Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. apríl 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118304352
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:6118304352.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: C. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, právne zast.: I.. V. T., advokát so sídlom G. D. XXXX/X, C., proti
žalovanému: C. J., nar. X.X.XXXX, bytom M. G. XXX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš,s.r.o.,MartinaGranca3,Bratislava-Dúbravka,vkonaníozaplatenie8.500Eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.07.2018 postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 31.08.2018 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť jej sumu 8 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 8 500,- eur
od 20.05.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.01.2018 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytla v hotovosti pri podpise predmetnej zmluvy žalovanému pôžičku vo výške 8 500,- eur.

Žalovaný podľa čl. II bod 2 zmluvy o pôžičke svojim podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil prijatie a
prevzatie sumy 8 500,- eur od žalobkyne v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni poskytnutú
pôžičku v mesačných splátkach vo výške 250,- eur mesačne s tým, že prvá splátka bola splatná do
10.04.2018. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď nezaplatil žalobkyni ani prvú splátku. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou pôžičky, v zmysel čl. III. Bod 3 zmluvy sa
omeškaním žalovaného so splátkou stal splatným celý dlh. Z tohto dôvodu žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval žalovaného Výzvou zo dňa 25.04.2018 na zaplatenie celého dlhu vo výške

8 500,- eur, a to najneskôr do 10 dní od doručenia Výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa
09.05.2018 čo vyplýva z priloženej doručenky. Napriek výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

3. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu (upomínacím súdom) sp. zn.
26Up/442/2018 zo dňa 25.07.2018, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor
s vecným odôvodnením, preto upomínací súd na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní
podanom podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne

a vecne príslušnému.

4. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že napriek tomu, že „papierovo“ existuje akýsi putatívny
právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, tento reálne nikdy naplnený nebol. Medzi žalobkyňou ažalovaným nikdy nedošlo ku skutočnému odovzdaniu sumy pôžičky. Z podaného návrhu na vydanie
platobného rozkazu nie je zrejmé, za akým účelom mala byť údajná pôžička poskytnutá, taktiež nie je
zrejmé kedy a kde boli peniaze reálne vyplatené. Žalovaný kategoricky popiera, že by si bol kedykoľvek

a na akýkoľvek účel požičal akékoľvek finančné prostriedky od žalobkyne. Žalobkyňa reálne z údajnej
pôžičky nevyplatila žalovanému žiadnu sumu. Je síce pravdou, že žalovaný na základe naliehania
žalobkyne podpísal Zmluvu o pôžičke napriek tomu, že reálne takýto právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným neexistoval. Žalobkyňa predmetnú sumu pôžičky žalovanému nikdy neodovzdala, pretože
jej cieľom bolo, aby si predmetnou Zmluvou o pôžičke zabezpečila svoju neoprávnenú kompenzáciu

nákladov zo spoločného podnikania žalobkyne a žalovaného. Pri spoločnom podnikaní žalobkyne
a žalovaného investoval žalovaný finančné prostriedky do zariadenia prevádzky baru, najmä do
barového pultu a jeho vybavenia, skladu, sociálnych zariadení, sklenenej steny, terasy, elektroinštalácie,
maľovania a pod. Žalobkyňa ako spoločníčka žalovaného vykonávala určitú prácu v rámci prevádzky,
zaplatila nejaký nájom, pričom veľakrát chcela podnik predať, voči čomu sa žalovaný ohradil. Pri
ukončení spoločného podnikania si žalobkyňa zobrala z prevádzky všetky veci a celé vybavenie, ktoré

prevádzke podniku poskytla a žalovanému predložila spornú Zmluvu o pôžičke. Zmluvou o pôžičke
si žalobkyňa chcela zabezpečiť, aby jej žalovaný takouto formou vyplatil jej údajné náklady v rámci
účasti na podnikaní, konkrétne čas, ktorý investovala do podnikania a veci a vybavenie poskytnuté
prevádzke, ktoré ako je vyššie uvedené, si všetky zobrala. Žalovaný dodnes nemá žiadne peniaze v
rámci zisku z predmetného podnikania, pričom žalobkyňa takýto zisk požaduje formou Zmluvy o pôžičke,

aj napriek tomu, že vygenerovaný nebol. Podľa žalovaného sa jedná o maximálne nekalé konanie zo
strany žalobkyne.

