Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218688
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116218688.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcov: X. O. D., E.. XX.X.XXXX, J.

I. XXX XX P., W. X. W. D., E.. X.X.XXXX, J. I. XXX XX P., proti žalovanému: 1. CEE COLLECT Slovakia
s.r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 45 882 053, zastúpenému spoločnosťou BBH advokátska
kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, 2. Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska 1, 036 01 Martin,
IČO: 36 751 642, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30,
036 01 Martin, 3. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040
01 Košice a X. U.. Z. O., E.. XX.X.XXXX, I. XXX XX D. XXX, zastúpenému Mgr. Ivanom Mazancom,

advokátom, Metodova 12, 080 01 Prešov, o náhradu škody spôsobenej dražbou, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1., 2., 3. a v 4. rade m a j ú n á r o k voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré sú im žalobcovia povinní nahradiť spoločne a nerozdielne, a o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 19.9.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 23.110,- Eur a (nahradiť) súdny poplatok.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sa domáhajú náhrady škody spôsobenej vyhlásením, uskutočnením a
príklepom predmetu dražby (nehnuteľnosti opísanej nižšie) v dražbe uskutočnenej dňa 15.07.2015 na
notárskom úrade O.. K. D., notára so sídlom v Martine s tým, že „posúdenie pochybenia odporcov“
nechávajú na súdne konanie, pričom sa odvolávajú aj na ustanovenia o osobitnej zodpovednosti za
spôsobenú škodu podľa § 33 zákona č.527/ 2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

3. Žalobcovia uviedli, že notárskou zápisnicou č. E., E., E. spísanou dňa 15.07.2015 v Notárskom
úrade O..K. D. boli informovaní o udelení príklepu ich rodinného domu s priľahlými pozemkami, kde
mali oni (žalobcovia) v čase príklepu hlásený trvalý pobyt, a ktorý tam doteraz majú. Žalovaný v 1. rade
je v prípade predmetnej dražby jej navrhovateľom ale aj jediným účastníkom dražby a vydražiteľom
predmetu dražby, žalovaný v 2. rade dražobníkom v predmetnej dražbe, žalovaný v 3. rade je ich
pôvodným veriteľom, ktorý s nimi nemal záujem sa dohodnúť, a žalovaný v 4. rade je súdnym znalcom
preukázateľne spolupracujúcim so žalovanými v 1. a 2. rade.

4. K veci samej žalobcovia uviedli, že so žalovaným v 3. rade dňa 22.06.2006 uzatvorili zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXaZmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamamandátnu
zmluvu č. XXXX/XXXX s tým, že ako svedomití rodičia z úverových finančných prostriedkov vytvorilipodmienky na bývanie v rodinnom dome rodičov žalobcu v 1. rade, kde okrem nich dvoch s nimi bývajú
aj ich tri deti a mamka žalobcu v 1. rade, spolu 5 dospelých a 1 maloleté dieťa. Žalovaný v 3. rade
následne predal svoje pohľadávky voči nim žalovanému v 1. rade, hoci podľa žalobcov svoje zmluvné

finančné záväzky voči žalovanému v 3. rade „nezanedbávali, len ich reálne finančné plnenie nebolo
vždy v súlade so zmluvnými požiadavkami žalovaného v 3. rade,“ a nie zámerne a nie vlastnou vinou
sa tak ocitli v stave finančnej núdze s reálnou možnosťou ohrozenia straty ich bývania cez právne a
obchodné aktivity ich veriteľov a ich obchodných partnerov. Podľa žalobcov dôležité v tejto veci je, že v
čase pred podpisom Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX a Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy č.XXXX/XXXX vychádzal žalovaný v 3. rade pri posudzovaní
ceny súboru nehnuteľností pre zriadenie záložného práva zo znaleckého posudku č. 30/2006 zo dňa
18.5.2006 spracovaného U.. O. S., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, ev.číslo
znalca: XXXXXX, so sídlom T. XX, XXX XX Z., na všeobecnú hodnotu 1.565.382,64 SKK, zaokrúhlene
na 1.600.000,- SKK, čo je v prepočte na EUR kurzom 30,126 zaokrúhlene hodnota 53.110,-EUR.

