Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202056
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120202056.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D.

E.,nar.XX.XX.XXXX,vkonanízástúpenéhoopatrovníkomÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešov,
pochádzajúcehozmatkyM.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXX,azotcaD.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
R. XX, o návrhu G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27, v konaní o osvojenie, takto

r o z h o d o l :

I. návrh zamieta,

II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.02.2020 žiadal súd, aby rozhodol,

že maloletý D. E., nar. XX.XX.XXXX je od právoplatnosti tohto rozhodnutia jeho osvojencom a on, ako
navrhovateľ sa zapíše namiesto otca do rodného listu maloletého.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dňa 08.04.2017 uzatvoril manželstvo, pričom s
maloletým má vytvorený veľmi blízky vzťah, vníma ho ako vlastného syna. Maloletý má vytvorené
rodinné a sociálne väzby naňho a jeho rodinu, vníma ho ako otca a priateľa. Zároveň jeho blízkych
príbuzných považuje za svojich príbuzných. Navrhovateľ uviedol, že maloletý D. nemá vytvorený vzťah
k biologickému otcovi.

2. Matka maloletého ako manželka navrhovateľa s návrhom súhlasila.
Biologický otec maloletého ani opatrovník s návrhom nesúhlasili. Opatrovník uviedol, že postavenie
maloletého sa osvojením prakticky nezmení. Maloletý pozná svojho biologického otca a vyhovením
tomuto návrhu by došlo k závažným zásahom do práv maloletého dieťaťa.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, rodičov maloletého, vyjadrením opatrovníka,

výsluchom svedkyne, oboznámením sa s obsahom tunajšieho spisu sp. zn. 29P/49/2018, ako aj
trestného spisu 1Pn 430/2020 a 3Pv 91/2020, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

4.MaloletýD.pochádzazmimomanželskéhovzťahurodičov.Rodičiasaasipolrokaponarodenídieťaťa
rozišli. Súd rozsudkom č. k. 36P/65/2012-87 zo dňa 04.09.2012 schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné 50 Eur mesačne. Taktiež bol
upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu

č. k. 29P/49/2018-29 zo dňa 08.11.2018, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca pre maloletého zo
sumy 50 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne od 15.02.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
18.12.2018. V danom konaní matka uviedla, že otec o dieťaťa nejaví záujem a tohto javia záujem jehostarí rodičia, pričom s chlapcom sa stretávajú. Otec uviedol, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé, keďže
so synom sa stretáva pokiaľ je u jeho rodičov.

5. Matka má ďalšie dieťaťa-dcéru s iným partnerom, pričom navrhovateľ uviedol, že ak by to bolo možné
osvojil by si aj ju. Navrhovateľ uviedol, že chce za minulosťou matky urobiť hrubú čiaru. Matka, ako aj
navrhovateľ uviedli, že otec o dieťaťa nejaví záujem, nestretáva sa s ním, na jeho výživu neprispieva,
resp. má dlh na výživnom.

6. Z vyšetrovacieho spisu sp. zn. 3Pv 91/2020 súd zistil, že matka podala na otca trestné oznámenie
pre neplatenie výživného. Konanie však bolo zastavené uznesením zo dňa 10.02.2020 z dôvodu, že
skutok nie je trestný činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyšetrovateľ nezistil, že by otec mal dlh
na výživnom.

7. Otec uvádzal, že so synom sa chce stretávať, matka a jej manžel mu však v stretávaní bránia.

Maloletého v minulosti navštevoval, chcel sa s ním stretávať častejšie, matka mu v tom však bránila.
Podal aj trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v januári
2020, keďže matka mu odmietla maloletého na styk vydať. Konanie bolo odmietnuté, nakoľko nebol
dôvod na začatie trestného stíhania pretože vyšetrovateľ zistil, že otec si doposiaľ nepodal návrh na
výkon rozhodnutia. Po tomto období však kontakt otca s maloletým neprebiehal vzhľadom na pandémiu

korona vírusu a skutočnosť, že maloletý vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje zvýšenú ochranu.
Otec uviedol, že s maloletým komunikoval prostredníctvom telefónu, cez službu messenger. Neskôr
však uviedol, že maloletý ho začal oslovovať D., mal teda podozrenie, že z telefónneho čísla maloletého
komunikuje matka a preto takýmto spôsobom taktiež prestal komunikovať.