5. O podanej žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 11C/41/2018-58 zo dňa 25.10.2018, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.500,- eur spolu s 5,00 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 8.500,- eur od 20.5.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu (II. výrok).

6. Na základe odvolania žalovaného bol predmetný rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu

v Žiline č.k. 7Co/73/2019-116 zo dňa 15.05.2019 a vrátený tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd o.i. poukázal na to, že keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou
(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne. Ani napriek písomne formulovanej zmluve o pôžičke neobstojí právny záver okresného súdu

o tom, že nebolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že k pôžičke, teda k jej poskytnutiu skutočne došlo.
V tejto súvislosti odvolací súd dal tunajšiemu súdu do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, preto bolo potrebné skúmať a zisťovať, či žalobkyňa
ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke disponovala finančnou čiastkou 8 500,- eur, ktorú mala pred
overením podpisu žalovaným u notára žalovanému poskytnúť. Ďalej je potrebné skúmať spoločnú vôľu

zmluvných strán na uskutočnení takéhoto právneho úkonu. Z výpovede žalovaného vyplýva, že vôľou
žalobkyne bolo získať dôkaz o určitom práve na zaplatenie sumy od žalovaného na kompenzáciu
nákladov zo spoločného podnikania, pričom nemožno ustáliť vôľu žalovaného, ktorú podpisom zmluvy
o pôžičke prejavil, najmä, či jeho vôľou bolo získať pôžičku od žalobkyne. Nakoľko prvoinštančný súd
na zistenie týchto skutočností dokazovanie nezameral, považoval odvolací súd rozhodnutie tunajšieho

súdu za predčasné a ako také ho z dôvodu nevykonania žalovaným navrhnutých dôkazov zrušil.

7. Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu, súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu opätovne
nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.04.2021, na ktoré pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa.
Neúčasť žalobkyne ospravedlnil jej právny zástupca z dôvodu COVID ochorenia.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na doterajších vyjadreniach.
Opakovane vyslovil znepokojenie nad postupom Krajského súdu v Žiline, ktorý požaduje vykonanie
takých dôkazov, ktoré žalovaný nenavrhol. Nejde o žiadne novoty, ktoré by bolo možné použiť v
odvolacomkonaní,prípadneterazvtomtokonaní.Taktiežsvedka,ktoréhonavrhuježalovanývypočuť,p.

slečnu C., mohol žalovaný navrhnúť vypočuť hneď na prvom pojednávaní. Uvedený postup žalovaného
je v rozpore zo sudcovskou koncentráciou konania a takéto dôkazy by nemali byť vôbec vykonané.
Napriek tomu, tak ako bolo na prvom pojednávaní uvedené, predmetní svedkovia, ani listinný dôkaz
predložený žalovaným, výpis zo živnostenského registra, nemôžu mať za následok zmenu skutkového,prípadne právneho stavu, keďže tieto dôkazy nie sú spôsobilé preukázať opak toho čo tvrdí žalobkyňa.
Právny zástupca je toho názoru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a bolo na strane žalovaného
preukázať, že k odovzdaniu pôžičky nedošlo, čo sa však nestalo. Žalovaným navrhovaní svedkovia

neboli prítomní pri odovzdávaní pôžičky, ako ani pri podpisovaní samotnej zmluvy o pôžičke, preto
nemôžu vypovedať o týchto skutočnostiach a ak im je niečo o tejto skutočnosti známe, tak to môže
byť jedine z rozprávania žalovaného. Žalovaný reálnosť zmluvy o pôžičke a teda samotné prevzatie
finančných prostriedkov od žalobkyne hodnoverným spôsobom potvrdil, keď v zmluve vyhlásil, že
prevzal od žalobkyne pôžičku vo výške 8500 eur. Napriek tomu, že žalovaný ani v konaní pred súdom

