Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207139
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121207139.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Gabriela Brišková a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: Ing. K. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. ulica XXXX/X, T., zastúpená splnomocnenkyňou: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária,
s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Ing. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. ulica XXXX/X, T., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37C/71/2021-39 zo dňa 14. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXXX pre obec T., katastrálne územie T., a to na pozemok parc. reg. „C“ č. 4021/374,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 270 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 4021/470, druh pozemku:
orná pôda o výmere 603 m2, a do rodinného domu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc.

reg. „C“ č. 4021/374, s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o žalobe žalobkyne proti žalovanému o obmedzenie užívacieho práva žalovaného alebo
vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam.

II. Žalobkyni sa u k l a d á povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobkyne
domáhať proti protistrane ako žalovanému obmedzenia užívacieho práva žalovaného alebo vylúčenia
žalovaného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnom
rozsahu.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 24.11.2021 zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e/ a f/, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods.
1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaním zo dňa
24.11.2021 domáhala jednak rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode a zároveň aj návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniabolvylúčenýnasamostatnékonanie.Tentonávrhbolsúdudoručený
dňa 25.11.2021 a žalobkyňa sa ním domáha, aby súd nariadeným neodkladným opatrením uložil
žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc.

reg. „C“ č. 4021/374, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 270 m2, ako aj na priľahlý pozemok s parc.
č. 4021/470, druh pozemku: orná pôda o výmere 603 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené Okresnýmúradom Trnava, katastrálnym odborom, evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie T., a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej (o rozvod manželstva).

2. Návrh na rozvod manželstva ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila
žalobkyňa tým, že so žalovaným sa zoznámili v roku 1997 počas štúdia na vysokej škole. Po piatich
rokoch chodenia uzavreli manželstvo v roku 2002. V manželstve sa im narodili deti, v roku 2003, toho
času už plnoletá, Q. a v roku 2007 K.. Harmóniu a príkladnú starostlivosť manžela o rodinu občasne
narúšali alkoholové excesy manžela. Nikdy nemali problém s komunikáciou, hádkami, krikom. Jediný

problém počas manželstva, ktorý riešili, bol vždy len alkohol. Postupom rokov sa konzumácia alkoholu
zvyšovala a aj napriek úpornej snahe problém riešiť, manžel pomoc odmietal. Od roku 2018, kedy
začal manžel extrémne piť, mu bola rodina oporou. Navštevovali psychológa a psychiatra. Liečený
bol medikamentózne vtedy stanovenou diagnózou „vyhorenie“. Po ustálení zdravotného stavu a jeho
vlastnom zhodnotení, že je v poriadku, s liečbou aj napriek upozorneniam lekárov skončil. Od tohto
roku sa jeho stav postupne aj napriek pomoci rodiny, priateľov, lekárov rapídne zhoršil, až do stavu

kedy to prestala zvládať aj najbližšia rodina. Excesov pribúdalo a aj urážok, ponižovania, obviňovania a
napádania. V mesiaci október 2020 žalovaný nastúpil na protialkoholické liečenie do Prahy na 1 mesiac,
avšak po dvoch týždňoch liečenia sa vrátil na Slovensko v opitom stave a spal vonku na lavičke v
Trnave, kde ho okradli. Po opätovnom naliehaní sa na liečenie vrátil po 2 dňoch strávených v Trnave.
Po návrate z liečenia abstinoval 3 týždne. V mesiaci december 2020 bol dobrovoľne hospitalizovaný na

psychiatrickom oddelení Trnava za účelom detoxikácie. V mesiaci január 2021 abstinoval do 19.01.2021
a následne bol „na ťahu“ do 24.01.2021, ktorý bol sprevádzaný zmiznutím z domu na 3 dni, pričom
nikto nevedel kde sa nachádza a či je v poriadku. Následne sa rovnaká situácia zopakovala aj v
mesiaci február 2021, kedy na niekoľko dní odišiel z domu, nevedno kam, kde pije a potom sa vráti
domov opitý a agresívny. V mesiaci marec 2021 (od 22.03. do 26.03. je v opitosti mimo domu) je opäť

na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Trnave za
účelom detoxikácie. Situácia s manželovými alkoholickými „výletmi“, kedy je niekoľko dní preč a rodina
a priatelia ho hľadajú, sa opakuje aj v nasledujúcich mesiacoch. V mesiaci jún sa správanie žalovaného
zhoršilo natoľko, že bola privolaná záchranná zdravotná služba, nakoľko sa vyhrážal smrťou, napísal
list na rozlúčku, skonzumoval veľa liekov na spanie a antidepresíva zapil alkoholom, čo spôsobilo