5. Ďalej žalobcovia dodali, že rodinný dom (opísaný nižšie) z finančných prostriedkov žalovaného v 3.
rade kúpili od mamky žalobcu v 1. rade, ktorá legitímne trvala na zapísaní vecného bremena na ochranu
jej záujmov doživotne bývať a užívať si túto nehnuteľnosť (opísaní nižšie). Žalovaný v 3. rade ale bez
záujmu o dohodu s nimi postúpil ich záväzky žalovanému v 1. rade, ktorý predal/kúpil ich majetok v
dražbe dňa 15.7.2015 cez žalovaného v 2. rade s tým, že v predmetnom rodinnom dome majú stále

svoje trvalé bydlisko všetci členovia ich rodiny, t.j. spolu 5 dospelých a 1 maloleté dieťa. Vlastnili rodinný
dom s pozemkami podľa listu vlastníctva č. XXX, F.: Z., F.: P., katastrálne územie: P., S.: Č.Í. S. S. Č..
XXX E. Z. Č.. XXX/XX, druh stavby: rodinný dom, pozemok C-KN parc.č. XXX/XX o výmere 444 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok C-KN parc.č. XXX/XX o výmere 339 m2, druh
pozemku orná pôda, kde doteraz obaja žalobcovia v nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva č. XXX majú

svoje miesto trvalého pobytu, a spolu s nimi aj ich tri deti a mamka žalobcu v 1. rade, spolu 5 dospelých
a 1 maloleté dieťa. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva č. XXX je ale po dražbe už
žalovaný v 1. rade.

6. Žalobcovia uviedli, že týmto (žalobou) vyjadrujú svoj nesúhlas s nekorektným konaním žalovaného

v 3. rade voči nim. Jeho nekorektnosť spočíva podľa nich v tom, že žalovaný v 1. rade nemal záujem
pristúpiť na ich návrhy na postupné splatenie ich záväzku voči nemu, ale trval na postúpení pohľadávky,
čím vytvoril obchodnú príležitosť pre žalovaných v 2. a 3. rade, ako aj pre notára, ktorý spísal Notársku
zápisnicu a osvedčil priebeh vykonanej dražby ich rodinného domu, a ich pripravili o strechu nad
hlavou, o bývanie, o rodinný majetok. Takto spôsobili okrem straty majetku aj psychickú traumu nielen

im žalobcom, ale aj ich mamke a ostatným členom ich rodiny. Žalovaný v 3. rade im v oznámení o
postúpení pohľadávky ani len neuviedol výšku postúpenej pohľadávky na žalovaného v 1. rade. Dlžnú
sumu vstupujúcu do realizácie záložného práva 33.817,48 EUR sa dozvedeli až z Oznámenia a výzvy
na zaplatenie dlhu od žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 3. rade ani žalovaný v 1. rade im nepredložili ani
žiadny popis štruktúry ich záväzku voči nim. Nevedia ale ani to, že koľko celkom uhradili žalovanému v 3.

rade istinu, koľko úrokov a poplatkov od momentu podpisu zmluvy až do jej zosplatnenia. Neinformovali
ich ani o tom, že koľko zo sumy 33.817,48 Eur je istina, koľko úroky, a aké úroky, koľko z toho tvoria
poplatky, ani to aké poplatky im naúčtovali. S týmto stavom a s ich nekorektným postupom voči nim
zásadne nesúhlasia. Nesúhlasia ani s tým, že im žalovaní v 1. a 2. rade nedoručili znalecký posudok
pre dražbu, ktorý si dali spracovať u žalovaného v 4. rade, súdneho znalca v odbore stavebníctva

cielene na takú sumu, aby im to obchodne vyhovovalo, teda len na 32.900,- Eur s tým, že podľa vyššie
uvedenej Notárskej zápisnice z predmetnej dražby sa ich majetok priklepol jedinému účastníkovi dražby
a vydražiteľovi v jednej osobe za poníženú hodnotu 30.000,- EUR, pričom predmet dražby, t.j. ich
pôvodná nehnuteľnosť, sa nachádza medzi krajskými mestami Z. W. D., v lukratívnej časti pre život a
pracovné a študijné príležitosti, vzdialená len asi 200 m od štátnej cesty I. triedy spájajúcej obe krajské

mestá a len asi 1,5 km od diaľnice medzi oboma krajskými mestami. O preukázateľne podhodnotenej
cene ich bývalej nehnuteľnosti sa dozvedeli iba z oznámenia o dražbe z 5.6.2015, ktoré im poslal
žalovaný v 2. rade. Spochybňujú aj to, či žalovaný v 2. rade zverejnil konanie dražby v zmysle zákona,
lebo podľa Notárskej zápisnice sa do dražby prihlásil iba jediný účastník, a to žalovaný v 1. rade, a to sa
im javí ako podozrivé a ako nekalé súčinné konanie odporcov v 2. a v 1. rade, a navyše aj žalovaného

v 4. rade.

