Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Fujerik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010024
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419010024.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
09.09.2019 v Kežmarku takto
r o z h o d o l :
Y. V., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom G. XX/XX, Ľ., okres Kežmarok, t. č. ÚVTOS Košice
- Šaca,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 10.09.2018 v čase od 16.00 hod. do cca 18.30 hod., v rodinnom dome s popisným číslom XX/XX na
ulici G. v obci Ľ., okres Kežmarok, po predchádzajúcom požití alkoholu a po predchádzajúcom konflikte,
prišiel do kuchyne v časti domu jeho matky T. V., kde sa nachádzala jeho matka T. V., vyvrátil na ňu
kuchynský stôl, potom prišiel k nej, pričom ho od seba odsotila preč a zo strachu utiekla von na dvor, po
chvíli sa ale T. V. vrátila späť do kuchyne, kde ju chcel obžalovaný opäť fyzicky napadnúť, ale v tom ho
zachytili tam prítomné Ž. V. a J. R.N., a spoločne ho vytlačili von z kuchyne a zamkli dvere, následne
obžalovaný začal búchať na okná a opakovane kričal, že svoju matku T. V. zabije, vulgárne jej nadával,
následne rozbil sklenené dvere na chodbe, na čo T. V. zo strachu zavolala na políciu, prešla ešte do
svojej izby a tam sa zamkla, pričom agresívne správanie obžalovaného má trvať od marca 2018 od
kedy ho prepustili z väzenia, pravidelne má užívať alkoholické nápoje, kde po ich požití je agresívny voči
svojej matke, vulgárne jej nadáva a toto jeho správanie sa postupne stupňuje, na základe čoho vzbudil
u svojej matky T. V. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou a takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin
na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.
m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 18.01.2019
obžalobu pod sp. zn. Pv 463/2018/7703-40 na Y. V. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal
obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozsudku.
Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.09.2019 po poučení o tom, že ku skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku
uvedenom v obžalobe. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257
ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Y. V. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
ochrannom opatrení, to oboznámením obsahu listinných dôkazov a znaleckého posudku.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal Y. V. za vinného zo spáchania skutku v zmysle
podanej obžaloby, ktorý právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa týmto konaním vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe.
Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na
pokojnom občianskom spolunažívaní pred jeho hrubým narušením, ktoré môže vzbudiť dôvodné obavy
o život /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zabezpečeného v prípravnom konaní
vyplýva, že obžalovaný bol v období od 17.08.2014 do 10.09.2018 dvakrát priestupkovo postihnutý, a
to dňa 04.07.2017 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb., kedy dňa 04.07.2107 v čase okolo 22.25 hod. vulgárne nadával na zosnulú matku obv.
K. Š. a potom ho chytil za tričko a roztrhal mu ho a tiež bol postihnutý za priestupok proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., kedy dňa 17.08.2014 neuposlúchol výzvu
verejného činiteľa na predloženie dokladu totožnosti a na nasledovanie hliadky PZ na oddelenie PZ
Kežmarokzaúčelomzisteniajehototožnosti,začalbyťagresívnyakládolaktívnyodpor,pretovočinemu
boli použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty a boli mu priložené putá. Za prvý z priestupkov
mu bolo uložené pokarhanie a za spáchanie druhého priestupku mu bola uložená bloková pokuta vo
výške 35,- Eur.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Obcou Ľubica vyplýva, že obžalovaný Y. V. je slobodný
a spolu s matkou ich štyroch detí bývali v dome jeho rodičov. Tri z nich sú umiestnené v detskom domove
anajstaršísynjezverenýdoosobnejstarostlivostistarejmamy.Obžalovanýneplnípoplatkovúpovinnosť
voči obci za vývoz komunálneho odpadu. Správanie obžalovaného nebolo prerokúvané komisiou
verejnéhoporiadku.Obžalovanývobcinemádobrúpovesť,hlavnepopožitíalkoholickýchnápojovnemá
dobrúpovahu,bývakonfliktnýažagresívny.Podľavyjadreniaterénnejsociálnejpracovníčkyjesprávanie
obžalovaného pod vplyvom alkoholu nepredvídateľné. Obývajú sa ho nielen v rómskej komunite ale aj
iní obyvatelia v susedstve.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný,
z toho v prípade posledných troch odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Z
rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1T 97/2009 zo dňa 01.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa17.12.2016 (odsúdenie č. 6 odpisu registra trestov) vyplýva, že obžalovaný Y. V. bol uznaný vinným
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu
uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne a trest prepadnutia veci.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7T 37/2018 zo dňa 21.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07.07.2018 (odsúdenie č. 7 odpisu registra trestov) vyplýva, že obžalovaný Y. V. bol uznaný za
vinného za spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
nepodmienečne.