halucinácie a viedlo k ďalšej hospitalizácii na psychiatrickom oddelení. Dňa 26.07.2021 nad ránom si
žalovaný bez vedomia požičal auto dcéry, s ktorým mal dopravnú nehodu. Po nehode sa ani nevrátil
domov, skryl sa v otcovom bývalom rodinnom dome v N., kde pokračoval v pití. Do domu sa dostal
vlámaním. Po dvoch dňoch a telefonáte z cudzieho mobilného telefónu oznámil, kde sa nachádza a kam
treba pre neho bezodkladne prísť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v mesiaci august 2021 (23.08.2021) jej

mama na žalovaného zavolala policajnú hliadku, pretože bol voči nej i dcére agresívny. Jej mamu slovne
vulgárne napadol, na jej obranu sa pred ňu postavila dcéra, ktorej v zápale hnevu silou vyrazil okuliare
a niekoľkokrát ju sotil. Aj napriek tomu, že ho policajná hliadka zaistila a pre agresívne reakcie odviedla
v putách, po niekoľkých hodinách ho prepustili s blokovou pokutou a zrušili aj možnosť vypovedania v
danej veci. Dňa 31.08.2021 sa žalovaný opäť vlámal do rodinného domu bratranca v N., kde svojvoľne

začal prerábať dom, bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo dohody medzi nimi. Ten následne pre jeho
agresívne správanie zavolal políciu, ktorá ho umiestnila do CPZ, na čo bratrancova mama (p. N.)
podala na neho trestné oznámenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v mesiaci september ju a dcéru po
opätovnom delirantnom výstupe vyhodil z domu. Zostal tam s ním syn, ktorý s ním každý deň prežíval
jeho agresívne epizódy a bol obeťou jeho vulgárneho správania. Chýbal v škole, o čom svedčí aj jeho

dochádzka. Syn z domu odísť nechcel, nakoľko bol presvedčený, že otca zachráni. Práve na jeho
podnet žalobkyňa privolala dňa 10.09. cca o 1.00 hod v noci záchrannú službu. Prišla však i polícia a
keďže sa nedalo nič robiť, jediné k čomu dospeli bolo, že syn na výzvu policajtov išiel bývať s ňou a
dcérou do podnájmu. Žalobkyňa odo dňa 08.09.2021 býva spolu s deťmi v podnájme v 2. izb. byte v
T., pričom žalovaný ich prenasleduje, snaží sa nájsť byt kde dočasne bývajú. Niekoľkokrát ho s deťmi

videli pohybovať sa na ulici, na ktorej sa prenajatý byt nachádza, kde čakal, že na nich natrafí, avšak
zatiaľ pozná iba ulicu a nie kde konkrétne (v ktorom bytovom dome) sa prenajatý byt nachádza. Odkedy
odišli zo spoločnej domácnosti je žalovaný neustále v opitom stave, pričom sa mu zhoršil i fyzický
stav. Začal si požičiavať peniaze, minul časť dcérinho sporenia na školu. Kľúče od áut nemá pre jeho
vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť ostatných. To viedlo k dvojnásobnej krádeži ŠPZ na aute, ktoré s deťmi

používajú. Žalovaný odmieta nastúpiť na liečenie, jeho obľúbené slovo, ktoré voči nim používa čoraz
častejšie je „vendeta“. Jeho agresivita a vyhrážky sa voči nim stupňujú a má dôvodnú obavu o ich životy
a zdravie. Nekriticky ich obviňuje z jeho stavu a absolútne si nepriznáva problém s alkoholom. Jeho telo a
myseľ sú zdevastované nadmernou konzumáciou alkoholu do takej miery, že potrebuje odbornú pomoc,čo samozrejme nepriznáva. Absolútne sa nezaujíma o deti a ich potreby a tobôž nie o ich psychický
stav. Žalobkyňa ďalej uviedla, že správanie sa žalovaného voči nej aj deťom je pre deti traumatizujúce,
nevplývadobrenaichpsychickýstavaodpútavaichtoodichkaždodennýchškolskýchajmimoškolských

