Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/276/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234326
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8111234326.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcov: X.) U. O., X.. XX.XX.XXXX,

L. F., V. XX, Š. S. R. X) L.. B. R., K.. O., X.. X.XX.XXXX, L. F., V. X, Š. S. R. X) F. Č., K.. O., X.. XX.X.XXXX,
L. K. XXX, Š. S. R. X) H.. G. Y., K.. O.Š., X.. X.XX.XXXX, L. F. - B., V. R. XXX/XX, Š. S. R. X) G. O.,
X.. XX.XX.XXXX, L. F., V. XX, Š. S. R., právne zastúpení: ADVOKÁTSKA, PATENTOVÁ A ZNAKOVÁ
KANCELÁRIA, JUDr. Renáta Bačárová, PhD. LL.M. - advokátka, so sídlom Prešov, Hlavná 11, proti
žalovanému:A..C.L.,X..XX.X.XXXX,L.L.-Y.,L.XXXX/X,štátnyobčanSR,vkonaníprávnezastúpený:
JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, za účasti intervenienta
stojaceho na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,

Bratislava, IČO: 00151700 v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 43.000,- EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade 15.000,- EUR, žalobkyni v 2. rade 5.000,- EUR,
žalobkyni v 3. rade 5.000,- EUR, žalobkyni v 4. rade 7.000,- EUR, žalobcovi v 5. rade 5.000,- EUR v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. až 5. rade m a j ún á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania

z prisúdenej výšky, čo sa týka hodnoty sporu, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2011 sa žalobcovia v 1. až 5. rade domáhali
žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške
15.000 EUR, žalobkyni v 2. rade vo výške 7.000 EUR, žalobkyni v 3. rade vo výške 7.000 EUR, žalobkyni
v 4. rade vo výške 7.000 EUR a žalobcovi v 5. rade vo výške 7.000 EUR.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 08.09.2010 v čase o 20,10 hodine viedol žalovaný v Kapušanoch,
okres Prešov v pravom jazdnom pruhu v smere do Vranova nad Topľou osobné motorové vozidlo zn. Š.

O. M. U.: L.-XXX S. (ďalej len „motorové vozidlo“). V dôsledku vyššej rýchlosti, ako aj skutočnosti, že sa
žalovanýplnenevenovalvedeniumotorovéhovozidlaanesledovalsituáciuvcestnejpremávke,zrazilna
križovatke ulíc Prešovská - Slanská chodca, C. O., X.. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez priechod pre
chodcov a v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom utrpel také zranenie, ktorému na mieste podľahol.
3. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp. zn. XT/X/XXXX B. G. XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný
vinným z toho, že C. O., manželovi žalobkyne v 1. rade a otcovi žalobcov v 2. až 5. rade spôsobil z
nedbanlivosti smrť, a to závažnejším spôsobom konania, čím sa dopustil spáchania prečinu usmrtenia

podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „TZ“). Za tento skutok bol žalovaný odsúdený podľa § 149 ods. 2 TZ s prihliadnutím
na § 36 písm. j) a 1) TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 39 ods. 2 písm. a) a ods. 4 TZ k trestu odňatia slobody v
trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov a bol mu uložený trestzákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov. Okresný súd v Prešove
v citovanom rozhodnutí uviedol, že došlo k spáchaniu prečinu usmrtenia chodca C. O. a za vinného zo
spáchania tohto prečinu bol uznaný žalovaný, čím bola v predmetnej veci preukázaná zodpovednosť

