Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116011067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116011067.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Adriány Považanovej a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného T. W. a spol. na verejnom
zasadnutí dňa 30. septembra 2020, za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.
4 Tr.zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 24.10.2019, sp.zn. 2T/92/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.10.2019, sp.zn. 2T/92/2016 bol obžalovaný
T. W. uznaný za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
účinného v čase spáchania činu a obžalovaný N.. N. V. zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania činu, formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm.

d) Tr. zák. účinného v čase spáchania činu na tom skutkovom základe, že
obvinený T. W. ako konateľ obchodnej spoločnosti I., s.r.o., so sídlom v X. X., Z. cesta č. XX, IČO:
XX XXX XXX, registrovanej na daň z pridanej hodnoty od 01.01.2015 s mesačným zdaňovacím
obdobím, v období od 28.03.2008 do 28.05.2008 predložil správcovi dane, J. úradu X. X. II, daňové
priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov február, marec a apríl 2008,
na základe ktorých si uplatnil nárok na vrátení dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 2.836,347

Eur (85.447,790 Sk) z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX/SK-RF uzatvorenej dňa
31.12.2007 v Z., medzi obchodnou spoločnosťou I., s.r.o., ako predávajúcim a spoločnosťou C. H., U.
C., W. oblasť, G. federácia ako kupujúcim, bol kupujúcemu za cenu 15.394,336,06 Eur (463.769,768
Sk) dodaný tovar, ktorý mala obchodná spoločnosť I., s.r.o. nadobudnúť od obchodnej spoločnosti
R., s.r.o., so sídlom v B., J. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX
zo dňa 01.01.2008, predmetom ktorej bola bubnová sušiareň BS 6 s granulačnou linkou GL6, na

základe čoho bola obchodnou spoločnosťou R., s.r.o., zastúpenou konateľom N.. N. V., vystavená dňa
21.04.2008 vystavená fiktívna faktúra na sumu 5.814.512,38 Eur (175.168,000 Sk) a dňa 21.04.2008
vystavená fiktívna faktúra na sumu 5.372.103,83 Eur (161.840.000 Sk) a kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX
zo dňa 04.02.2008, predmetom ktorej bolo sušiace zariadenie typ PG1N-160T, na základe čoho bola
obchodnou spoločnosťou R., s.r.o., zastúpenou konateľom N.. N. V. dňa 17.03.2008 vystavená fiktívna
faktúra na sumu 6.572.395,94 Eur (198.000.000,- Sk), čím N.. N. V. umožnil T. W. ďalšie zaúčtovanie

týchto dokladov a následné neoprávnené uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty vo výške 2.836.347 Eur (85.447.790,- Sk), pričom k realizácii uvedených obchodných
transakcií v skutočnosti nedošlo, kúpna cena nebola kupujúcim zaplatená a cena tovaru dohodnutá
v kúpnych zmluvách zjavne nezodpovedala jeho skutočnej hodnote určenej znaleckým posudkom na
7.957,91 Eur bez DPH.
Za to bol obžalovanému T. W. podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8

Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky
podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničnej osoby alebo

prokuristu v trvaní 6 rokov.
U obžalovaného N.. N. V. bolo podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia ďalšieho trestu, pretože trest
uložený mu skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp.zn. Pk-2Tš/29/2006 zo
dňa 28.04.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To/10/2010 zo dňa 19.12.2011,
právoplatného dňa 19.12.2011 za pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10

ods. 1 písm. c), § 148a ods. 1 prvá alinea dva, ods. 4 Tr. zák. v znení platnom do 30.06.2002 v trvaní
sedem rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1PP/175/2019
zo dňa 16.10.2019, právoplatným dňa 16.10.2019, považoval okresný súd na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal okresný prokurátor

odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2019, a to vo
výroku o treste v neprospech obžalovaného N.. N. V..
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však, pokiaľ ide o upustenie
od ďalšieho trestu u obžalovaného N.. N. V., nestotožnil. Zdôraznil, že za trestný čin, z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného, možno uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov až do 12 rokov.

Aj pri aplikácii ust. § 39 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu nie je pri danej trestnej sadzbe možné v
zmysle ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr.zák. uložiť trest kratší ako dva roky. V určitej miere sa stotožnil s
neprimeranou prísnosťou takejto trestnej sadzby v danom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj
pomery obžalovaného, a to pre jeho napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní, jeho nepriaznivý
zdravotný stav a odstup času od skutku, teda aplikáciu ust. 39 Tr.zák. ako takú nenamietal, avšak

upustenie od ďalšieho trestu podľa § 44 Tr.zák. bolo zjavne neprimerané a nezákonné. Okresný súd
mal ukladať obžalovanému trest odňatia slobody najmenej v trvaní dvoch rokov a na výkon tohto trestu
ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol vo
veci sám tak, že mu uloží trest odňatia slobody pri dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby.

