenepresvedčivý,spracovanýtendenčne.Odr.1903,kedy
vznikla pôvodná katastrálna mapa sa vlastnícke hranice nezmenili, to uviedol aj R.. O.. Uvedený znalec
nepodal dostatočné vysvetlenie, prečo nebral do úvahy údaje z mapového operátu katastra. Ďalej znalec
uviedol, že vlastnícka hranica medzi pozemkami je síce v pôvod. katastrálnej mape chybne zobrazená,
ale táto hranica existuje viac ako 110 rokov a hranica medzi parcelami prechádzala vždy po hranici

pôvod. rod. domu žalobkyne. Hranice sporných nehnuteľností ku dňu podania žaloby sa nezmenili,
zostali v pôvod. stave a v tých istých výmerách. Podotkol jednu dôležitú skutočnosť, koľko rokov vlastní a
užíva nehnuteľnosť žalovaný a jeho práv. predchodcovia a koľko rokov žalobkyňa. Pokiaľ by sme zobrali
stret záujmov pri vydržaní, jednoznačne všetko svedčí v prospech žalovaného. Ustálená súd. prax, či užSlovenskej alebo Českej republike v obdobných prípadoch preferuje vydržanie, ak zodpovedá zákonom
a ako prioritnú pri vydávaní obdobných rozhodnutí.

32. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

34. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

35. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

37. Podľa § 3 ods. 1 až 12 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu
oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného
územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu
pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Hranicu pozemku určujú lomové body. Za
hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej

držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. Parcelou sa rozumie
geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného
operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Geometrickým určením
nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo
katastrálneho územia ich hranicami. Polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa

rozumieichdefinovanievzobrazovacomsystéme.Lomovýbodjebod,vktoromsalomíhranicaúzemnej
správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k
nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov.
Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v
plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového

určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre. Katastrálnym územím sa rozumie územno-
technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.
Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra
z jedného katastrálneho územia. Katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky,
zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej

mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami
a spravidla značkami druhov pozemkov. Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú
zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a
sú zlúčené do väčších celkov. Identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej
nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore

popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.

38. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny
záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žaloba na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami
je v tomto konaní žalobou na ochranu vlastníckeho práva, lebo v konaní o takejto žalobe ide o vzájomné

vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, teda určenie ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu
- ktorému z vlastníkov susedných pozemkov. V tomto prípade nebolo možné domáhať sa určenia
priebehu hraníc v administratívnom konaní, nakoľko došlo k porušeniu vlastníckeho práva a vlastník
má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj žalobou na určenie hraníc. V konaní bolopreukázané, či už výsluchom strán alebo listinnými dôkazmi, že určenie hranice medzi susediacimi
pozemkami žalobkyne a žalovaného je sporné, a to od doby, kedy sa žalovaný rozhodol využiť svoje
vlastnícke právo a svoj pozemok oplotiť. V stavebnom konaní žalobkyňa vzniesla námietky a bola

odkázaná na podanie žaloby na súd. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na určení hranice pozemkov, pričom súd považoval za správny tiež petit žaloby, nakoľko
sporné medzi účastníkmi sú práve hranice pozemkov, v tomto prípade nie je možné dosiahnuť nápravu
žalobou na plnenie, a to napr. vyprataním nehnuteľnosti, navyše bola znaleckým dokazovaním R..
O. preukázaná nesprávnosť priebehu hranice evidovanej v katastrálnom operáte. Na zodpovedanie

odbornej otázky určenia hraníc medzi pozemkami bol súdom ustanovený nezávislý znalec R.. B. O.,
ktorý vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedol, že hranica parcely medzi pozemkami č. XXX
a XXX prechádzala vždy po hranici pôvodného rodinného domu žalovaného, resp. po jeho okape, čo je
vyobrazené v samotnom pôvodnom meračskom náčrte, mape a neskoršie vyhotovených geometrických
plánoch z tohto obdobia. Zdôvodnil, že pri vyhotovení meračského náčrtu R.. K. prišlo k nezrovnalosti
na základe toho, že nebol použitý pôvodný meračský náčrt na zrekonštruovanie samotných hraníc

parciel, ale bola použitá mapa bývalého pozemkového katastra, ktorá je chybná. Znalec uviedol, že
nakoľko existujú pôvodné meračské náčrty, pre zrekonštruovanie prioritne použil tento meračský náčrt
a nie samotnú mapu, pretože pri vytyčovaní hraníc pozemkov sa prenáša do terénu geometrické
určenie predmetných nehnuteľností, čiže rekonštruuje sa rozmer, tvar a následne sa georeferencujú na
zemský povrch predmetné obrazy nehnuteľností, to znamená, že sa neobnovuje výmera, nakoľko tá

je len odvodený údaj. Zrekonštruovaním pôvodných hraníc parciel znalec zistil, že oproti evidovaným
výmerám v terajšom katastrálnom operáte sú predmetné pozemky v skutočnosti väčšie. Vzhľadom na
skutočnosť, že výmera je údaj odvodený, je neprípustné prispôsobovať vytyčovacie prvky výmerám
evidovaným v KN. Z archívnych dostupných podkladov, z výsledkov merania a vzájomného prepojenia
týchto podkladov znalec zrekonštruoval vlastnícku hranicu a vyhotovil vytyčovací výkres Príloha č. 23

postupomuvedenýmvanalýzerekonštruovanýchparcielazuvedenéhovyplýva,ževýmerajeodvodený
údaj, záväzné je geometrické určenie parciel, v pôvodnej katastrálnej mape je chybný zákres priebehu
pôvodného rodinného domu, vlastnícka hranica neprechádza hranicou rodinného domu žalobkyne, ale
okapom hranice pôvodného a nového domu žalovaného, vlastnícku hranicu znalec určil a definoval
vyššie uvedeným postupom a jej priebeh je definovaný lomovými bodmi č. XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX Príloha č. 20, 23. Takéto znalecké dokazovanie, či už znaleckým posudkom,
jeho doplnením ako aj výsluchom znalca, súd považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci určenia
hranice pozemkov, nakoľko znalec sa dostatočne vyjadril k danej problematike po odbornej stránke,
najmä k presnému postupu pri určovaní hraníc a použitiu príslušných dokladov a právnych predpisov.
Tiež ozrejmil, prečo nemožno vychádzať z vytyčovacieho náčrtu R.. K. a znaleckého posudku R.. D.,

nakoľko títo vychádzali podľa zadania objednávateľa len z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností,
pričom sa v smernici na vyhotovovanie GP § 20 ods. 1 hovorí: “na vytyčovanie hraníc pozemkov sa
prednostne použijú tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov, alebo mapy, kt.
boli z nich vyhotovené alebo ich presné kópie“ a je tu ods. a) sú to poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom
mapovaní. Skutočnosť, že boli použité len aktuálne údaje katastra, bola potvrdená aj výpoveďami R.. D.

a R.. B. K. ako overovateľa vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného R.. G. K..

39. Žalovaný vo veci podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný je vlastníkom
častí p.č. XXX/X a XXX/X k.ú. H. podľa vytyčovacieho náčrtu XXX-XXX-XXX-XXXX G. K.. Žalovaný
tvrdil, že on a jeho právni predchodcovia v dobrej viere užívali nehnuteľnosť 110 rokov. Ak by teda

hranica pozemkov nezodpovedala hranici podľa aktuálnych údajov katastra, vlastnícke právo k tejto
časti pozemku by nadobudol na základe právneho inštitútu vydržania. Základným predpokladom okrem
zákonom požadovanej dĺžky držby je aj dobromyseľnosť. Bolo teda v konaní potrebné dostatočne
preukázať, že držitelia /žalovaný a jeho pr. predchodcovia/ boli so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľní v tom, že im vec - pozemok patrí. V tomto smere už samotné tvrdenia žalovaného akým

spôsobom malo prísť k nadobudnutiu vlastníctva k spornému pásu pozemku sú rozporuplné. Na jednej
strane tvrdí, že starý otec J. O. v r. 1903 uzavrel kúpnu zmluvu s pôvodným majiteľom dotknutých parciel
a pri tejto kúpe prikúpil aj časť p.č. XXX, teda od právneho predchodcu žalobkyne, pričom pôvodnú
kúpnu zmluvu bohužiaľ žalovaný nemá k dispozícii. Na druhej strane tvrdí, že sporný pozemok užíval
on a jeho pr. predchodcovia viac ako 100 rokov, nakoľko hranica pôvodného jeho pozemku bola až po

hranicu stavby žalobkyne, že celý pozemok ako celok, vrátane sporného pásu kúpil jeho starý otec v
roku 1903. Navyše žalovaný v stavebnom konaní v roku 1981 nenamietal, keď bolo vydané stavebné
povolenie právneho predchodcu žalobkyne na stavbu letnej kuchyne, v ktorom je uvedené že stavba
musí byť postavená 112 cm od hranice pozemku žalovaného, čiže aj z tejto skutočnosti vyplýva, žepráve právny predchodca žalobkyne dobromyseľne užíval sporný pás pozemku a žalovaný vedel, že nie
vlastníkomtohtopásupozemku.Kotázkeužívaniaspornéhopásupozemkubolivypočutísvedkovia,ato
súrodencižalovanéhoasestražalobkyne,idetaktiežorozdielnetvrdeniaohľadomktoaakýmspôsobom

užíval sporný pozemok. K hodnoteniu týchto svedeckých výpovedí treba uviesť, že na oboch stranách
je príbuzenský vzťah, nie je teda možné bez ďalšieho dôkazu alebo iných preukázaných skutočností
oprieť rozhodnutie o niektorú z týchto výpovedí a na základe nej vyvodiť záver o vydržaní nehnuteľnosti.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia súd žalobe žalobkyne vyhovel, nakoľko bolo

v konaní súdom ustanoveným znalcom R.. O. nepochybne preukázané, že hranica medzi pozemkami
prechádza tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovaného súd
zamietol, pretože neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach ohľadom priebehu hraníc pozemkov
ani ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

41. V odôvodnení rozsudku sa súd zameral na uvedenie právnych dôvodov, pre ktoré tak rozhodol a

zhodnotenie dôkazov, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové, tak aby bolo odôvodnenie rozsudku
dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal ich
plnú náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v celom rozsahu /tak v časti podanej žaloby ako aj v

časti zamietnutia vzájomnej žaloby žalovaného/. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).