Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. október 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200247
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200247.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o.
z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč
& Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresnému
úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1. OENOPOL, s.r.o., so sídlom Lošonec 273, IČO: 46 933 468 a 2. Obec Lošonec, Lošonec
62, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2020/028067-003 zo dňa
12.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo OU-TT-
OSZP3-2020/009787-026 zo dňa 26.05.2020 rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o
zámere „Vinárstvo Lošonec“ na parc. č. 2458 v kat. úz. W. predloženom navrhovateľom OENOPOL,
s.r.o. po vykonaní zisťovacieho konania tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa

zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Úrad súčasne vyslovil, že na
uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov a stanovil podmienky, ktoré
je potrebné rešpektovať v ďalšom procese konania o povolenie činnosti.

2.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo OU-TT-OOP3-2020/028067-003 zo dňa
12.08.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava,

odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 26.05.2020.

3.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia určil podmienky,
ktorými budú eliminované alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie, tak ako to ustanovuje § 29 ods.
13 zák. č. 24/2006 Z.z. . Ide o podmienky, ktoré vyplynuli hlavne z kapitoly č. IV.10. Zámenu navrhovanej
činnosti - Opatrení na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti

na životné prostredie. Ďalej uložil podmienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov, ako aj
podmienku, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti budú väčšie ako sa uvádza v
zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu
s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnostipodľaosobitnýchpredpisov.Podmienky,ktoréžiadalodvolateľzapracovaťdorozhodnutiasúpodmienky,
ktoré majú odporúčací charakter, alebo podmienky, ktoré sú v zámere vyriešené, alebo išlo podmienky,
ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto v rámci svojej pôsobnosti priamo

zabezpečujú špeciálne správne orgány, a to preto je toho názoru, že nie je potrebné ich uvádzať vo
výroku rozhodnutia. Ďalej požadoval odvolateľ zapracovať do výroku rozhodnutia podmienky, ktoré sú
predmetom ďalšieho stupňa konania alebo pripomienky, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným zámerom
navrhovanej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ v skutočnosti vôbec nepozná pomery a potreby
malej vinohradníckej obce a preto jeho činnosť objektívne pôsobí negatívne na skutočné legitímne

záujmy obyvateľstva Obce Lošonec, ktoré vôbec neprezentuje. Naopak oveľa legitímnejšie reprezentujú
záujem verejnosti orgány miestnej samosprávy, ktoré vyjadrili nadšenie nad realizáciou plánovaného
projektu.

4.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa nevykonania konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. žalovaný

v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konzultácie podľa § 63 zák. č. 24/2006 Z.z. sú vykonávané v
súlade s § 64 zákona o posudzovaní, ako ústne pojednávanie podľa § 21 zákona o správnom konaní.
Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha
veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Okresný úrad
Trnava v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti „Vinárstvo Lošonec“, nenariadil ústne

pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. Tunajší odvolací
orgán má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol
odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanoveniami § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú dostatočné
na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie
prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z..

Zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zák. č. 24/2006 Z.z. zverejnený
a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň bol dostupný
prostredníctvomzverejneniadotknutouosobuatoObcouLošonec.Zodôvodneniarozhodnutiajezrejmá
aj tá skutočnosť, že príslušný úrad sprístupnil verejnosti požadované informácie aj v zmysle zákona
o slobode informácií. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ mal prístup k celému zámeru a ostatnej

dokumentácie, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, avšak nevyprodukoval počas celého zisťovacieho
konania žiadnu reakciu s adekvátnou mierou odbornosti k zámeru.

5.
Poukazoval na to, že podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný dať

účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená povinnosť
rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sú správne
orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinné
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Spôsob, akým má správny

orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia zákon o správnom konaní
neupravuje. Najčastejším spôsobom je formou písomnej výzvy, pričom správny orgán môže určiť
účastníkovi konania primeranú lehotu na vyjadrenie. V tomto prípade Okresný úrad Trnava, OSZP listom
č.j. OU-TT-OSZP-2020/009787-022 zo dňa 07.05.2020 oznámil účastníkom konania, že v zmysle §
33 ods. 2 zákona o správnom konaní majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu

rozhodnutia a to do 7 dní od doručenia oznámenia. Ďalej upozornil, že do spisu možno nahliadnuť (robiť
z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom úrade Trnava, odbore starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody vybraných zložiek životného prostredia a to v stránkové dni. Podľa názoru
odvolacieho orgánu k porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany správneho orgánu iba v
prípade, ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby

boli informovaní o ukončení dokazovania a možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom.

