Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 27Sa/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200060
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:1020200060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej

veci žalobkyne: V.. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., XXX XX V., zastúpenej právnym zástupcom:
Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom M. XXXXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiaGenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnečíslo:XXXXXXXXXXXzodňa12.11.2019,takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou zo dňa 16.01.2020 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému preskúmania

zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
12.11.2019 a správneho orgánu v prvom stupni číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2019.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že nesúhlasí s napadnutými rozhodnutiami. Poukázala na to, že podala
dňa 30.04.2019 žiadosť o invalidný dôchodok. Po posúdení zdravotného stavu 30.04.2019 bolo dňa
21.05.2019 vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X, ktorého prílohou
bol aj odborný posudok o invalidite z 30.04.2019. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a žiadala
o prehodnotenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistením, a to so

zohľadnením skutočného zdravotného stavu s nenávratne poškodenými stavcami a ich následnou
fixáciou, čo zásadne ovplyvňuje pohyblivosť, kvalitu života a neumožňuje zaradenie sa do pracovného
procesu. Odvolanie bolo predložené odvolaciemu orgánu. Žalobkyňa bola posúdená posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s vysunutým pracoviskom v Žiline, pričom
tento odborný posudok je podkladom pre rozhodnutie o odvolaní. Dňa 17.10.2019 bola žalobkyňa
posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline.
Dňa 18.11.2019 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

Žalobkyňa citovala v žalobe rozhodujúcu právnu úpravu. Namietala, že žalovaný v rade 2/ sa vo svojom
rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom, nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré boli
uvedené v odvolaní. Fixácia stavcov značne obmedzuje pohyblivosť chrbtice, prejavuje sa prudkou
bolesťou chrbtice a chrbtového svalstva v jej okolí, a to pri každom prekročení kritickej polohy. Dňa
17. októbra 2019 bola predložená správa od F.. zo dňa 19.09.2019, v ktorej bolo uvedené: „Rozsah
hybnosti chrbtice je limitovaný bolesťou v krajných polohách. Dlhšie státie a sedenie lumbalgiu zhoršuje.
Pacientka má oslabený svalový korzet Th a LS chrbtice, súčasne oslabenie brušnej steny (vzhľadom

na predný chirurgický prístup). Má parestézie na ľavej strane Th/L prechodu chrbtice.“ Parestézia je
spôsobená tlakom na určité nervy, môže sa prejavovať ako brnenie, mravčenie, pálenie a svrbenie.
Následne po predložení dokumentácie od doc. V.. A. K., W.. bol stav žalobkyne hodnotený neurológom
ako trvalý - dokumentácia zo dňa 10.10.2019 od F.. V.. M. B. W... Dňa 17.10.2019 na posúdenízdravotného stavu žalobkyne Sociálnou poisťovňou, ústredie so sídlom v Žiline, posudkový lekár
sociálneho poistenia uviedol, že sa prikláňa k nižšej percentuálnej hranici, t.j. 35 % (miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu

č. 461/2003 Z.z. je v rozpätí od 35 % do 45 %), a to iba z dôvodu, že žalobkyňa nemá prejavy
nervového a svalového dráždenia. Príznaky parestézie sú dostatočným prejavom. Taktiež bolo uvedené,
že z dôvodu, že žalobkyňa absolvovala len jednu sériu rehabilitácií sa môže stav zlepiť, nebral však
do úvahy vyjadrenie neurológa, že stav je trvalý a aj rehabilitačný lekár potvrdil vo svojej správe,
že žalobkyňa nie je schopná pracovať na plný úväzok a doporučuje prejednať Sociálnej poisťovni.

