Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200344
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220200344.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: X./. K. M., L.. Q., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, právne
zastúpená: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, X./. W. M.,
I.. XX.XX.XXXX G. Z. N. XX, X./. M. B., L.. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XXX, X./. X. M., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. W. XXX, X./. X. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., X./. F. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. XX, X./. Y.
M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, proti žalovaným: X./. F. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. N.I. XX, X./. M. Q., I..

XX.XX.XXXX, Z. N. XX, o žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 4C/33/2006 o d m i e t a .

II. Návrh na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
12.01.2017 č.k. 4C/33/2006-628 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.04.2018
č.k. 19Co/95/2017-742 z a m i e t a .

III. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2020 žalobca F. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XX, XXX XX
N. podal žalobu na obnovu konania proti rozhodnutiu Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/33/2006-628
zo dňa 12.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/95/2017-742 zo dňa

26.04.2018.Žalobcavžalobenaobnovukonaniauviedol,ževprávnejvecivyššieuvedenýchúčastníkov
konania o zaplatenie 1.818,36 Eur s príslušenstvom rozhodol Okresný súd Bardejov rozsudkom
sp.zn. 4C/33/2006-628 zo dňa 12.01.2017 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) tak, že v bode II.
zaviazal v tomto konaní žalobcu uhradiť žalovaným sumu vo výške 1.570,07 Eur spolu s 7 % ročným
úrokom z omeškania od 10.03.2006 do zaplatenia. V bode VI. a VII. rozhodol o nároku na náhradu
trov konania. Rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 19Co/95/2017 zo dňa 26.04.2018. Uvedené rozhodnutie okresného súdu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.05.2018, žalobca napáda v celom rozsahu jeho výrokovej časti podľa bodu II.,
boduVI.aboduVII.nazákladedôvodovobnovykonaniavzmysle§397písm.a),b)Civilnéhosporového
poriadku, (ďalej len C.s.p.) s nasledovným odôvodnením.
1.2. Obnova konania má umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu v konaní vedenom pod

sp.zn. 4C/33/2006 vychádza z vykonaného dokazovania, v dôsledku ktorého mal okresný súd za
preukázané, že došlo k vyťaženiu 10 ks bukových stromov z parcely žalovaných. Spornou skutočnosťou
v podstate nebola skutočnosť, či naozaj došlo k výrubu stromov, resp. či tieto vyťažil žalobca. Spornou
však bola otázka tykajúca sa vlastníctva parcely, na ktorej sa výrub drevnej hmoty žalobcom uskutočnil.
Žalobca popieral, že by z parcely žalovaných vyťažil 10 ks stromov, pretože bol názoru, že výrub
dreva síce uskutočnil, ale nie z parcely žalovaných, ale zo svojej parcely., t.j. parcely KN XXX/XX,

vedenej na LV č. XXX, N.. Ú.. N.. Okresný súd sa s argumentáciou žalobcu, v pôvodnom konaní
žalovaného, vysporiadal tak, že do konania bol ustanovený znalec z odboru geodézia a kartografia,Ing. V. Z., za účelom zistenia, z akej parcely bolo vyťažených 12 ks drevnej hmoty buk. Znalec v
znaleckomposudkudňa25.05.2013konštatuje,žezistil,že12kusovdrevnejhmotybukbolovyťažených
z parcely C KN č. XXX/X, N.. Ú. N.. Avšak, na pojednávaní konanom dňa 19.12.2014 menovaný znalec

na otázku súdu, aby sa vyjadril k okolnostiam, že v kat. území obce N. nie sú hodnoverné údaje o
výmerách lesných parciel, nakoľko v obci N. nebola prevedená obnova kat. operátu po 01.01.1996,
odpovedal, že áno, údaje o výmerách nie sú hodnoverné. Z výpovede cit. znalca ďalej vyplýva, že
po zmene spoločenských pomerov po roku 1990 sa začalo s obnovou evidencie právnych vzťahov
k pôvodným nehnuteľnostiam, pričom postup vyhotovovania odtlačkov pôvodných katastrálnych máp

