Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201438
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201438.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: B.

P., nar. XX.XX.XXXX, indickej štátnej príslušnosti, pandžábskej národnosti, sikhského vierovyznania,
rozvedený, bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu obec Dogharpur, okres
Hoshiarpur, Pandžáb, India, t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpeného: Mgr.
Viera Orichová, adresa pracoviska: Hollého 11, Nitra (sídlo: Kláštorská 131, Nitra), proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-16-26/2021-Ž zo dňa 15.7.2021,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-16-26/2021-Ž zo dňa 15.07.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie") žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle") zamietol žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu, že v domovskej krajine mu hrozí
smrť za jeho politickú príslušnosť k strane Khalistan, druhým ďalším dôvodom bol jeho zdravotný stav,

lebo na Slovensku bol zbitý, následkom čoho bol operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo
liečbu a doposiaľ berie lieky, tretím ďalším dôvodom bolo to, že na P. žije dlhodobo, bol tu ženatý,
pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná
už v poradí šestnásťkrát, požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území SR z dôvodu, že v Indii žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR, a uviedol, že
dňa 5.6.2018 bol s žalobcom vykonaný vstupný pohovor, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti,
na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil.

V plnej miere sa pridržiaval všetkých dôvodov, ktoré uviedol aj v predchádzajúcich konaniach. V rámci
aktuálneho konania (štrnástej žiadosti) bol so žalobcom dňa 25.09.2019 v priestoroch PT Rohovce
vykonaný pohovor k dôvodom jeho opakovanej žiadosti. Žalobca počas pohovoru uviedol, že nemôže
opakovanej žiadosti predložiť žiadne nové podklady, ani doklady k svojej totožnosti. V minulosti bol v
kontakte s rodinou v Indii, ale rodičia už zomreli, v Indii zostala len jeho sestra, ale možno už ani ona
nežije, lebo by v súčasnej dobe mohla mať okolo 70 rokov. K tomu, aby sa vyjadril na základe čoho
mu hrozí v Indii trest smrti uviedol, že pred odchodom z Indie pracoval na polícii a pri jednej operácií

došlo k usmrteniu niekoľkých osôb, pričom indické orgány mu kládli za vinu ich smrť a na základe toho
mal byť na jeho osobu vydaný zatykač. Poznamenal, že to bolo ešte pred jeho odchodom z Indie a na
podrobnosti sa už nepamätá. Na vysvetlenie toho, ako je možné, že na jednej strane bol na neho vydaný
zatykač a na druhej strane si na Indickom zastupiteľskom úrade v Bratislave vybavil bez problémovdoklady k sobášu na Slovensku, ako aj potvrdenie o svojej bezúhonnosti uviedol, že doklady k sobášu
vybavovala jeho bývalá manželka Zdenka Bohuňová a doklady z Indie mu vybavili jeho priatelia. K
zdravotnému stavu uviedol, že ho bolí často hlava a berie lieky ako Tramal, Ibuprofen, k lekárovi v PT

chodí jedenkrát do týždňa. Ak by sa vrátil do Indie, nevie kto by sa o neho postaral, v Indii vlastnil aj
dom, ale nevie, kto v dome teraz býva. Z Indie odišiel už dávno, nevie sa vyjadriť k tomu, ako sa stará
sikhská komunita o svojich chorých a pristarých členov. Humanitný azyl sa udeľuje výlučne z dôvodov
na strane žiadateľa - veku, zdravotného stavu, psychického stavu, prípadne iných dôvodov. Uviedol, že
od vydania posledného meritórneho rozhodnutia žiadateľ zostarol, s čím súvisí prirodzené zhoršenie

zdravotného stavu. Dlhodobá neistota ohľadom budúcnosti prináša psychické problémy. Žalobca má za
to, že žalovaný vec nesprávne posúdil a aplikoval nesprávne ustanovenie zákona o azyle, keď neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu v tomto prípade a
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa
15.07.2021 (ďalej len „žaloba"), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím a považuje ho za nezákonné. Mal za to, že žalovaný
v konaní nesprávne posúdil zdravotný stav žalobcu a nesprávne vyhodnotil, že nenastali žiadne nové
okolnosti ani zmenené pomery, ktoré by odôvodňovali nové preskúmanie žiadosti v merite veci. Mal

za to, že žalovaný nesprávne zhodnotil skutkový stav v konaní, skúmal iba splnenie podmienok na
vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a výsledkom konania bolo vydanie nezákonného rozhodnutia
podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na to, že azyl z humanitných dôvodov je možné
udeliť podľa Nariadenia Ministerstva vnútra č. 34 z roku 2014, žiadateľom z radov prestarnutých,
traumatických a ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu, by mohol predstavovať značné