7. Žalobcovia uzavreli, že podľa nich im žalovaní spoločne a nerozdielne spôsobili škodu rovnajúcu sa
rozdielu medzi pôvodnou, žalovaným v 3. rade uznanou hodnotou predmetu dražby, t.j. 53.110 EURodsúhlasenoužalovanýmv3.rade,amedzipriklepnutouponíženoucenoupredmetudražby,t.j.30.000,-
EUR, to znamená 23.110,- EUR. Žalobcovia zastávajú názor, že vzhľadom na závažnosť následkov
konania žalovaných spojených s núteným predajom nehnuteľnosti boli podvedení a oklamaní, a žiadali,

aby v rámci dokazovania súd vykonal u žalovaného v 3. rade „súdnu kontrolu (ex offo) zmluvných
podmienok“, u žalovaného v 1. a 2. rade „preukázanie doručenia znaleckého posudku“ im žalobcom
spracovaného žalovaným v 4. rade na cenu 32.900,- EUR, „kontrolu správnosti konania odporcu 4 ako
súdneho znalca“, a „kontrolu zákonného konania odporcu 1 a odporcu 2 vo veci zverejnenia a konania
dražby s cieľom vyvrátenia stavu, že dražba bola účelová len v prospech odporcu 1“. Žalobcovia uviedli,

že považujú „z dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených v tomto návrhu“ konanie žalovaných za
odporujúce dobrým mravom a zákonným normám, čím ich dostali do straty ich bývania s tým, že týmto
konaním dochádza u žalovaných v 1. a 3. rade k bezdôvodnému obohateniu a klamlivému konaniu za
účelom dosiahnutia zisku, a u žalovaných v 2. a 4. rade k podpore klamlivého konania žalovaných v
1. a 3. rade.

8. Žalovaný v 1. rade sa k doručenej žalobe v súdom stanovenej lehote danej mu uznesením podľa ust.
§ 167 ods. 2 CSP písomne nevyjadril (urobil tak až dodatočne po nariadení pojednávania písomným
podaním s návrhom na zamietnutie žaloby zo dňa 13.9.2019).

9. Všetci žalovaní pritom ale so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 2. rade okrem toho vo svojom

prvom úkone (vyjadrení) vniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu s poukazom
na to, že v obvode Okresného súdu Prešov žalovaní v 1. - 3. rade nemajú sídlo a ani nenastala
skutočnosť zakladajúca právo na náhradu škody. Túto námietku však súd nepovažoval za dôvodnú,
keďže žalobcovia sa domáhajú splnenia povinnosti od štyroch žalovaných tak, aby im títo zaplatili
náhradu škody spoločne a nerozdielne, a jeden zo žalovaných (žalovaný v 4. rade) má bydlisko v obvode

tunajšieho (ktorý je tak jeho všeobecným súdom - príslušným na konanie), pričom podľa § 18 CSP platí,
že súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie o žalobách s ňou spojených.

9. K veci samotnej žalovaný v 2. rade označil za nepravdivé tvrdenia, že žalobcom nebol doručený
znalecký posudok vypracovaný žalovaným v 4. rade. Uviedol, že toto tvrdenie vyvrátili v konaní na

OS Prešov sp. zn. 12C/195/2016, kde sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti dražby. Uviedol, že
žalobkyňa v 2. rade prevzala znalecký posudok 11.6.2015, a žalobca v 1. rade si znalecký posudok
neprevzal, a keďže žalobcovia žijú v spoločnej domácnosti, tak o posudku vedeli ale nič voči tomu
nenamietali. Dodal, že žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody podľa § 33 zákona o dobrovoľných
dražbách, no vo svojej žalobe nedoložili existenciu protiprávneho úkonu v zmysle § 33 tohto zákona, a

preto navrhol žalobu zamietnuť.