8. Otec žije s partnerkou a jej troma deťmi. Na výživu maloletého prispieva.

9. Matka s navrhovateľom niekoľkokrát zmenili bydlisko. O zmene bydliska otca maloletého
neinformovala. V súčasnosti bývajú v rodinnom dome v obci L.. Navrhovateľ pracuje ako SZČO v oblasti
obchodu a služieb, robí obchodného zástupcu. Jeho zdravotný stav je dobrý, trestne stíhaný nebol.

10. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že svoje rozhodnutie so širšou rodinou nerozoberal, rodičov
už nemá, pochádza z F.. V budúcnosti chceli požiadať o zjednotenie priezviska na L.. Navrhovateľ
uviedol, že nevedel o tom, že je možné podať žiadosť o zmenu priezviska aj bez toho, aby bol podaný
návrh na osvojenie. Chcel, aby sa volali rovnako, ak by to bolo možné. Navrhovateľ formálne splnil

všetky podmienky pre osvojenie maloletého.

11. Maloletý D. sa narodil so srdcovým poškodením a očnou poruchou. Je žiakom druhého ročníka
základnej školy. Zo zdravotných dôvodov mal odklad školskej dochádzky. Od narodenia užíva dvakrát
denne lieky na posilnenie srdcovej činnosti, štyrikrát ročne je s ním potrebné absolvovať kontrolu v

kardiologickom ústave v Bratislave. Maloletý pravidelne berie lieky na podporu imunity. Zdravotný stav
maloletého si vyžaduje aj častejšie hospitalizácie.

12. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa B. E., stará mama zo strany otca, pričom uviedla, že naposledy
vnuka videla koncom decembra 2019. Potom jej navrhovateľ povedal, že vnuka už neuvidí resp. že on

rozhodnekedyhobudúmôcťvídať.Odvtedyhonevideli.Vzhľadomnapandémiuazdravotnýstavvnuka
to ani nebolo možné. Svedkyňa uviedla, že sa snažila s matkou maloletého vychádzať, ale nepodarilo
sa to. Má za to, že vnuk je ovplyvňovaný matkou a jej manželom. V čase keď sa vnuk so starými
rodičmi stretával, uviedla, že chodil k nim rád, stretával sa u nich s otcom. S vnukom je v súčasnosti
v telefonickom kontakte, aj keď čoraz menej. Pri jednom z posledných rozhovorov, keď sa pýtala kde

v súčasnosti bývajú, jej maloletý povedal, že jej nemôže povedať adresu. Podľa svedkyne je kontakt
obmedzovaný zo strany matky, dokonca bol problém dať mu darčeky, ktoré mu kúpili na Vianoce v roku
2019. Dali mu ich až v marci 2020. Vzhľadom na komplikovanú situáciu a vzťahy v rodine mu darčeky
v roku 2020 už ani nedali. Svedkyňa uviedla, že mu občas napíše. Maloletý vie, že je jeho stará mama,
že má manžela - starého otca. Jej dcéra je jeho krstná matka, pričom má dve dcéry, teda sesternice

maloletého, ktoré ho poznajú a ktorým chýba. Svedkyňa uviedla, že na sms-ku dňa 09.03. maloletý
reagoval tak, že sa učí. Na sms-ku z 12.03. nereagoval. Telefonicky ho nekontaktovala, keďže predtým
niekoľkokrát na telefonáty nereagoval, nedvíhal.13. Podľa § 144 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne
poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

14. Podľa § 147 ods. 1 CMP, súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči
účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

15. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom
rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká

osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia.
16. Podľa § 98 ZR, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná
do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života
a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.

Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
17. Podľa § 100 ods. 1 ZR, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z
manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú
splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

18. Podľa § 100 ods. 3 ZR, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté
dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na
právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

19. Podľa § 101 ods. 1 ZR, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa
umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

20. Podľa § 102 ods. 1 písm. a/ ZR, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného

maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich
mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili
si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si
svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im
v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

21. Podľa § 104 ZR, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca
a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu
osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

22. V predmetnom konaní súd skúmal, či návrh navrhovateľa je dôvodný a či výhody, ktoré by
priniesli maloletému do života v prípade osvojenia, prevyšujú zásah do jeho práv, ako aj do práv otca
maloletého takýmto návrhom. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o osvojení, vzniká medzi osvojiteľom a
osvojencom taký vzťah ako je medzi rodičmi a deťmi. Biologickým rodičom však zanikajú ich rodičovské
práva a povinnosti. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká príbuzenský vzťah. Tento však

zaniká medzi príbuznými pôvodného biologického otca. Rozhodnutie R69/67 uvádza, že pri rozhodovaní
o osvojení nemožno prospech dieťaťa posudzovať len z hľadiska hmotných podmienok a predpokladov,
ale predovšetkým z hľadiska záruk všestranného rozvoja dieťaťa a to aj rozvoja duševného a citového.
Osvojiť možno maloletého len ak je osvojenie na jeho prospech, teda ak je to v jeho záujme.