prvého stupňa, ani v konaní pred odvolacím súdom, nenavrhol dôkaz, ktorým by sa zistila skutočnosť,
či žalobkyňa disponuje hotovosťou vo výške pôžičky, ktorú mu poskytla, odvolací súd nezákonne v
podstate zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa hlavne z dôvodu, že nebola táto skutočnosť súdom
skúmaná. Taktiež v rozpore zo zákonom súd prvého stupňa v tomto vrátenom konaní, požadoval od
žalobkyne preukázanie skutočnosti, že disponovala hotovosťou. Napriek tomu, že sú si vedomí tohto
nezákonného postupu, predložili súdu výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa len necelé 4

mesiace pred poskytnutím pôžičky vybrala z účtu hotovosť takmer 20 000 eur a teda touto hotovosťou
disponovala.Avšakajkebynepreukázalitýmtovýpisomzúčtudanúskutočnosť,jenereálneanesprávne
myslieť si, že žalobkyňa nemohla disponovať hotovosťou ktorú napr. mohla mať našetrenú za celý svoj
život.

9. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným k reálnemu
odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo. Podpisom zmluvy o pôžičke mal byť zastretý úkon vysporiadania sa v
rámci spoločného podnikania sporových strán, keďže žalobkyňa a žalovaný vniesli do svojho podnikania
určité formy vkladu, či už peňažného alebo materiálneho. Pri ukončení tohto podnikania v spoločnej
prevádzke, sa mali finančne vysporiadať, a to spôsobom, že žalobkyňa ponechá určité veci v spoločnej

prevádzke za určitú protihodnotu. Na naliehanie žalovaný podpísal spornú zmluvu o pôžičke, avšak na
jeho prekvapenie, si žalobkyňa aj tak veci zo spoločnej prevádzky odniesla. Čo sa týka predloženého
výpisuzúčtumanželažalobkyne,sútohonázoru,ženiejelogické,abysiniektovybraltakúvysokúsumu
peňazí z bankového účtu bez toho, aby nemal nejaký úmysel v blízkej dobe tieto peňažné prostriedky
použiť, a to, či už na kúpu, investíciu, alebo obdobne. Nie je logické, aby 4 mesiace pred podpisom

spornej zmluvy o pôžičke, žalobkyňa mala predstavu, že takmer polovicu týchto peňazí niekomu požičia.
Taktiežmázato,ževdanomprípade,pokiaľprostriedkymalispadaťdoBSM,takvdanomprípadechýba
súhlas manžela na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Tiež žalobkyňa v spornej zmluve o pôžičke uvádza
iné číslo účtu, na ktorý mali byť peniaze vrátené, ako je účet uvedený na výpise z účtu. Skutočnosť, ktorú
uviedli a to, že peniaze mali byť použité na niečo iné, potvrdzuje aj to, že v uvedenom období manžel

žalobkyne a žalobkyňa nakúpili väčšiu časť pozemkov v k.ú. X..

10. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že na všetky pozemky robil kúpne zmluvy on, takže sú
mu okolnosti za akých ich žalobkyňa s manželom nadobudli známe. Jedná sa o pozemky, ktoré boli v
prevažnej miere vlastnené otcom žalobkyne, resp. jeho rodinnými príslušníkmi a na kúpne zmluvy sa

dávala symbolická kúpna cena, niekde 1,- euro, niekde 10,- eur, niekde 100,- eur. Finančné prostriedky,
ktoré žalobkyňa vybrala z účtu, v žiadnom prípade neboli použité na nákup týchto pozemkov, ani na
nákup iných vecí. Tieto finančné prostriedky mala spolu s manželom uschované doma. Právny zástupca
považuje námietky žalovaného ohľadne iného čísla účtu uvedeného v zmluve o pôžičke ako na výpise
z účtu, ako aj tvrdení ohľadne súhlasu manžela žalobkyne na uzatvorenie zmluvy za irelevantné. Čo sa

týka vôle žalovaného, ktorý tvrdí, že nemal vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke, žalovaný bol a aj je plne
spôsobilý na právne úkony a podpisoval predmetnú zmluvu dobrovoľne, s plnou vôľou, bez nátlaku.
V prípade ak by to malo byť tak ako tvrdí žalovaný, teda, že finančné prostriedky mali byť žalovaným
platené žalobkyni ako nejaká cena za zariadenie prevádzky, ktorú mu žalobkyňa prenechá, v žiadnom
prípade by neodporučil žalobkyni robiť zmluvu o pôžičke, ktorú robil on, ale by spísali jednoduchú kúpnu