povinností a obáva sa, že keď sa žalovaný dozvie o tom, že podala návrh na rozvod manželstva, bude sa
chcieť pomstiť a ublížiť im. Vzhľadom na skutočnosť, že nevedia kde sa žalovaný nachádza a pohybuje,
a deti nemajú v byte, kde sa momentálne nachádzajú v podnájme, vytvorené vhodné podmienky na
štúdium a celkové fungovanie, chcú sa vrátiť do ich domu, do prostredia ktoré deti poznajú a majú tam
všetky svoje osobné veci. Okrem iného žalovaný po ich odchode zo spoločnej domácnosti devastuje

spoločný majetok, ničí spoločné veci ako aj veci detí. Vzhľadom na opísanú situáciu nie je možné tam
zotrvať, pokiaľ bude mať žalovaný prístup do domu. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že je
potrebné dočasne a bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pričom žalovaný v prípade potreby
má možnosť prebývať u svojich rodičov, ktorí vlastnia rodinný dom v T..

3. K návrhu žalobkyňa pripojila čestné vyhlásenie svojej matky zo dňa 21.11.2021, čestné vyhlásenie

maloletého syna K. zo dňa 22.11.2021, čestné vyhlásenie dcéry Q. zo dňa 22.11.2021, sobášny list,
výpis z LV č. XXXXX, fotografie, elektronickú komunikáciu, potvrdenie o podaní trestného oznámenia
pre prečin porušovania domovej slobody zo dňa 31.08.2021 na OR PZ v Senici oznamovateľky H. N.,
návrh na ústavnú liečbu.

4. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov
dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri návrhu žalobkyne nejde o neodkladné opatrenie podľa ust. §

325 ods. 2 písm. e) CSP, ale o neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, nakoľko
z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že už v čase podania návrhu žalobkyňa nebývala so žalovaným
na spoločnej adrese A. ulica XXXX/X, T., keďže žalobkyňa odišla dňa 08.09.2021 bývať s deťmi do
podnájmu 2-izbového bytu v T.. Súd mal z obsahu spisu za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú
manželmi, ktorí sú v rozvodom konaní, ktoré nebolo dosiaľ skončené. Z ich manželstva pochádzajú dve

deti, dcéra Q. a maloletý syn K.. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že medzi
účastníkmi je konfliktný vzťah, žalovaný v zvýšenej miere požíva alkohol a po jeho požití býva často
agresívny a verbálne uráža celú rodinu. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa so
žalovaným toho času nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko žalobkyňa odišla aj s deťmi zo spoločného
domu do podnájmu a v súčasnosti tak má zabezpečené bývanie na tomto mieste. Z návrhu ďalej plynie,

že žalovaný zostal bývať na adrese ich spoločného bydliska A. ulica XXXX/X, T., pričom z LV č. XXXXX
pre k. ú. T. vyplýva, že tento rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a
žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa listinnými dôkazmi nepreukázala naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu práve neodkladným opatrením, nakoľko žalobkyňa aj s
deťmi už odo dňa 08.09.2021 nebývajú v spoločnej domácnosti so žalovaným, teda v dome, do ktorého

navrhuje žalovanému zakázať vstup. Žalobkyňa si teda vzhľadom na svoju situáciu, keďže sa bojí, že
by jej manžel (žalovaný) jej aj deťom mohol ublížiť, zabezpečila dočasne bývanie na inom mieste (v
podnájme), preto súd jej návrh zamietol ako nedôvodný.

6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. Žalobkyňa nesúhlasila s
napádaným uznesením, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Žalobkyňa uviedla, že na jej strane došlo
medzičasom k zmene pomerov v tom smere, že sa s deťmi nasťahovala naspäť do rodinného domu,

ktorý je v BSM sporových strán a to z viacerých dôvodov. Bývanie v prenajatom byte bolo pre žalobkyňu
a deti nevyhovujúce. Deti nemali svoje zázemie a vhodné podmienky na štúdium čo sa začalo prejavovať
na psychickej nepohode detí aj žalobkyne. Nakoľko mali obe deti súčasne online vyučovanie, nebolo
možné toto realizovať v prenajatom byte, keďže sa vzájomne rušili. Od začiatku decembra 2021 boli deti
nútené absolvovať online výučbu v rodinnom dome, kde majú každý svoju detskú izbu prispôsobenú