a prenesenie údajov o vlastníkoch sa ukázal ako celkom nevyhovujúci. V neposlednom rade znalec
uviedol, že v neskoršom období dochádzalo k postupnému odovzdávaniu lesných pozemkov a to formou
dohody spísanej medzi pôvodným užívateľom Štátne lesy a vlastníkom. Vyhotovovali sa zjednodušené
odovzdávania týchto pozemkov, pričom nebolo možné zabezpečiť, aby tak bolo učinené osobou s
odborným vzdelaním a aby odovzdanie bolo perfektné s vytýčením pôvodných hraníc na technickom
podklade. V tomto dôsledku malo odovzdávanie veľmi nízku odovzdávaciu hodnotu, uskutočňovalo sa

bez vypracovania geometrického plánu, ktorý by bol podkladom na zápis do katastra, pričom sa robili
veľké chyby z tohto obdobia.
1.3. Žalobca sa v pôvodnom konaní pred vyhlásením uznesenia o zamietnutí ďalších návrhov na
doplnenie dokazovania domáhal vypracovania nového znaleckého posudku resp. tento navrhoval
preskúmať a cestou žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným parcelám sa domáhal súdnej

ochrany. Okresný súd návrhy žalobcu zamietol, pretože podľa názoru súdu by ich vykonanie bolo
nehospodárne a neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané, že žalovaní (v
pôvodnom konaní žalobcovia) sú podielovými spoluvlastníkmi parcely CKN XXX/X. Ďalej sa v rozsudku
konštatuje, že žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) zatiaľ nepreukázal, aby parcela, z ktorej bol výrub
stromov zrealizovaný, nepatrila spoluvlastníckym právom žalovaným (v pôvodnom konaní žalobcom).

Vychádza sa pritom z listín Katastra nehnuteľností, ktoré sú smerodajné, ak nie je preukázaný opak.
1.4. Žalobca v záujme právnej istoty a naplnenia dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b)
C.s.p. požiadal znalca Ing. W. V., PhD. o vypracovanie znaleckého posudku vo veci posúdenia výrubu
stromov a polohového určenia pozemkov v k. ú. N.. Dňa 02.12.2019 menovaný znalec vypracoval
znalecký posudok č. 8/2018, v závere ktorého odpovedal na položené otázky tak, že parcela CKN č.

XXX/X, N.. Ú.. N. bola zakreslená do platnej katastrálnej mapy obnovením pôvodnej nehnuteľnosti,
preklopením stavu EKN po ROEP do stavu CKN. Pri ROEP bola v južnej časti obnovená parcela EKN
č. XXX, výsledkom čoho bolo, že výmera každej parcely bola rôzna, čo je v rozpore s pôvodnou deľbou,
keďže každá parcela má mať rovnakú výmeru. Preparcelovaním celého pôvodného bloku na parcely
rovnakej výmery znalec dospel k záveru, že v katastri nehnuteľnosti nie je správne vedené polohové

určenie pozemkov ako žalobcu, tak aj žalovaných, vedenej na LV č. XXX, k. ú. N.. Následne farebne v
prílohe č. 13 a 14 vyznačil, kde sa v skutočnosti majú správne nachádzať parcely účastníkov konania.
Inými slovami, že v skutočnosti nedošlo k výrubu drevín z parcely F. N. F. M. Q.. Pretože cit. znalecký
posudok znalca Ing. W. V. nepreukazuje vlastnícke právo žalovaných k pozemku, z ktorého došlo k
výrubu drevín žalobcom, má žalobca za to, že je týmto založený dôvod na obnovu konania, o ktorom sa

definitívne dozvedel až oboznámením sa s obsahom tohto znaleckého posudku po jeho doručení. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi
nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva. Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom
súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes,
nedôvodné odmietne odvolanie), ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným

záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak. Súd v danom prípade bol povinný prejudiciálne
skúmať otázku vlastníckeho práva a správnosti jeho evidencie v katastri nehnuteľností, teda aj otázkou,
do akej miery prichádza do úvahy spochybnenie v katastri zapísaných údajov, ktoré navonok vyznievali
v prospech v tomto konaní žalovaných.
1.5. S poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý o veci rozhodol