Z lekárskej správy Kliniky hematológie a onkohematológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo
dňa 17.10.2018 vyplýva, že u obžalovaného bolo novozistené chronické lymfoproliferatívne ochorenie.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Nt 9/18 - 15 zo dňa 16.03.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.03.2018, súd obžalovanému prerušil do 15.11.2018 výkon trestu odňatia slobody
uloženého mu rozsudkom tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 1T 97/2009 a to z dôvodu jeho
nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho si liečbu spočívajúcu v 8 cykloch rádiochemoterapie
každých 21 dní.
Z obsahu písomného znaleckého posudku č. 67/2018 vypracovaného v prípravnom konaní znalkyňou
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Andreou Remeckou vyplýva, že u
obžalovaného nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba ale bola diagnostikovaná Emočne
nestabilná porucha osobnosti. U obžalovaného súdna znalkyňa zistila Poruchy psychiky a správania
súvisiace s nadužívaním alkoholu v II. štádiu závislosti podľa Jellineka. Preto súdna znalkyňa v súlade
s opravou pisárskej chyby v znaleckom posudku vykonanej písomným podaním zo dňa 24.04.2019
navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Obžalovaný nielen vo vzťahu k obsahu vykonaných dôkazov ale aj vo svojej záverečnej reči uviedol, že
vzhľadom na onkologické ochorenie žiada uloženie dostatočného trestu, liečba mu nepomohla a jeho
zdravotný stav sa zhoršuje. Poukázal na to, že má rodinu, deti a pred sebou ešte nevykonané zvyšné
tresty odňatia slobody.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného Y. V. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Zároveň zistil
aj jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený, pričom ako vyplýva
z oboznámeného odpisu registra trestov a rozsudkov, v prípade jeho minulých odsúdení sa jedná o
druhovo rovnakú trestnú činnosť, a preto súd jeho predchádzajpúce odsúdenia zohľadnil ako priťažujúcu
okolnosť /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim
okolnostiam 1:1, súd neaplikoval úpravu trestnej sadzby podľa zásad upravených v § 38 ods. 2 a nasl.
Trestného zákona a pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej v
ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákon v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov.
Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti súdne trestaný. Navyše aj jeho posledné dve
odsúdenia sú pre rovnakú trestnú činnosť, akej sa dopustil v prejednávanej trestnej veci. Ide teda o
špeciálneho recidivistu, ktorý má navyše sklony k agresívnemu správaniu, a to najmä pod vplyvom
alkoholu, čo vyplýva aj zo správy Obce Ľubica, ktorá je z pohľadu obžalovaného negatívnym pohľadom
komunity obce na jeho správanie. V súvislosti s touto správou obce a žiadosťou obžalovaného, aby
súd pri ukladaní trestu zohľadnil starostlivosť o rodinu, súd zdôrazňuje, že všetky maloleté deti sú v
súčasnej dobe umiestnené v detskom domove alebo v náhradnej osobnej starostlivosti starej mamya to z dôvodu, že obžalovaný spolu so svojou družkou sa ako rodičia týchto maloletých detí o ne
riadne nestarali. Súdu nie je zrejmá žiadna nová okolnosť, ktorý by vyplývala z vykonaného dokazovania
alebo z postoja obžalovaného, že by mal skutočný záujem po výkone už uložených trestov zaujať svoje
miesto v spoločnosti pri výchove a starostlivosti o svoje deti, ktorú v minulosti zanedbával. Tým sa jeho
argumentácia stáva z pohľadu súdu iba sľubom majúcim snahu účelovo vyhnúť sa vyššiemu trestu za
ním spáchaný trestný čin. Napokon, myšlienky obžalovaného na jeho deti ho mali viesť k riadnemu
životu a vyhýbaniu sa trestnej činnosti, najmä dňa 10.09.2018, kedy spáchal skutok, pre ktorý bol týmto
rozsudkom uznaný za vinného a nie iba vtedy, keď súd rozhoduje o uložení trestu, lebo to len navodzuje
dojem, že argument starostlivosti o deti je účelovo vhodnou obranou proti uloženiu primeraného trestu,
ktorý môže ako recidivista za ním spáchaný trestný čin očakávať. Spáchanie trestného činu voči svojej
matke nesvedčí za týchto okolností o pozitívnom a fungujúcom vzťahu obžalovaného k svojej najbližšej
rodine.
