Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 2, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320010351
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320010351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,

a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. E.,
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 2. marca 2021 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3T/126/2020-180 zo dňa 25. januára 2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku dopĺňa rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/126/2020
zo dňa 25. 01. 2021, a to tak, že

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia
veci, a to: stolový počítač zn. SHARKEEN, s označením na zadnej strane čiarovým kódom č.
07176349019350021, CD nosič s hrou Megaman legends 2 a so súborom na odkryptovanie pevného
disku.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát - Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/126/2020 zo dňa 25. 01. 2021 bol obžalovaný B. E.

uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného
zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 172 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n),

§ 37 písm. h), m), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické a

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku zahlásil intervenujúci prokurátor odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, a to proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil podaním zo dňa 01. 02. 2021.V odvolaní v podstate uviedol, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom
trestného činu a jednak voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie. Pri určovaní druhu a výmery trestu je potrebné prihliadať okrem skutkových

okolností prípadu aj na osobu páchateľa. Za procesne relevantné okolnosti, podmieňujúce možnosť
aplikácieinštitútumimoriadnehozníženiatrestupodľa§39Trestnéhozákonamožnopovažovaťlentaké,
ktoré sa bežne nevyskytujú, resp. súhrn viacerých takýchto okolností, ktoré by vyznievali v prospech
obžalovaného a mali by význam pre mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na to, že obžalovaný
skutky spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za prečin nebezpečného vyhrážania,

pričom sa jedná pri tomto trestnom čine o druhovo rovnorodú recidívu. Pomery páchateľa ako ďalšia
materiálna podmienka pre mimoriadne zníženie trestu sa týka jeho osobnostného hodnotenia. Vyžaduje
sa, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci
zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate
sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery
páchateľa možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich

okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku a pod.
V prípade obžalovaného však neexistuje žiadna z takýchto okolností, ktorú by bolo možné posudzovať
ako pomery takého charakteru, z ktorých by bolo zjavné, že uložený trest v rámci zákonnej trestnej
sadzby by pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Takto uloženým trestom zároveň nebude
naplnená represívna zložka trestu, t.j. účinne znemožniť obžalovanému na minimálne určitý čas,

uložením primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody, naďalej páchať trestnú činnosť, čím by
bol naplnený aj ďalší účel trestu, tzv. individuálna prevencia. Ďalej uviedol, že obžalovaný bol uznaný za
vinného z dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, navyše prečinu nebezpečného
vyhrážania sa dopustil opakovane voči svojmu otcovi. Za nesprávny označil aj postup súdu v otázke
posúdenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Napomáhanie pri trestnej

činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, t.j. polícii, vyšetrovateľovi,
prokurátorovi, súdu. Predpokladá sa jeho aktívna účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý
sám spáchal. V posudzovanej trestnej veci však bezpochyby nemožno hovoriť o dôkaznej núdzi, či
absencii takých dôkazov, ktoré by bez priznania obžalovaného mohli spochybniť jeho vinu. Na záver
uviedol, že okresný súd sa nestotožnil s návrhom na uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods.

1 písm. a) Trestného zákona, pričom ide o stolový počítač, ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu,
a bolo zistené, že tento je plne funkčný a zároveň je chránený kryptovacím kľúčom. Napriek tomu,
že obžalovaný poskytol kľúče na dekryptovanie počítača, ani ich zadaním sa nepodarilo dekryptovať
počítač a zistiť tak dáta na pevných diskoch. Je potom na mieste otázka, či obžalovaný poskytol
správne dekryptovacie kľúče, a v prípade, že nie, čo ho k tomu viedlo, a z akého dôvodu mal počítač

takýmto spôsobom chránený. Bolo však preukázané, že obžalovaný použil na spáchanie trestného činu
(obstaranie si drogy) práve zaistený počítač a nie iné elektronické zariadenie, ako to naznačoval okresný
súd, a tým je daný dôvod na uloženie trestu prepadnutia veci. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne, pričom
v písomnom podaní v podstate uviedol, že uloženie trestu pod dolnú hranicu ustanovenú v osobitnej
časti zákon vo výnimočných prípadoch umožňuje a to v súlade so zásadou individualizácie trestu.
Umožňuje tak primeranú uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej

sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Poukázal pritom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/7/2013 zo dňa 13. 05. 2014, v ktorom sa uvádza postup
pri sudcovskej individualizácii trestu. Záverom uviedol, že okresný súd správne zhodnotil jeho osobu,
najmä to, že je hodnotený kladne, pracovitý, je u neho evidentná snaha po náprave, ochota podrobiť
sa ústavnej liečbe a zaradiť sa do života. Zákon kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva

zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa.
Uloženie neprimerane vysokého trestu by teda s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho vek,
pomery, nebolo výchovné a neprinieslo by očakávaný efekt. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie
okresného prokurátora zamietol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa osobne písomne vyjadril aj obžalovaný, ktorý uviedol, že
úprimne ľutuje, že sa dopustil osobného zlyhania, ktoré bolo vyústením jeho nerozvážnosti a psychickej
nezrelosti, čo viedlo k požívaniu alkoholických nápojov a experimentovaniu s psychotropnými látkami.
Plne si uvedomuje nesprávnosť svojho konania a vyslovil presvedčenie, že touto cestou už ďalejnepôjde. Je odhodlaný absolvovať nariadené ústavné liečenie a v budúcnosti povedie riadny život a
bude abstinovať. Chce získať vysokoškolské vzdelanie, odsúdenie vníma ako memento a celý proces je
prenehodostatočnýmakrutýmponaučením.Podľanehojetrestnavrhovanýprokurátoromneprimerane

prísny, nad rámec účelu, ktorý má splniť. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že uložený trest obžalovanému
považuje za neprimerane mierny a nestotožňuje sa s použitím mimoriadneho zníženia trestu v zmysle
§ 39 Trestného zákona, a namietal neuloženie trestu prepadnutia veci. Navrhol preto, aby krajský súd

zrušilnapadnutýrozsudokokresnéhosúduvovýrokuotresteauložilobžalovanémuúhrnnýtrestodňatia
slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda podľa § 172 ods. 1 a § 38 ods. 4
Trestného zákona, ako aj trest prepadnutia veci.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudok
okresného súdu, pretože pokiaľ by súd ukladal trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ten by bol

neprimerane prísny, a to s poukazom na osobu obžalovaného, jeho vek a osobné pomery, a taký trest
by nebol účelný a nedosiahol by sa ním požadovaný efekt. Obžalovaný je pozitívne hodnotený, nikdy pri
kontrolách nebola u neho zistená prítomnosť alkoholu alebo iných omamných látok, je ochotný podrobiť
sa liečbe, preto navrhla, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že ku skutkom sa priznal, svoje konanie úprimne
ľutuje a trest odňatia slobody je pre neho veľkým ponaučením. Chce zanechať predchádzajúci spôsob
života a byť plnohodnotným členom spoločnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora
je z časti dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, a to vo vzťahu k výroku o treste, keďže

obžalovaný po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o
tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Preto ani krajský súd nepreskúmaval
výrok o vine napadnutého rozsudku. Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu správne
prihliadol na všetky okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného. Správne okresný súd pri ukladaní
trestu prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaný

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zo spisového materiálu je zrejmé,
že obžalovaný sa od začatia trestného stíhania priznával ku spáchaným trestným činom, na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o vine.
Obžalovaný navyše v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní do zápisnice nadiktoval kľúče na
dekryptovanie počítača. Neuniklo pozornosti krajského súdu, že v znaleckom posudku č. ČES:PPZ-

KEU-SL-EXP-2020/2379 boli nesprávne uvedené dva z troch dekryptovacích kľúčov, pri ktorých v oboch
prípadoch absentoval posledný znak, teda neboli uvedené tak, ako ich nadiktoval do zápisnice o svojom
výsluchu obžalovaný, čo však nemožno vyhodnotiť v jeho neprospech.

K námietkam prokurátora ohľadne mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému krajský súd považuje

za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd
povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné,osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd aj
pri aplikácii § 39 ods. 1 Trestného zákona musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.

V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okresný súd preto pri výmere trestu správne
prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol v zmysle § 34 Trestného zákona povinný prihliadnuť, a
správne dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka je pre ochranu spoločnosti,
nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci. V tejto súvislosti

aj krajský súd poukazuje na postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, jeho úprimné oľutovanie
a snahu o nápravu, kedy chce absolvovať ochranné liečenie a v budúcnosti viesť riadny život.

Okresný súd však pochybil, keď obžalovanému neuložil trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, ako to navrhoval prokurátor. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že na spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, použil obžalovaný počítač, ktorý bol v prípravnom
konaní dobrovoľne vydaný poškodeným. Túto skutočnosť potvrdil samotný obžalovaný, ktorý uviedol,
že drogy si objednával z dark webu prostredníctvom uvedeného počítača. Boli teda splnené všetky
zákonné podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci, na čom nič nemení ani fakt, že by malo ísť o
vec nepatrnej hodnoty, a že obžalovaný na spáchanie trestného činu mohol použiť aj iné elektronické

zariadenie.

Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v
ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého
stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 2 Trestného
poriadku sám doplnil chýbajúci výrok napadnutého rozsudku, keďže skutkový a právny stav bol
okresným súdom správne zistený, preto nebolo potrebné vec vrátiť súdu prvého stupňa, ale vyššie
uvedené pochybenie mohol sám napraviť. Potom v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil

krajský súd obžalovanému trest prepadnutia veci, pričom v zmysle zákona sa ich vlastníkom stáva štát
- Slovenská republika.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.