Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211034
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119211034.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: 1. Ľ. Č., D.. XX.X.XXXX,
N. B. XXX a 2. R. Č., D.. X.X.XXXX, N. B. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so
sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová
a partneri, s.r.o., so sídlom Košice, Bočná 10, IČO: 36863017, o vydanie bezdôvodného obohatenia a

určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1.119,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.119,67 Eur od 2.7.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o splátkovom úvere č. 0505487088 z 8.10.2010
v bode 5 časti II; záverečné ustanovenia v zmení: "Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka" j e n e p r i j a t e ľ n á.
III. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok ohľadom spracovateľského poplatku a
poplatku za správu úveru z a m i e t a .

IV. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému za konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100%.

V. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania za konanie o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou z 21.6.2019 sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.119,67
Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému a tiež
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v konkrétnej časti úverovej zmluvy týkajúce
sa spracovateľského poplatku, poplatku za správu úveru a úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi

zmluvy podľa Obchodného zákonníka. V žalobe uviedli, že X.XX.XXXX uzavreli so žalovaným zmluvu
o splátkovom úvere, ktorou im mal byť poskytnutý úver 8.000 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 15,90%
a celkovou čiastkou na zaplatenie 16.656,93 Eur. Doposiaľ za úver zaplatili 8.950,67 Eur. Podľa ich
názoru v zmluve nie sú uvedené jej povinné náležitosti, konkrétne doba trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z.z.), výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. k/ citovaného zákona) a nie je uvedená správne celková výška poskytnutého úveru (§ 9 ods. 2

písm. g/), keďže žalovaný im v skutočnosti poskytol úver vo výške 7.831 Eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z.z. tieto nedostatky spôsobili bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nárok uplatnili
podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške rozdielu medzi ich úhradami 8.950,67 Eur avýškou poskytnutého úveru 7.831 Eur, teda vo výške 1.119,67 Eur a doložili výpisy z ich úverového účtu
od 8.10.2010 do 3.5.2011. Uviedli tiež, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedeli až od
Združenia HOOS, k čomu pripojili jeho prehlásenie z 28.5.2019.

2. Ohľadom neprijateľnosti žalovaných poplatkov zdôraznili, že žalovaný im neposkytol za ne reálne
plnenie, nie je jasné čo predstavuje platba vo forme spracovateľského poplatku a teda vyjadrenie
ceny úveru v časti spracovateľského poplatku je neurčité a nezrozumiteľné. Ako súčasť formulára
zmluvy neboli individuálne dohodnuté. Na podporu tohto názoru odcitovali časť odôvodnenia rozsudku

Okresného súdu Komárno 6C/198/12 zo dňa 31.1.2014, ktorý vyslovil názor, že cenou úveru sú úroky
a ak veriteľ od spotrebiteľa žiada aj ďalšie plnenie za poskytnutie úveru, tým ho značne znevýhodňuje,
čo súd vyhodnotil za absolútny neplatnú zmluvnú podmienku pre rozpor s dobrými mravmi.

3. Ohľadom poplatku za správu úveru poukázali na závery z rozsudku Okresného súdu Skalica 1C
286/12 z 20.8.2013, podľa ktorého je pre spotrebiteľa neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov

a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale tie sú vykonávané
vo vlastnom záujme dodávateľa. Pri splácaní úveru banke slúži úverový účet v prvom rade účtovným
účelom banky, ktorá ním vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníka na rozdiel
od spotrebiteľa, ktorý nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad,
odkázaný.