žalovaného.
4. Žalobcovia poukázali na to, že ich nemajetková ujma spočíva v zásahu do ich práva na súkromie,
ktoré zahŕňa vnútorný myšlienkový a citový život, život v rodine a citový vzťah k inej osobe, s ktorou je
alebo bola spojená rodinným putom. Tragickým usmrtením p. C. O. došlo k neodčiniteľnému zásahu do
práva žalobcov na súkromie a rodinný život a nezvratným spôsobom sa im odňala možnosť vytvárať

a ďalej rozvíjať tieto vzťahy. Celá situácia je o to závažnejšia, že v žalovanom prípade ide o najbližšie
príbuzenské a citové väzby nakoľko zomrelý Alojz Farkaš, bol manželom a otcom žalobcov, pričom so
žalobcamiv1.rade,v4.av5.radežilvčasesmrtivspoločnejdomácnosti.Náhlasmrťnezvratnépretrhla
pevné rodinné väzby, narušila celistvosť rodiny, a tým ochudobnila žalobcov najmä v citovej oblasti,
keďže im odňala právo na budúce spoločné rodinné zážitky a radosti. Žalobcovia sa trápia úvahami,
aké by to bolo, keby s nimi manžel a otec mohol byť. Všetky uvedené skutočnosti prehlbujú negatívne

emocionálne stavy žalobcov, pričom enormná psychická záťaž zle vplýva na prežívanie plnohodnotného
a radostného života. Intenzitu zásahu pociťujú žalobcovia aj z dôvodu, že sa po smrti manžela a otca
nedočkali od žalovaného žiadneho prejavu ľútosti a adekvátneho ospravedlnenia.
5. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že zásah do práva na súkromie bol najintenzívnejší v jej prípade, nakoľko
usmrtenie manžela jej vzalo nielen najbližšieho človeka, ale aj sociálnu a morálnu oporu v starobe a

v neposlednom rade aj materiálne istoty, keďže rodinu finančne zabezpečoval predovšetkým zomrelý
manžel. Vzťah žalobkyne v 1. rade so zomrelým bol harmonický, vrúcny a plný lásky. Potom, čo spolu
vychovali štyri deti, tešili sa na pokojnú starobu a na spoločne strávené chvíle na dôchodku v kruhu
detí a vnúčat. Predčasná, nečakaná a zbytočná smrť milovaného manžela vyvolala u žalobkyne v
1. rade šokovú reakciu a spôsobila jej vážnu citovú ujmu. Žalobkyňa v 1. rade sa zo smrti manžela

dlho nevedela spamätať a doteraz sa s tým nevyrovnala. Neustále sa v myšlienkach vracia k situácii,
nemôže spať, trpí pocitmi úzkosti, strachu a beznádeje. Psychický stav žalobkyne v 1. rade bol natoľko
vážny, že musela vyhľadať odbornú lekársku pomoc z oblasti psychiatrie. Lekárskym vyšetrením jej
bola diagnostikovaná stredne ťažká depresívna porucha vyvolaná postresovou udalosťou spôsobenou
tragickou smrťou manžela.

6. Žalobcovia poukázali na to, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp. zn. XT/X/XXXX bolo
konštatované, že žalovaný viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. O. M. U. L.-XXX S. vyššou
rýchlosťouakoboladovolená,čímporušilpredmetnéustanovenieprávnehopredpisu.Ďalšouzákladnou
povinnosťou vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZCP je venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu
v cestnej premávke. Citovaný rozsudok Okresného súdu v Prešove ďalej konštatuje, že žalovaný sa

plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím taktiež došlo k porušeniu
uvedeného právneho predpisu. Spomínanými protiprávnymi konaniami žalovaného, ktoré spočívali v
nerešpektovaní príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k zrážke
chodca C. O., ktorý zraneniam spôsobeným nehodou podľahol, bolo zasiahnuté do osobnostných práv
žalobcov. Nedbanlivostným usmrtením C. O. žalovaný neodčiniteľne a nezvratné zasiahol do práva na

súkromie a rodinný život žalobcov. Ujma žalobcom by nevznikla, ak by žalovaný nebol konal protiprávne,
venoval sa plne vedeniu vozidla, sledoval situáciu v cestnej premávke a prispôsobil by rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Ak by žalovaný jazdil primeranou rýchlosťou, bol by schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú má rozhľad. Pokiaľ by sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke,

zbadal by včas chodca na priechode pre chodcov. Skutočnosť, že k usmrteniu došlo na priechode pre
chodcov, kde možno pohyb osôb cez vozovku vždy predvídať, potvrdzuje ignorovanie predpisov cestnej
premávky zo strany žalovaného.
7. Vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcom a s
prihliadnutím na skutočnosť, že do práva žalobcov na súkromie sa zasiahlo nezvratným spôsobom, majú