23. Navrhovateľ, ako aj matka maloletého sa snažili súd presvedčiť, že zo strany otca nie je potrebný
jeho súhlas s osvojením pretože tento neprejavuje o maloletého záujem. Vykonaným dokazovaním však
bolo preukázaná skutočnosť, že matka vzhľadom na snahu podať takýto návrh, začala otcovi brániť
v kontakte s maloletým a takýmto spôsobom sa snažila naplniť podmienku nezáujmu zo strany otca.
Svedkyňa, stará matka maloletého, uviedla, že už v decembri v roku 2019 jej manžel matky bránil v

kontakte s maloletým, resp. jej povedal, že kontaktovať sa s maloletým budú len vtedy, ak on s tým bude
súhlasiť. Následne, po takomto konaní, bol vo februári 2020, teda ani nie o dva mesiace podaný takýto
návrh a je nepochybne preukázané, že hoci otec prejavoval záujem o maloletého ešte pred prvou vlnou
pandémie, matka rozsudok súdu nerešpektovala a maloletý sa s otcom nestretal, prípadne len u svojichrodičov. Celkovo z tohto je možné vyvodiť snahu matky, prípadne jej manžela o to, aby sa kontakt otca s
maloletým neuskutočnil. Za takejto situácie, kedy bola umelo vytvorená situácia, že otec sa nekontaktuje
s maloletým, resp. nemá možnosť, aj za situácie kedy nemá informácie o bydlisku maloletého, teda

súd nemohol vychádzať z toho, že otec nejaví záujem o maloletého. Vychádzal teda z toho, že otec
je účastníkom konania a na osvojenie je potrebný jeho súhlas. Súd taktiež zistil, hoci sa matka snažila
tvrdiť, že otec neplatí výživné, že toto výživné je uhrádzané. Súd zistil, že maloletý pozná tak svojho
biologického otca ako aj svojich starých rodičov a širšiu rodinu zo strany otca.
Čo sa týka skutočnosti, či otec prejavoval alebo neprejavoval opravdivý záujem o dieťa, súd vychádzal aj

zo skutočnosti, že v prejavovaní tohto záujmu osobným kontaktom, otcovi bránila objektívna prekážka,
keďže vzhľadom na existujúcu pandémiu, vážny zdravotný stav maloletého a možnosť jeho ohrozenia v
prípade nákazy vírusom Covid 19, by sa zdravotný stav maloletého mohol zhoršiť. Práve z tohto dôvodu
otec osobne maloletého nekontaktoval, aby ho zbytočne neohrozil. Matke táto situácia vyhovovala,
neskôr aj po zlepšení situácie a znížení ohrozenia, však naďalej v kontakte bránila odvolávajúc sa
na zdravotný stav dieťaťa. Osobné nekontaktovanie maloletého zo strany otca, však podľa súdu, je

vzhľadom na okolnosti, ospravedlniteľný dôvod.

24. Čo sa týka samotného navrhovateľa, formálne splnil všetky náležitosti pre osvojenie. Je manželom
matky, ktorá s osvojením súhlasila, jeho zdravotný stav je dobrý, má plnú spôsobilosť na právne úkony
a vekový rozdiel medzi ním a maloletým je primeraný. Tam teda súd žiadny problém nevidel. Čo sa týka

navrhovateľa v návrhu tvrdil, že maloletý považuje jeho blízkych príbuzných za svojich príbuzných a
na jeho rodinu má vytvorené rodinné a sociálne väzby. V konaní už však uviedol, že je z F.Ľ.K., jeho
rodičia zomreli a svoje rozhodnutie so svojimi príbuznými nijako nekonzultoval. Maloletý teda nepozná
rodinu navrhovateľa a ani s ňou nie je v kontakte. V tomto prípade tvrdenia navrhovateľa neboli pravdivé.
Osvojením by teda maloletý nezískal obdobné rodinné väzby na širšiu rodinu, ako má v súčasnosti.

25. V predmetnom konaní súd ďalej zistil, že maloletý od roku 2017 žije s navrhovateľom ako manželom
matky. Matka a jej manžel - navrhovateľ žijú v spoločnej domácnosti. Vo výchove maloletého jej pomáha
manžel, podobne ako aj s výchovou jej ďalšej dcéry.

