Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208097
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8714208097.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: 1/ C.

N., S..XX.XX.XXXX, M. XXX XX C., S. F. XX/XX, 2/ L. N., S.. XX.XX.XXXX, M. XXX XX C., S. F. XX/
XX, 3/ C. N., S..XX.XX.XXXX, M. XXX XX Q., Q. XXX a 4/ R. N., S..XX.XX.XXXX, M. XXX XX C.,
S. F. XX/XX, všetci zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 44 250 029, so
sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom 816 23 Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpený. JUDr.
Baltazár Mucska, advokát, so sídlom 831 03 Bratislava, Vajnorská 55 v konaní o zaplatenie 140 000,-
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť

žalobkyni 1/ sumu 50 000 eur,
žalobcovi 2/ sumu 30 000 eur,
žalobkyni 3/ sumu 30 000 eur,
žalobkyni 4/ sumu 30 000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca 1/, 2/, 3/, 4/ m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Prevádzkovateľa systému súdny poplatok zo žaloby v
sume 8 400 eur, a to v lehote do troch od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2014 sa domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy, a to
žalobkyňa 1/ v sume 50 000 eur, žalobca 2/ v sume 30 000 eur, žalobkyňa 3/ v sume 30 000 eur,

žalobkyňa4/vsume30000eur.Svojužalobuodôvodnilitým,žedňa9.7.2011spôsobilvodičmotorového
vozidla Opel Frontera EČV: M.-XXXBC povinne zmluvne poistený u žalovaného dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k usmrteniu N. N. a N. N. mladšieho. Vodič mot. vozidla povinne zmluvne poistený
u žalovaného bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/50/2012 zo dňa 17.5.2012 uznaný
vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Usmrtený
N. N., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom S. F. XX/XX, C. bol manželom
žalobkyne 1/ a otcom žalobcov 2/ - 4/. Usmrtený N. N. mladší, nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX,

naposledy trvale bytom S. F. XX/XX, C. bol synom žalobkyne 1/ a bratom žalobcov 2/ - 4/. Žalobcovia
svoju žalobu odôvodňujú tým, že nezmyselná a bezdôvodná smrť manžela a otca rodiny, ako aj
najstaršiehosynaabratarodinusilnezasiahlaanechalaprázdnemiesta,prežalobcovnenahraditeľných
ľudí. Otec rodiny a manžel žalobkyne 1/ sa o rodinu vždy vzorne staral a aj keď žili skromne, otec vždypre svoje deti a manželku zabezpečil slušný život. Najstarší brat bol vždy oporou pre svoju mamu a otca
a dobrým priateľom troch mladších súrodencov. Dopravná nehoda zo dňa 9.7.2011 vážne zasiahla do
súkromia žalobcov a natrvalo zmenila ich životy. Zásah bol o to intenzívnejší, že v jeden deň zahynuli

až dvaja členovia rodiny. Žalobcovia svoj nárok uplatňujú v zmysle § 11 Obč. zákonníka, § 13 ods.
2 Obč. zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Taktiež svoj nárok opierajú o judikatúru
Európskeho súdneho dvora, a to rozsudok zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12, Súdny dvor rozhodol, že
povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Žalobcovia vo

svojich vyjadreniach uviedli, že nie je možné vyjadriť ani číselne vypočítať, akú hodnotu pre nich mal
otec a manžel rodiny a syn a brat blízkych príbuzných.
2. Okresný súd Poprad rozhodol medzitýmnym rozsudkom dňa 11.6.2015, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 9.2.2017, v ktorom rozhodol, že nárok žalobcov voči žalovanému vyplývajúci zo
žaloby zo dňa 4.7.2014 nie je premlčaný a nárok žalobcov voči žalovanému vyplývajúci zo žaloby
zo dňa 4.7.2014 je dôvodný. Súd v uvedenej veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom a to z dôvodu,