fyzické či psychické útrapy a smrť. Žalobca žiadal o udelenie medzinárodnej ochrany v Slovenskej
republike opakovane, a jedným z hlavných dôvodov opakovaných žiadostí boli humanitné dôvody. Od
roku 2013, žalobca sa na humanitné dôvody začal odvolávať, keď v roku 2013, následkom bitky utrpel
krvácanie do mozgu, musel sa podrobiť operácii, a zostal s trvalými následkami, a to bolesti hlavy,
problémy s pamäťou, s koncentráciou, so zrakom, psychické problémy. Poukázal na to, že žalovaný

preskúmal iba splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej. Za
účelom posúdenia opodstatnenosti humanitných dôvodov je možné vykonať iba v konaní, ktoré sa končí
vydaním meritórneho rozhodnutia. Humanitný azyl sa udeľuje výlučne z dôvodov na strane žiadateľa, a
to veku, zdravotného stavu, psychického stavu, prípadne iných dôvodov. Namietal nedostatočne zistený
skutkový stav ( § 191 ods. 1 písm. e) SSP) a nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.

c) SSP). Uviedol, že z týchto dôvodov požiadal opakovane aj o azyl z humanitných dôvodov podľa § 9
zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.09.2021 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade

žalobcu ide o jeho už šestnástykrát o podanie žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
Zdôraznil, že v prípade žalobcu bolo vydaných niekoľko rozhodnutí ako krajským, tak aj najvyšším
súdom, ktoré rozhodnutia migračného úradu potvrdzovali, žalovaný je presvedčený, že žalobca nespĺňa
podmienky na udelenie azylu a po vykonanom dokazovaní žalovaný konštatoval, že v prípade žalobcu
nedošlo ani k podstatnej zmene skutkového stavu. Žalovaný uviedol, že v konaní dôkazy týkajúce sa

na posúdenie eventuálnej zmeny skutkového stavu, prípadu žalobcu vo vzťahu k jeho predchádzajúcim
žiadostiam o udelenie azylu. Žalovaný vykonal najmä doplňujúci pohovor so žalobcom, zaobstaral
informácieokrajinepôvodužalobcu,dospisuzaložilaktuálnuzdravotnúdokumentáciužalobcu.Nakoľko
v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o
neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti

neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu,
a preto žiadosť o udelenie azylu, bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona
o azyle. Poukázal na to, že zamietol opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko
sa v minulosti v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne
neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje

doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd") vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný
súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z.Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP, súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju zamietol.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného ČAS: MU-PO-16-26/2021-Ž, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi žalobcu.

6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: MU-PO-16/2021-Ž súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát

o priznanie statusu utečenca dňa 20.3.2001 z dôvodu prenasledovania z náboženských a politických
dôvodov, tento mu nebol priznaný rozhodnutím č.p.: MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 6.6.2001. Druhýkrát
požiadal o azyl dňa 2.1.2002 z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č.p. : PO-Ž/220 zo dňa 22.3.2002 mu
azyl nebol udelený. Tretíkrát požiadal o azyl dňa 6.9.2002 tak isto z rovnakých dôvodov, rozhodnutím
č.p.: U-4801/PO-Ž zo dňa 23.10.2002 mu azyl nebol udelený. Štvrtýkrát požiadal o azyl dňa 24.2.2003
z dôvodu obavy o život, rozhodnutím č.p.: 673/PO-Ž/2003 zo dňa 11.3.2003 mu bola jeho žiadosť o azyl

zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Piatykrát požiadal o azyl dňa 24.2.2003 z dôvodu nepriaznivej
politickej situácie, zotrval na svojich predchádzajúcich dôvodoch svojich žiadostí o azyl, rozhodnutím
zo dňa 8.10.2004 mu nebol azyl udelený, bolo rozhodnuté aj o tom, že sa na neho nevzťahuje
zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. Šiestykrát požiadal o azyl dňa 9.7.2008 z dôvodu
obavy o život, právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.10.2009 žalovaný navrhovateľovi azyl neudelil a

neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Siedmykrát požiadal o azyl dňa 16.9.2010 z politických dôvodov,
právoplatným rozhodnutím z 24.9.2010 bolo toto konanie zastavené. Ďalej ôsmykrát požiadal o azyl
z obavy o svoj život, právoplatným rozhodnutím z 1.6.2012 bolo toto konanie zastavené. Deviatykrát
požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím z 19.2.2013 bolo toto konanie
zastavené. Desiatykrát požiadal o azyl dňa 18.7.2013 z dôvodu obavy o život a z dôvodu zlého

zdravotného stavu, právoplatným rozhodnutím z 9.12.2013 bolo toto konanie zastavené. Jedenásty krát
požiadal o azyl dňa 11.4.2014 z dôvodu obavy o život, nakoľko mu doma zabili brata, bol mučený a tiež
zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, pridržiaval sa svojich predchádzajúcich
výpovedí. Žalovaný rozhodnutím z 29.4.2015 žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú
ochranu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, tunajší súd rozsudkom zo dňa 16.9.2015