6.
Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol včas podanou žalobou, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.7.
Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2
správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový

orgán v rozpore s § 63 o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii.

8.
Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a
nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. 1 So/115/2010 týkajúcom sa nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich má riešiť.
Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu
využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich
povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa
domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že

prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13
zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania
neuviedol.

9.

Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú
podmienku, spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť
upozornil žalobca v odvolaní a túto nezákonnosť žalovaný nijakým spôsobom neodstránil.

10.

Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku
prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do
prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil
cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti.
Žalobca sa domnieva, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k žalobcovi.

Prvostupňový orgán volí namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil
žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovanou Európskou legislatívou, Medzinárodnými
zmluvami, Ústavou SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť,
že rozhodnutie podľa zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť
nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského

dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory
v rozhodnutí podľa zákona o EIA, to spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v týchto
následných povoľovacích konaniach, čo následne neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v
následných povoľujúcich konaniach.

11.
Ako príklad uvádza žalobca, že medzi požiadavkami špeciálne uvedenými žalobcom boli i) požiadavka
na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval
tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania
retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu

alebo ii) požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva
SR; iii) osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými
úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami.
Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v prvostupňovom
rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.

12.
Žalobca sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných
správnymi orgánmi. K súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú
aj druhostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalobcu si štátne orgány nesmú prisvojovať

moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Žalobca je tiež toho názoru, že správny súd je
svojej podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle
nezákonnosti; záujem na náprave nielen nezákonnosti ale aj nesprávnosti by mali mať predovšetkým
samotné správne orgány. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotnéprehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z „donútenia“ zrušujúcich
rozsudkov správnych súdov. Žalobca je teda pri podávaní správnych žalôb v súčasnosti veľmi striedmy
a stále verí v kontrolnú funkciu správnych súdov, ktoré v konečnom dôsledku majú pomôcť priniesť

nápravu a zlepšenie výkonu štátnej správy (nielen) v oblasti životného prostredia.

13.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný
prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko

sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal.
Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov,
najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V
uvedenomodvodeníobochnapadnutýchrozhodnutívšakabsentujeakákoľvekvlastnáúvahasprávneho
orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

14.
V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol
vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní
dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých

rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z
dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.

15.
Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia

je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou
orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických
premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí
správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho

dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu
relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

16.
Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní

doúvahy.Napadnutérozhodnutiasúnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodov,
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa argumentami

žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého
rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

17.
V písomnom vyjadrení k veci navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Uvádzal, že tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko Okresný úrad Trnava, OSZP
vo výroku napadnutého rozhodnutia určil, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“ sa nebude
posudzovať a zároveň vo výroku rozhodnutia určil aj podmienky, ktoré bude v ďalšom procese
konania o povolení činnosti potrebné rešpektovať. Dodržaním týchto podmienok budú eliminované
alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie, tak ako to ustanovuje § 29 ods. 13 zák. č. 24/2006 Z.z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Podmienky rozhodnutia
vyplynuli hlavne z kapitoly č. IV.10. Zámeru navrhovanej činnosti - Opatrenia na zmiernenie
nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ďalej sú to
podmienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov a tiež prvostupňový správny orgán určil
aj podmienku, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti budú väčšie ako sa uvádza v

zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu
s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov.18.
Podmienky, ktoré žiadal odvolateľ zapracovať do rozhodnutia sú podmienky, ktoré majú odporúčací
charakter, alebo podmienky, ktoré sú v zámere vyriešené, alebo podmienky, ktoré vyplývajú zo

všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto v rámci svojej pôsobnosti priamo zabezpečujú
špeciálne správne orgány, a preto je žalovaný správny orgán toho názoru, že nie je potrebné ich uvádzať
vovýrokurozhodnutia.Ďalejpožadovalodvolateľzapracovaťdovýrokurozhodnutiapodmienky,ktorésú
predmetom ďalšieho stupňa konania alebo pripomienky, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným zámerom
navrhovanej činnosti.