Odborný posudok tvorí v podstate jediný podklad pre posúdenie zdravotného stavu, tak musia byť
jeho závery riadne odôvodnené a posudkový lekár je povinný sa presvedčivo vysporiadať so všetkými
zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť významné pre posúdenie zdravotného stavu. Odôvodnenie
posudkových záverov nemožno brať za presvedčivé a za účelom riadneho lekárskeho posúdenia
žiadala vykonať znalecké dokazovanie. Žalobkyňa nemá priznaný pokles miery schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, avšak vzhľadom na to, že nemôže vykonávať práce na plný úväzok ani v sede, ani

v stoji po dlhšiu dobu, reálne ju nikto nie je ochotný a schopný zamestnať.

2. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.02.2021, ktorý uviedol, že nárok
žalobkyne na invalidný dôchodok bol posúdený podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) v znení neskorších predpisov, ďalej

podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 71 ods. 1, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z..
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti
posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo

musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu žalobkyne, a to na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a
záverov odborných lekárov. Posudkový lekár žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný
stav žalobkyne dňa 17. októbra 2019 s nasledovným záverom: Žalobkyňa, s vysokoškolským vzdelaním,

sa podrobila dňa 28. marca 2018 operačnému výkonu pre intra-extraspinálny nádor v úrovni Th12-
L1 (extirpácia tumoru z retroperitonea a extirpácia nádoru z tela stavca Th 12 a z neuroforamenu Th
12/L1), vykonaná predná stabilizácia chrbtice dlahou MACS II. v rozsahu Th11-L1. Histologický bol
potvrdený schwanóm (nezhubný nádor centrálnej nervovej sústavy). Kontrolné zobrazovacie vyšetrenie
(MR) hrudnej a driekovej chrbtice bolo bez známok rezidua tumoróznej masy. Pooperačne bola

vyšetrená opakovane neurochirurgom, pri vyšetrení vo februári 2019, vzhľadom na tehotnosť, nebolo
indikované kontrolné RTG vyšetrenie chrbtice, odporučená bola kontrola neurochirurgom o 1 rok.
Objektívne neurologicky pri vyšetrení v januári 2019 je nález na horných aj dolných končatinách bez
paretických prejavov, taxia a metria sú v norme, šlachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť
je v norme, na trupe je znížená citlivosť (hypestézia) v dermatóme Th 8-12 vľavo. V konaní o

odvolaní sú dokladované nové odborné vyšetrenia. Na zobrazovacom vyšetrení (RTG) je primeraná
pozícia prednej dlahy Th-11-L1, bez známok mechanického zlyhania vnútornej montáže. Prítomná je
pooperačná neuropatická bolesť v dermatóme Th8-12 vľavo, zhoršená chronickými bolesťami hrudnej
a driekovej chrbtice pri stuhnutom a oslabenom paravertebrálnom svalstve. Objektívne neurologicky
v októbri 2019 sú horné a dolné končatiny bez paretických prejavov, šlachovo-okosticové reflexy

sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená citlivosť v dermatóme Th 8-12 vľavo, pri
oslabenom paravertebrálnom svalstve a pooperačných jazvách sú prítomné paravertebrálne spazmy
v hrudnej oblasti. Postoj a chôdza sú v norme. Neurológom je indikovaná liečba dlhodobo (zahájená
pred týždňom). Súčasne je oslabená aj brušná stena (vzhľadom na predný chirurgický prístup),
taktiež fyziater hodnotí oslabený svalový korzet - medzilopatkové svaly, brušné aj paravertebrálne

svaly. Neurochirurgom, aj fyziatrom, bolo žalobkyni doporučené absolvovať opakovane rehabilitačnú
liečbu. Po zhodnotení všetkých doložených odborných nálezov bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie
zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici
daného rozpätia od 35 % do 45 %, t.j. 35 %, pretože je dokumentovaná slabosť svalového korzetu,

obmedzenie výkonnosti organizmu, ale nie sú dokumentované často recidivujúce prejavy nervového
a svalového dráždenia. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojím
percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných
súvislostí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neovplyvňujú. Po odstránení štítnejžľazy je hypotyreóza liečbou primerane substituovaná, čo je potvrdené endokrinologickým vyšetrením.
Osteopénia je nález posudkovo nevýznamný. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav
nebol posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Posudkový lekár

zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych
nálezov. Žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, žalovaný sa pridržiava svojich skutkových a
právnych záverov a nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení

zo dňa 06.04.2021 (č.l. 55 a nasl. spisu), v ktorom uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
neprihliadol na prítomnosť prejavov svalového a nervového dráždenia. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný
konštatoval,žežalobkyňanemáprejavynervovéhoasvalovéhodráždenia.Nároknainvalidnýdôchodok
jej nepriznal. Žalobkyňa v rámci konania pred žalovaným orgánom preukázala existenciu typu ochorenia
predložením odbornej lekárskej správy od neurochirurga. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu bol tento
fakt zo strany posudkového lekára a následne žalovaného prehliadaný. Parestézia je predsa v zmysle

lekárskej vedy synonymom pre prejav nervového a svalového dráždenia. Táto bola konštatovaná priamo
v správe F. Následne pripojila lekárske správy z vyšetrenia neurológom zo dňa 12.11.2020 a zo dňa
25.03.2021, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa trpí prejavmi nervového dráždenia. Príčinu týchto ochorení
ošetrujúci lekár vidí v kompresii nervových štruktúr spôsobenej tumorom a pooperačnými jazvami. U
žalobkyne došlo medzičasom aj k zmene liečby za účelom zmiernenia prejavov nervového dráždenia.

Podľa žalobkyne je tu dôvod pre priznanie invalidného dôchodku a nejde len o jej subjektívny pocit.

4. K doručenému vyjadreniu žalobkyne (doručenka dňa 09.04.2021 č.l. 64 spisu) sa žalovaný písomne
nevyjadril.

5. Krajský súd podľa pripojeného administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2019 rozhodla podľa
§ 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom zamietla
žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 30. apríla 2019, keďže podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Martin z 30. apríla 2019 nie je invalidná podľa § 71

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 30. apríla
2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 30.
apríla 2019 bolo zistené, že bola posudzovaná 27-ročná žena s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa,
ktorá od roku 2011 opakovane bola vyšetrená neurológom pre bolesti hrudnej chrbtice. Na SONO
vyšetrení brucha zistený ako vedľajší nález tumor v oblasti chrbtice Th12-L1. Pre uvedené bola dňa

28.03.2018 operovaná - bolo vykonané odstránenie tumoru, histologicky potvrdený nezhubný nádor
nervového obalu. Pri operácii bola tiež vykonaná stabilizácia stavcov Th12-L1. Pooperačne naďalej
sledovaná neurochirurgom, ktorý stav klinicky aj RTG hodnotil ako primeraný s dobrým postavením
stabilizačného materiálu a indikoval absolvovať kúpeľnú liečbu, ktorá však pre zistené tehotenstvo bola
kontraindikovaná. Podľa aktuálneho neurologického vyšetrenia je topický neurologický nález po operácii

v norme, bez svalových spazmov, bez hypotrofie svalstva, bez koreňových príznakov. Hybnosť driekovej
chrbtice je t.č. limitovaná 33. týždňom tehotenstva. Pri uvedených zmenách bola hodnotená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %. Od roku 2013 v sledovaní endokrinológa
pre zväčšenú štítnu žľazu. Vo februári 2015 totálna thyreoidektómia, bez známok malignity. Podľa
aktuálneho endokrinologického vyšetrenia je substitúcia primeraná. Toto ochorenie nemá vplyv na

navýšenie miery poklesu, nakoľko neovplyvňuje jej pracovnú schopnosť. Výrok posudku: „Nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.“

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní namietala nesprávnosť záverov
správneho orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Poukázala na to, že posudková lekárka v posudku
a následne ani Sociálna poisťovňa neodôvodňuje, prečo sa rozhodla určiť mieru poklesu práve na 20
% a nie nad úrovňou minimálnej hranice k priznaniu invalidného dôchodku, t.j. 41 %. Určenie mierypoklesu na úrovni hornej hranici lepšie zodpovedá reálnemu stavu, vyjadreniam a závažným popisom
ošetrujúceholekáraF..Dňa28.03.2018jejbolvyoperovanýtumorSchwannom,ktorývychádzalzkoreňa
nervu chrbtice, popod rebrá až do brušnej dutiny o veľkosti 12,5 x 7x 4,7 cm. Tumor poškodil stavce