rozsudkom sp.zn. 4C/33/2006-628 zo dňa 12.01.2017 v neprospech žalobcu nebol správny, nakoľko súd
prvého stupňa v zmysle námietok žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného) neskúmal, či predmetný
zápis vlastníckeho práva je v katastri nehnuteľností evidovaný správne, ale obmedzil sa len na skúmanie
existencie zápisu vlastníctva k parcele CKN č. XXX/X, vedenej na LV. č. XXX, N.. Ú.. N.. V zmysle
ustálenej súdnej praxe zároveň platí, že nový listinný dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania, ak

ho účastník konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním
možno preukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie o veci, pričom
obsah tohto dôkazu v tom čase nepoznal. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne posúdenie
veci žalobca navrhol, aby súd odložil právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, t.j.rozsudku sp.zn. 4C/33/2006-628 zo dňa 12.01.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 19Co/95/2017-742 zo dňa 26.04.2018, nakoľko na ich podklade sa vedie exekučné konanie voči
žalobcovi, a aby obnovu konania povolil.

2. V priebehu konania bolo súdom zistené, že žalobca F. M. dňa 21.02.2020 zomrel, pričom dedičské
konanie je vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 8D/31/2020. Uznesením zo dňa 19.05.2020
č.k. 5C/10/2020-58 súd postupom podľa § 164 C.s.p. konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 8D/31/2020. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňom 23.06.2020.

3. Uznesením zo dňa 25.02.2021 č.k. 5C/10/2020-74 súd postupom podľa § 165 C.s.p. v spojení s § 63
ods. 2 C.s.p. rozhodol, že po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Bardejov
pod sp.zn. 8D/31/2020 pokračuje v konaní a to s právnymi nástupcami žalobcu F. M., I.. XX.XX.XXXX,
E.. XX.XX.XXXX, I. G. Z. N. XX dedičmi: X./. K. M., L.. Q., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, X./. W. M., I..

XX.XX.XXXX G. Z. N. XX, X./. M.Á. B., L.. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XXX, X./. X. M., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. W. XXX, X./. X. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., X./. F.I. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. XX, X./. Y. M.,
I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.03.2021.

4. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.01.2017 č.k. 4C/33/2006-628 vyplýva, že súd v

právnej veci žalobcov F. N. F. M. Q. proti žalovanému F. M., o zaplatenie 1.818,36 Eur s príslušenstvom
takto rozhodol:
„I. Návrh žalovaného na spojenie tohto konania s konaním vedeným Okresným súdom Bardejov pod
sp.zn. 3C/230/2016 z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade dlžnú sumu vo výške 1.570,07 Eur spolu
so 7 % ročným úrokom z omeškania od 10.3.2006 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že splnením jednému zo žalobcov dlh zanikne v rozsahu plnenia.

III. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

IV. Nárok žalovaného uplatnený vzájomným návrhom zo dňa 7.11.2016 vy l u

V. čuje na samostatné konanie.

VI. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v rozsahu 72,70 % voči
žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

VII. Štát m á nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania voči žalobcom v 1.-2.rade

vo výške 13,65 % a voči žalovanému vo výške 86,35 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.“
V odôvodnení rozsudku okresný súd okrem iného uviedol:
„9. Zo znaleckého posudku Ing. Z. č. 15/2013 vyplýva, že z parcely CKN XXX/X, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2.rade bolo vyťažených 12 stromov. Žalovaný sa dohodol s nákupcom

dreva V. M., že dostane zálohu vo výške 1.526,92 Eur (46.000,- Sk), a následne po tom, čo nákupca
drevo očistí a spracuje, dostane zvyšok sumy podľa toho, akú kvalitu bude drevo dosahovať. Bolo
vyťažené drevo v celkovom objeme okolo 22-23 m3, ktoré bolo odvezené spolu na 2krát nákladným
motorovým vozidlom zn. Tatra. Prvýkrát dňa 16.10.2004 a druhýkrát dňa 24.10.2004. Zálohu vo výške
1.526,92Eur(46.000,-Sk)prevzalžalovanýza10vyťaženýchstromovbuk.Samotnážalobkyňav1.rade

na pojednávaní dňa 22.7.2014 uviedla, že objemová výmera stromov 22,5 m3, ktoré boli odpredané
pánovi M. v počte 10 ks činí stromy, ktoré boli vyrúbané s tým, že ostatné stromy mohol žalovaný niekam
odviezť. Žalovaný tak vyrúbal 10 bukov, pričom nákupca dreva mu dňa 25.10.2004 volal, že žalobkyňa
v 1. rade a zástupca žalobcu v 2. rade mu po ťažbe oznámili, že ťažil z ich parcely a zavolali políciu,
pričom zároveň bránia odvozu dreva. Žalovaný sa dostavil na miesto výrubu, kde od neho nákupca

dreva požadoval vrátenie poskytnutej zálohy, čo žalovaný odmietol. Žalobkyňa v 1. rade a zástupca
žalobcu v 2. rade spolu s nákupcom dreva následne odišli za manželkou žalovaného a jeho nechali
na mieste. Žalovaný zakázal šoférovi nákladného vozidla a závozníkovi, ktorí pomáhali V. M. zvážať
drevo akúkoľvek manipuláciu s drevom a ponáhľal sa domov. Jeho manželka však medzitým zálohu V.M. vrátila. Žalovaný sa vrátil na miesto výrubu stromov a zistil, že drevo je odvezené preč. Nákupca M.
následne zálohu vo výške 1.526,92 Eur (46.000,- Sk) žalovanému vrátil, keďže drevo odviezol on (resp.
osoby ním poverené) a uskladnil ho na svojom dvore.“

„19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný vyťažil z parcely
žalobcov drevnú hmotu, a to 10 bukových stromov, čo aj žalovaný potvrdil. Žalobcovia si však náhradu
škody vyčíslili za 12 stromov v objeme 24,90 m3. Súd vo vzťahu k dvom ďalším vyrúbaným stromom
nemal za preukázané, žeby tieto vyrúbal žalovaný. Žalobcovia v priebehu konania svoj nárok na
náhradu za tieto dva stromy odvíjali od znaleckého posudku. Znalecký posudok však len potvrdzuje

počet vyrúbaných stromov, avšak len na základe tohto posudku nemožno uzavrieť, že k výrubu ďalších
dvoch stromov došlo zo strany žalovaného. Žalobcovia žiadnym iným listinným dôkazom nepreukázali
túto skutočnosť. Naopak, tvrdenia žalobcov ohľadom počtu vyrúbaných stromov boli počas konania
nejednotné. Preto súd priznal žalobcom náhradu škody len za 10 vyrúbaných stromov. Pokiaľ ide o
určenie objemu vyrúbaných stromov v počte 10, tak žalobkyňa v žalobe uviedla, že objem drevnej hmoty
za 10 kusov vyťažených stromov je 22,5 m3 a poukazovala na výpoveď žalovaného v trestnom konaní,

následne žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.7.2014 uviedla, že počet 10 vyrúbaných stromov bol v
objeme 22,5 m3. Žalovaný však vo svojej výpovedi v trestnej veci uviedol, že vyťažená drevná hmota
v počte 10 ks bola v objeme 21,50 m3, a rovnako tento objem vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného
lesného úradu v Bardejove zo, dňa 7.2.2006, kde sa uvádza, že vyťažená drevina v počte 10 ks bola
v objeme 21,50 m3. Navyše i vzhľadom na objem jednotlivých vyťažených stromov v počte 12 (čl.4)

má súd za to, že výrub 10 stromov musel byť v objeme nižšom ako 22,5 m3, a preto priznal náhradu
škody za vyťažených 10 stromov v objeme 21,5 m3, a nie 22,5 m3, čo pri cene 2.200 Sk (73,03 Eur)
predstavuje 1.570,07 Eur.“
„22. Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu v jednotlivých podaniach žiadal, aby do tohto konania
bol v zmysle § 95 odsek 1 CSP pribratý prokurátor, žiadal spojiť na spoločné konanie konania vedené

Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 4C/33/2006, 5C/62/2012, 2C/250/2015, resp. prerušiť konanie do
právoplatného skončenia konania sp.zn. 2C/250/2015, žiadal nariadiť výsluch svedkov, a to R. Q., V. Q.,
O. Z.K., a žiadal o konfrontáciu medzi ním, Ľ. N. F. V. M. z dôvodu, či bola alebo nebola povolená ťažba
naparceleEKNXXX/XX.Zároveňžiadalpreskúmaťrozhodnutiesprávnehoorgánu,atorozhodnutieOÚ
Bardejove odboru PPaLH č. 3/99/00099-011 zo dňa 7.9.1999, preskúmať geometrický plán a znalecký

posudok, či je pravý alebo falošný, žiadal obhliadku na mieste samom a vzniesol námietku zaujatosti
sudcu.
23. Súd v konaní pred jeho prvým rozhodnutím vo veci nevykonal žalobcom navrhované dôkazy -
výsluchy svedkov M. Q.F., R.. M., R.. W. Z., R. Q., V. Q., vyžiadaním si listinných dôkazov od Správy
katastra Bardejov, od OÚ Kučín, z ROEP, objednávku na úpravu parciel KN E, od predsedu urbariátu

V. Q., ako aj šetrenie správneho orgánu OU v Bardejove, listinné dôkazy z OÚ Kučín - návrh registra,
listinné dôkazy zo Správy katastra Bardejov, listinné dôkazy od R. Q.N. F. V. Q., výsluchy svedkov B.
S., R.. W. Z., B.. V.I. N., B.. Ľ. Y. v zmysle podania žalobcu zo dňa 28.9.2009 (č.l. 107 - 113), ohliadkou
miestačinuakópiamipozemkovejmapy,akoajďalšienavrhovanédôkazy,pretožebyichvykonaniebolo
nehospodárne a neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia

sú podielovými spoluvlastníkmi parcely, z ktorej žalovaný ťažil drevnú hmotu. V konaní po rozhodnutí
odvolacieho súdu žalovaný opätovne navrhoval výsluch svedkov ako aj obhliadku na mieste samom,
avšak súd nevidel v zmysle už vyššie uvedeného dôvod na vykonanie žalovaným žiadaných výsluchov
svedkov, a rovnako tak ani dôvod na obhliadku na mieste samom, keďže zo znaleckého posudku jasne
vyplýva, kde sa nachádzajú pne po vyťažených stromoch.“

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.04.2018 č.k. 19Co/95/2017-742 o odvolaní žalovaného
F. M. rozhodol takto:
„Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcom v 1. a 2. rade dlžnú sumu vo výške 1.570,07 Eur spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania

od 10.03.2006 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením jednému
zo žalobcov dlh zanikne v rozsahu plnenia a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu.

Odmieta odvolanie proti výrokom o zamietnutí návrhu žalovaného na spojenie vecí, o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcom rozsahu, a o vylúčení nároku žalovaného na samostatné konanie.

Odmieta odvolanie proti uzneseniu, č.k. 4C/33/2006-624 z 10.01.2017.Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.“

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol:
„37. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že stromy, ktoré žalovaný vyrúbal, sa nachádzajú
na parcele CKN XXX/X vlastnícky patriacej žalobcom. Ak súd prvej inštancie vychádzal z aktuálneho
výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kde je evidovaná parcela CKN XXX/X vlastnícky patriaca žalobcom
v podiele každému po 1, vychádzal z listín Katastra nehnuteľností, ktoré sú smerodajné, ak nie je

preukázaný opak. Žalovaný nepreukázal v tomto konaní, aby parc. CKN XXX/X, z ktorej bol výrub
zrealizovaný, nepatrila spoluvlastníckym právom žalobcom. Rovnako tak neexistuje žiadne právoplatné
rozhodnutie, preukazujúce vlastnícke právo žalovaného (čo tento tvrdí) ku parcele, z ktorej bol výrub
stromov žalovaným realizovaný.
38. Za nedôvodné nie je nutné považovať aj námietky vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. V. Z.
č. 15/2013 zo dňa 25.05.2013, ktorý bol vyhotovený v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch ako aj so zákonom č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii.“

7. Podľa § 397 písm. a), b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „C.s.p.“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

8. Podľa § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.

10. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

11. Podľa § 406 C.s.p., v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

12. Podľa § 412 ods. 1 C.s.p., súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 412 ods. 2 C.s.p., ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh
odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je

dotknuté.

14. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

15. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p., ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba

doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

16. Žaloba na obnovu konania je koncipovaná ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k
tomu, aby mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovenýchpodmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona
vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu, ak
sú splnené zákonné predpoklady.

17. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či
je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd

v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP),
a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP).
V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní
nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. V

obochprípadochvšakmusiabyťtietookolnostipotencionálneschopnéprivodiťpriaznivejšierozhodnutie
vo veci pre toho, kto dodáva žalobu na obnovu konania. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá
skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu
konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie
svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie (porovnaj

uznesenie NS SR zo dňa 11.08.2011, sp. zn. 3 Cdo/98/2011). V tejto súvislosti sa žiada poznamenať,
že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku
Európskej únie.

18. Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania a pripojených príloh súd konštatuje, že podaná
žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p.

19. Ako vyplýva zo žaloby na obnovu konania, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa

12.01.2017 a rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.04.2018, F. M. ako žalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť F. N. F. M. Q. ako žalobcom z titulu náhrady škody sumu 1.570,07 Eur s
príslušenstvom na tom základe, že na základe vykonaného dokazovania súdy dospeli k záveru, že F. M.
vyťažil z parcely F. N. F. M. Q. 10 ks bukových stromov a priznaná náhrada škody zodpovedá hodnote
vyťaženej drevnej hmoty. F. M. v konaní tvrdil, že predmetné bukové stromy vyťažil zo svojej parcely E

KN XXX/XX, N..Ú.. N. a nie z parcely C KN č. XXX/X, N..Ú.. N., ktorá je vo vlastníctve F. N. F. M. Q..
V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. V. Z., ktorý v znaleckom posudku dospel
k záveru, že bukové stromy boli vyťažené z parcely C KN XXX/X, N..Ú.. N.. Na základe uvedených
záverov znaleckého dokazovania prvostupňový a odvolací súd dospeli k záveru, že F. M. je povinný
nahradiť škodu F. N. F. M. Q. za výrub 10 bukových stromov z ich parcely vo výške 1.570,07 Eur.

20. Ako vyplýva z predmetných rozhodnutí súdov, ako aj zo samotnej žaloby na obnovu konania, F.
M. nesúhlasil so záverom znalca Ing. V. Z. a samotnú žalobu na obnovu konania odôvodnil takto: „7.
Žalobca sa v pôvodnom konaní pred vyhlásením uznesenia o zamietnutí ďalších návrhov na doplnenie
dokazovania domáhal vypracovania nového znaleckého posudku resp. tento navrhoval preskúmať

a cestou žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným parcelám sa domáhal súdnej ochrany.
Okresný súd návrhy žalobcu zamietol, pretože podľa názoru súdu by ich vykonanie bolo nehospodárne
a neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané, že žalovaní (v pôvodnom
konaní žalobcovia) sú podielovými spoluvlastníkmi parcely CKN XXX/X.“ Teda žalobca už v pôvodnom
konaní sa domáhal vypracovania nového kontrolného znaleckého posudku, ktorý by preskúmal znalecký

posudok Ing. V. Z.. Ako však vyplýva z rozhodnutí súdov, tieto zamietli tento F. M. navrhovaný dôkaz,
keďže na základe vykonaného dokazovania mali jednoznačne za to, že F. M. vyťažil stromy z parcely
F. N. F. M. Q. a ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a neúčelné. Žaloba na obnovu konania
bola odôvodená novým dôkazom a to znaleckým posudkom znalca Ing. W. V., PhD. č. 8/2018 zo dňa
02.12.2019, z ktorého má vyplývať, že k vyťaženiu 10 ks bukových stromov nedošlo z parcely vo

vlastníctve F. N. F. M. Q..

21. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú,
keďže znalecký posudok č. 8/2018 znalca Ing. W. V., PhD. zo dňa 02.12.2019, na ktorý sa odvolávaF. M. ako na dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť, resp. ktorý možno
vykonať a ktorý by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, by musel už v čase pôvodného
konania objektívne existovať, čo v danom prípade, vzhľadom k dátumu jeho vyhotovenia, splnené

nebolo. Zároveň má súd za to, že nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania Okresným súdom
Bardejov ako prvostupňovým súdom a následne ani Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom
v pôvodnom konaní nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy predmetného konania, nakoľko je
vecou úvahy vec prejednávajúceho súdu, či považuje v danej procesnej situácii za potrebné doplniť
dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým skúmaním. Súd poukazuje na rozhodnutie publikované pod

R 19/1975 z ktorého právna veta znie: „Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez
svojej viny v pôvodnom konaní v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. sa rozumie nemožnosť vykonať
dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania
súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd
ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.“ Z uvedeného vyplýva, že

nemožnosť použiť dôkaz alebo nemožnosť vykonať dôkaz v pôvodnom konaní v zmysle § 397 písm.
a), b) C.s.p. musí mať objektívny charakter, zatiaľ čo v prejednávanej veci mala nemožnosť spočívať v
subjektívnom prístupe súdov prvého i druhého stupňa, odmietajúcom nariadiť vo veci kontrolné znalecké
dokazovanie, ktoré navrhoval F. M..

22. Záverom súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
501/2014-13 zo dňa 10.09.2014, kde ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa okrem iného aj voči
rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na obnovu konania na obdobnom skutkovom a právnom
základe, ako v prejednávanej veci. Sťažovateľ v pôvodnom súdnom konaní taktiež navrhol vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie, keďže zo závermi už vykonaného znaleckého dokazovania nesúhlasil,

avšak okresný súd a následne krajský súd tento sťažovateľom navrhovaný dôkaz zamietli vykonať.
Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa voči rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na
obnovu konania ako zjavne nedôvodnú, keďže sa stotožnil s argumentáciou konajúcich súdov a uviedol
nasledujúce: „Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľke bol umožnený reálny prístup k
súdu, keď všeobecný súd na základe ňou podaného návrhu na obnovu konania vo veci konal a rozhodol,

pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka nepreukázala žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní (o zaplatenie sumy 8 868,27 € s
príslušenstvom vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 150/2009). Krajský súd v danej veci (totožne
s okresným súdom) najmä konštatoval, že dôkaz, ktorý sťažovateľka považuje za dôvod na povolenie
obnovy konania musel objektívne existovať už v čase pôvodného konania, pričom tento vznikol až

následne, čo podľa názoru ústavného súdu vyplýva z § 228 ods. 1 OSP a súčasne plne korešponduje so
zásadou zakotvenou v § 154 OSP, podľa ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že okresný súd v pôvodnom konaní nevykonal ňou navrhované
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (kontrolný znalecký posudok), uvedené dôvody
mohla uplatniť formou podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) v súlade s § 205 ods. 2

písm. c) OSP. Túto možnosť však sťažovateľka nevyužila. Na základe uvedeného ústavný súd považuje
odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu za dostatočne objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia.“

23. Preto súd podanú žalobu na obnovu konania považoval za zjavne nedôvodnú a aplikujúc § 403 ods.

1 písm. e) C.s.p. ju odmietol.

24. V žalobe na obnovu konania bolo zároveň navrhované, aby súd odložil právoplatnosť a
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/33/2006-628
zo dňa 12.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/95/2017-742 zo

dňa 26.04.2018, nakoľko na ich podklade sa vedie exekučné konanie. Súd tento návrh na odklad
právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku zamietol a to z dôvodu odmietnutia samotnej
žaloby na obnovu konania, keďže táto bola posúdená v zmysle vyššie uvedeného ako zjavne
nedôvodná.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia neboli v konaní úspešní a so žalovanými
sa dosiaľ ani nekonalo, takže im žiadne trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že stranám sporu
nepriznáva nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.