10. Žalovaný v 3. rade namietal úplnú absenciu pasívnej vecnej legitimácie na svojej strane. Uviedol,
že základným predpokladom úspechu žaloby je existencia pasívnej vecnej legitimácie subjektu, ktorý
v súdnom konaní vystupuje v procesnom postavení žalovaného s tým, že žalobca musí uviesť a

preukázať skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva záver o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného.
Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol subjektom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý
v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je subjektom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť subjektom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či subjektom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,

že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom
toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v spore ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide
naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný),
nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v spore ide (bližšie napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Dodal, že ak je v konaní zistené, že ten, kto

bol označený ako žalovaný, nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorom sa v posudzovanej
veci koná, je to dôvodom pre zamietnutie žaloby, pretože takýto subjekt, aj keď bol spôsobilý byť
stranou sporu, postráda tzv. pasívnu vecnú legitimáciu (bližšie napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo
1587/2002 zo dňa 17.9.2002). Žalovaný v 3. rade k tomu poukázal na to, že žalobcovia sa domáhajúnáhrady škody v zmysle ust. § 33 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého
však subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu môžu byť len tam uvedené osoby (zúčastnené na
dražobnom konaní) s tým, že on však v dražobnom procese, ktorý bol zavŕšený vykonaním dražby

dňa 15.7.2015, nevystupoval v žiadnom z vyššie špecifikovaných postavení, a že ani žalobcovia nič
v tomto smere netvrdia ani nepreukazujú. Vonkoncom preto podľa neho neprichádza do úvahy vznik
zodpovednostného právneho vzťahu, v ktorom by v spojitosti s predmetnou dražbou bol v pozícii
zodpovednostného subjektu s povinnosťou na náhradu akejkoľvek škody.

11. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov o tom, že nemal záujem pristúpiť na návrhy žalobcov na postupné
splácanie ich záväzku, ale trval na postúpení pohľadávky, žalovaný v 3. rade uviedol, že ak si
aj odmyslíme, že toto tvrdenie žalobcov je iba všeobecné (najmä nie je rozvedené v podstatnom
ohľade, aký mal byť obsah a vierohodnosť ich návrhu, a nie je ani nijako relevantne preukazované),
v kontexte predmetu sporu je rozhodujúce, že žalobcami popísané konanie nevykazuje žiaden atribút
protiprávnosti. Veriteľ nemá právnu povinnosť dohodnúť sa s dlžníkom na splácaní omeškaného

dlhu; taká dohoda je plne v zmluvnej autonómii subjektov právneho vzťahu, ktoré sa môžu slobodne
rozhodnúť, či ju uzatvoria alebo nie. Navyše žalovaný v 3. rade tvrdenie žalobcov označil za nepravdivé
a zavádzajúce s tým, že žalobcovia totiž zamlčujú, že na ich žiadosť zo dňa 1.8.2014 reagovali
odpoveďou zo dňa 11.08.2014, ktorou akceptovali návrh na zaplatenie dlžných, omeškaných súm v
dodatočnej lehote, a aj napriek tejto ústretovosti a jasne deklarovanému záväzku žalobcov riadne plniť

ďalšie povinnosti z úverového vzťahu však nedošlo k náprave a k odstráneniu protiprávneho stavu
omeškania žalobcov (k čomu žalovaný v 3. rade zároveň predložil žiadosť žalobcov o upravenie
splatenia omeškaných splátok zo dňa 1.8.2014, i akceptujúcu odpoveď banky zo dňa 11.8.2014).

12. Žalovaný v 3. rade namietal napokon aj to, že žalobcovia netvrdia a nepreukazujú splnenie ďalších

zákonných predpokladov pre vznik žalobne uplatneného práva na náhradu škody, ktorými sú vznik a
výška škody a existencia príčinnej súvislosti medzi konaním a škodou. Podľa žalovaného v 3. rade nie
je zrejmé prečo by (vzhľadom na odstup času medzi pôvodným ocenením v roku 2006 a časom príklepu
a tvrdeného vzniku škody pri dražbe v roku 2015) práve požadovaná suma mala predstavovať ujmu
v majetkovej sfére žalobcov. A vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalovaný v 3. rade poukázal na to, že

žalobcovia neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by jeho postup (odhliadnuc od záveru, že nebol v žiadnom
mysliteľnom ohľade protiprávny) spájala s tvrdeným vznikom škody. Zdôraznil, že nijako neparticipoval
na dražobnom procese, od ktorého žalobcovia odvíjajú uplatnené právo na náhradu škody.