Th12-L1 do takej miery, že počas operácie musela byť vykonaná fixácia uvedených stavcov. Táto fixácia
značne obmedzuje pohyblivosť chrbtice. Prejavuje sa prudkou bolesťou chrbtice a chrbtového svalstva,
vždy musí hľadať polohu, v ktorej to bolí najmenej. Zdravotný stav jej nedovoľuje, aby dlhšiu dobu bola v
jednej polohe a tiež poukázala na to, že v roku 2015 jej bola operačne odstránená štítna žľaza. Odborný
posudok o invalidite priložený k rozhodnutiu číslo: XXX XXX XXXX X je podľa žalobkyne úplne mimo

realitu. Ten, kto ho vystavil, si toho bol zrejme vedomý a hanbil sa pod to podpísať.

7. O uvedenom odvolaní rozhodoval žalovaný, a to Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne tak, že
zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
Bolo preskúmané napadnuté rozhodnutie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2019 a priložená
spisová dokumentácia žalobkyne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z.

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkového lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odbore posudkového lekárstvo. Žalovaný ďalej citoval § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, ďalej § 71 ods. 2, 3,

4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin dňa
16. júna 2019. Tento zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a keďže
nebolo odvolaniu vyhovené predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 17.
októbra 2019 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania, s vysokoškolským vzdelaním, sa podrobila
dňa 28. marca 2018 operačnému výkonu pre intra-extraspinálny nádor v úrovni Th12-L1 (extirpácia
tumoru z retroperitonea a extirpácia nádoru z tela stavca Th 12 a z neuroforamenu Th 12/L1), vykonaná
predná stabilizácia chrbtice dlahou MACS II. v rozsahu Th11-L1. Histologicky bol potvrdený schwanóm

(nezhubný nádor centrálnej nervovej sústavy). Kontrolné zobrazovacie vyšetrenie (MR) hrudnej a
driekovej chrbtice bez známok rezidua tumoróznej masy. Pooperačne bola vyšetrená opakovane
neurochirurgom, pri vyšetrení v februári 2019, vzhľadom na tehotnosť, nebolo indikované kontrolné
RTG vyšetrenie chrbtice, odporučená bola kontrola neurochirurgom o 1 rok. Objektívne neurologicky pri
vyšetrení v januári 2019 je nález na horných aj dolných končatinách bez paretických prejavov, taxia a

metria sú v norme, šľachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená
citlivosť (hypestézia) v dermatóme Th 8-12 vľavo. V konaní o odvolaní sú dokladované nové odborné
vyšetrenia. Na zobrazovacom vyšetrení (RTG) je primeraná pozícia prednej dlahy Th-11-Ll, bez známok
mechanického zlyhania vnútornej montáže. Prítomna je pooperačná neuropatická bolesť v dermatóme
Th8-12 vľavo, zhoršená chronickými bolesťami hrudnej a driekovej chrbtice pri stuhnutom a oslabenom

paravertebrálnom svalstve. Objektívne neurologicky v októbri 2019 sú horné a dolné končatiny bez
paretických prejavov, šľachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená
citlivosť v dermatóme Th 8-12 vľavo, pri oslabenom paravertebrálnom svalstve a pooperačných jazvách
sú prítomné paravertebrálne spazmy v hrudnej oblasti. Postoj a chôdza sú v norme. Neurológom je
indikovaná liečba dlhodobo (zahájená pred týždňom). Súčasne je oslabená aj brušná stena (vzhľadom

na predný chirurgický prístup), taktiež fyziater hodnotí oslabený svalový korzet - medzilopatkové svaly,
brušné aj paravertebrálne svaly .Neurochirurgom, aj fyziatrom, bolo účastníčke konania doporučené
absolvovať opakovane rehabilitačnú liečbu. Po zhodnotení všetkých doložených odborných nálezov je
rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici

daného rozpätia od 35 % do 45 %, t.j. 35 %, pretože je dokumentovaná slabosť svalového korzetu,
obmedzenie výkonnosti organizmu, ale nie sú dokumentované často recidivujúce prejavy nervového
a svalového dráždenia. Pridružené zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch, svojím
percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných
súvislosti mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neovplyvňujú.“ Zároveň konštatoval,