že žalovaný namietal premlčanie a to z dôvodu, že dopravná nehoda sa stala 9.7.2011 a návrh na
náhradu nemajetkovej ujmy bol podaný dňa 4.7.2014 to znamená, že nárok žalobcov je premlčaný.
Súd v uvedenom rozhodnutí sa vysporiadal s okolnosťami, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku a to
s výnimkou škody. Žalovaná taktiež namietala v uvedenom konaní nedostatok pasívnej legitimácie, aj
s touto otázkou sa už v uvedenom rozhodnutí súd vysporiadal a poukázal na rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-22/12 Katarína Haasová/Rastislav Petrík a Blanka Holingová z 24.10.2013,
podľa ktorého článok 3 ods. 1 Smernice rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácií právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
mot. vozidla a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej
Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich

sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidiel zmenenej a doplnenej
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a článok 1 prvý odsek tretej
Smernice Rady 90/232/EHS z 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidiel majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla má pokrývať aj

náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej
náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej. Súd poukazuje aj na rozhodnutia všeobecných súdov SR v obdobných veciach
(rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 6Co/157/2014, rozsudok KS v Prešove sp. zn. 21Co/60/2015,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016), ktoré poukazujú na to, že nárok je daný a je

dôvodný aj čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného. Súd uvedené zdôrazňuje z dôvodu, že žalovaný
opätovne namietal pasívnu legitimáciu a premlčanie a súd má za to, že zo strany žalovaného dochádza
k neakceptovaniu európskej smernice a rozhodnutí súdov SR.
3.Žalovaný vpodanízodňa12.4.2017podaldovolanievoveciprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešove
zo dňa 22.11.2016. Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 26.3.2019 č.k. 4Cdo 91/2018, právoplatný dňa

9.5.2019 rozhodol tak, že dovolanie zamietol. NS SR vo svojom rozsudku uviedol, že poukazuje na
judikát R 61/2018 prijatý na poslednom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu dňa
9.10.2018, ktorého právna veta znie: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu

do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla.
V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“ (rozsudok NS SR z 31.7.2017 sp.
zn. 6 MCdo 1/2016). To znamená, že aj NS SR jasne a zrozumiteľne uviedol, kto je v uvedenom konaní
pasívne legitimovaný a tým došlo k vytvoreniu rozhodovacej praxe a ustáleniu rozhodovacej praxe čo
sa týka náhrady nemajetkovej ujmy. To znamená, že aj NS SR potvrdil tú skutočnosť, že žalovaný je v

uvedenom spore pasívne legitimovaný.
4. Aj čo sa týka premlčania súd sa touto otázkou zaoberal v rozsudku zo dňa 11.6.2015 a opätovne
poukazuje, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Obč.
zákonníka osobným právom majetkovej povahy vyjadriteľný peňažným ekvivalentom a podliehajúcim
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej lehote počítanej od okamihu zásahu do práv fyzickej osoby na

ochranu osobnosti (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote a táto lehota bola zo strany žalobcov dodržaná, čo už
bolo uvedené v rozsudku zo dňa 11.6.2015 a potvrdené Krajským súdom v Prešove.5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný aj naďalej trvá na stanovisku, že nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom a že pokiaľ NS SR, KS v Prešove, ako aj žalobcovia tvrdia, že v
danom prípade ide o škodu, ako škoda sa predmetný nárok musí premlčovať v dvojročnej subjektívnej

lehote. Namietal, že výška, ktorú požadujú žalobcovia titulom nemajetkovej ujmy v sume 150 000 eur
je vzhľadom na rozhodovaciu prax značne neprimeraná. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v
konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy je jednou z podstatných okolností pri určovaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy a opodstatnenosti nároku taktiež postoj samotného vinníka dopravnej nehody.
Napriek tomu, že vinník dopravnej nehody, ktorý je poistený u žalovaného bol uznaný vinným z prečinu

usmrtenia a tým pádom žalobcovia majú voči nemu priamy nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nebol
žalovaným subjektom v predmetnom konaní. Má za to, že žalovanie iba poisťovateľa ako ekonomicky
silnejšieho subjektu na takúto neprimeranú čiastku poukazuje na ekonomickú pohnútku podania žaloby
takýmto spôsobom, pričom aj to, že v konaní nevystupoval vinník dopravnej nehody ako žalovaný má
za následok, že v predmetnom konaní nemohol sa vyjadriť k svojej ľútosti vo vzťahu k skutku.
6. Súd poukazuje na skutočnosť a na obranu žalovaného, že niekoľko sto rozsudkov v rámci celej