Obžalovaný je osobou, ktorá dlhodobo nerešpektuje normy tejto spoločnosti, ktoré sú chránené nielen
normami priestupkového práva ale je úplne zjavný aj jeho ambivalentný vzťah k dodržiavaniu noriem
chránených Trestným zákonom. U obžalovaného je tým podľa presvedčenia súdu potrebné pri ukladaní
trestu potlačiť prevýchovný účel trestu, ktorý samozrejme nie je možné úplne opomenúť, aj keď
obžalovaný už mal dosť príležitostí preukázať nápravu, a je potrebné dať do popredia represívny
účel trestu, najmä z hľadiska generálnej prevencie. Preto uloženie trestu odňatia slobody v polovici
zákonom upravenej trestnej sadzby bude mať pre obžalovaného dostatočný odstrašujúci efekt, najmä
pri zohľadnení kumulácie už vykonávaných a ešte nevykonaných trestov. Trest odňatia slobody v trvaní
20 mesiacov nepodmienečne na jednej strane zohľadňuje priznanie obžalovaného a na strane druhej
jeho osobu a následky trestnej činnosti, ktorej sa v tomto konaní dopustil.
Pokiaľ sa jedná o argument obžalovaného o jeho zdravotnom stave, súd nemá pochybnosť, že
obžalovaný trpí závažným ochorením, pre ktorý mu bol aj prerušený výkon trestu za účelom
absolvovania rádiochemoterapie. Aj keď súd má ambíciu zohľadňovať toto závažné ochorenie pri
ukladaní trestu a citlivo vníma dopady výkonu trestu odňatia slobody na zdravotný stav obžalovaného
a možnosti jeho liečby, je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný týmto závažným ochorením trpel už pred
spáchaním trestného činu, teda už v čase jeho páchania si mal byť vedomý dôsledkov svojho konania
v podobe trestu a s tým súvisiacej možnosti liečby ochorenia, ktorá je vo výkone trestu sťažená. Súd
tiež dáva do pozornosti, že obžalovanému bol prerušený výkon trestu za účelom absolvovania liečby.
Obžalovaný však napriek tomu páchal trestnú činnosť a tým sa postavil k možnosti danej mu Trestným
poriadkom a aplikovanú súdom tak, že ju sám odvrhol. Jeho argumentácia zlým zdravotným stavom
vyznieva za tejto situácie paradoxne, pretože navodzuje dojem „beztrestnosti“ páchateľa v dôsledku
svojej choroby a požaduje zo strany súdu opätovné úľavy v podobe nižšieho alebo žiadneho trestu, hoci
sám obžalovaný neurobil nič preto, aby sa sám u možnosť liečby na slobode nepripravil. Preto súd túto
okolnosť pri výške trestu nezohľadnil.
Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov v tomto
konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.
Poukazujúc na závery písomného znaleckého posudku č. 67/2018 vypracovaného súdnou znalkyňou
MUDr. Andreou Remeckou, súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formouzdôvodu,žeobžalovanýspáchalžalovanýtrestnýčinvočiblízkejosobeverbálnenásilnejpovahy
a vzhľadom na jeho alkoholovú závislosť, poruchu osobnosti spojenú s agresívnymi prejavmi správania,
ktoré vyústili do minulých odsúdení je dôvodné predpokladať, že obžalovaný bude v tomto násilnom
konaní pokračovať aj naďalej. Dlhodobé užívanie alkoholu, ktoré aj podľa správy Obce Ľubica potencuje
jeho agresívne prejavy správania si vyžaduje liečenie vo forme, ako ho navrhla znalkyňa. Absolvovanie
liečenia bude mať podľa presvedčenia súdu priaznivý vplyv na resocializáciu obžalovaného a prevenciu
pred ďalším pokračovaním v páchaní trestnej činnosti, čím bude naplnený účel ochranných opatrení
vyjadrený v ustanovení § 35 ods. 1 Trestného zákona, ktorých je ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestného činu.
Nakoľko poškodená si náhradu škody neuplatnila, súd o škode nerozhodoval.inému sa vyhrážal smrťou a takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin
na chránenej osobe - blízkej osobe,
Poučenie:
Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.