13. Žalovaný v 4. rade uviedol, že v žiadnom prípade svojím konaním nespôsobil akúkoľvek finančnú

škodu, ktorú si uplatňujú žalobcovia, keďže pri vypracovaní príslušného znaleckého posudku postupoval
pri ohodnotení dotknutých nehnuteľností podľa príslušných právnych predpisov s tým, že hodnota
nehnuteľností bola stanovená pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich faktorov. Uviedol tiež, že nie je
pasívne legitimovanou osobou v danom konaní, a to s poukazom na to, že danú dražbu uskutočnenú
dňa 15.07.2015 nevykonával, nezúčastnil sa jej a ani nemal akékoľvek znalosti o ďalších skutočnostiach

týkajúcich dražby, a tiež informáciách v súvislosti s postúpením pohľadávky medzi žalovaným v 2. rade a
žalovaným v 3. rade. V danej dražbe nemal akékoľvek postavenie vyplývajúce z právnych predpisov SR.
So žalovaným v 1. rade nespolupracuje na akejkoľvek úrovni, a pokiaľ ide o spoluprácu so žalovaným
v 2. rade žalovaný v 4. rade uviedol, že medzi ním a žalovaným v 2. rade neexistuje akýkoľvek zmluvný
vzťah, nakoľko on (žalovaný v 4. rade) spolupracuje s internetovým portálom expresnyposudok.sk

(prevádzkovaný obchodnou spoločnosťou Copytrend, s.r.o., IČO:36616524, so sídlom
Macharova 1116/9, 851 01 Bratislava), ktorý bol oslovený žalovaným v 2. rade za účelom vypracovania
príslušného znaleckého posudku. Poukázal tiež na časový posun medzi znaleckými posudkami
pri oceňovaní nehnuteľnosti a skutočnosť, že dozor nad výkonom znalcov vykonáva Ministerstvo
spravodlivosti SR, a nie súdne orgány SR. Dodal k tomu, že žalobca v 1. rade podal sťažnosť na MS

SR až dňa 5.8.2016, tzn. 15 mesiacov po vypracovaní znaleckého posudku, pričom v rámci realizovanej
dobrovoľnej dražby neboli so strany žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade uplatnené akékoľvek
námietky podľa ust. § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ktoré stanovuje právo
vlastníkom nehnuteľnosti vzniesť voči znaleckému posudku námietky v lehote 10 dní od jeho doručenia)
s tým, že uvedené právo nebolo zo strany žalobcov uplatnené, a to ani následne v rámci konania dražby,

resp. konania o neplatnosti dražby. Jediným cieľom žalobcov je tak podľa žalovaného v 4. rade poškodiť
mu a spochybniť jeho odbornosť pri vykonávaní znaleckej činnosti v situácii, že žalobcovia si neplnili
svojepovinnostivočiveriteľovi(žalovanémuv3.rade),čobohužiaľdospeloaždofázyvýkonuzáložného
práva prostredníctvom dražby.14. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu sa týkali v podstate už len otázok dokazovania.

15. Pri prejednaní veci na pojednávaní žalobca v 1. rade následne formuloval aj požiadavku na určenie
neplatnosti dražby, túto zmenu žaloby však súd nepripustil. Súd pripomína, že žaloba je vymedzená
petitom a skutkovými dôvodmi v nej uvedenými, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP), a jej zmena (za predchádzajúcej
aj súčasnej procesnej úpravy) bola a je možná iba zo súhlasom súdu (viď § 95 OSP i § 139 CSP). V

danom prípade však súd, vzhľadom na obsah pôvodne predloženej žaloby a už realizované vyjadrenia
žalovaných (pri príprave pojednávania k nej), a skutočnosť, že tieto výsledky doterajšieho konania
(pri príprave pojednávania) by tak neumožňovali konať a rozhodnúť aj o tomto dodatočnom návrhu
predloženom až na pojednávaní, a posúdenie takejto žaloby (v súvislosti potrebou posúdenia námietok
protistrany, že o takej otázke už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní medzi tými istými stranami
- teda prekážky res iudicata) by si vyžadovalo aj odročenie pojednávania (pričom o veci sa má

rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, viď § 157 ods. 1 a § 179 ods. 1 CSP), ako aj s tým
súvisiacu skutočnosť, že žalobca mohol tento prostriedok procesného útoku uplatniť už dávno a včas,
ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP), túto
zmenu žaloby nepripustil (pričom vzhľadom zjavné uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o
neplatnosť dražby táto žaloba napokon zrejme už ani prípustná nebola). O nepripustení zmeny žaloby

súd rozhodol uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario), vyhláseným
na pojednávaní za prítomnosti zástupcov všetkých strán sporu, a vec následne posúdil v rozsahu
pôvodne podanej žaloby.

16. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany

sporu počas konania riadne a včas uplatnili, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi,
ktorých obsah na pojednávaní prečítal alebo ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania
doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných
dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

17. Dňa 22.06.2006 uzatvorili žalobcovia so žalovaným v 3. rade zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im žalovaný v 3. rade poskytol úver. Splatenie úveru bolo
zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam - rodinnému domu a pozemkom (ďalej len „založené

nehnuteľnosti“), ktoré boli v tom čase vo vlastníctve žalobcov.

18.Žalobcoviasanásledne,takakotovyplývaajzichžiadostioupraveniesplateniaomeškanýchsplátok
zo dňa 1.8.2014 (predloženej žalovaným v 3. rade na č.l. 39 spisu) dostali do omeškania so splátkami
úveru a požiadali vtedajšieho veriteľa (žalovaného v 3. rade) o splatenie dlžnej sumy v upravenom

splátkovom kalendári (do 15.8. v sume 208,- Eur, do 15.9. v sume 3.872,76 Eur a do 20.9. v sume
208,- Eur). Podľa odpovede žalovaného v 3. rade k tejto žiadosti listom zo dňa 11.8.2014 im tento
vyhovel a vyslovil súhlas s mimoriadnym splátkovým kalendárom na doplatenie omeškaných splátok
úveru (podľa návrhu žalobcov). Aj napriek tomu (podľa nespochybnených tvrdení žalovaného v 3. rade)
však nedošlo k náprave a k odstráneniu protiprávneho stavu omeškania žalobcov. Žalobcovia voči tomu

namietali iba to, že žalovaný žiadal po nich „aj neúmerne vysokú čiastku 3.872,76 Eur, ktorej zloženie
nešpecifikoval rozborom svojej finančnej požiadavky“ (táto suma pritom ale presne zodpovedala ich
žiadosti o upravenie splatenia omeškaných splátok zo dňa 1.8.2014).

19. Z hľadiska vymedzeného predmetu konania, a to náhrady údajnej škody spôsobenej následným

vyhlásením, uskutočnením a príklepom predmetu dražby k založeným nehnuteľnostiam (rodinnému
domu a pozemkom) v dražbe uskutočnenej dňa 15.07.2015 ďalej nebolo sporné, že založené
nehnuteľnosti žalovaný v 4. rade pri príprave dražby ohodnotil na sumu 32.900,- Eur (hoci predtým v roku
2006 boli iným znaleckým posudkom ohodnotené na 53.110,- Eur), a žalovaný v 1. rade ich následne
ako navrhovateľ a jediný účastník dražby vydražil za 30.000,- Eur v dražbe organizovanej žalovaným v

2. rade ako dražobníkom. V konaní pritom bolo preukázané (a to prečítaním kópie zverejnenia údajov
o dražbe v Obchodnom vestníku 109/2015, ako aj kópie regionálnej tlače - regionálnych novín Z. - S.
Y. XX.X.XXXX, kde bolo publikované oznámenie o vyhlásenej dražbe, a tiež aj žiadosti o zverejnenie
oznámenia o dražbe adresovanej Obecnému úradu P. XXX), že oznámenie o dražbe zverejnené bolo.Rovnako tak bolo v konaní preukázané, že žalobcom (ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti) bolo
zo strany dražobníka (žalovaného v 2. rade) pred dražbou riadne zaslané (a dostalo sa tak do ich
dispozičnej sféry) oznámenie o dražbe i znalecký posudok žalovaného v 4. rade, a to žalobkyni v 2.