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Dňa 29.3.2016 rozhodol migračný úrad
pod číslom MU-129-77/PO-Ž-2014 tak, že žalobcovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a
neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa
14.12.2016, napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.3.2016 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10Sža/2/2017 zo dňa 31. mája 2017 rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 24. decembra 2016 v spojení s opravným
uznesením č.k. 10SaZ/1/2016-84 zo dňa 9. marca 2017 potvrdil. Dvanásty krát požiadal o azyl alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 27.6.2017, z dôvodu jeho politickej
príslušnosti k strane Khalistan. Druhým dôvodom bol jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý,
následkom čoho operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky. Tretí

dôvod bol, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu
rodinu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, tunajší súd rozhodnutím č. 7SaZ/5/2017-29
zo dňa 5.12.2017 žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 1Sžak/4/2018 zo
dňa 24. apríla 2018 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

7. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-16-26/2021-Ž súd zistil, že žalobca
šestnástykrát požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej
republiky z dôvodu, že v domovskej krajine mu hrozí smrť za jeho politickú príslušnosť k strane
Khalistan. Druhým dôvodom je jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý, následkom čoho bol
operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky. Tretí dôvod je, že na

Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Na
základe tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-
PO-16-26/2021-Ž zo dňa 13.1.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"), ktorým v zmysle § 11 ods. 1
písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
azyle") zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú.

Na Slovensku žalobca taktiež niekoľkokrát žiadal neúspešne o udelenie azylu, naposledy v auguste v
roku 2020, avšak Migračný úrad konanie o udelenie azylu zamietol. Konanie bolo právoplatné ukončené
dňa 18.01.2021. Predtým v roku 2015 žiadal o udelenie azylu aj v Belgicku odkiaľ bol vrátený späť naSlovensko. Asi v roku 2019 išiel pešo do Rakúska, kde ho kontrovala hliadka tamojšej polície a umiestnili
ho do tábora pre cudzincov. Bol tam asi 5 mesiacov. Požiadal tam taktiež o udelenie azylu, no oni ho
poslali späť na Slovensko. Dňa 28.01.2021 bol v ranných hodinách z Pobytového tábora v Rohovciach

predvedený na Oddelenie cudzineckej polície v Dunajskej Strede z dôvodu jeho neoprávneného pobytu,
kde opätovne prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území SR. Z tohto dôvodu bol toho istého dňa
vo večerných hodinách prevezený na Oddelenie azylu PZ Humenné.

Cudzinec bol preverený v informačných systémoch MV SR MIGRA, REGOB, ECU s pozitívnym

výsledkom, v IS INBO, CLK-SIS2, INTERPOL s negatívnym výsledkom. Ďalej bol vložený do systému
EURODAC, spracovaný ako žiadateľ o azyl / Typ-1 /. Podľa výsledku transakcie sa jedná o
opakovaného žiadateľa na území Slovenskej republiky. O udelenie azylu žiadal dňa 09.07.2008,
16.09.2010, 19.12.2011, 14.12.2012, 18.07.2013, 11.04.2014, 27.06.2017, 17.05.2018, 28.08.2019 a
05.08.2020. O udelenie azylu žiadal aj v Rakúsku dňa 03.09.2012, 13.12.2020 a v Belgicku dňa
17.07.2015.

Bolo prijaté vyhlásenie cudzinca o udelenie azylu na území SR v ktorom uviedol, že o udelenie azylu
na území Slovenskej republiky žiada z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Indii bol odsúdený na trest
smrti. Ďalším dôvodom je jeho zdravotný stav. Na Slovensku bol podľa jeho slov v miestnej krčme v
Rohovciach napadnutý, kde utrpel rôzne zranenia a následne bol hospitalizovaný a operovali mu hlavu

a brušnú dutinu. V súčasnosti užíva silné lieky. Ďalším dôvodom je, že v domovskej krajine už nemá
žiadne rodinné väzby, nemá sa kde vrátiť.

Po vykonaní administratívnych úkonov bol menovanému vydaný doklad na prepravu žiadateľa o
udelenie azylu, následne bol vykonaný jeho prevoz do ZT MÚ MV SR Humenné, kde bol dňa 29.01.2021

o 10.40 hod. odovzdaný recepčným pracovníkom ZT MÚ MV SR Humenné. Písomnosti sú evidované
pod číslom PPZ-HCP-SO21-5/2021-AZ.