4. V súvislosti so zmluvnou podmienkou o úprave právnych vzťahov Obchodným zákonníkom poukázali
na § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka o jeho prednostnom použití v spotrebiteľských
zmluvách a citovali časť odôvodnení rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 5C 58/15 zo dňa
6.5.2015, ktorý takúto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú, čo potvrdil aj Krajský súd v Banskej

Bystrici v rozsudku 15Co 716/15 zo dňa 10.2.2016.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia neuvádzajú žiadne konkrétne
plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu žalovaného a žalobcovia si, podľa
žalovaného, nesplnili svoju povinnosť tvrdenia, keďže nešpecifikovali vrátenia, ktorých plnení sa

domáhajú. Nestačí totiž uviesť len to, že celkovo zaplatili 8.950,67 Eur, keď išlo o ich viaceré platby.
Táto špecifikácia je nevyhnutná aj z hľadiska použitia ďalšieho prostriedku procesnej obrany žalovaného
a to uplatnenie námietky premlčania, ktorú žalovaný vzniesol z opatrnosti, aj keď žalobcovia zlyhali v
riadnom tvrdení rozhodujúcich skutočností a v súvislosti s touto námietkou uviedol, že vzhľadom na čas,
ktorý uplynul od plnenia z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby, z opatrnosti vznáša

aj túto námietku.

6. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobou o neprijateľné zmluvné podmienky, ktorú považoval za procesne
neprípustnú, keďže žalobcovia sa nedomáhajú ochrany žiadneho konkrétneho subjektívneho práva
v zmysle § 131 CSP. Navyše žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia pre

bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, teda, ak by bol úver bezpoplatkový, je zbytočné uvažovať o
neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa spracovateľského poplatku a poplatku za správu
úveru. Prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti, ako ho požadujú žalobcovia, vykazuje všetky parametre
prieskumu abstraktného, je úplne odtrhnutý od individuálnych okolností konkrétneho prípadu a preto
spadá pod procesný inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 301 a nasl. CSP, pre

ktorý zákon vymedzil kauzálnu príslušnosť konkrétnych súdov, ktorá tunajšiemu súdu nepatrí. Napokon
žalovaný v písomnom vyjadrení poprel všetky tvrdenia žalobcov bez ich špecifikácie a žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalobcovia právo na repliku k tomuto vyjadreniu nevyužili.

8. Na pojednávaní po vyslovení predbežného právneho názoru súdu žalovaný namietal oprávnenie súdu
vykonávať súdny prieskum predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či neobsahuje iný dôvod pre
fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda
vyslovil názor, že súd je v tomto smere viazaný tým, čo uviedli žalobcovia v žalobe a na ktoré chýbajúce

povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázali.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa X.XX.XXXX,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpismi z úverového účtu žalobcov zodňa XX.X.XXXX V. X.X.XXXX, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa
28.5.2019 a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa X.XX.XXXX bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi
žalobcamiakodlžníkmiažalovanýmakoveriteľom.HneďvčastiI.podoznačením„základnépodmienky“
sú v bode 1 uvedené konkrétne zmluvné podmienky a to nasledovne: výška úveru - 8000 Eur; druh
úveru - spotrebný úver na čokoľvek; úroková sadzba - fixná 15,90%. p.a.; spôsob poskytnutia úveru
- jednorazovo bezhotovostne; spracovateľský poplatok - 169 Eur uhradený pri uzatvorení úverovej

zmluvy z prostriedkov úveru; poplatok za správu úveru - 2,99 Eur mesačne odo dňa uzatvorenia zmluvy;
poplatok za upomienku - 25 Eur; výška splátky a splatnosť; od 1. čerpania úveru do 31.10.2010 vo
výške 87,79 Eur mesačne, od 27.11.2010 vo výške 142,64 Eur mesačne k 27. dňu v mesiaci; počet
splátok - 119 od 27.11.2010; konečná splatnosť úveru 27.9.2020; RPMN 18,75%; priemerná hodnota
RPMN 13,63 %; celková čiastka spojená s úverom 16.656,93 Eur; predpoklady použité na výpočet
RPMN - úver bol poskytnutý okamžite v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v

lehotách uvedených v zmluve, výška úrokovej sadzby a poplatku za správu úveru platia až do splatnosti
úveru. V tejto časti zmluvy sa konštatuje aj to, že poistenie banka nevyžaduje. V časti I. Zmluvy sú aj
záverečné ustanovenia pod číselným označením II. a v nich bode 2 je obsiahnuté vyhlásenie dlžníka,
že bol písomne informovaný o zmluvných podmienkach prostredníctvom Formulára o štandardných
európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere.