SR bolo vydaných a rozhodnutých a právoplatne potvrdených, aj v tejto konkrétnej veci krajský súd a
Najvyšší súd potvrdil rozsudok okresného súdu a zaoberal sa otázkou pasívnej legitimácie žalovaného
a otázkou premlčania, a aj napriek tomu žalovaný v samotných konaniach ako obranu opätovne uvádza
tie isté skutočnosti.
7. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný vystupuje v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z. z., a to titulom uzatvorenia zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody s poisťovňou.
Vypočutievinníkadopravnejnehodynemávplyvnarozhodnutieovýškenemajetkovejujmy.To,čivyjadrí
svoju ľútosť, či nie, nemá vplyv na rozhodnutie, ale malo vplyv, resp. mohlo mať vplyv na rozhodnutie v
trestnej veci. V trestnom konaní bolo jednoznačne rozhodnuté, že vinníkom dopravnej nehody je výlučne
poistenec žalovaného, čo súd uviedol vo svojom odôvodnení.

8. Súd sa zároveň vyjadruje k námietke, že takéto čiastky možno priznať vo výnimočných prípadoch,
avšak v uvedenom prípade o takýto prípad sa nejedná. Súd má za to, že práve v tomto prípade sa jedná
o výnimočný prípad, nakoľko pri dopravnej nehode zomreli dvaja najbližší členovia rodiny, a to manžel,
otec, syn a brat žalobcov. Je súdu nepochopiteľná obrana žalovaného vyjadrovať sa spôsobom, je to
síce jeho oprávnenie, a to výnimočnosťou prípadu tým, že niekto zomrel a že je možné život človeka

oceniť fin. prostriedkami.
9. Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom
Okresného súdu Trebišov 5T/50/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 9.7.2011 v čase okolo 9:20 hod. došlo k dopravnej
nehode a to tým, že X. R., trvale bytom V. viedol osobné motorové vozidlo značky Opel Frontera ev.

č. M.-XXXBC po ceste v smere od obce Boľ na Kráľovský Chlmec, kde na voľnom úseku cesty pred
ľavotočivou neprehľadnou zákrutou začal predchádzať pred ním idúce osobné motorové vozidlo značky
FiatBravaev.č.N.-XXXM.,ktoréviedolH.R.,kdepozaradenísapredpredchádzanévozidlovdôsledku
neprispôsobenia rýchlosti svojej jazdy dostal s vozidlom balans, prešiel do protismerného jazdného
pruhu, kde sa zrazil s protiidúcim osobným mot. vozidlom značky Škoda 120L, ev. č. N.-XXXAD, ktoré

viedolN.N.,kdevdôsledkuzrážkydošlokvymršteniuobidvochvozidieldocestnejpriekopyazraneniam
vodiča N. N. st. a spolujazdca N. N. ml., ktorí obidvaja utrpeli zlomeniny krčnej chrbtice, na následky
ktorých na mieste obidvaja podľahli. Okresný súd Trebišov rozhodol rozsudkom a to tak, že uznal X.
R. za vinného tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal taký čin závažnejším spôsobom
konania a tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

11. Žalobkyňa 1/ uviedla, že manžel bol nezamestnaný, robil na aktivačných prácach, spolu žili v
rodinnom dome a spolu mali 4 deti. Mali veľmi pekný vzťah. Manžel jej so všetkým pomáhal, staral sa
o rodinu. Niektoré deti boli plnoleté, to znamená, že chýba v rodine jednak po citovej aj po finančnej
stránke, aj čo sa týka prác v domácnosti. Manžel jej vo všetkom pomáhal, robil všetky práce čo sa týka
opravy domu, v záhrade a taktiež výchovy detí a on bol hlavou rodiny. Deti usmerňoval ako sa majú

správať aj čo sa týka starostlivosti školy sledoval ich výsledky v škole a deti otca akceptovali ako hlavu
rodiny. Radil im v živote ako majú žiť, ako sa majú správať. Po jeho smrti všetko ostalo na žalobkyni.
Žalobkyňa 1/ uviedla, že nie je zamestnaná, poberá vdovský dôchodok vo výške 199 eur. Na najmladšiu
dcéru R. poberá rodinné prídavky a sirotské vo výške cca 344 eur, čo sa týka štúdia dcéry R., tak
všetko sa snaží financovať matka a snaží sa zabezpečovať celú činnosť rodiny, čo je veľmi málo. Pri

dopravnej nehode zomrel aj syn N., ktorý mal 21 rokov v čase dopravnej nehody a v tom čase chodil na
absolventskú prax. Žil s rodinou v spoločnej domácnosti a mali veľmi pekný vzťah. Žalobkyňa 1/ uviedla,
že boli usporiadaná rodina, veľmi si pomáhali.12. Žalobca 2/ uviedol, že má ukončenú strednú poľnohospodársku školu a že boli dobrá rodina. Majú
veľkú záhradu, kde spolu s otcom a bratom pestovali ovocie a zeleninu a o všetko sa spolu starali. Teraz
je celá starosť na ňom, ale pri poľnohospodárskych prácach mu pomáha celá rodina.