že osteopénia je nález posudkovo nevýznamný. Rozhodujúcim postihnutím účastníčky konania sú
choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy
po operácii chrbtice, medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy
nervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosťsvalovéhokorzetuchrbtaspodstatnýmobmedzenímcelkovejvýkonnosti organizmu, kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Za iné ochorenia
nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

8. V odôvodnení napadnutého uznesenia žalovaný uviedol, nárok na invalidný dôchodok je podľa §
70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku čoho je schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pri čom sa určuje podľa
najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť
maximálneo10%vprípadevýskytuinýchzávažnýchochoreníalebopostihnutí.Popodaníodvolaniabol
zdravotný stav účastníčky konania opakovane posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne, ktorí zhodne dospeli k totožným záverom, že nie je invalidná, aj keď bola miera
poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená z 20 % na 35 %. V odvolacom konaní

žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie
pojednávania veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa §

137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 26.01.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho
vyhlásení bola spísaná zápisnica.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/1/2021-89 zo

dňa 13.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania § 137 ods. 2
a 4 SSP.

11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti
postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (zákon
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba bola podaná žalobkyňou fyzickou

osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd
skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

13. Krajský súd uvádza primárne k posúdeniu žaloby žalobkyne, rozhodnutia odvolacieho orgánu a
rozhodnutia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie, že poukazuje na § 135 ods. 1 SSP,
podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Krajský súd za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia potom nemohol pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu prihliadať na vyšetrenie - lekársku správu
zo dňa 12.11.2020 a 15.03.2021, ktoré sú až po dátume rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. po
12.11.2019. Krajský súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP bol pre neho rozhodujúci

stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nemohol prihliadať na tieto lekárske
vyšetrenia, ktoré boli po dátume právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/43/2019 zo dňa 30. júna 2020, odsek 29 odôvodnenia). Krajský
súdsúčasneuvádza,žežalobkyniničnebráni,abytietonovélekárskevyšetreniapredložilavrámcinovej
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. V danom súdnom konaní bolo potrebné v zmysle podanej

žaloby žalobkyne a po oboznámení sa s postupom odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu a
ich rozhodnutí zodpovedať, či bolo zákonne postupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu
zdravotného stavu žalobkyne a tým posúdeniu jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku v súlade
so zákonnou úpravou.15. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada. Za tohto stavu aplikácie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
krajský súd nezistil nezákonnosť postupu v odvolacom konaní.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Už z vyššie citovaného zákonného § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že posúdenie
nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca
si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené
posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, želekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

26. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom
dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky z
hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného
stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa
aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z..

27. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie
posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve
nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú
len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku, sú

úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo
dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery lekárskych posudkov
posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom
prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje

§ 135 ods. 1 SSP, keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t.j. keď nešlo o iné
konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.

28. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 461/2003 Z.z. jednou z podmienok vzniku nároku

na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že
poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú
oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu a ani nevyslovujú odborný záver
ohľadom medicínskych otázok.