zmluvu, keďže by nebolo potrebné nič zastierať.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa proti zmluve o pôžičke žiadnym spôsobom nebránil.
Finančné prostriedky od žalobkyne nedostal a preto jej ich ani nevrátil. Zmluvu o pôžičke priniesla
žalobkyňa už pripravenú, túto jej odporučili, a preto neuzatvorili inú zmluvu. Poukázal na to, že založil

spoločnosť P. s.r.o., pretože vedel, že žalobkyňa odchádza. Prevádzku na adrese C. ukončil zhruba
pol roka potom, ako žalobkyňa z prevádzky odišla, nedarilo sa mu. Žalobkyňa odniesla zariadenie z
prevádzky v marci, keď zrušila živnosť. Na druhý deň už v prevádzke nič nebolo, preto jej ani nevyplatil
peniaze. Podotkol, že keď uzatváral zmluvu o pôžičke nebol vo finančnej núdzi, v podstate prežíval takakoteraz,alepeniazenepotreboval.Ďalejuviedol,ženanákupzariadeniaprevádzkysizobralspotrebný
úver, zmluvu uzatvoril dňa 26.02.2018. Z toho zakúpil sedaciu súpravu a na ostatné zariadenie mu
požičal finančné prostriedky jeho brat tým spôsobom, že zakupoval tovar na svoje meno.

12. Svedkyňa D. C. na pojednávaní uviedla, že pracovala v prevádzke pre žalobkyňu aj žalovaného.
Neskôr medzi nimi došlo k nezhodám, preto sa dohodli, že žalobkyňa z prevádzky odíde a žalovanému
ostane bar. Svedkyňa bola prítomná pri tom, ako sa žalovaný pýtal žalobkyne, či tam zariadenie
prevádzky nechá, alebo ho vezme so sebou a že sa dohodnú na finančnom alebo inom vyrovnaní.

Žalobkyňa chcela za nábytok väčšiu finančnú čiastku. Jednalo sa o nábytok, ktorý mala už v bývalej
prevádzke. Preto jej žalovaný povedal, že za takú finančnú sumu si ho môže zobrať. Pri ostatných
debatách medzi stranami sporu už prítomná nebola. Ďalej uviedla, že po nejakom čase, v priebehu
týždňa, žalobkyňa zobrala z prevádzky všetko zariadenie. Zostali tam len stoly, ktoré zafinancoval
žalovaný. Svedkyňa má za to, že prevádzka nebola vo finančnej núdzi. Príjmy im vystačili na pokrytie
výdavkov. Vie o tom, že veľakrát poskytol finančnú pomoc žalovanému aj jeho brat. Svedkyňa nebola

prítomná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a nevedela sa vyjadriť ani k priebehu jej uzavretia. Žalovaný
im len uviedol, že sa dohodli so žalobkyňou. Nanovo zariadili prevádzku a začali pracovať. O peniazoch,
ktoré mali byť požičané žalovanému, nepočula. Žalovaný jej ani nepovedal, že by mal žalobkyni vyplatiť
nejaké peniaze za zariadenie, ani sa nesťažoval, že by mali uzatvorenú nejakú dohodu.

13. Svedok P. J., brat žalovaného, na pojednávaní uviedol, že v prevádzke nezostalo nič, žalobkyňa
zobrala všetko, dokonca aj toaletný papier. Nechala tam len neporiadok. Žalobkyňa mala v prevádzke
nechať nejaké veci, ale niekde to zlyhalo. Pri podpisovaní zmluvy o pôžičke nebol prítomný. O zmluve
sa dozvedel od žalovaného, ktorý mu ju ukázal. Žalovaný mu uviedol, že žalobkyňa chcela peniaze
za zariadenie. Svedok nevie o tom, či žalovaný dostal od žalobkyne nejaké peniaze, ale určite nie.