svojim potrebám. Za týmto účelom ich žalobkyňa každé ráno odviezla do rodinného domu, kde mohli
absolvovaťvyučovaniekaždývosvojejizbe,povyučovaníichžalobkyňaodviezlanaspäťdoprenajatého
bytu kde prespávali. U syna K. sa začali v dôsledku celej situácie a stresu, ktorému bol vystavovaný,
prejavovať zdravotné problémy so srdcom. Momentálne s ním žalobkyňa navštevuje lekárov. Dcéra Q.sa pripravuje na maturitné skúšky a skúšky na vysokú školu, kedy rovnako potrebuje stabilné prostredie
bez rušivých vplyvov v podobe alkoholických excesov žalovaného. Ďalším dôvodom na opustenie
prenajatého bytu v T. zo strany žalobkyne a detí bola aj finančná otázka, kedy žalobkyňa uhrádzala

poplatkyajzarodinnýdomajzabytvprenájme,čoneúmernezaťažovalorodinnýrozpočet,keďževšetky
výdavky na rodinu hradí výlučne sama. Žalobkyňa má vedomosť, že si žalovaný zabezpečil bývanie v
podnájmevT..Odkedysažalovanýdozvedeloskutočnosti,žesažalobkyňasdeťminasťahovalanaspäť
do ich rodinného domu, pravidelne za nimi prichádza pod vplyvom alkoholu, prelieza plot a dobíja sa do
rodinného domu, kričí na žalobkyňu a deti. Uvedené konanie je zachytené aj prostredníctvom externej

kamery.Žalobkyňasadomnieva,žesasprávaniežalovanéhobudestupňovať.Žalobkyňazastávanázor,
že dostatočným spôsobom a hodnoverne preukázala, že z konania žalovaného jednoznačne vyplýva
existencia obavy o zdravie a život žalobkyne a detí. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nenariadil
aj napriek tomu, že podľa názoru žalobkyne boli splnené zákonné podmienky. Súd prvej inštancie v
napádanom rozhodnutí tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán sporu. S uvedeným tvrdením žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko má za to, že predložila viacero

dôkazov, z ktorých bezpochyby vyplýva správanie sa žalovaného voči nej a deťom, ako aj jeho vyhrážky
nielen formou sms komunikácie. Žalobkyni nie je zrejmé prečo jej súd odmietol poskytnúť súdnu ochranu
formou neodkladného opatrenia, ktoré navrhovala, keďže bolo preukázané nepredvídateľné a hlavne
agresívne správanie sa žalovaného voči nej a deťom v dôsledku nadmerného požívania alkoholu. Keď
nebude poskytnutá súdna ochrana v podobe neodkladného opatrenia včas, môže sa stať, že dôjde k

takému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobkyne a jej detí (napríklad fyzickým napadnutím
žalobkyne alebo detí, ktoré môže byť fatálne), kedy sa neskoré poskytnutie súdnej ochrany stane už
bezpredmetným. Keď sa žalobkyňa s deťmi vrátila do ich rodinného domu, našli rozbité vstupné dvere,
ktoré s vysokou pravdepodobnosťou poškodil žalovaný. Na základe uvedených tvrdení je žalobkyňa
presvedčená, že napádané uznesenie súdu nereflektuje na ňou predložené dôkazné prostriedky.

7. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní protiuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

19. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

20. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

21. Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o
vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek

rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v
súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna
alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo
duševná integrita tejto inej osoby:
a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré

pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava;
b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického
kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;
c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

22. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.

23. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť

bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,

primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

24. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie súsplnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne
porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu.

25. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP postačuje, ak je
osvedčenéohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľakonanímosoby,protiktorejnávrhna
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej
osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba
z tvrdení strán konania, záznamov polície, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné.

26. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému
(jej manželovi), aby nevstupoval do rodinného domu ako aj na priľahlý pozemok, ktoré sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej
(o rozvod manželstva). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa listinnými dôkazmi nepreukázala
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, nakoľko žalobkyňa

aj s deťmi už odo dňa 08.09.2021 nebývajú v spoločnej domácnosti so žalovaným, teda v dome, do
ktorého navrhuje žalovanému zakázať vstup.

27. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Záver súdu prvej inštancie o povahe
neodkladného opatrenia bol síce správny, keďže ide o neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm

f) CSP, súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil žalobkyňou priblížený skutkový stav veci, ktorý
podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje dočasnú úpravu pomerov formou nariadenia neodkladného
opatrenia.

28. Zo žalobkyňou predložených dôkazov bolo zistené, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo

dňa 30.11.2002, pričom z manželstva pochádzajú dve deti, a to maloletý K. C., nar. XX.XX.XXXX a t.
č. už plnoletá Q. C., nar. XX.XX.XXXX. Z predloženého výpisu LV č. XXXXX pre k. ú. T. tiež vyplýva,
že nehnuteľnosti, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.