29. Podľa pripojeného administratívneho spisu, ako aj posudkového spisu, ktorý sa týkal žalobkyne,
bolo konané na základe žiadosti o invalidný dôchodok a došlo k posúdeniu jej zdravotného stavu
posudkovým lekárom poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorého výsledkom posúdenia bol
odborný lekársky posudok zo dňa 17. októbra 2019. V tomto odbornom posudku za rozhodujúce

zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil kapitola
XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze
chrbtice, písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu - 35-45 % .... 35 %. Zvýšenie

percentuálnej miery o 0 %. Aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia
vychádzal z rozhodujúcich vyšetrení neurologických, neurochirurgických, rehabilitačného vyšetrenia.
Krajský súd konštatuje, že odborný lekársky posudok vydaný nielen v odvolacom konaní, ale aj odborný
posudok, ktorý sa stal súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia ako správneho orgánu
v prvom stupni, bol zrozumiteľný, pretože posudkový lekár jasným spôsobom vyhodnotil lekárske

správy. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že tieto
vychádzali zo vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery boli podrobne a vecne
zdôvodnené. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch, vyšetreniach a zdravotných problémoch
žalobkyne, preto pre odvolací správny orgán bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania a
v tomto smere správny súd po dôslednom oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného konštatuje, že

súčasťou uvedeného rozhodnutia je i konštatovanie „ale nie sú dokumentované často recidivujúce
prejavy nervového a svalového dráždenia“, je však zrejmé, že správny orgán rozhodujúci, čo by
odvolací orgán vychádzal pri svojom rozhodnutí i zo záverov (tak ako vyplývajú z posledného odseku
na strane 3 rozhodnutia žalovaného) často recidivujúcich prejavov nervového a svalového dráždenia,
slabosť svalového korzetu tak, ako je uvedené, že rozhodujúcim postihnutím žalobkyne sú choroby

podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po
operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy
nervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosťsvalovéhokorzetuchrbtaspodstatnýmobmedzenímcelkovej
výkonnosti organizmu, kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.,ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Za iné ochorenia
nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v žalobe uvádzala
nedostatočné vysporiadanie sa žalovaným so skutkovým stavom s poukazom na parasténiu, ktorá má

byť spôsobená tlakom na určité nervy, môže sa prejavovať ako brnenie, mravčenie a v žalobe uvádza,
že dňa 17.10.2019 na posúdení zdravotného stavu žalobkyne na Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom
v Žiline posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že sa prikláňa k nižšej percentuálnej hranici,
t.j. 35 % (miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4,
písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je v rozpätí od 35 % do 45 %), a to iba z dôvodu, že

žalobkyňa nemá prejavy nervového a svalového dráždenia. Žalobkyňa tvrdila, že príznaky parestézie
sú dostatočným prejavom. Taktiež bol žalobkyňou namietaný záver, že z dôvodu, že absolvovala len
jednu sériu rehabilitácií, sa môže stav zlepšiť, pričom sa nebralo do úvahy vyjadrenie neurológa, že stav
je trvalý a aj rehabilitačný lekár potvrdil vo svojej správe, že žalobkyňa nie je schopná pracovať na plný
úväzok a doporučuje ju prejednať v Sociálnej poisťovni, tak správny súd zvýrazňuje, že z rozhodnutia
žalovaného z posledného odseku na strane č. 3 vyplýva, že rozhodujúcim postihnutím účastníčky sú

aj „...často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia“ (č.l. 18 súdneho spisu), že žalovaný
vyhodnotil i tieto závery vychádzajúce z posudku zo dňa 17. októbra 2019. Pripomína správny súd
na tomto mieste, že, ak žalobkyňa vyčítala správnemu orgánu nedostatočnosť v týchto záveroch, tak
podľa preskúmania správnym súdom nie je možné prijať opačné závery ako tie, ktoré sú konštatované
v napadnutom rozhodnutí vo väzbe na kompletný administratívny spis, ktorý bol predložený žalovaným

ako i lekárske správy: prepúšťacia správa z Neurochirurgickej kliniky UN Martin z hospitalizácie od
03. apríla 2018 do 10. apríla 2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 17. januára 2019 a 10. októbra
2019, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 10. mája 2018, 14. februára 2019 a 19. septembra 2019,
endokrinologickévyšetreniazodňa22.januára2019a07.júna2019,rehabilitačnévyšetreniezodňa09.
októbra 2019. Pokiaľ osobitne poukazovala žalobkyňa na vyšetrenie V.. Z. P. zo dňa 19.10.2019, tak z