11. Dňa X.XX.XXXX obaja žalobcovia podpísali aj spomínaný formulár, v ktorom je uvedená aj doba
trvania zmluvy ako doba určitá, doba úverového vzťahu a to až do vyporiadania všetkých záväzkov, ktoré
vzniklivsúvislostisúverom.Ajvtomtoformulárijeuvedenácelkováčiastkanazaplatenie16.656,93Eur.

12. Žalobcovia v žalobe uviedli, že z predmetnej úverovej zmluvy zaplatili celkovo 8.950,67 Eur.
Vychádzali pritom z výpisu z ich úverového účtu spracovanom žalovaným za obdobie od 8.10.2010 do
31.12.2010, z ktorého vyplýva, že na splátkach zaplatili 542,07 Eur a z ďalšieho výpisu za obdobie od
1.1.2011 do 3.5.2011 vyplýva, že na splátkach uhradili 8.408,60 Eur, teda súčet týchto súm je 8.950,67
Eur. Z prvého výpisu vyplýva aj úhrada spracovateľského poplatku 169 Eur dňa 8.10.2010 a to, že v ten

istý deň bol poskytnutý bezhotovostný úver vo výške 7.831 Eur. Z druhého výpisu zase vyplýva to, že
dňa 3.5.2011 bol vyplatený úver bezhotovostne žalobcom v 1.rade vo výške 7.838,04 Eur, išlo teda o
poslednú úhradu žalobcov.

13. Súd sa najprv musel vyporiadať s tým, či vôbec u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu

na úkor žalobcov. Ide o nárok podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Pre posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia súd vyhodnocoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzavretú medzi stranami podľa zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v
danom prípade v znení účinnom od 11.6.2010 do 31.12.2010.

18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.20. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským

úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

23. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom.

24. Podľa § 2 písm. l/ citovaného zákona celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška
alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať

tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,

y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

27. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b)je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

28. Žalobcovia v žalobe vychádzali z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.
1 písm. a/ citovaného zákona s poukazom na konkrétne povinné náležitosti zmluvy, ktoré podľa
nich v zmluve chýbajú. Keďže citované zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 upravuje zákonnú fikciu o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bez toho, aby dlžník - spotrebiteľ ju musel namietať, súd je

povinný ex offo, bez ohľadu na rozsah námietok zo strany žalobcov zaoberať sa tým, či nie je daný aj
iný dôvod pre spomínanú fikciu. Nejedná sa totiž o skutkové tvrdenie žalobcov, ale o právne posúdenie,
ktoré žalobcovia ani nie sú povinní v žalobe uviesť. Súd sa teda nestotožnil s názorom žalovaného o
tom, že je v tomto smere viazaný námietkami žalobcov, ktoré sú uvedené v žalobe. Spomínaná zákonnáfikcia totiž spôsobuje čiastočnú absolútnu neplatnosť príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti
týkajúcej sa úrokov a poplatkov pre rozpor so zákonom (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) na čo súd
musí prihliadať z úradnej moci.

29. V tomto prípade sa súd nestotožnil s argumentáciu žalobcov o nimi tvrdených chýbajúcich
náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Doba trvania zmluvy, keď v zmluve je uvedený termín
konečnej splatnosti 27.9.2020 a v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktorý
podpísali obaja žalobcovia je špecifikované, že zmluva je na dobu určitú t.j. na dobu úverového vzťahu

až do vysporiadania všetkých záväzkov vzniknutých v súvislosti s úverom, je dostatočne vymedzená a
nemožno dospieť k záveru o jej absencii.