Žalobca, vraj ako uvádza v žalobe, chcel ovplyvniť výsledok posudzovania určením zásad a opatrení,
ktoré by realizátor musel dodržať. Avšak pripomienky ZDS, ktoré uviedol k zámeru, nie sú konkrétne
pre túto navrhovanú činnosť. Sú to pripomienky, ktoré sú zasielané združením pre akékoľvek zisťovacie
konanie bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti. Žalovaný správny orgán
preto spochybňuje záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti „Vinárstvo
Lošonec.“

19.
Žalovaný má za to, že pripomienky štátnej správy ochrany prírody a krajiny a ZDS boli dostatočne
vyhodnotené v doplňujúcich informáciách navrhovateľa, uvedených v odôvodnení rozhodnutia a
následne sa aj prvostupňový správny orgán vyjadril k pripomienkam a požiadavkám štátnej správy

ochrany prírody a krajiny a aj k požiadavkám ZDS, ako aj k jeho požiadavke na konzultácie.
Okresný úrad Trnava, OSZP v odôvodnení rozhodnutia ďalej vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti
na zložky životného prostredia: ovzdušie a miestnu klímu, na povrchovú a podzemnú vodu, na pôdu,
krajinu a biodiverzitu. V rámci zisťovacieho konania dostatočne posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska
povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného

zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na
životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno - plánovacou dokumentáciou. Pri svojom
rozhodovaní prihliadal aj na doručené stanoviská dotknutých orgánov, dotknutej obci a verejnosti.

20.

Okresný úrad Trnava, OSZP v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti „Vinárstvo Lošonec“,
nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku, pretože to nežiada povaha veci.
Žalovaný orgán má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým
sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanoveniami § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú
dostatočné na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné

konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona
o posudzovaní vplyvov. Zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona
o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle MŽP SR a zároveň bol
dostupný prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou a to Obcou Lošonec.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmá aj tá skutočnosť, že príslušný úrad sprístupnil

verejnosti požadované informácie aj v zmysle zákona o slobode informácií.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ mal prístup k celému zámeru a ostatnej dokumentácie, ktorá bola
podkladom pre rozhodnutie, avšak nevyprodukoval počas celého zisťovacieho konania žiadnu reakciu
s adekvátnou mierou odbornosti k zámeru.

21.
Ďalší účastník konania v 1 rade, OENOPOL, s.r.o. v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu podľa
§ 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietnuť v súvislosti s absenciou zastúpenia žalobcu podľa § 49 ods. 1
SSP (tento nedostatok podania bol v konaní podľa zaužívanej súdnej praxe odstránený) a vo vzťahu k
dôvodomžalobypoukazovalnato,žejejtextjevprevažnejčastitvorenýcitáciamizákonnýchustanovení

a častí súdnych rozhodnutí a že neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody.
V rozpore s tvrdením žalobcu výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje niekoľko zmierňujúcich
podmienok, pričom v niektorých prípadoch sú žalobcom požadované podmienky pre ochranu prírody
menej priaznivé ako tie, ktoré boli určené rozhodnutím správneho orgánu ( napr. počet stromov na
parkovacie miesta).

Podľa ďalšieho účastníka o neznalosti projektu zo strany žalobcu svedčí aj skutočnosť, že v odvolaní
žiadal vyhotovenie zelenej strechy, ktorá je už súčasťou projektu.
Nariaďovanie ústneho pojednávania považuje za kompetenciu príslušného úradu a s jeho postupom v
predmetnej veci sa stotožňuje, zámer navrhovanej činnosti na zisťovacie konanie považuje po formálnejaj obsahovej stránke za dostatočný na to, aby bolo možné predpokladané vplyvy na životné prostredie
objektívne zhodnotiť a prijať potrebné opatrenia v povoľovacom konaní podľa osobitných predpisov.
Činnosť žalobcu je podľa neho známa tým, že nemá problém s realizáciou stavebných riešení v rozpore

s požiadavkami, ktoré uvádza, ak dotknutý stavebník je ochotný poskytnúť žalobcovi príspevok na jeho
činnosť, čo ďalší účastník v tomto prípade ako procesné vydieranie odmieta.