žalobcovia za to, že nie je možné spôsobený následok odčiniť prostriedkami podľa § 13 ods. 1 OZ v
podobe ospravedlnenia. Žalobcovia pri uplatnení materiálnej satisfakcie prihliadli aj na fakt, že žalovaný
im ako prejav sústrasti poslal iba stručný kondolenčný list, ktorý vzhľadom na jeho obsah a neosobný
spôsob vyjadrenia súcitu nepovažujú za dostačujúci. Navyše vyjadrenie súcitu a ponuku pomoci ešte
nie je možné považovať za ospravedlnenie (rozhodnutie KS v Ostrave, sp. zn. 24C 7/2007).

8. Žalobcovia sa nedočkali od žalovaného ani adekvátnej morálnej satisfakcie a žalovaný im
neponúkol žiadnu pomoc po smrti blízkej osoby, práve naopak, najmä žalobkyňa v 1. rade musela
znášať arogantné správanie žalovaného, javí sa primerané zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia
žalovaného nepostačujúcim a závažná nemajetková ujma ním spôsobená odôvodňuje priznanie tejtonáhrady v peniazoch. Posledným pokusom žalobcov zmieriť sa so žalovaným bola výzva zo dňa
14.11.2011 adresovaná žalovanému s ponukou na mimosúdne vyporiadanie nárokov vzniknutých v
súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorú nereagoval. Takýto postoj žalovaného je neklamným dôkazom

jeho ignorantského správania.
9. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy uviedli, že členovia najbližšej rodiny sú aj rok po nehode
vystavení enormnému negatívnemu emocionálnemu tlaku, ktorý nie je možné ničím odčiniť. Tragický
a vzhľadom na nie vysoký vek C. O. aj nečakaný odchod blízkeho človeka definitívne pretrhol všetky
rodinné väzby a žalobcovia budú navždy konfrontovaní s pocitom smútku a clivoty zo straty manžela

a otca. Žalobcovia poukázali aj na okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do ich práva na súkromie,
osobitne na tú skutočnosť, že k tragickej nehode došlo v dôsledku nerešpektovania pravidiel cestnej
premávky žalovaným. Na druhej strane by pri určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch
mala byť zohľadnená aj tá skutočnosť, že usmrtený, C. O., neporušil žiadne pravidlá cestnej premávky,
keďže prechádzal cez vozovku na mieste na to určenom. Napriek tomu, že sa nedopustil žiadnej chyby,
zaplatil životom za nepozornosť a porušenie pravidiel cestnej premávky žalovaným.

10. Na základe všetkých vyššie uvedených argumentov požadovala žalobkyňa v 1. rade náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000 EUR, keďže ide o manželku nebohého a zásah do jej
práva na súkromie je najintenzívnejší. Priznanie požadovanej výšky náhrady odôvodňuje aj spôsobená
psychická trauma, ktorá si vyžiadala odbornú lekársku pomoc.
11. Žalobcovia v 2. až 5. rade požadovali náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, každý vo výške

7.000 EUR z titulu zásahu do ich práva na súkromie spôsobeného dopravnou nehodou.
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 a navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to že, v trestnom konaní rozsudok nasledoval po podpísaní
dohody o vine a treste dňa 19.01.2011. Dohodu o vine a treste podpísal dobrovoľne na základe
uváženia všetkých dôsledkov a to hlavne z dôvodu, že sa urýchli spravodlivo a pravdivo celý proces