Žalovanému často požičiaval peniaze on, vďaka nemu postavil prevádzku na nohy. Keď potreboval
žalovaný finančné prostriedky prišiel za ním. Svedok nevie ani o tom, že by sa žalovaný domáhal
vrátenia zariadenia do prevádzky. Žalovanému požičal okolo 5000 - 6000 eur, kupoval zariadenie a tovar.
Tieto finančné prostriedky mu nedával na ruku. Nevie, či si žalovaný požičal finančné prostriedky aj od
niekoho iného. Ďalej uviedol, že žalovaný počas podnikania so žalobkyňou zobral úver na financovanie

prevádzky. Čo sa týka podnikania, v prevádzke boli neustále ľudia, takže fungovala, napriek tomu, že
žalobkyňa neustále volala, že potrebuje finančné prostriedky.

14. Súd po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, výsluchom strán sporu, ako aj výsluchom svedkov, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový stav:

15. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 26.01.2018 Zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej je poskytnutie pôžičky - peňažných prostriedkov veriteľom
(žalobkyňou) dlžníkovi (žalovanému) v hodnote 8 500,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť žalobkyni v mesačných splátkach bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne
uvedený v zmluve. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 250,- eur so splatnosťou do 10.
dňa v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky dohodli na deň 10.04.2018. Tieto skutočnosti boli stranami
dohodnuté v čl. III zmluvy, kde sa zmluvné strany okrem i. dohodli aj na tom, že ak sa dlžník omešká
čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh, ako aj na povinnosti dlžníka uhradiť veriteľovi

v prípade omeškania so zaplatením dlhu zákonný úrok z omeškania. V čl. IV zmluvné strany vyhlásili,
že zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok,
zmluvnú strany jej obsahu porozumeli na dôkaz čoho túto zmluvu vlastnoručne podpísali. Zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Predmetná zmluva bola
podpísaná v L. dňa XX.XX.XXXX a toho istého dňa bola overená na notárskom úrade I.. J. E.. Pokiaľ

ide o spôsob odovzdania pôžičky žalovanému, tento je popísaný v čl. II zmluvy, kde je uvedené, že
dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie a prevzatie sumy uvedenej v bode 1. tohto
článku zmluvy (8 500,- eur) od veriteľa v hotovosti. Pri uzatváraní zmluvy a odovzdaní žalovanej istiny
neboli prítomní žiadny svedkovia, ktorí by potvrdili odovzdanie požičanej sumy žalobkyňou žalovanému.
Prítomní svedkovia o uzatvorení zmluvy a o tom, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí mali

vedomosť len od žalovaného.

16. Dňa 09.05.2018 doručila žalobkyňa žalovanému Predžalobnú výzvu na zaplatenie, v ktorej žiadala,
aby žalovaný najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil pohľadávku vo výške 8 500,- eur, ktorávznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.2018. Predmetná výzva bola žalovanému doručená
dňa 09.05.2018, čo mal súd preukázané z predloženej doručenky.

17. Žalobkyňa predložila súdu výpis z osobného účtu, vlastníkom ktorého je manžel žalobkyne, z ktorého
vyplýva, že dňa 27.09.2017 bola z účtu vybraná hotovosť v sume 19 750,- eur. Zostatok na účte po
vykonaní transakcie bol 110,87 eur.

18. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom

spoločnosti P. s.r.o., so sídlom M. G. XXX, W.: XX XXX XXX s dátumom zápisu spoločnosti dňa
28.02.2018.

19. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Námestovo, č. živnostenského registra: XXX-
XXXXX súd zistil, že žalobkyňa má od 01.05.2018 do 01.05.2021 pozastavenú činnosť okrem iného i
v predmete podnikania - poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu

konzumáciu, pričom prevádzkareň na sídle C. 3, XXX XX L. bola zrušená dňom 02.03.2018.

20. Žalovaný súdu predložil i výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, v ktorých sa
uvádza, že žalobkyňa a jej manžel nadobudli pozemky v k.ú. X. na základe viacerých kúpnych zmlúv,
ktorých vklady boli povolené 22.11.2017 a 19.02.2018 (nachádzajúcich sa na LV č. XXXX), 28.08.2017

a 26.03.2018 (nachádzajúcich sa na LV č. XXXX) a 24.11.2017 (nachádzajúcej sa na LV č. XXXX).