rade s doručením podľa poštových doručeniek dňa 11.6.2015, a zároveň samostatne aj žalobcovi v 1.
rade v dvoch samostatných zásielkach od žalovaného v 2. rade žalobcovi v 1. rade vrátených následne
poštou žalovanému v 2. rade (ako ich odosielateľovi - z dôvodu ich neprevzatia adresátom v odbernej
lehote), a to dňa 9.6.2015 podľa podacej pečiatky pošty vyznačenej na týchto zásielkach (predložených
súdu na nahliadnutie v neporušenom stave na pojednávaní) - s poznámkami pošty o neúspešnom

pokuse o doručenie adresátovi s výzvou na opakované doručenie dňa 11.6.2015, a o opakovanom
doručovaní 12.6.2015 s dňom uloženia zásielky 12.6.2015 - v ktorých sa po ich otvorení na pojednávaní
(vo väčšej zásielke) nachádzal znalecký posudok, a (v menšej samostatnej zásielke) aj oznámenie o
dražbe. Povinnosť ich zaslania žalobcom teda splnená bola. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že
žalobcovia voči znaleckému posudku pred dražbou žalovanému v 2. rade neoznámili žiadne námietky,
a že dražba sa konala viac ako 30 dní potom (dňa 15.7.2015).

20. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) navrhovateľ
dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa
nemožno zbaviť.

22. Podľa § 33 ods. 3 ZoDD dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto

zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia,
ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

23. Podľa § 33 ods. 4 ZoDD navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri

vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

24. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku,
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí

byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

25. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní

od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti od iného znalca.

26. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

27.Podľa§417ods.1OZkomuškodahrozí,jepovinnýnajejodvráteniezakročiťspôsobomprimeraným
okolnostiam ohrozenia.

28. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možnédomáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

29. V danom prípade sa žalobcovia domáhali náhrady škody od žalovaných spôsobenej im údajne
vyhlásením, uskutočnením a príklepom predmetu dražby (rodinného domu s pozemkami), ktorý bol v
tom čase v ich vlastníctve.

30. Medzi nevyhnutné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to či už všeobecnej alebo

osobitnej, pritom patrí porušenie právnej povinnosti žalovanými resp. prítomnosť okolnosti zakladajúcej
ich osobitnú objektívnu zodpovednosť (napr. podľa § 33 ods. 2 ZoDD), ďalej vznik škody, a napokon aj
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti resp. okolnosťou zakladajúcou objektívnu zodpovednosť
žalovaných a vznikom škody (a pri subjektívnej zodpovednosti navyše aj ich zavinenie). Tieto
predpoklady však v konaní preukázané neboli.

31. Žalobcovia v priebehu konania poukazovali na ich pochybnosti o dodržaní niektorých ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách, a s poukazom na to ustálili škodu, ktorá im bola podľa nich
spôsobenádražbouaktorúvtomtokonaníuplatnili,akorozdielmedzipôvodnoucenouichnehnuteľností
stanovenou v roku 2006 pri čerpaní úveru od žalovaného v 3. rade, a cenou dosiahnutou z výťažku
na dražbe vykonanej žalovaným v 2. rade v roku 2015 (uskutočnenej z podnetu žalovaného v 1. rade

ako navrhovateľa dražby, a to na základe jeho pohľadávky voči nim postúpenej mu žalovaným v 3.
rade, a s vyvolávacou cenou podľa ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom vypracovaným
žalovaným v 4. rade) s tým, že v rozsahu tohto rozdielu im bola podľa žalobcov spôsobená škoda
spoločným konaním žalovaných. Už z hľadiska príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov
eventuálnej zodpovednosti žalovaných však treba ihneď na úvod poznamenať, že tento rozdiel

nepochybne nemožno považovať za škodu spôsobenú im v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek konaní
žalovaných, nakoľko cena dosiahnutá na dražbe (na ktorej sa mohol zúčastniť ktokoľvek) nebola
spôsobená porušením povinnosti žalovaných, ale nezáujmom resp. nedostatkom účastníkov dražby. To,
čožalobcoviavyčítajúžalovaným,totižnemalovplyvnamožnosťdosiahnutiavyššiehovýťažkuzdražby,
a s tvrdenou škodou teda nesúvisí. Postúpenie pohľadávky voči žalobcom (zabezpečenej záložným

právom na dotknuté nehnuteľnosti) od ich pôvodného veriteľa (žalovaného v 3. rade) žalovanému v 1.
rade, návrh žalovaného v 1. rade na vykonanie dražby, ocenenie dotknutých nehnuteľností žalovaným
v 4. rade (hoci by aj bolo nesprávne, najmä ak voči nemu mohli žalobcovia aj namietať) a ani vykonanie
dražby žalovaným v 2. rade nemali vplyv na možnosť dosiahnutia vyššieho výťažku z dražby. V konaní
bola žalobcami vlastne tvrdená len jediná okolnosť týkajúca sa žalovaných, ktorá mohla mať reálny

vplyv na výšku výťažku z dražby, a to údajný nedostatok zaslania znaleckého posudku a oznámenia
o dražbe žalobcovi v 1. rade ako vlastníkovi predmetu dražby zo strany dražobníka (žalovaného v 2.
rade), čo však v celom rozsahu vyvrátila jeho obrana, keďže žalovaný v 2. rade preukázal, že žalobcovi
v 1. rade znalecký posudok i oznámenie o dražbe riadne zaslal (hoci si ich tento v odbernej lehote
neprevzal), a oznámenie o dražbe publikoval v Obchodnom vestníku, regionálnej tlači a zverejňoval

aj cez obec. Žalobcovia napriek výzve súdu nešpecifikovali žiadne také (iné) konanie, z ktorého
by mala vyplývať spôsobená škoda tak ako ju žalobcovia prezentovali v tomto konaní, a rovnako
tak ani vykonané dokazovanie neumožňovalo prijať záver, že by konaním niektorého zo žalovaných
(vyhlásením, uskutočnením a príklepom predmetu
dražby, na ktorej sa žalovaný v 3. a 4. rade dokonca ani nijako nezúčastnili) boli spôsobené ktorýmkoľvek

zo žalovaných (a už vôbec nie ich spoločným konaním, za ktoré by mali niesť spoločnú zodpovednosť)
také nedostatky v dražbe, ktoré by mohli mať za následok uplatnenú škodu.

32. Okrem toho treba uviesť, že pokiaľ ide o eventuálne nedostatky súvisiace s procesom dražby, zákon
umožňuje ich preskúmanie (iba) žalobou o neplatnosť dražby, pre ktorú stanovuje navyše (nepochybne

z dôvodov právnej istoty) prekluzívnu lehotu troch mesiacov odo dňa príklepu, a ak táto lehota uplynula,
javí sa byť logickým, že ďalšie preskúmavanie údajných nedostatkov dražby v inom konaní (než o
určenie neplatnosti dražby) prípustné nie je, inak by toto ustanovenie nemalo žiaden význam /analogicky
porovnaj: „Ak právny poriadok poskytoval sťažovateľke priestor na odvrátenie neželaného stavu (§42a
Občianskeho zákonníka) a sťažovateľka z neuvedeného, resp. neznámeho dôvodu v prejednávanej veci

nekonalavčas,totojejnekonaniepredstavujebezdôvodnésprávanie.Jejbezdôvodnémusprávaniuteda
nie je možné priznávať právnu ochranu v podobe zásahu do veci prostredníctvom § 39 Občianskeho
zákonníka“ uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 9. 2017, sp.zn. III. ÚS 573/2017-14,
zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk/.33. Napokon treba poukázať aj na to, že ak by mala škoda podľa žalobcov spočívať v rozdiele medzi
cenou dosiahnutou na dražbe a nejakou inou cenou, tak žalobcovia, ktorí spolu žijú v spoločnej

domácnosti, o cene predmetu dražby určenej znaleckým posudkom i oznámení dražbe z ich doručenia
žalobkyni v 2. rade nepochybne vedeli, v zmysle ust. § 417 ods. 1 OZ voči znaleckému posudku mohli
a mali vzniesť námietky, a aj neskôr v rámci dražby mohli a mali svojim konaním iniciovať, resp. vyvolať
(vo svoj prospech) väčší záujem o dražené nehnuteľnosti, a dosiahnuť tak väčší výťažok aby im škoda
nevznikla.

34. Aj z tohto dôvodu preto súd ani len teoreticky nevidel možnosť, že by im samotní žalovaní spôsobili
škodu, ktorú žalobcovia ustálili ako predmet tohto konania, a preto ich žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §

255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešným žalovaným im vzniknuté trovy tohto konania

(preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré im vznikli v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať,
aby ich znášali samy, strany netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo
trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a podľa
všetkých okolností, priebehu konania a vyjadrení protistrany prípadne aj jeho predlžovanie resp. trvanie

na podanom návrhu, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu
v konaní. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého
stupňa zároveň poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného
súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie
ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie

je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol
dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu
predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a
pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť
odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že

by došlo k jeho aplikácii.“

37. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im súd voči žalobcom priznal nárok na plnú
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.