26. V zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na zachovanie svojej
totožnosti, vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov, v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov. Osvojenie ako zrušenie pôvodných rodinnoprávnych vzťahov prichádza do
úvahy len vtedy, ak rodičia definitívne nemôžu alebo nechcú svoje rodičovské práva a povinnosti
vykonávať.

Osvojenie má zabezpečiť trvalé zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa. Z článku 7 a 8
Dohovoru o právach dieťaťa, vyplýva záujem chrániť a posilňovať predovšetkým prirodzené rodinné
právne väzby a náhradné inštitúty využívať len v prípadoch, keď s ohľadom na stav prirodzenoprávnych
rodinných väzieb možno usúdiť, že je pre dieťa lepšie tieto nezachovať a nechať priestor na vytvorenie
väzieb s novou rodinou. Biologické príbuzenstvo má prednosť pred osvojením. Pre vyhovenie návrhu na

osvojenie musí mať súd preukázané, že výhody budúceho života dieťaťa prevažujú nad nevýhodami.
Hodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa, má byť výsledkom zváženia, či za existujúceho stavu
rodinnoprávnych vzťahov, s ohľadom na perspektívnosť ich zlepšenia, je pre dieťa lepšie (výhodnejšie)
zrušiť existujúce prirodzenoprávne rodinné väzby a vytvoriť fikciu novej rodiny. Momentálna absencia
príbuzného alebo inej osoby, ktorá by bola schopná alebo ochotná sa o dieťaťa osobne starať, ešte

nezakladá dôvod pre zrušenie rodinnoprávnych väzieb.

27. Skutočnosť, že matka maloletého nežije s jeho biologickým otcom, ale žije so svojím terajším
manželom, s ktorým vytvorila spoločnú domácnosť a spolu vychovávajú dve maloleté deti matky,
však neznamená, že matka sa môže rozhodnúť aj so svojim manželom, že ukončia rodičovský vzťah

biologickéhootcakmaloletémuapríbuzenskývzťahjehoširšejrodinezdôvoduakouviedolnavrhovateľ,
že chcú urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Matka a jej partner chcú vymazať minulosť, s ktorou nie
sú spokojní. Matka a jej manžel by si však mali uvedomiť, že maloletý má svoje práva v súlade s
Dohovorom o právach dieťaťa a jeho základné právo, je právo na zachovanie identity a existujúcich
príbuzenských vzťahov. Maloletý pozná svojho biologického otca a tento bude vždy jeho súčasťou, tak

ako jeho súčasťou budú jeho predkovia zo strany otca, teda starí rodičia ako aj jeho teta, krstná mama
a sesternice. Matka nemôže svoj neúspešný partnerský vzťah riešiť takýmto spôsobom.
Zmyslom osvojenia je dať dieťaťu rodinu, nie dať dieťa rodine. Pokiaľ teda maloletý žije v úplnej
rodine a jediným problémom na jeho úplne začlenenie je skutočnosť, že nemá rovnaké priezvisko, tátoskutočnosť sa dá vyriešiť iným spôsobom než takýmto závažným zásahom do práv maloletého a jeho
biologickej rodiny.

28. Slovenská republika, je viazaná Dohovorom o právach dieťaťa, má tiež zhodnú právnu úpravu.
Dohovor zakotvuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich
rodičov proti ich vôli. Môže sa tak uskutočniť iba vo výnimočných prípadov, na základe súdneho
rozhodnutia a ak je to potrebné v záujme dieťaťa. Súd však v danom konaní nezistil, že by záujem
maloletého D. bol na osvojení, pretože v jeho postavení ako dieťaťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti

s matkou a jej manželom, sa nič nezmení. Naopak maloletý by týmto rozhodnutím stratil príbuzenský
vzťah so svojim biologickým otcom, so svojimi starými rodičmi, krstnou mamou a ďalšími príbuznými,
nové obdobné vzťahy by nezískal. Toto však v záujme maloletého nie je.

29. Pri tak závažnej veci súd prihliadol na nesúhlas tak otca maloletého, ako aj starej matky maloletého,
skutočnosti uvedené vyššie a mal za to, že osvojenie maloletého neprinesie žiadnu zmenu do jeho života

a výhody jeho osvojenia neprevyšujú jeho nevýhody. Život maloletého sa zamietnutím tohto návrhu
prakticky nezmení, naopak vyhovením návrhu by maloletý prišiel o svoju biologickú rodinu zo strany
otca, ale nevytvorila by sa mu biologická rodina zo strany manžela matky. Osvojenie podľa súdu nie je
v záujme maloletého. Z tohto dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.

30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

32. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa

Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdnepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).