22.
Obec Sološnica v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť.

23.
Uvádzala, že realizácia zámeru vinárstva v predmetnej oblasti obce Lošonec, ktorá je predmetom
zisťovacieho konania, ktoré bolo ukončené napadnutým rozhodnutím je známa od roku 2017, kedy bol
Obecným zastupiteľstvom obce Lošonec schválený územný plán pre dotknuté územie, ktorý umožňuje
výstavbu vinárskej prevádzky. Schvaľovanie územného plánu bolo vykonané zákonným a štandardným

spôsobom, v rámci ktorého mali možnosť uplatniť svoje pripomienky všetky dotknuté orgány a subjekty.
Účastník 2/ neeviduje akékoľvek námietky žalobcu vo fáze prijímania územného plánu.

24.
Čo sa týka samotného zisťovacieho konania, ktoré bolo ukončené napadnutým rozhodnutím neeviduje

akékoľvek procesné nezrovnalosti alebo pochybenia pri zabezpečovaní podkladov pre vydanie
napadnutého rozhodnutia alebo pri vydaní samotného napadnutého rozhodnutia. Považuje postup
Okresného úradu Trnava v rámci zisťovacieho konania za transparentný, procesne správny a za proces,
v rámci ktorého sa skutočne a mnohými odborníkmi skúmali environmentálne aspekty navrhovanej
činnosti na dané územie.

25.
V rámci zisťovacieho konania boli komplexne preskúmané a posúdené príslušnými orgánmi, či už sú to
vplyvynavodu,ovzdušie,krajinu,faunu,flóruaostatnéprvkyprírody,akoriešenénakladaniesodpadmi,
zelenéstrechy,početparkovacíchmiestabolivovzťahuktomuOkresnýmúradomTrnavaprijatévhodné

a primerané opatrenia.
Z výsledkov zisťovacieho konania vyplynulo, že navrhovateľ predmetnej činnosti je povinný upraviť
vizuál stavby tak, aby stavba spĺňala kritéria kladené na ochranu vzhľadu krajiny, tieto bude povinný
navrhovateľ konzultovať s odborníkmi v danej oblasti. V tomto smere sa navrhovateľovi činnosti uložili
podmienky na úpravu stavebného projektu, ktoré musí splniť najneskôr v rámci stavebného konania.

26.
Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 správneho poriadku

(1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje
k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby

pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých
prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť
účastníci konania výslovne upozornení.Podľa § 23 správneho poriadku
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z
nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo

spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu
spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu
odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému

ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s
výkonom ich pôsobnosti.

(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila
utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila
zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením
kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku

Akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,

aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23)
k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v

uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko
k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo
od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je
doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

Podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná
zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.

(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto
zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

Podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.
(1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností
alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť
zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu
posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,

c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

(3)Príslušnýorgánuvedievýsledkykonzultáciívodôvodnenírozhodnutiazozisťovaciehokonaniapodľa
§ 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

27.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec na pojednávaní za prítomnosti iba ďalšieho
účastníka v 1. rade, ktorý v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom vyjadrení,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho

orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

28.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.08.2020 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti

o životné prostredie zo dňa 26.05.2020 o tom, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“ sa nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

29.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je

aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a
súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej
prevencie.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.
Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne
záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné
vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie.
V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú

výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné
prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia
a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant.
Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné
prostredie.

30.
V danom prípade navrhovateľ- spoločnosť OENOPOL, s.r.o., Lošonec 273, predložil 26.02.2020
Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti„Vinárstvo Lošonec“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer
je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

31.
Zámer musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam,
ktorých sa zámer týka, a musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na
tomto základe predložiť k nemu pripomienky.

V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Trnava, zverejnil tento zámer na webovej stránke R. a vyzval
príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému úradu.

32.
Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti - výstavba objektu drobného súkromného vinárstva podáva
základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia

ako aj o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie.

33.
K predmetnému zámeru sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť
podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto

pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým
pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 16 až 20
rozhodnutia).
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny
orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový

správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k jednotlivým
pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Pri niektorých napríklad konštatoval, že žalobcom
navrhovaná podmienka už bola splnená, je riešená v zámere, prípadne, že ide o podmienku nad rámec
zákona, bude riešená v ďalšom stupni realizácie zámeru a pod.
Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny

orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky
ďalšieho konania o povolení navrhovanej činnosti.