Podľa § § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v

konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená,
neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková
ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo
môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne
hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

8. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 191 ods. 1 písm.
e) SSP) a nesprávne právne posúdil vec (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) :

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné

informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca
poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu
žalobcovej žiadosti o azyl. Žalobca opakovane uvádza dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak,
ako v predchádzajúcich azylových konaniach. Čo sa týka zdravotného stavu, kvôli, ktorému sa nemôže
vrátiť do krajiny pôvodu, je potrebné uviesť, že žalobca po lekárskom vyšetrení jeho zdravotného stavu

odmietol užívať lieky, ktoré mu boli predpísané, čím teda sám odmietol dobrovoľne sa liečiť, pričom
navyše požíval aj alkoholické nápoje.

Žalobca počas pobytu na území Slovenskej republiky nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo bolo aj
dôvodom, že jeho bývalá manželka podala návrh na rozvod. Pobyt na Slovensku mal žalobca povolený

na účely uzavretia manželstva so Slovenskou štátnou občiankou, ktorému vyhovel aj súd. Žalobca
pochádza z Indie, kde z aktuálnych informácií vyplýva, že, India je považovaná za relatívne bezpečnú
krajinu pôvodu. Štát Pandžáb je hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistené žiadne okolnosti,
ktorébybrániližalobcovivnávratedokrajinypôvoduzdôvoduzlejbezpečnostnejsituácie.Taktiež vIndiisú zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zadarmo, teda je možnosť poskytnúť žalobcovi
primeranú liečbu aj v krajine pôvodu.

Čo sa týka udelenia azylu z humanitných dôvodov, podľa zákona o azyle žiadateľ nemá právny nárok.
Vzhľadom na to, že nikto nemá právny nárok na to, aby mu bol azyl z humanitných dôvodov udelený.

V danej veci právna zástupkyňa žalobcu napadla rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež preto, lebo je presvedčená, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej

správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom.
Právna zástupkyňa je presvedčená, že v prípade žalobcu došlo od meritórneho rozhodnutia k podstatnej
zmene skutkového stavu a to o v súvislosti s podmienkami na udelenie azylu z humanitných dôvodov.

Žalobca v ostatnej žiadosti o udelenie azylu nepredložil žiadne nové doklady a opakuje dôvody, ktoré
už uviedol v predchádzajúcich konaniach. Svoje závery a hodnotenie žalovaný vysvetľuje aj v tomto

svojom poslednom rozhodnutí. V administratívnom spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to správy
o krajine pôvodu, podľa ktorých aj v Indii existujú možnosti liečby žalobcových zdravotných problémov.
Taktiež zo zistených dôkazov založených v spise vyplýva, že základne zdravotné služby sú poskytované
vo vládnych centrách zdarma a žalobca má možnosť primeranej liečby v krajine svojho pôvodu. V spise
je aj lekárska správa zo dňa 23.09.2021 z ktorej je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu je stabilizovaný.

Žalovaný vykonal v konaní dôkazy týkajúce sa posúdenie zmeny skutkového stavu prípadu žalobcu vo
vzťahu k jeho už predchádzajúcim žiadostiam o udeleniu azylu. Vykonal najmä doplňujúci pohovor so
žalobcom, zaobstaral informácie o krajine pôvodu a do spisu bola založená jeho aktuálna zdravotná
dokumentácia. Pričom správny orgán konštatoval, že je potrebné, aby žiadosť žalobcu bola zamietnutá,
ako neprípustná, nakoľko ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu. Už v minulosti sa právoplatne

rozhodlo a od právoplatnosti nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Argumentácia právnej
zástupkyne, že žalobcu už zostarol s čím súvisí prirodzené zhoršenie zdravotného stavu, nepovažuje
za relevantnú. Ak by sa starnutie malo posudzovať, ako podstatné zmena skutkového stavu Inštitút
európskeho práva - zamietnutie žiadosti, ako neprípustnej z tohto dôvodu by tým úplne stratil svoj
význam.

Žalovaný vykonal v konaní dôkazy týkajúce sa na posúdenie eventuálnej zmeny skutkového stavu
žalobcovho prípadu vo vzťahu ku predchádzajúcim žiadostiam o udelenie azylu. Všetky dôkazné
prostriedky boli v rozhodnutí vyhodnotené, pričom žalovaný skonštatoval, že je potrebné, aby jeho
žiadosť bola znova zamietnutá ako neprípustná, nakoľko ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu. V

prípade žalobcu boli všetky dôvody už v predchádzajúcom konaní preskúmané v rámci odvolacieho
konania. Súd zároveň opätovne konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako
neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa
žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp.
poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1

zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu
sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti
sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená,
neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková
ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Žalobca svoju

v poradí šestnástu žiadosť, odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich konaniach čo sa týka
možnosti aj udelenia azylu z humanitných dôvodov. Od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej
zmene skutkového stavu.

9. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

10.Otrováchžalobcusúdrozhodolzapoužitiaust.§167ods.1S.s.p. spoukazomnavýsledokkonania.

11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd

nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)

Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnúsťažnosťtrebapredložiť spotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohamitak,abyjeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané

rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a
návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).