pre minimalizáciu citovej záťaže a zachovanie dôstojnosti a vážnosti pozostalej rodiny C. O. aj mojej
rodiny v súkromí i v spoločnosti. Toto konanie aj vzhľadom na ďalej popísané skutočnosti a okolnosti
nehody považuje za veľké morálne zadosťučinenie voči pozostalým. Týmto uviedol, že neznižuje svoju
vinu a jej podiel na dopravnej nehode. Vyslovil aj na tomto mieste listu úprimnú a hlbokú ľútosť
pozostalej rodine, osobitne manželke zomrelého pani U. O.. Poukázal však na to, že sa nedovyšetrovali

okolnosti a príčiny konania chodca do okamihu zrážky a straty jeho vedomia, a tým aj úsudku a
jeho rozhodovania. Poukázal na to, že v motorovom vozidle nemá rádio ani prehrávač, nepoužíval
mobilný telefón a ani sa nezaoberal inou činnosťou. Nehoda sa stala večer asi o 20.10 hodine. Musel
sa plne sústrediť na jazdu v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej komunikácie smerom na Vranov
nad Topľou. Poukázal na to že, bol večer, tma a zamračená obloha splývala do tmavého obzoru s

vozovkou aj s tmavým oblečením účastníka cestnej premávky chodca C. O.. Križovatka ulíc Prešovská -
Slánska spolu s vedľajším prechodom pre chodcov sa nachádzali v tme a boli zapnuté iba prerušované
oranžové svetlá semaforov pre vodičov i chodcov. Chodec mal tmavé oblečenie bez reflexných prvkov.
Chodec, vstúpil na vozovku keď v štvrtom jazdnom pruhu, je prakticky neviditeľný, pokiaľ ho neosvetľuje
špeciálne účelové osvetlenie namontované nad priechodom pre chodcov. Z uvedeného sa dá usúdiť,

že tiež chodec mal podiel na dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 08.09.2010. Žalovaný uviedol,
že sa pravidelne sa zúčastňuje lekárskych prehliadok v zmysle Zákona o cestnej premávke č.8/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov. Namietal argumentáciu žalobcov, že nevykonal adekvátnu morálnu
satisfakciu a neponúkol žiadnu pomoc. Viacnásobným vyjadrením ľútosti nad udalosťou, ktorá sa stala,
v plnej miere poskytol primerané zadosťučinenie pozostalým a vzhľadom na okolnosti, za akých sa

udalosť stala. Pokiaľ ide o požadovanú sumu uviedol, že býva v jednoizbovom panelákovom byte s
manželkou a je poberateľom starobného dôchodku vo výške 360 EUR mesačne a nedisponuje žiadnymi
úsporami. Vlastní staré asi 15 ročné auto Škoda Felícia.
13. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že z pohľadu ust. §415 Občianskeho zákonníka je každý povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku a javí sa, že pán C. O. vzhľadom na

svoj stav (po požití alkoholických nápojov) v čase dopravnej nehody nebol schopný posúdiť a zhodnotiť
situáciu, v ktorej sa nachádzal a rozhodnúť sa pre správanie, ktoré je v súlade s právom, t.j. zákonom o
cestnej premávke. Chodec pán C. O. zrejme nemyslel na svoje zdravie, na svoju bezpečnosť, na svoju
rodinuanásledkyaškoduajvcitovejamorálnejoblasti,ktorúbymoholsvojimsprávanímspôsobiťsvojej
rodine, ale aj iným. Patrí do okolností a príčinných súvislostí dopravnej nehody, že sa pán C. O. vlastným

konaním uviedol do takého stavu, že zrejme nebol schopný predvídať svoje konanie a jeho následky.
Taktiežžalovanýpoukázalnato,ževčasenehody08.09.2010okolo20,10hod.nesvietiložiadneverejné
osvetlenie pozdĺž Prešovskej ulice a na križovatke Prešovská - Slánska. Neosvetlenie uvedených častíobce spolu s ďalšími vonkajšími okolnosťami, t.j. splynutie tmavej oblohy, tmavej vozovky a tmavého
oblečenia chodca bez reflexných prvkov vytvorilo mimoriadne nepriaznivú viditeľnosť pre vodiča.
14. Podľa § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po vyvolaní veci

súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd
rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
15. Súd vo veci dňa 08.12.2020 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť neospravedlnil.
16. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

17. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy civilného súdneho konania sa sporové veci na súdoch
prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti.
18. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 ods. 1 CSP
pre rozhodnutie vo veci je na stranách sporu.
19. Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
24. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ
nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
25. Rozsudkom č. k. 12C/276/2011-267 zo dňa 11.01.2019 súd prvého stupňa rozhodol tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ - 15.000 EUR, žalobkyni 2/ - 5000 EUR, žalobkyni 3/
- 5000 EUR, žalobkyni 4/ - 7000 EUR, žalobcovi 5/ - 5000 EUR v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania.
26. Tento rozsudok napadol žalovaný podaným odvolaním, čo do výroku I. teda vo vyhovujúcej časti a aj
čodosúvisiacehovýrokuotrováchkonania(III.).Súddruhej inštancieuznesenímč.k.6Co/88/2019-360

zo dňa 07.05.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. t.j. vyhovujúcom výroku a vo výroku
o trovách konania (III.) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
27. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vo veci uviedol, že
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na

spravodlivýproces,nesprávnymiskutkovýmizisteniamianesprávnymprávnymposúdenímveci,tedato,
či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.

zn. II. ÚS 78/05).
28. Odvolací súd v bode 16. uvedeného uznesenia uviedol, že nemal žiadne pochybnosti o úprimnosti
vyjadrení všetkých žalobcov. Ani samotná výška žalobcom priznanej nemajetkovej ujmy, nebyť
skutočností popísaných nižšie, nevybočovala z mantinelov stanovených už ustálenou rozhodovacou
praxou.

29. V bode 17. vyššie uvedeného uznesenia uviedol, že považuje námietku žalovaného, že súd prvej
inštancie bol nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody,
pretože túto skutočnosť neskúmal ani súd v trestnom konaní, v ktorom došlo k odsúdeniu žalovaného
za dôvodnú. Skúmanie zavinenia poškodeného na vzniku škody ( § 441 Občianskeho zákonníka )
uviedol, že vykonáva súd v civilnom sporovom konaní aj bez návrhu ( R22/1979) a skúmanie tejto

otázky nespadá do rozsahu viazanosti súdu v civilnom sporovom konaní inými rozhodnutiami (§ 193
tretia veta CSP), pretože trestným rozsudkom o odsúdení žalovaného bol súd prvej inštancie o tom,
že bol spáchaný konkrétny skutkovo vymedzený trestný čin a, že ho spáchal žalovaný, z čoho vyplýva,
že rozhodnutie, ktorým bol páchateľ trestného činu uznaný za vinného neznamená, že škoda bolaspôsobená výlučne jeho zavinením, ak sa okrem páchateľa trestného činu na vzniku škody podieľalo aj
konanie alebo opomenutie poškodeného, je súd v civilnom sporovom konaní o nároku na náhradu škody
(nemajetkovejujmy)priposúdeníspoluzavineniapoškodenéhoviazanývýrokomovinepáchateľa(pozri,

napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo/818/2004 zo dňa 14.10.2004
alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo/612/2017 zo dňa 31.01.2018 ).
Z uvedeného uzavrel, že vyplýva, že súd prvej inštancie bol nielen oprávnený, ale aj povinný pri
rozhodovaní prihliadať na spoluzavinenie poškodeného.
30. Odvolací súd súčasne uviedol, že z trestného spisu vyplynula dôležitá okolnosť, ktorú súd

prvej inštancie aj napriek námietkam žalovaného ignoroval / nehodnotil, ktorá však mohla byť
jedným z faktorov potencionálne schopných ovplyvniť dôsledky dopravnej nehody na telesnú integritu
poškodeného (manžela žalobkyne 1/ a otca žalovaných v 2. až 5. rade ) a to tá skutočnosť, že poškodený
mal v čase dopravnej nehody v krvi viac ako 2 promile alkoholu, čo zodpovedá ťažkému stupňu opitosti.
Ako už bolo vyššie uvedené žalovaný, pritom v priebehu prvoinštančného konania žiadal vykonať
dokazovanie trestným spisom za účelom zistenia podieľania sa poškodeného na vzniku škody.

31. Odvolací súd danom prípade poukázal na rozhodnutie rozsudku súdneho dvora Európskej únie
( veľká komora) C - 300/10 zo dňa 23.10.2012 vo veci Vítor Hugo Maques Almeida/Companhia de
Seguros Fidelidade - Mundial SA, s tým, že v rozsudku súd uviedol, že je možné aj odoprieť, obmedziť
nárok obete, ak poškodený prispel k vzniku svojej škody, pričom za relevantný argument v prospech
iného hodnotenia nemožno považovať okolnosť vážneho poškodenia zdravia.

32. Ďalej odvolací súd uviedol v bode 20. uznesenia, že z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalovaného
v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti namietaného nesprávne zisteného skutkového
stavu a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci čo do výšky priznanej nemajetkovej
ujmy možno súhlasiť.
33.Ďalejuviedol,žesanestotožňujespostupomsúduprvej inštancie,ktorýnerozhodolone/prípustnosti

intervencie v tomto spore, tu poukazujúc na jeho zrušujúce uznesenie sp. zn. 19Co/98/2018 zo dňa
20.09.2018, ktoré reflektovalo na názor dovolacieho súdu spisovej značky 1Cdo/128/2017 zo dňa
30.05.2018, zo záverov, ktorých vyplývala povinnosť súdu prvej inštancie o ne/prípustnosti intervencie
v tomto spore rozhodnúť.
34. Súčasne poukázal pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, že pri tomto type sporu sa priznáva

plná náhrada trov iba z prisúdenej sumy.
35. V ďalšom odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní
riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, t.j. opätovne vec
prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie k skutkovým zisteniam potrebným pre formuláciu
právneho posúdenia veci o danosti spoluzavinenia poškodeného, ktoré ovplyvní konečnú čiastku

priznanej nemajetkovej ujmy jednotlivým žalobcom, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o
veci rozhodnúť.
36. Vo veci následne súd poukazuje na tú skutočnosť, že podaním zo dňa 18.08.2020 Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila, že vstupuje do konania, ako intervenient na strane žalovaného
v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 CSP a poukázala na to, že má právny záujem na výsledku

konania z dôvodu, že predmetom konania sú nároky na náhradu škody z dopravnej nehody, ku ktorej
došlo dňa 08.09.2010, vzhľadom na existenciu poistno-právneho vzťahu medzi Allianz - Slovenskou
poisťovňou a.s. a žalovaným na základe poistnej zmluvy č. 8018415242, ktorej predmetom bolo
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, evidenčné č. BA 567OJ,
ktorou sú kryté nároky poškodených na náhradu škody, podľa platnej právnej úpravy zákona č. 381/2001

Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
a o zmene a do doplnení niektorých zákonov. Súčasne predložila zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č.l.sp. 381 ) uzatvorenú
so žalovaným ako poistníkom, pričom predmetom bolo poistenie motorového vozidla Š. O. M. U. Č.. L.
XXXOJ za obdobie od 11.01.2010.

37. Súd následne žalobcov, ako aj žalovaného informoval o podaní Allianz - Slovenskej poisťovne
a.s., ktorým oznámila vstup do konania načo zo strany žalovaného bolo súdu doručené dňa 11.09.2020
podanie, v ktorom sa vyjadril okrem iného aj k otázke vo veci samej a uviedol, že prejavil úprimné
poľutovanie nad tým čo sa stalo, pričom uviedol, že nespôsobil prieťahy v konaní. Žalovaný okrem
iného opätovne navrhol, aby bol pripojený trestný spis Okresného súdu spisovej sp. zn. XT/X/XXXX,

v ktorom sa nachádza znalecký posudok z odboru dopravy, záznam z miesta dopravnej nehody,
fotodokumentácia a tiež znalecký posudok z oblasti z oblasti zdravotníctva. