Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/180/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208097
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714208097.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa 1/rade C. N.,
S..XX.XX.XXXX, M. C.S., S. F. XX/XX, W. X/rade L. N., S.. XX.XX.XXXX, M. C., S. F. XX/XX, W. X/rade
C. N., S..XX.XX.XXXX, M. C., S. F. XX/XX L. W. X/rade R. N., S..XX.XX.XXXX, M. C., S. F. XX/XX, W.
C.Q. L. Z. M. &. Q. V..R..J.., E.: XX XXX XXX, Q., S.. V.. O. XX, Q. J. Z. Q., L..V.., W. E. P., E.J.: XX XXX
XXX, M., Š. X, v konaní o zaplatenie 140.000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Nárok navrhovateľov voči odporcovi vyplývajúci zo žaloby zo dňa 4.7.2014 n i e j e p r e m l č a n ý.

Nárok navrhovateľov voči odporcovi vyplývajúc zo žaloby zo dňa 4.7.2014 j e
d ô v o d n ý.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali dňa 4.7.2014 návrh na začatie konania o zaplatenie sumu 140.000,- eur s prísl.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 9.7.2011 spôsobil vodič motorového vozidla J. D., O.: M. povinne
zmluvne poistený u odporcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu N. N. L. N. N. X.. Vodič
motorového vozidla povinne zmluvne poistený u odporcu bol rozsudok Okresného súdu N. sp.zn. XT/
XX/XXXX zo dňa 17.5.2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona. Usmrtený N. N., S.. XX.X.X966 zomrel 9.7.2011, naposledy trvale bytom
S. F. XX/XX, XXXXX C. bol manželom navrhovateľky v 1/rade a otcom navrhovateľom v 2/ až 4/rade.
Usmrtený N. N., X.., S.. XX.X.XXXX zomrel 9.7.2011, naposledy trvale bytom S. F. XX/XX, XXXXX C.
bol synom navrhovateľky v 1/rade a bratom navrhovateľov v 2/ až 4/rade.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2015 navrhol, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu z
dôvodu, že nie je daná pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. Zároveň uviedol, že pokiaľ by sa
súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľov, ktorí odvodzujú pasívnu vecnú legitimáciu odporcu z ust.
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, navrhli, aby sa súd vyporiadal s ich vznesenou námietkou premlčania.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a to: vyjadrenie
odporcu zo dňa 15.6.2015, pripojený trestný spis XT/XX/XXXX OS N., súd zistil nasledovný skutkový
stav:

Súd na základe pripojeného trestného spisu a úmrtného listu N. N., X.. L. N. N., V.. mal preukázané, že
dňa 9.7.2011 došlo k úmrtiu N. N., X.. L. V.., a to pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič motorového

vozidla X. R., ktorý bol poistený u odporcu. Rozsudkom Okresného súdu N. sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX
bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia.

Navrhovatelia vo svojom návrhu žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to v zmysle ust. §
11 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyjadrenie odporcu v uvedenej veci, a to vzhľadom na vyjadrenie, že odporca nie je pasívne
legitimovaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd v uvedenej veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkom, a to tak, že pasívne legitimovaným v uvedenej právnej veci je Z.
V konaní bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená
dopravná nehoda, následkom ktorej zomrel manžel a syn a otec a brat navrhovateľov poistené poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené u odporcu.

Z rozsudku Okresného súdu v Trebišove bol uznaný vinným vodič motorového vozidla poistený u
odporcu.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote, teda v
danom prípade dopravná nehoda sa stala 9.7.2011, návrh na náhradu nemajetkovej ujmy bol podaný
dňa 4.7.2014, tzn. že v zákonom stanovenej lehote, tzn. že nárok navrhovateľov nie je premlčaný.

Podľa názoru súdu zmysel zákonného poistenia spočíva v ochrane poškodeného, rovnako pri právnych
nástupcoch ako aj ochrane prevádzkovateľa vozidla. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť, aby poškodená osoba dostala vždy svoj nárok bez ohľadu nato, či je povinná osoba-
prevádzkovateľ schopný alebo neschopný tento nárok uspokojiť. Z tohto dôvodu na jeho miesto
nastupuje zákonná poisťovňa, ktorá disponuje potrebnými prostriedkami. Súčasne osoba, ktorá si riadne
platí povinné zmluvné poistenie má istotu, že ak vstupuje do cestnej premávky ako účastník a z
nedbanlivosti spôsobí škodu, nebude povinná uvedenú škodu hradiť zo svojich finančných prostriedkov.

Súd sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov, ktorý uviedol, že každý účastník cestnej
premávky by vstupoval do premávky s vedomím, že ak niekomu z nedbanlivosti spôsobí smrť, bude
musieť ujmu pozostalým vyplatiť zo svojich prostriedkov a povinné zmluvné poistenie je v tomto prípade
zbytočné.

Súd pri hodnotení dôkazov, a to čo sa týka pasívnej legitimácie odporcu vychádzal z analógie § 853
Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka, pokiaľ bol neoprávnený zásah
do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý na realizáciu činnosti tejto
právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.

Keďže právny poriadok na území Slovenskej republiky nerieši takýto vzťah, resp. plnenie vyplývajúce
z plnenia titulom nemajetkovej ujmy, súd má zato, že je síce zodpovedná fyzická osoba, t.j. osoba,
ktorá spôsobila dopravnú nehodu a zapríčinila smrť obidvoch účastníkov dopravnej nehody, avšak
vzhľadom na účel, na aký sa uzatvára povinné zmluvné poistenie, a to jednak v oblasti týkajúcej sa
náhrady škody, súd má zato, že v zmysle rozsudku súdneho dvora z 24.10.2013-povinné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel Smernica 72/166/EHS-čl.3-
ods.1-Smernica 90/232/EHS-čl.1-dopravná nehoda-smrť cestujúceho-právo partnera a mal.dieťaťa na
náhradu ujmy-nemajektová ujma-náhrada ujmy-krytie povinným poistením.

Z týchto dôvodov súdny dvor rozhodol takto: čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972
o aproximácii právnych predpisov členských štátov... zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a čl. 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo
dňa 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

Podľa zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského
zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového
zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto
subjektom.

Súd vychádza pri posúdení pasívnej legitimácie z analógie, nakoľko ak poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho hradil vyššie cit. dávky, ktoré vznikli, a to zo škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení. Na jednej strane aj Ústava aj Občiansky zákonník poukazujú na
osobnostné práva každého občana a titulom zásahu do jeho osobnostných práv má občan právo na
náhradu nemajetkovej ujmy. Je to ochrana súkromia, chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka,
kde patrí aj rodinný život a týmto konaním došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
pozostalých členov rodiny.

Súd uvedenú pasívnu legitimáciu chápe v širších súvislostiach, poukazujúc na § 11 Občianskeho
zákonníka, Ústavy SR a zároveň zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, ktorý podrobne
nerieši nemajetkovú ujmu a nie je chybou účastníkov dopravnej nehody, že legislatívny proces nebol
riešený v zmysle pokynu rozsudku súdneho dvora a pokynov smerníc týkajúcich sa náhrad vyplývajúcich
z nemajetkovej ujmy.

Možno v tomto odkázať aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/228/2012, v
ktorom okrem iného bolo konštatované, že vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane
právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať
sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného
oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté.
Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická
alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených
osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva
na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli
porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca
v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe
zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou
sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom
oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne
legitimovaný). Do osobnostných práv môže zasiahnuť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Odkazuje sa
pritom na judikatúru (viď napríklad Zborník III. Najvyššieho súdu, SEVT
198, na strane 180, ktorého sa konštatuje, že subjektom zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba),
ako aj organizácia - (právnická osoba)) a tiež odbornú právnickú literatúru (napríklad Československé
občianske právo, I. zväzok. Obzor Bratislava 1973. str. 167 a 168, resp. Občanský zákoník, Komentár,
Praha - Panoráma, 1987, str. 100). Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(viď napríklad R 114/1999. R 38/1996. R 36/2009, R 53/2010. R 38/2012) je jednotne zastavaný názor,
že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Pokiaľ by bol správny
názor, že za zásah, do osobnosti zodpovedá vždy (len) tá fyzická osoba, konkrétnym konaním ktorej
bolo zasiahnuté do osobnostných práv, bola by úplne vylúčená možnosť, že za takýto zásah nesie
zodpovednosť právnická osoba. Právnické osoby sú však celkom bežne účastníčkami konaní o ochranu
osobnosti (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011
sp. zn. 3Cdo/108/2011, 29. júna 2009 sp. zn. 3MCdo/3/2008, 19. mája 2010 sp. zn. 5Cdo/108/2009 a
z 27. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo/83/2008). So zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného je
potrebné uviesť, že pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne,
ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb
právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy,
vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným
pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej

činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť
ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Ustanovenia § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku.

Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia. Analógia
legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku, riešenie
ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu. Vychádza
sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad.

Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a z dôvodov, ktoré už vyššie uviedol.
Keďže uvedená otázka nebola riešená, resp. bola riešená na jednotlivých súdoch rôzne, súd ďalej vo
veci bude konať po právoplatnom rozhodnutí o tom, že nárok navrhovateľov je dôvodný voči odporcovi
a nie je premlčaný. Po právoplatnom rozhodnutí v tejto veci bude súd postupovať v zmysle príslušných
ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 152 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom sa má rozhodnúť o celej
prejednávanej veci. Aj je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo
len o jej základe.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle ust. §151 O.s.p., ods. 3 - v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd
rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.