34.
Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia k pripomienkam žalobcu, okrem iného,

uviedol, že tieto vyplývajú z legislatívnych požiadaviek uvedených vo všeobecne záväzných
právnych predpisov, pričom ich dodržiavanie je jednou z povinností navrhovateľa, resp. realizátora
výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Pripomienky k architektonickému riešeniu budú podrobne
rozpracované v ďalšom stupni povoľovania navrhovanej činnosti. Dodržiavanie ustanovení zák. č.
364/2004 Z.z. o vodách a zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. vyplývajú zo všeobecne záväzných

predpisov vo veci ochrany životného prostredia, ktoré je navrhovateľ viazaný dodržať pri výstavbe aj
prevádzke navrhovanej činnosti.
V prípade výrubu príslušný orgán ochrany prírody bude postupovať v súlade so zák. č. 543/2002 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Z hľadiska navrhovanej zelene, resp. jej podielu v predmetnom území
budú v rámci navrhovanej činnosti dodržané regulatívy nadefinované v príslušnej územnoplánovacej

dokumentácie. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v
SR, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou.

35.
Navrhovaná činnosť bude realizovaná v súlade s požiadavkami zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a

využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencií a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Požadované údaje o zábere pôdy sú uvedené v IV. časti zámeru.
Príspevok k znečisteniu ovzdušia vplyvom navrhovanej činnosti bude málo významný a neovplyvní
významnejšie pomery vo vzdialenejších obytných zónach. Vznikne malý stacionárny zdroj znečisťovania

ovzdušia (MZZO), ktorého povoľovanie spadá do kompetencie príslušnej obce v zmysle § 27 zákona
o ovzduší. Predpokladané vplyvy ohľadne ovzdušia, vrátane na zdravie obyvateľstva, boli primerane
požiadavkám na zámer pre zisťovacie konanie definované v príslušných kapitolách.Navrhovateľ pri svojej činnosti bude uplatňovať opatrenia primerane rozsahu a charakteru svojej činnosti
v súlade s implementačnými podmienkami stratégie, metodikami a záväznými postupmi pre lokálnu
adaptáciu uvedenej stratégie a v súlade s platnou legislatívou SR.

Navrhovaná činnosť je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými
strategickými dokumentmi. Posúdenie súladu predkladaného zámeru s platným územným plánom je v
kompetenciipríslušnejobceakojehoobstarávateľavzmysleplatnýchzákonov.Vtejtosúvislostizároveň
Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia zastáva názor, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať

písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods.
3 zákona o posudzovaní. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zároveň uvádza, že zámer navrhovanej
činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní zverejnený a verejnosti
dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, na úradnej tabuli príslušného orgánu
a zároveň bol dostupný prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou - Obce Lošonec v súlade

s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní. Zároveň príslušný úrad sprístupnil verejnosti
požadované informácie v zmysle zákona o slobode informácií.
Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia považuje zámer aj doplňujúcu informáciu za dostatočne spracovanú.
Predložený zámer dostatočne definuje a hodnotí vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky ŽP

a navrhnuté opatrenia zabezpečujú súlad navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasne platnej
legislatívy o ŽP.

36.
Konštatoval, že vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ktoré nepoukázali na

predpokladanéprekročeniemedznýchhodnôtalebolimitovustanovenýchosobitnýmipredpismivoblasti
životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, teda príslušný orgán
nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej výstavby na životné prostredie z dôvodov
uvedených dotknutou verejnosťou (Združenie domových samospráv Bratislava) je opodstatnené, preto
nemohol vyhovieť návrhom dotknutej verejnosti, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovaného zámeru

navrhovanej činnosti podľa zákona EIA prostredníctvom správy o hodnotení, verejného prerokovania,
odborného posúdenia so spracovaním záverečného stanoviska, ktoré navrhovaný zámer navrhovanej
činnostikomplexneposúdiaprípadnenavrhnekompenzačnéopatrenia.Výstupomzisťovaciehokonania
je rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, čo tunajší úrad s
ohľadom na výsledky zisťovacieho konania vydal, pričom prihliadal na kritériá stanovené zákonom EIA

(§ 29 ods. 3 a príloha č. 10) a stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti.
Účelom zákona EIA je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor pre posúdenie navrhovaného
umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu. Zároveň pripomienkami dotknutej
verejnosti k dodržiavaniu zákonnosti navrhovanej činnosti vo vzťahu k jednotlivým osobitným predpisom

(vodný zákon, zákon o ochrane prírody a krajiny a ďalšie) sa v procese konania o povolení činnosti
podľaosobitnýchpredpisov(stavebnéhozákona)budekvalifikovanezaoberaťstavebnýúradnazáklade
záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

37.