30. V zmluve je jasne uvedená aj výška splátky - 142,64 Eur, počet splátok - 119 a tiež termín splatnosti
27. dňa v mesiaci. Pokiaľ žalobcovia mienili potrebu uviesť rozpis splátky na istinu, úrok poplatky,
tento názor je prekonaný mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, napríklad 30Cdo 146/2017,

4Cdo 211/2017, 5Cdo 132/2017, 2Cdo 235/17, 7Cdo 98/2018. Najvyšší súd SR zhodne vyslovil potrebu
eurokomformného výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v súlade s článkom 10 ods.
2 smernice 2008/48/ES, ktorý členenie splátky úveru nezavádza a poukázal aj na závery rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 a jasne uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí
obsahovať presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok na istinu, úrok a poplatky.

31. Pokiaľ teda Slovenská republika je právnym štátom, ako sa to uvádza v článku 1 ods. 1 Ústavy
SR, potom je potrebné zachovávať princíp právnej istoty a v súvislosti s ním akceptovať právne
závery vyšších súdnych autorít, čo v danom prípade je reprezentované spomínanými rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR, čo napokon vyplýva aj z článku 2 ods. 2 CSP.

32. Žalobcovia ďalej uviedli, že v zmluve je nesprávna výška poskytnutého úveru, ktorý dostali len
vo výške 7.831 Eur. Ani s týmto názorom súd nesúhlasí. Zo zmluvy totiž vyplýva, že žalobcom sa
poskytuje úver 8.000 Eur, ale zároveň bol dohodnutý aj spracovateľský poplatok 169 Eur s tým, že
sa uhradí z prostriedkov úveru. Jasne a transparentne je to uvedené v úvodnej časti zmluvy medzi

jej základnými podmienkami. Túto zmluvu s týmito podmienkami podpísali všetci jej účastníci, teda
aj žalobcovia súhlasili so započítaním týchto ich vzájomných pohľadávok (pohľadávky žalobcov na
poskytnutie úveru a pohľadávky žalovaného na zaplatenie dohodnutého spracovateľského poplatku).
Započítanievzájomnýchpohľadávokjezákonnýinštitútupravenýv§580Občianskehozákonníka.Tento
právny záver vyplýva napríklad aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoCsp 2/20 zo dňa

11.6.2020.

33. Súd však dospel k záveru, že v zmluve je nesprávna suma predstavujúca celkovú čiastku na
zaplatenie, ktorá je podhodnotená a tým v neprospech spotrebiteľa. Ide o povinnú náležitosť uvedenú v
§ 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona. Súd pritom považuje za logické, že podhodnotenie tejto sumy v

zmluve je potrebné hodnotiť tak, ako pri jej absencii. Ak by sme vychádzali len z mesačnej splátky 142,64
Eur od 27.11.2010 a počtu splátok 119 od 27.11.2010, potom by celková čiastka na zaplatenie činila
16.974,16 Eur, teda už táto suma je vyššia než suma uvedená v zmluve (16.656,93 Eur). Navyše však v
zmluve sa uvádza aj prvá splátka do 31.10.2020 vo výške 87,79 Eur a dohodnutý bol aj spracovateľský
poplatok 169 Eur, ktorý spadá pod celkové náklady spotrebiteľa a tvorí teda súčasť celkovej čiastky na

zaplatenie podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z.

34. V kontexte s nesprávnym údajom o celkovej čiastke na zaplatenie je potrebné prijať aj záver
o nesprávnej výške RPMN opäť podhodnotenej, čo je v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov.
Podľa interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN na portáli finančnej osvety a ochrany finančného

spotrebiteľa MF SR pri zadaní údajov - výška úveru 8.000 Eur, 119 mesačných splátok po 142,64 Eur
a spracovateľskom poplatku 169 Eur, totiž RPMN predstavuje 19,44 % a nie 18,75 % uvedených v
zmluve.Prizadaníďalšejprvejsplátky87,79EurpodľazmluvybyRPMNbolaeštevyššia.Ajkeďvýpočet
RPMN interaktívnou kalkulačkou nie je úplne presný, nepochybne je dôležitou pomôckou pri stanovení
približnej hodnoty RPMN a keďže v zmluve bola celková čiastka na zaplatenie nižšia ako v skutočnosti,

potom RPMN v skutočnosti musí byť vyššie ako je uvedené v zmluve.

35. Súd teda dospel k záveru o zákonnej fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.
1 písm. a/, b/ citovaného zákona pre uvedenie nižšej celkovej sumy na zaplatenie v zmluve ako vskutočnosti a tiež nižšej hodnoty RPMN. Znamená to, že žalobcovia by mali žalovanému vrátiť len sumu
reálne poskytnutého úveru 7.831 Eur. Zaplatili však viac, a to 8.950,67 Eur, čo vyplynulo z výpisov z
ich úverového účtu, ktorý spracoval žalovaný. Pokiaľ jeho právny zástupca namietal všetky skutkové

tvrdenia uvedené v žalobe, čo však ani nemožno považovať za zmysluplné, keďže znamená to, že
namietal aj konkrétne zmluvné podmienky, ktoré sa zhodovali so zmluvou, bolo na žalovanom, aby
to, čo popieral, jasne označil a predložil, prípadne navrhol dôkazy o svojom inom skutkovom tvrdení,
čo však neurobil. Navyše však vzhľadom na to, že nešpecifikoval, ktoré skutkové tvrdenie namieta a
neponúkol svoje vlastné skutkové tvrdenia, toto jeho popretie skutkových tvrdení je potrebné považovať

za právne neúčinné s poukazom na § 151 ods. 2 CSP. Súd navyše nemal dôvod spochybniť listinné
dôkazy predložené žalobcami o úhrade sumy 8.950,67 Eur. Suma, ktorú žalobcovia zaplatili žalovanému
nad 7.831 Eur, teda nad sumu reálne poskytnutého úveru, predstavuje plnenie z čiastočne neplatného
právneho úkonu v dôsledku spomínanej zákonnej fikcie, keďže žalovaný mal nárok len na vrátenie istiny
úveru. Bezdôvodné obohatenie žalovaného tak predstavuje 1119,67 Eur, k jeho vzniku došlo momentom
preplatenia istiny úveru žalobcami, a k tomu došlo 3.5.2011, kedy žalobcovia naraz zaplatili žalovanému

7.838,04 Eur.

36. Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania, ktorú síce žalovaný vzniesol, ale ktorú vôbec
nezdôvodnil tvrdiac, že žaloba je nedostatočná, keďže neboli konkretizované úhrady predstavujúce jeho
bezdôvodné obohatenie. Súd sa však s týmto názorom nestotožňuje. Výška bezdôvodného obohatenia

pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru totiž predstavuje rozdiel medzi úhradami žalobcov
a sumou reálne poskytnutého úveru, čo je aj v žalobe uvedené a to je pre záver o výške bezdôvodného
obohatenia postačujúce. Je už vecou žalovaného, aby pri vznesení námietky premlčania argumentoval
tým, ktoré platby žalobcov považuje za premlčané a z akého dôvodu. Je pritom sám účastníkom daného
právneho vzťahu a predovšetkým žalovaný má informácie a mal by mať prehľad o týchto úhradách.

Žalobcovia ako prílohu k žalobe pritom predložili výpisy z úverového účtu, ktorý spracoval sám žalovaný
a z nich vyplýva, že poslednú platbu žalobcovia realizovali 3.5.2011 vo výške 7.838,04 Eur, nepochybne
teda touto úhradou preplatili istinu úveru a to malo byť žalovanému známe.

37. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

39.Námietkapremlčaniatedajeprostriedkomprocesnejobranyapredstavujeprávnyúkon,ktorýtakako
každý právny úkon musí spĺňa aj atribúty platnosti právneho úkonu v zmysle všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka vrátane § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Keďže žalovaný, ktorý navyše zastúpený advokátskou kanceláriou námietku premlčania vôbec
nekonkretizoval, neuviedol dĺžku premlčacej doby, začiatok jej plynutia, to, či ide o subjektívnu alebo
objektívnu premlčaciu dobu, pri objektívnej či sa jedná o úmyselné alebo neúmyselné bezdôvodné
obohatenieapretosúdvyhodnotiltentoprávnyúkonakoneurčitýatýmabsolútneneplatný,čoznamená,

že nespôsobuje žiadne právne účinky a súd preto na túto námietku nemohol prihliadať.

41. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vzhľadom na argumentáciu
žalovaného súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo
127/17zodňa30.1.2019a6Cdo27/18zodňa28.3.2019.Vzmyslenichzánikzáväzkuzospotrebiteľskej

zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať
sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde,
čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Vprípadežalobyourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienky
podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi

ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných
predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.).
V prípade takejto žaloby preto podľa najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Cieľom žaloby podľa dovolacieho súdu nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bolchránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným

podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v
podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.

42. Vzhľadom na vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu SR s poukazom na princíp právnej istoty sa
preto súd zaoberal tým, či skutočne žalovaná zmluvná podmienka je neprijateľná s poukazom na § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

44. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

46. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

47. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

48. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

49. Súd nezdieľa názor žalobcov o neprijateľnosti spracovateľského poplatku a poplatku za správu
úveru. Uvedené poplatky sú v zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené hneď v bode 1 I. časti Zmluvy

medzi základnými podmienkami úveru. Aj keď možno dôvodiť, že tento poplatok nebol individuálne
dojednaný, keďže je súčasťou predtlačeného formulára, obsah ktorého nemohli žalobcovia ovplyvniť, nič
to nemení na skutočnosti, že je zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva, že protiplnením
je spracovanie zmluvy a poskytnutie úveru. Nie je možné opomenúť, že právna úprava nevylučuje,
aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku

aj jednorazový poplatok. Možnosť dojednania odplaty pri úverovej zmluve jasne vyplýva z § 499
Obchodného zákonníka, ale aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prípadne § 1 ods. 1 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ale poukázať možno aj na § 2 písm. g/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z., keďže vo všetkých týchto ustanoveniach sa uvádza, že veriteľ môže od spotrebiteľa požadovať
úrok a poplatky.

50. V danom prípade zmluvne dohodnutý poplatok 169 Eur je dostatočne transparentný a preto
žalobcovia boli zrozumiteľne uzrozumení s tým, že okrem dohodnutého úroku majú zaplatiť aj tento
poplatok. Vylúčenie súdnej kontroly zmluvnej podmienky nastáva (okrem iného) v prípade, ak súzmluvné podmienky formulované jasne a zrozumiteľne ako sa to uvádza v paragrafe 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 26/13 zo dňa
30.4.2014, v ktorom Európsky súd uviedol, že rozhodujúce je to, či zmluva transparentným spôsobom

uvádza príslušnú zmluvnú podmienku, či spotrebiteľ bol o nej riadne informovaný pred uzavretím zmluvy
a či mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z
nej pre neho vyplývajú. Podobný záver prijala aj Európska komisia v prejudiciálnom konaní vedenom
na návrh Krajského súdu v Prešove v spore Zdenka Sobotku proti spoločnosti Provident Financial
s.r.o. Európska komisia vo svojich pripomienkach z 3.2.2014 posudzovala takzvaný administratívny

poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a uviedla, že smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom
zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže považovať za jasnú
a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a umožňuje
spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky vyplývajú.
K podobnému záveru napokon dospel aj Súdny dvor EÚ vo veci C - 621/17 v rozsudku z 3.10.2019
vo veci Gyula Kiss proti CIB bánk Zrt a spol., v zmysle ktorého článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice

Rady 93/13/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná
podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky,
o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere
uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie úveru,
ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky

služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Európsky súd uviedol aj to, že článok 3 ods. 1
citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka, ktorá sa týka poplatkov
za správu zmluvy o úvere, ktorá neumožňuje jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované ako
protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Napokon v tejto súvislosti

súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR Cpjn
200/2014 zo dňa 23.4.2014, podľa ktorého sa nevyžaduje pre poplatok za správu úveru, aby boli
uvedené všetky činnosti, za ktoré je poplatok dohodnutý a napokon k tejto problematike zaujal názor aj
Ústavný súd ČR v náleze III. Ú 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Aj Ústavný súd uviedol, že nie je potrebné
špecifikovať služby, ktoré sú poskytované bankou za paušálny poplatok, ale klient musí byť dostatočne

informovaný, tak aby po zrelej úvahe akceptoval alebo odmietol ponúknuté podmienky. Je potrebné si
uvedomiť, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy kalkulovala s tým, že jej výnos bude tvorený úrokom
a poplatkami, ak by počítala iba s príjmom z úrokov nepochybne by sa to premietlo do výšky úrokovej
sadzby.

51. Inak súd vyhodnotil zmluvnú podmienku o úprave právneho vzťahu Obchodným zákonníkom. Ide
o úpravu, ktorá je v rozpore s § 52 ods. 2 vetou 3 Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o
túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015. Uvedená zmluvná podmienka je teda
v rozpore s aktuálnym znením zákona a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľov, keďže aplikácia Obchodného zákonníka

by pre spotrebiteľa bola nevýhodnejšia ako Občiansky zákonník (napr. ustanovenia o odstúpení od
zmluvy, premlčanie, úroky z omeškania a podobne). Je pritom nesporné, že ide o zmluvnú podmienku,
ktorá je súčasťou formulára zmluvy, a teda nepochybne nebola individuálne dojednaná, a teda podlieha
súdnemu prieskumu neprijateľnosti, nejedná sa ani o podmienku týkajúcu sa hlavného predmetu zmluvy
a primeranosti ceny. Súd poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR

3Mcdo 14/14 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje
prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete 3, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred dňom účinnosti v danej právnej normy. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe v tejto časti
vyhovieť.

52. Ohľadom námietky žalovaného k aktívnej legitimácii oboch žalobcov, keďže úhrady realizoval len
jeden z nich súd dodáva, že je neopodstatnená. Obaja žalobcovia sú manželmi (súd má tento poznatok
z ich súdnych sporov týkajúcich sa žalobcov), obaja boli dlžníkmi v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Pokiaľ aj úhradu dlhu realizoval len žalobca v 2. rade, išlo o platby z prostriedkov bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a preto nárok na ich vrátenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia majú

obaja žalobcovia.53. Žalobcom teda vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd priznal nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zároveň priznal im aj úroky z omeškania, na ktoré
majú nárok s poukazom na § 563 a § 517 ods. 1 2 Občianskeho zákonníka.

54. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

55. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

57. Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému tak, ako to
vyplýva z § 563 Občianskeho zákonníka.

58. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. Súd
vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia uplatnili v jednej žalobe samostatné nároky, jednak na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto konaní boli v celom rozsahu úspešní a preto im súd priznal
nárok na náhradu trov konania a v celom rozsahu voči žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre
aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne. Pokiaľ ide o ďalšie konanie, ktoré sa týkalo

určenia neprijateľných zmluvných podmienok žalobcovia uplatnili nárok vo vzťahu k poplatkom a vo
vzťahu k voľbe Obchodného zákonníka. Pri tomto nároku boli v rovnakom rozsahu úspešné obe strany
a preto nárok na náhradu trov konania tohto konania im nevznikol.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.