13. Žalobkyňa 3/ uviedla, že je evidovaná na úrade práce. Žije s matkou v spoločnej domácnosti a s
ďalšími súrodencami. Veľmi jej chýba otec a brat. Finančne si pomáhali, bolo ich v domácnosti viacej,
aj viac robôt stíhali, ale dve osoby im chýbajú v rodine. Doma majú gazdovstvo, chovajú sliepky, husy,
kačky a tak si tým pomáhajú tým, že majú trochu lacnejší život.
14. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní uviedla, že v čase smrti blízkych príbuzných chodila do základnej školy

a bolo to pre ňu veľmi citovo náročné. Veľmi jej chýba otec aj brat. V súčasnosti chodí na Univerzitu
Konštantína Filozofa v Nitre, študuje odbor predškolská elementárna pedagogika. Všetko, školu aj
štúdium jej zabezpečuje finančne matka. Uviedla, že nedá sa slovami opísať, ako jej chýba otec a brat.
Spolu s otcom sa hrali, pozerali filmy, chodili spolu na výlety, do prírody, fungovali ako rodina.
15. Z výpisu knihy manželstiev vyplýva, že žalobkyňa 1/ a nebohý N. N. st. boli manželia, manželstvo
uzavreli dňa 22.4.1989, z manželstva sa im narodili 4 deti, a to N. N. V.., nar. XX.X.XXXX, L. N., nar.

XX.X.XXXX, C. N., nar. XX.X.XXXX, R. N., nar. XX.X.XXXX.
16. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom
ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom
povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky
zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila

určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp.
subjektom zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie,
že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež
zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval
za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom -

ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Do osobnostných práv môže zasiahnuť tak
fyzická, ako aj právnická osoba. Odkazuje sa pritom na judikatúru (viď napríklad Zborník III. Najvyššieho
súdu, SEVT 198, na strane 180, ktorého sa konštatuje, že subjektom zásahu môže byť tak občan

(fyzická osoba), ako aj organizácia - (právnická osoba)) a tiež odbornú právnickú literatúru (napríklad
Československé občianske právo, I. zväzok. Obzor Bratislava1973. str. 167 a 168, resp. Občanský
zákoník, Komentár, Praha - Panoráma, 1987, str. 100). Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky(viďnapríkladR114/1999.R38/1996.R36/2009,R53/2010.R38/2012)jejednotne
zastavaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Pokiaľ by

bolsprávnynázor,žezazásahdoosobnostizodpovedávždy(len)táfyzickáosoba,konkrétnymkonaním
ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných práv, bola by úplne vylúčená možnosť, že za takýto zásah nesie
zodpovednosť právnická osoba. Právnické osoby sú však celkom bežne účastníčkami konaní o ochranu
osobnosti (porovnaj napríklad rozhodnutia. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011
sp. zn. 3Cdo/108/2011, 29. júna 2009 sp.zn.3MCdo/3/2008, 19. mája 2010 sp. zn. 5Cdo/108/2009 a z

27. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo/83/2008).
17. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život - Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku
z 21.6.1988 vo veci Berrhab proti Holandsku konštatoval: „z pojmu rodina, na ktorom je založený článok
8 vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto dôvodu
existuje od momentu narodenia dieťaťa, a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti, medzi

dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr
spolu nežijú.“ Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať
vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú
sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže
porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z

týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný
život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni
naplno napĺňať jeho citové potreby t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti,
sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného
z členov rodinného vzťahu pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty

blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou (uznesenie NS SR z 17.2.2011, sp.
zn. 5Cdo 265/2009).
18. Súd má za to, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcov tak,
že bola narušená celistvosť ich rodiny a bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, pričomnásledkysútrvaléaneodstrániteľné,keďochudobneniežalobcovvcitovejoblastijenenapraviteľné.Súd
dospel k záveru, že v dôsledku tragickej smrti manžela žalobkyne 1/ a syna žalobkyne 1/ a otca a brata
žalobcov 2/ - 4/ pri dopravnej nehode došlo k nesmierne závažnej ujme spočívajúcej v strate milovaného

manžela, otca, syna a brata, čím sú žalobcovia do budúcnosti ochudobnení o rodinný život a táto spočíva
aj v citovej strate, keď žalobkyňa 1/ stratila manžela a zároveň aj syna a žalobcovia 2/ - 4/ stratili otca
a brata, s ktorým prežívali radosť. Zároveň utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch
úzkosti, smútku, zúfalosti a šoku zo smrti milovaných osôb. S poukazom na uvedené súd určil, že X. R.,
ktorý spôsobil dopravnú nehodu svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní zákona

o pozemných komunikáciách zasiahol do osobnostných práv žalobcov, a to do ich práv na súkromný
a rodinný život. Súd dospel k záveru, že týmto nečakaným šokujúcim úmrtím manžela, otca, syna a
brata došlo k tak závažnému zásahu do práva na ochranu ich osobnosti spočívajúceho v obmedzení
ich súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je postačujúca.
Súd preto ustálil, že predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sú dané, keď považoval
za nepochybné, že ujmu, ktorá žalobcom vznikla by na ich mieste každá iná osoba považovala za ujmu

objektívne závažnú. Pri určení peňažnej náhrady súd prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v
dôsledku smrteľnej nehody manžela, otca, syna a brata žalobcov a dôsledky, ktoré táto tragická nehoda
u nich vyvolala. Súd dospel k záveru, že žalobcami žiadaná výška nemajetkovej ujmy je primeraná, a
preto súd tejto časti ich návrhu vyhovel.
19. Podľa Čl.19 ods.1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života
20. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

21. Podľa ust. § 13 ods. 1, 2, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.
22. Podľa ust. § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
23. Podľa ust. § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,

zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu
24. Je nepochybné, že rešpektovanie práva na súkromie fyzickej osoby, ktoré upravujú vyššie citované
zákonné ustanovenia zahŕňa v sebe aj právo na vytváranie a rozvíjanie sa vzťahov s ďalšími ľudskými
bytosťami. Rodinný život v sebe zahŕňa vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, deťmi, rodičmi
bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú alebo nie, a preto neoprávnené narušenie týchto vzťahov

predstavuje neoprávnený zásad do práva na súkromný a rodinný život. Žalobcovia v tomto konaní sa
domáhajú nahradenia nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla neoprávneným zásahom do ich súkromia
tým, že ich manžel, otec, syn a brat zomreli následkom dopravnej nehody, ktorú preukázateľne
zavinil poistenec žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že poistenec
žalovaného X. R. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul manžel žalobkyne 1/ a syn žalobkyne 1/ a

otec a brat žalobcov 2/ - 4/ a že za tento trestný čin, ktorého sa týmto dopustil bol právoplatne odsúdený.
25. Výsluchom strán sporu - žalobcov bolo preukázané, že medzi žalobcami a nebohými manželom,
otcom, bratom a synom boli veľmi dobré medziľudské, rodinné, manželské vzťahy a silná citová väzba.
Z vyššie uvedených dôvod má súd preto za to, že v danom prípade je na mieste poskytnúť žalobcom
aj primerané zadosťučinenie v peniazoch a že iné formy zadosťučinenia nie sú v danom prípade

postačujúce. Pre výšku nároku sú stanovené dve kritériá, z ktorých súd musí vychádzať, a to závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo.
26. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, kde súd výšku tejto náhrady priznáva
na základe toho, že prihliada jednak na nenapraviteľný následok a tiež na dôsledky, ktoré tento

nenapraviteľný následok vyvolali u dotknutej osoby.
27. Podmienky pre určenie výšky tohto nároku možno zisťovať značne obtiažne. Súd dospel k záveru,
že medzi žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom bol silný, dlhoročný, harmonický, emotívny a pevný
zväzok. Bol medzi nimi veľmi blízky a harmonický vzťah. Súd aj vzhľadom na situáciu, t. j. dopravnúnehodu, ktorá sa stala, a pri ktorej zahynuli dvaja najbližší členovia rodiny poukazuje na to, že v čase
dopravnej nehody mala žalobkyňa 1/ 52 o manželku v produktívnom veku a taktiež deti, ktoré potrebovali
oporu a pomoc obidvoch rodičov. Aj čo sa týka starostlivosti a pomoci v rodine a tým opora manžela a

otca žalobcov bola nenahraditeľná, nakoľko manžel a otec rodiny zomrel v najproduktívnejšom veku,
vo veku 45 rokov, kedy práve v tomto veku iste chcel otec čo najviac pomôcť jednak deťom a taktiež aj
celej rodine. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa 4/ v čase smrti otca a brata mala 12 rokov. To
znamená, že bola školopovinná, že celá ťarcha starostlivosti o rodinu a nahradiť citové vzťahy otca a
syna a brata v rodine mala výlučne manželka a matka nebohých. Nie je možné ani podrobne opísať aký

hlboký citový zásah bol nielen do oblasti hospodárskej, ekonomickej pomoci v rodine, ale hlavne citovej.
Rodina prišla o dvoch najbližších príbuzných a ich miesto je nenahraditeľné a z tohto dôvodu súd má za
to, že daná výška nemajetkovej ujmy je primeraná zistenému zásahu do práva na súkromie a práva na
rodinný život a aj pri zohľadnení všetkých okolností ich úmrtia vzhľadom na to, že pri jednom zásahu,
dopravnej nehode dňa 9.7.2011, prišli o život dvaja najbližší členovia rodiny.
28. Priznaná suma nie je žiadnou hmotnou satisfakciou, ale určitým gestom slušnosti a spravodlivosti a

v žiadnom prípade nemôže odčiniť dopad tragickej udalosti, ktorá nastala následkom konania poistenca
žalovaného. Výška súdom priznanej sumy podľa názoru súdu nemôže viesť ani k neprimeranému
obohateniu a nie je ani náhradou príjmu, prípadne niečím iným, pričom je primeraná pri prihliadnutí
na závažnosť vzniknutej ujmy tak ako to bolo preukázané vykonaným dokazovaním a ako je to vyššie
uvedené a tiež aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Je nepochybné, že

táto udalosť bude mať v živote žalobcov výrazné a trvalé následky, ktoré nie je možné ničím úplne
odstrániť. Žalobcom vznikla neoddiskutovateľná závažná nemajetková ujma smrťou blízkej osoby a to
tej najbližšej, manžela, syna, otca a brata.
29. Súd poukazuje, že viaceré obdobné rozhodnutia potvrdzujú, že v rozhodovacej praxi sa uplatňuje
jednotný názor, v zmysle ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11

Občianskeho zákonníka je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových,
morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie
týchto väzieb stratou dvoch členov rodiny je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do
chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.
30. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
32. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

33. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
34. Podľa § 440 OZ, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
35. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o povinnom zmluvnom poistení), zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
36. Podľa § 4 ods. 1 vyššie cit. zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

37. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyššie cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.
38. Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.
39. Podľa § 15 ods. 2 vyššie cit. zákona, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
40. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

41. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.42. Podľa§13ods.1OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

43. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
44. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

45. V zmysle § 193 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd je tiež viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
46. Súd preto dospel k záveru, že suma, ktorú požaduje žalobkyňa 1/ ako nemajetkovú ujmu vo výške 50
000 eur je primeraná všetkým zisteným skutočnostiam, a preto súd vyhovel tejto časti nakoľko jej výška

zodpovedá skutočnosti, že žalobkyňa 1/ vo veku 52 rokov prišla o manžela a zároveň aj syna, ktorý v
čase dopravnej nehody mal len 21 rokov. A čo sa týka žalobcov 2/, 3/, 4/ súd má za to, že uvedená suma
je primeraná, a to z dôvodu, že žalobcom 2/ - 4/ pri dopravnej nehode zomrel otec a brat, s ktorými mali
veľmi blízky vzťah, žili v spoločnej domácnosti a jedná sa o takú sumu, ktorá zodpovedá skutočnostiam
a súd má za to, že ujmu, ktorú utrpeli žalobcovia ani nezodpovedá finančnému vyjadreniu, nakoľko jedná

sa o stratu blízkych osôb a to manžela, otca, syna a brata, ktorých už v rodine nikto nenahradí.
47. Priamy nárok žalobcov ako poškodených voči žalovanému vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. Povinnosť žalovaného plniť žalobcom je daná v zmysle ust. § 823 OZ v spojení s
ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z., keďže v čase dopravnej nehody bolo mot. vozidlo poistené za
škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla, tzv. povinné zmluvné poistenie.

48. Na margo veci však súd dodáva, že z poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP.
Zásah do osobnostných práv žalobcov, v dôsledku ktorého utrpeli psychickú ujmu (nemateriálnu alebo
nemajetkovú škodu na zdraví), bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného. Preto žalobcom prislúchalo právo,

aby im tento poisťovateľ nahradil ako poškodeným subjektom uplatňovaný nárok. Aj v danej veci
je nutné riešiť spornú právnu otázku v súlade s komunitárnym právom. Povinnosť krytia poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami je zabezpečená a definovaná
právnou úpravou EÚ (rozsudok SD C-22/12 Haasová bod 39). Podľa názoru Súdneho dvora vo veci
Haasová pod pojmom ujma na zdraví sa má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe

zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola
spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu. Súdny dvor
dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť patrí aj
nemajetkováujma,akmožnonáhradutejtoujmypožadovaťpodľavnútroštátnehopráva.Podľarozsudku
súdneho dvora vo veci Drozdovs C-277/12, Smernica Rady 72/166/EHS a Smernica Rady 84/5/EHS

sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Za stavu, že právo Slovenskej republiky
(ust. § 13 ods. 2 a 3 OZ) umožňuje žalobcom požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je teda dôvodný

záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť uhradená z povinného zmluvného poistenia.
Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do súkromia a duševného zdravia blízkych osôb a zakladá právo
na náhradu škody na zdraví vo všetkých jej formách vrátane nemajetkovej ujmy s priamym nárokom
proti poisťovateľovi (rozsudok KS Prešov zo dňa 31.3.2016 sp.zn. 21Co/60/2015).
49.Nazákladeuvedenéhosúdneuznalprávnuargumentáciužalovaného,ženiejepasívnelegitimovaný

na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom a zaviazal aj žalovaného uhradiť žalobcom nemajetkovú ujmu
v peniazoch. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom konaní je pasívne legitimovaný žalovaný.
50. Nečakaným šokujúcim úmrtím najbližšieho rodinného príslušníka žalobcov 1/ až 4/ došlo k
závažnému zásahu do ich osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život), pričom následok
tohto zásahu je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá

má absolútny charakter. Podľa ustálenej súdnej praxe bola preto daná aplikácia ustanovenia § 11 a § 13
ods. 1 OZ. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah
do osobnostných práv žalobcov ako aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch boli tak
v prípade žalovaných naplnené.51. Na strane žalobkyne 1/ stratou manžela dochádza aj k presunu rodičovských úloh a starostlivosti o
deti a domácnosť, to všetko v situácii veľkej emočnej bolesti s prirodzeným sociálnym a ekonomickým
dopadom. Pokiaľ sa týka žalobkyne 4/, pri strate otca bola len vo veku 12 rokov a teda strata otca je

u nej nespochybniteľná brániaca jej spoznávať svojho otca, rozvíjať s ním ďalej blízky vzťah a viesť
rodinný život. U ďalších žalobcov 2/ a 3/ je nespochybniteľné, že aj keď títo už boli dospelí, strata otca
rodiny,ktorýzabezpečovalcelúrodinuajpofinančnejstránke,máveľmivážneekonomickédôsledky.Ale
nemožno poukazovať len na finančnú stratu, pretože žalobcovia utrpeli veľmi vážnu emočnú stratu, ich
rodiny resp. ich deti nemôžu spoznať starého otca. Nemožno prehliadať ani charakter hodnôt, do ktorých

bolo zasiahnuté a ich ochranu garantovanú Ústavou SR (podľa čl. 41 ods. 1 manželstvo, rodičovstvo a
rodina sú pod ochranou zákona a podľa ods. 4 deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť).
Tak závažnej citovej ujme pri strate najbližšieho človeka sa vyrovná len máloktorý emočný zážitok, preto
jeho vnímanie a prejavy hoci sú individuálne, možno dôvodne predvídať.
52. Pri výške peňažnej náhrady musí súd prihliadať okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností,
za ktorých k porušeniu práva došlo k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia

za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na
neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je
atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý
účel kompenzácie. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecné zdieľané
predstavy o spravodlivosti a je potrebné poukázať na primárny význam vyrovnávacieho charakteru

náhrady nemajetkovej ujmy resp. zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu (keďže
nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani
nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť).
Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv. „statusu
obete“ podľa čl. 34 Dohovoru o ľudských právach. Ústavný súd ČR konštatoval, že pri stanovení

čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy
porovnávajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných prípadoch (sp.zn. I.ÚS 2844/14).
53. Vzhľadom na uvedenú požiadavku kazuistiky súd príkladmo uvádza, že rozsudkom OS Trnava č.k.
13C/126/2010-267 zo dňa 1.10.2014 v spojení s rozsudkom KS Trnava č.k. 24Co/368/2015-311 zo dňa
1.7.2015 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur za smrť manželky žalobcu

v dôsledku protiprávneho konania zodpovedného subjektu (fyzickej osoby) spočívajúceho v porušení
pravidiel cestnej premávky. Nálezom ÚS ČR sp.zn. I.ÚS 2844/2014 zo dňa 22.12.2015 bol zrušený
rozsudokNSČRzodňa18.5.2014č.k.30Cdo/2535/2013-529akoirozsudokVrchnéhosúduvOlomouci
zo dňa 14.12.2012 č.k. 1Co/157/2012-412, predmetom ktorých bol neoprávnený zásah do práva na
súkromie sťažovateliek smrťou syna a brata spôsobenou v súvislosti s postupom lekárov nemocnice

non lege artis, priznané čiastky náhrady nemajetkovej ujmy boli vo výške 1.700.000 Kč a 1.000.000
Kč (s konštatovaním o. i., že pre sťažovateľky je ťažko pochopiteľné, že v niektorých prípadoch z ich
hľadiska menej závažných dosahujú čiastky peňažnej satisfakcie porovnateľnú úroveň s náhradami za
nemajetkovú ujmu spôsobenú úmrtím blízkeho a o to viac naliehavou sa javí potreba, aby výška náhrady
bola z pohľadu sťažovateliek spravodlivo stanovená). Rozsudkom NS SR sp.zn. 6Cdo/185/2011 zo dňa

14.3.2012 bolo odmietnuté dovolanie voči rozhodnutiu týkajúceho sa priznania náhrady nemajetkovej
ujmyvovýške120.000eur(zdôvodunezákonnéhotrestnéhostíhaniaauloženiatrestuodňatiaslobody).
54. Podľa ust. čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromiaarodinnéhoživota.AjvústavnejrovinejevČl.16ÚstavySRzakotvenánedotknuteľnosťosoby
a jej súkromia, ktorá je zaručená, pričom každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

dosúkromnéhoarodinnéhoživota.Jenesporné,žemedzifyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,
citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Porušením práva
jednej osoby môže dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie aj tej druhej z týchto osôb
tvoriacich rodinné spoločenstvo. Zásah do osobnostnej emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený
protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je tak závažná ujma blízkej osoby ako to je v

tomto prípade, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti. Značná miera dotknutia osobnosti fyzickej
osoby tak ako to bolo v prípade žalobcov je potom dôvodom na priznanie peňažnej náhrady, pretože
morálne zadosťučinenie nebolo dostačujúce (§ 13 ods. 2 OZ). Preto súd primerane vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti priznal žalobkyni 1/ sumu 50 000 eur, žalobcovi 2/ sumu 30 000 eur, žalobkyni
3/ sumu 30 000 eur, žalobkyni 4/ sumu 30 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Priznaná výška

náhrady nemajetkovej ujmy predstavuje aspoň zmiernenie ujmy žalobcov v prípade, kedy navrátenie do
pôvodného stavu neprichádza do úvahy. Preto nemožno konštatovať, žeby priznanie takejto náhrady
bolo prostriedkom bezdôvodného obohatenia žalobcov. Naopak, náhrada nemajetkovej ujmy žalobcom
v zmysle zásad slušnosti a naplnenia požiadavky morálnej správnosti je spôsobilá naplniť reštitučnúpodstatu kompenzácie. Táto priznaná nemajetková ujma v peniazoch nemôže byť nikdy náhradou za
život, ale slúži aspoň na minimálne zmiernenie následkov vzniknutej ujmy.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),podľaktoréhoustanoveniaplatí,žeonárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. V danom prípade súd vyslovil, že žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ majú nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu, pretože boli plne úspešní.

58. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O poplatkovej povinnosti žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch. Keďže žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená, podľa § 4 ods. 2
cit. zákona, vzhľadom na výsledok súdneho konania poplatková povinnosť prešla na neúspešného
žalovaného. Výška súdneho poplatku podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov je 6 % z

prisúdeného predmetu konania a činí sumu 8 400 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.