uvedenéhoniejemožnéprijaťzáveročastejrecidíveaprejavochnervovéhoasvalovéhodráždeniaaani
nevyplývalo z uvedeného konštatovanie o parastézii, čo uviedol správny súd len pre úplnosť posúdenia
argumentácie žalobkyne bez ohľadu na konštatovanie správneho orgánu - žalovaného v poslednom
odseku na č. l. 3 rozhodnutia. Pokiaľ poukazovala žalobkyňa na závery z vyšetrenia zo dňa 10.10.2019
od V.. M. B., tak konštatovanie žalobkyne ohľadom trvalosti tohto stavu ešte neznamená, bez ďalšieho,

nesprávnosť záverov konštatovaných posudkovými lekármi. Správny súd vo vzťahu k tomuto svojmu
záveru uvádza, že trvalosť stavu, nie je možné automaticky bez ďalšieho stotožniť s naplnením kritérií
takého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a viaže na seba bez ďalšieho priznanie invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o nález zo dňa
19.09.2019 (č.l. 19 súdneho spisu) od F.., na ktorý upriamila pozornosť žalobkyňa, na parestézie na ľavej

strane Th/L prechodu chrbtice, tak bez ďalšieho nie je možné konštatovať naplnenie často recidivujúcich
prejavov nervového a svalového dráždenia, ktoré však žalovaný podľa svojho rozhodnutia zobral do
úvahy pri rozhodovaní, čo vyplýva z posledného odseku na strane 3 jeho rozhodnutia. Správny súd v
tejto rovine svojich záverov opätovne dodáva, že pri posúdení dôvodnosti žaloby vychádzal jednak z
§ 135 ods. 1 SSP, teda bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

napadnutéhožalobouatiežvychádzalprirozsahusúdnehoprieskumuzpostulátu,žezákonosociálnom
poistení neukladá poistencovi povinnosť skutkovo, právne odôvodniť odvolaním tvrdenú nezákonnosť
prvostupňového rozhodnutia, správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci, čo vyplýva z § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

30. Nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie zdravotného stavu žalobkyne nepovažoval správny
súd za dôvodné, pretože v hodnotení zostávajúceho pracovného potenciálu žalobkyne posudkovými
lekármi nezistil vecné odborné nedostatky, ktoré by bolo potrebné odstrániť navrhovaným dôkazom.
Posudky posudkových lekárov jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne boli vo svojom

obsahu zhodné a správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o
vecnej správnosti posudkových záverov. Boli dostatočne konkrétne, vecné, logické a presvedčivé a
zohľadňujúce posudkové a zákonné kritéria pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne podľa obidvoch
aplikovaných právnych noriem. Správny súd ich preto považoval za relevantný, správny a úplný podklad
pre rozhodovanie o invalidite žalobkyne a o jej dôchodkových nárokoch. Z uvedených dôvodov nebola

žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia jej zdravotného stavu a jej vplyvu na jej vecnú
pracovnú schopnosť dôvodná.31. Na základe uvedeného, správny súd považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako aj postup,
ktorý predchádzal rozhodnutiam, považoval krajský súd za správne a zákonné.

32. K úplnosti krajský súd poukazuje na to, že posudkoví lekári dospeli k záveru, že miera poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Posudky podľa názoru správneho súdu
boli presvedčivé, úplné, zodpovedali zákonným kritériám. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že
jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť
občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd mal teda za to, že medzi závermi
lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.

33. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario. V

zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP právo na náhradu trov konania má len účastník, ktorý bol v konaní celkom
alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej nebola priznaná náhrada trov
konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii § 168 SSP, pretože neboli
splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov konania. Krajský súd rozhodol tak, že účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.