29. Z návrh na ústavnú liečbu zo dňa 16.09.2021 vyplýva, že žalovanému bolo odporúčané podrobiť sa
kompletnej ústavnej liečbe závislosti od alkoholu, nakoľko ambulantná liečba bola neefektívna. V návrhu
je uvedené, že žalovaný sa podrobil liečbe na Psychiatrickom oddelení FN Trnava v období 12/2020,
03/2021, 06/2021 a 09/2021.

30. Z čestného vyhlásenia matky žalobkyne p. T. A., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 21.11.2021 vyplýva, že
dňa 23.08.2021 bola svedkom ako agresívneho a neprimeraného správania jej zaťa (žalovaného), ktorý
ju v opitom stave bezdôvodne slovne napádal a z jeho agresívneho správania nebolo pochýb, že by aj
fyzicky zaútočil, pričom pri incidente bolo prítomná aj jej vnučka Q., ktorá sa postavila medzi nich, na
čo jej žalovaný zhodil z očí okuliare a niekoľkokrát do nej sotil. Keďže sa bála, že by niečo spravil jej

aj vnučke, zavolala na neho políciu.

31. Z čestného vyhlásenia maloletého K. (syna žalobkyne a žalovaného) zo dňa 22.11.2021 vyplýva,
že posledné obdobie sa žalovaný správa veľmi zle voči rodine. Kvôli jeho nevhodnému a agresívnemu
správaniu boli nútení sa odsťahovať z domu a premiestniť sa do 2-izbového bytu. Bol veľakrát v

nemocnici.Žalovanémusasnažilipomôcť,aleajnapriektomuvyhľadávalalkoholasprávalsaagresívne
k sestre a k mame. Rád by išiel spať domov, ale majú strach zo žalovaného, že im zo života spraví peklo.

32. Z čestného vyhlásenia Q. (plnoletej dcéry žalobkyne a žalovaného) zo dňa 22.11.2021 vyplýva, že
jej otec je závislý na alkohole a v priebehu roka bol niekoľkokrát hospitalizovaný na psychiatrii v Trnave.

Voči rodine je agresívny a s mamou ich vyhodil z domu. Stalo sa, že jej starej mame začal nadávať a
bála sa, že jej ublíži, preto sa postavila medzi nich, pričom žalovaný jej zhodil okuliare a párkrát do nej
strčil. Neustále ich kontaktuje telefonicky alebo cez SMS správy, v ktorých nadáva a vyhráža sa, našiel
tiež adresu, kde bývajú v podnájme a z auta, ktoré používajú, zobral značky. Chcela by opäť bývať vdome, kde má všetko, nakoľko je v maturitnom ročníku a pripravuje na vysokú školu. Spolužitie s otcom
je po všetkých incidentoch nepredstaviteľné.

33. Z ďalších predložených listinných dôkazov a predložených audiozáznamov vyplýva vulgárna
komunikácia žalovaného s rodinou.

34. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno tiež vyvodiť, že dôvodom, prečo sa
žalobkyňa s oboma deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti (rodinného domu) bolo práve nevhodné

správanie sa žalovaného, ktoré negatívne vplýva na žalobkyňu aj ich obe deti. Žalobkyňa k odchodu
zo spoločnej domácnosti pristúpila z dôvodu ochrany jej osoby i oboch detí pred nevyspytateľným
konaním žalovaného. Zo zhodných vyjadrení žalobkyne, plnoletej dcéry i maloletého syna jednoznačne
vyplýva, že v byte, ktorý má pre nich charakter dočasného bývania, nemajú podmienky na adekvátne
zabezpečenie ich potrieb (či už ide o otázku priestoru, vecí osobnej povahy alebo možnosti plnenia
si školských povinností oboma deťmi). Konanie jedného člena rodiny za takýchto okolností fakticky

obmedzuje kvalitu života zvyšných troch členov rodiny, ktorí podľa obsahu spisu vzniknutú situáciu
nezavinili.

35. Z predložených dôkazov vyplýva, že konanie žalovaného je nepredvídateľné z dôvodu konzumácie
alkoholu, pričom žalovaný problém so svojou závislosťou bagatelizuje, resp. jeho existenciu nepripúšťa.