Aj obžalovaný T. W. podal odvolanie proti napadnutému rozsudku vo výroku o treste, ktorý mu
bol uložený, avšak uznesením konajúceho krajského súdu zo dňa 30.09.2020, sp.zn. 3To/13/2020
bol vylúčený zo spoločného konania na samostatné konanie (trestná vec je vedená pod sp.zn.
3To/132/2020).
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného N.. N. V., prokurátor krajskej

prokuratúry poukázal na dôvody uvedené v písomne vyhotovenom odvolaní. Vzhľadom k tomu navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a vo veci rozhodol sám
tak, že obž. N.. N. V. uloží trest odňatia slobody pri dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby
a na jeho výkon ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Naproti tomu obhajca obžalovaného zdôraznil, že obžalovaný časom dovŕši 60 rokov, má

zhoršený zdravotný stav, keďže mu pred desiatimi rokmi transplantovali pečeň, okrem uvedeného
predchádzajúceho konania viedol riadny život a vedie ho aj v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, teda upustenie od uloženia ďalšieho trestu súdom prvého stupňa bolo zákonné a
primerané. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné, následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o
treste vo vzťahu k obž. N.. N. V., proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že pokiaľ ide o otázku viny obž. N.. N. V., okresný súd na hlavnom
pojednávaní prijal uznesením vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe, ktoré sa považovalo pre potreby ďalšieho konania za priznanie, pričom skutok bol právne
kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v
čase spáchania činu, formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. účinného v čase spáchania

činu, v dôsledku čoho bol výrok o vine nenapadnuteľný odvolaním a v tejto časti nadobudol rozsudok
právoplatnosť.
Pokiaľ ide o úvahy o zákonnosti a odôvodnenosti upustenia od ďalšieho trestu, odvolací súd sa stotožnil
s výrokom prvostupňového súdu, ktorý u obžalovaného podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia ďalšiehotrestu, nakoľko trest uložený mu skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo dňa
28.04.2008, sp.zn. Pk-2Tš/29/2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.12.2011,
sp.zn. 1To/10/2010, za pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm.

c), § 148a ods. 1 prvá alinea dva, ods. 4 Tr. zák. v znení platnom do 30.06.2002 vo výmere 7 rokov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a z ktorého
bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.10.2019, sp.zn. 1PP/175/2019, právoplatným dňa
16.10.2019 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby 30 mesiacov, taktiež považoval na
ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Už samotný odvolateľ pripustil, že vzhľadom na ním vyššie uvedené okolnosti prípadu a pomery
obžalovaného, by bolo použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7 rokov až 12 rokov) neprimerane
prísne, a preto by bolo možné mimoriadne znížiť výmeru trestu odňatia slobody uloženého
obžalovanému podľa ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.zák., a to až na dolnú hranicu mimoriadne
zníženej trestnej sadzby vo výmere 2 roky.
K odvolacím námietkam okresného prokurátora krajský súd poznamenáva, že uloženie ďalšieho trestu

odňatiaslobody,čoajvnajkratšejzákonomprípustnejvýmere,všaknebolovdanomprípadenevyhnutné
na dosiahnutie účelu trestu, a to ani vtedy, ak by bolo prípadne spojené s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu. Nemožno totiž opomenúť viacero skutočností a okolností, ktoré bolo
potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného.
Veľmi dôležitým bolo jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že nepopiera spáchanie skutku

kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. c) Tr.por., ktoré bolo pre potreby
ďalšieho konania považované za jeho priznanie, ktoré následne okresný súd uznesením prijal. Zo
stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného, resp.
nepopretie spáchania skutku na hlavnom pojednávaní podľa zmieneného zákonného ustanovenia
Trestného poriadku a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za

poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. §
36 písm. l) Tr.zák., avšak takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne
prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej
výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr.zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu

byť uložený trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. V danom prípade však bolo namieste aj priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Tr.zák., t.j., že napomáhal príslušným orgánom (svojou výpoveďou usvedčil spoluobžalovaného T. W.).
Okrem toho v prospech obžalovaného vyznieva, že sa na trestnom čine podieľal menšou mierou ako
spoluobžalovaný,naviacnieakospolupáchateľ,alelenakopomocník,čomožnopovažovaťzanajmenej

závažnú formu účastníctva.
Taktiež bolo potrebné prihliadnuť na neúmernú dĺžku trestného konania, ktorá ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu presiahla 12 rokov od skutku, pričom obžalovaný N.. N. V. k takémuto časovému
odstupu výrazným spôsobom neprispel. Za neúmernú dĺžku súdneho konania pritom možno považovať
vo všeobecnosti už dobu presahujúcu 6 rokov. V určitej miere bolo potrebné vziať do úvahy i to, že

nedošlo k žiadnemu reálnemu vráteniu požadovaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
Ďalšou významnou skutočnosťou bolo to, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť pred tým, ako bol
právoplatne odsúdený za predchádzajúci trestný čin, ktorý bol obdobného charakteru a závažnosti.
Okrem týchto trestných konaní, už nebol uznaný za vinného, teda nemá za sebou rozsiahlu kriminálnu
minulosť. Vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody bol najprv preradený do miernejšieho

stupňa stráženia, neskôr bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, pričom následne viedol počas
plynutia skúšobnej doby riadny život, čo nepochybne preukazuje jeho skutočnú snahu po náprave.
Nezanedbateľným bol aj vážny zásah, ktorý si vyžadoval jeho zdravotný stav v minulosti a s tým spojené
následky a obmedzenia.
Už predtým uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v uvedenej výmere, vrátane spôsobu jeho

výkonu, v danom prípade zabezpečí dosiahnutie účelu trestu a zároveň v dostatočnej miere obsahuje
prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení,
ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Napokon na obžalovaného bude ešte viac ako 1 a 1/2 roka
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, pôsobiť hrozba prípadného nariadenia

výkonu zvyšku uloženého trestu odňatia slobody, ak by neviedol riadny život. Uloženie ďalšieho trestu
obžalovanému nebolo, vzhľadom na predtým uvedené, v danom prípade nevyhnutné, a preto bol postup
okresného súdu pri rozhodovaní o ďalšom treste podľa § 44 Tr. zák. zákonný, odôvodnený a primeraný.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.