V rámci následných povoľovacích procesov má dotknutá verejnosť postavenie účastníka konania.
Dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona EIA disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods.
2 tohto zákona.
Príslušný orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania a keďže dotknuté orgány
a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a

podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť
proces posudzovania v zisťovacom konaní. Niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení určených
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ďalšie sa týkajú povinností navrhovateľa vyplývajúce z ustanovení
všeobecne záväzných predpisov, preto nemôže byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu, ale
budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán.

Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten,
kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom
uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov.38.
Žalovaný spochybnil skutočný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti,

s tým, že jeho pripomienky nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť a sú žalobcom predkladané pre
akékoľvek zisťovacie konania bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti.
V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci
zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne
negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej činnosti, teda žalobca v konaní

neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť, ktorú
chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej
lokalite.

39.
Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia,

keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na
špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na
tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. 14 S/30/2020, 14 S/81/2020, 14 S/16/2020 a
ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná investičná činnosť
obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej

lokalite.

40.
Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi

naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na
negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný
záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu v
procese EIA k zámeru Vinárstvo Lošonec zo dňa 12.03.2020, v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení
uvedených podkladov rozhodnutia trváme, na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní

svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa
chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu
združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu
súčinnosť.“
Upozornenie podľa súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné

prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním
správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).
Opomenúť pritom, ako okolnosť práve nepotvrdzujúcu deklarovaný záujem žalobcu na ochrane
životného prostredia, nemožno ani zjavný nedostatok jeho poznatkov o v správnom konaní
posudzovanom projekte ďalšieho účastníka, ako to vyplýva napríklad aj z jeho požiadavky týkajúcej sa

zelenej strechy objektu, ktorú už projektová dokumentácia navrhovateľa obsahuje.

41.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí

nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a § 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia
mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č.10 zákona č. 24/2006
Z.z. (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23 ods. 4 ( na ktoré stanovisko
konkrétne?)

Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené
správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa
ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia
jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku
rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že

k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.

42.Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového
správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej
stránke príslušného okresného úradu aj na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR (naviac

bol zverejnený dotknutou obcou Lošonec) a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán
listom zo dňa 07.05.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi
rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia
sa k týmto podkladom vyjadriť do 7 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu
nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie.

43.
Podľa zistenia súdu postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 13
zákonaoposudzovanívplyvovupravujúcehonáležitostivýrokovejčastirozhodnutia,nakoľkozvýrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“,

ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom vo výrokovej časti sa uvádzajú aj podmienky, ktoré
pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ v záujme
ochrany životného prostredia povinný rešpektovať (súd nepovažuje za účelné uvádzať ich v obsahu
svojho rozhodnutia).

44.
Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako
aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe
štandardný - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp.
Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade
potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko k posudzovanému zámeru podal, správny

orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v
obsahu rozhodnutia.

45.

Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva
povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim
orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom
konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností

konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod.
V danom prípade, vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti,
že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.,
podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a
na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov.

Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené
formou ústneho pojednávania (§ 21 správneho poriadku), pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia
zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené
v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre
rozhodnutie veci.

46.
Podľa zistenia súdu sa tak správny orgán nedopustil tvrdeného podstatného porušenia procesných
predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a jeho zrušenie

súdom v tomto konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

47.V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci
obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, ako všeobecným predpisom o správnom
konaní (§ 47 zákona č. 71/1967 Zb.), tak aj ustanovením § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. -

určenie, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu a podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie. Obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť
nebude podľa zákona č. 24/2006 Z.z. posudzovať, ktoré a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru
aplikované právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil,
ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k

posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami).
Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia
správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v množstve jeho rozhodnutí, sám neuviedol, aké
úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru
v rozhodnutí absentujú.

48.
Podobne s súvislosti so svojou žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku

jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť
správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (dokladmi) tvoriacim
obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu.

49.
Súdsámpritomtakétožalobcomtvrdenénedostatkypreskúmavanéhorozhodnutiaapostupusprávnych
orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

50.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému
a ďalším účastníkom konania žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168, resp.§ 169 SSP nevznikli.

51.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.