Z hľadiska presvedčivosti dôkazov, je pri čestných vyhláseniach detí potrebné prihliadať na ich vek, pri
ktorom je predpoklad, že sú dostatočne rozumovo vyspelé vyjadriť svoj názor samostatne. Vyjadrenia
troch členov domácnosti podporené ďalšími dôkazmi vytvárajú ucelený pohľad na intenzitu nevhodného
správania sa žalovaného voči svojmu okoliu. Odvolací súd postupoval v prejednávanej veci v zmysle §
329 ods. 1 vety druhej CSP, pričom skutočnosti uvedené žalobkyňou v návrhu žalovaný nerozporoval,

keďže sa k návrhu ani k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdy musia pri svojom rozhodovaní vychádzať z materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán, pričom
odchod žalobkyne (a oboch detí) zo spoločnej domácnosti je práve dôsledkom nevhodného správania

sa žalovaného. Sám súd prvej inštancie pritom konštatoval, že žalobkyňa si vzhľadom na svoju situáciu,
keďže sa bojí, že by jej manžel (žalovaný) jej aj deťom mohol ublížiť, zabezpečila dočasne bývanie
na inom mieste (v podnájme). Tento svoj záver ale nesprávne vyhodnotil ako dôvod na zamietnutie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila, že konaním
žalovaného dochádza k ohrozeniu telesnej i duševnej integrity jej osoby i osoby ich spoločných detí, a to

v takej intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP.

37. Navrhovateľka v danom type konania osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ktorému
sa má poskytnúť procesná ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom
stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie telesnej i duševnej

integrityzostranyžalovanéhospočívavjehoprejavochverbálnejineverbálnejpovahy,ktorénepriaznivo
ovplyvňujú kvalitu života adresátov týchto nevhodných prejavov. Žalobkyňa osvedčila, že správanie sa
žalovanéhovočinejajdeťomjepredetitraumatizujúce,nevplývadobrenaichpsychickýstavaodpútava
ich to od ich každodenných školských aj mimoškolských povinností. Deti nemajú v prenajatom byte
vytvorené vhodné podmienky, chcú sa vrátiť do ich domu, do prostredia ktoré poznajú a majú tam všetky

svoje osobné veci.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku uznesenia odvolacieho súdu.
Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností nepredstavuje neprimeraný

zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, i práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia, pretože
jeho legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného zdravia žalobkyne
a spoločných detí strán sporu pred správaním žalovaného. Osvedčené právo na ochranu pokojného
bývania žalobkyne (a oboch detí) má prednosť v kolízii pred vlastníckym právom žalovaného.

39. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvanianeodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o obmedzenie užívacieho
práva žalovaného alebo vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej (za konanie vo veci samej nebolo možné považovať konanie o rozvod
manželstva strán, z ktorého konania bol z tohto dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vylúčený na samostatné konanie) a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv žalovaného, bolo
namieste zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo

veci samej. Z obsahu návrhu žalobkyne vyplývalo, že požadované neodkladné opatrenie má povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne
uplatnený žalobou, preto odvolací súd žalobkyni uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej proti žalovanému, ktorou
vyvolá konanie na súde o obmedzenie užívacieho práva žalovaného alebo vylúčenie žalovaného z
užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Došlo k tomu preto, že týmto neodkladným opatrením

neboli trvalo vyriešené vzťahy strán a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Bez riadnej žaloby
nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom
podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
bola daná, keďže sa vzťahuje na prípady ak konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné
spolužitie tak, že pomery v dome druhému manželovi, jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim

vdome,nedovoľujúdom(byt)pokojneužívať,bezstrachuoživotazdraviesvojejosoby,akoajostatných
členov domácnosti. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni uložil
povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP
o následnej žalobe protistrany. Ak žaloba v stanovenej lehote nebude žalobkyňou podaná, súd aj bez
návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa § 336 ods. 3 CSP.

41. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie, pričom ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 CSP). Aby čiastočný úspech založil nárok na
čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech. Pri prevažnom úspechu môže ísť aj o

neúspech v pomerne nepatrnej časti, ako tomu bolo v danom prípade, keď primárnemu petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, iba v sekundárnej časti petitu o dobe jeho trvania
bolo rozhodnuté inak ako navrhovala žalobkyňa. Teda žalobkyňa (fakticky úspešná v plnom rozsahu)
bola formálne neúspešná len v pomerne nepatrnej časti. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v

plnom rozsahu.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1
CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v

plnom rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči žalovanému, v konaní neúspešnému, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.

43. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.