21. Ďalej žalovaný súdu predložil faktúru č. XXXXXXXXXX od spoločnosti P. T., s.r.o., z ktorej mal
súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný nakúpil nábytok v hodnote 2 338,74 eur a Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú so spoločnosťou Quatro dňa 26.02.2018, v zmysle ktorej bol

žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na kúpu nábytku - cuba kreslá v sume 2 338,74 eur.

22. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

23. V prejednávanej veci bola medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke. Pre uvedený druh zmluvy je
typické, že sa jedná o reálnu zmluvu a preto je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo
k reálnemu úkonu - odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Dlžníkovi potom vyplýva
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť

veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke
neplynie, ak nedošlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu finančnej sumy, pretože zmluva vznikne až
uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom
postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke,
ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu

zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010).
Reálna povaha zmluvy má zásadný význam aj v prípadnom súdnom konaní, kde sa od veriteľa,
ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a
dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom
dlžníkovi. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným

dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a
včasnezaplatil.Aksútietoskutočnostipreukázané,veriteľuniesoldôkaznébremeno.Dôkaznébremeno
ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka (rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007).

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského súdu a z takto vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané a medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 26.01.2018 zmluvu o pôžičke, v zmysle
ktorej poskytla žalobkyňa pri podpise zmluvy žalovanému sumu 8 500,- eur. Žalovaný v priebehu
celého konania popieral prevzatie pôžičky od žalobkyne, uvádzal, že vôľou zmluvných strán nebolo

požičanie finančných prostriedkov, ale finančná kompenzácia pre žalobkyňu za ponechania zariadenia
v prevádzke, v ktorej sporové strany spoločne podnikali, a z ktorej prevádzky chcela žalobkyňa odísť.
V konaní preto nebola preukázaná spoločná vôľa zmluvných strán na uzatvorení zmluvy o pôžičke.Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať reálne
odovzdanie sumy 8 500,- eur žalovanému, čo žalobkyňa nepreukázala.

25. Žalobkyňa v priebehu konania namietala, že v zmluve o pôžičke je uvedené, že dlžník svojim
podpisom na zmluve potvrdzuje prijatie a prevzatie sumy 8 500,- eur ako aj to, že už samotný podpis
na zmluve o pôžičke overený notárom je dostačujúcou skutočnosťou, preukazujúcou pravosť jej tvrdení
ohľadne odovzdania finančnej sumy žalovanému. Je pravdou, že zmluva o pôžičke bola žalovaným
podpísaná, keď o pravosti podpisov zmluvných strán na zmluve nie je namieste pochybovať, pretože

boli úradne overené, avšak len samotná skutočnosť, že žalovaný zmluvu podpísal, nie je dostatočnou
na vyslovenie záveru, že predmet pôžičky od žalobkyne žalovaný aj prevzal. V tejto súvislosti súd
poukazujenakonštantnúrozhodovaciupraxsúdov,podľaktorýchpodpísaniezmluvyopôžičkestextom,
podľa ktorého deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na skutkový
stav súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky (napr. rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25Co/289/2012 zo dňa 31.10.2012, Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení

IV. ÚS 37/2013-9 z 23.01.2013 posudzujúc sťažnosť voči predmetnému rozsudku uviedol, že iba v
dôsledku toho, že veriteľ predložil súdu písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej je uvedené, že dlžník prevzal
pôžičku, neprechádza dôkazné bremeno o tom, že to tak nebolo, na dlžníka, ďalej rozsudok NS SR
sp. zn. 5Cdo 238/2010 zo dňa 21.03.2012, uznesenie NS SR 4Cdo 403/2014 zo dňa16.12.2015). Z
uvedeného dôvodu preto súd zameral dokazovanie na zisťovanie, či žalobkyňa disponovala finančnými

prostriedkami ku dňu poskytnutia pôžičky.

26. Keďže žalobkyňa namietala nesprávnosť konania súdu prvého stupňa po vrátení veci krajským
súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie, teda porušenie sudcovskej koncentrácie a nezákonné
vykonanie dokazovania, súd zameral vykonanie dokazovania len na tie listinné dôkazy, ktoré boli

stranami sporu navrhnuté v pôvodnom konaní, teda výpisom zo živnostenského registra žalobkyne,
výpisom z obchodného registra spoločnosti P., s.r.o., výsluchom svedkov a faktúrou za nábytok. Tieto
dôkazné prostriedky navrhol žalovaný vykonať na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018. V tejto
súvislosti súd poukazuje na zákonnú koncentráciu konania uvedenú v § 154 CSP, v zmysle ktorej
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú
hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Pokiaľ ide o
žalobkyňu, táto v priebehu konania nenavrhla vykonať žiadny dôkaz okrem výpisu z účtu manžela
žalobkyne, a to až po tom, ako bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

27. Na základe uvedeného potom súd musí konštatovať, že žalobkyňa okrem samotnej zmluvy o
pôžičke nepredložila súdu relevantný dôkaz preukazujúci, že by žalobkyňa disponovala v čase podpisu
zmluvy finančnou hotovosťou 8 500,- eur. Aj v prípade, že by súd bral do úvahy výpis z účtu, ktorý
predložila žalobkyňa, u ktorého rovnako namietala jeho nezákonnosť, súd by nemohol konštatovať
opak. Predmetný výpis z účtu manžela žalobkyne, ktorým žalobkyňa preukazovala výbere hotovosti 19

750,- eur, za účelom jej uschovania doma sa uskutočnil dňa 27.09.2017, t. j. viac ako 4 mesiace pred
uzatvorením zmluvy o pôžičke, preto ho súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by preukázal, že práve tieto
finančné prostriedky boli použité na poskytnutie pôžičky žalovanému (podobne napr. rozsudok NS SR
sp. zn. 5Cdo 238/2010 zo dňa 21.03.2012). Súd neuveril obrane žalobkyne, že predmetnú sumu vybrala
len preto, aby ju mohla mať uschovanú doma, bez bližšieho zámeru použiť ak nie celú sumu, tak aspoň

jej časť, na financovanie záujmov žalobkyne a jej manžela. Okrem toho po výbere hotovosti zostalo
na účte 110,87 eur, čo znamená, že žalobkyňa nepreukázala ani to, že by jej na účte zostal dostatok
finančných prostriedkov, z ktorých by mohol súd konštatovať solventnosť žalobkyne aj v prípade, ak by
sumu 19 750,- eur použila na iný účel.

28. Iný dôkaz žalobkyňou v priebehu konania predložený nebol. Súdu nebol predložený ani dôkaz,
ktorý by preukazoval finančnú núdzu žalovaného. Je síce pravdou, že žalovaný uviedol, že prežíval a
finančne mu vypomáhal brat, okrem týchto tvrdení však v konaní nebolo preukázané, že by bol v takej
finančnej núdzi, ktorá by ho nútila požičať si finančné prostriedky od žalobkyne. Pokiaľ ide o spotrebný
úver na nákup zariadenia v sume 2 338,74 eur, ktorý žalovaný získal na základe zmluvy uzatvorenej

dňa 26.02.2018, súd sa priklonil k argumentácii žalovaného, že tento úver zobral práve z dôvodu, že
mu neboli žalobkyňou poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Skutočnosť, že vôľou žalovaného nebolo
uzatvoriť zmluvu o pôžičke napokon potvrdili aj výpovede svedkov. Súd tieto výpovede posudzoval zo
širšieho hľadiska, nakoľko svedkovia neboli priamo prítomní pri podpisovaní zmluvy o pôžičke, popísalivšakokolnostiukončeniaspoločnejprevádzkystránsporu,akoajkomunikáciustránohľadnefinančného
vyrovnania za zariadenie prevádzky.

29. Vzhľadom na uvedenú skutočnosti, kedy súd nemal v konaní preukázané reálne odovzdanie
predmetu pôžičky žalovanému, žalobu v celom rozsahu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom

rozsahu zamietol, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnej žalobkyni nárok
na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.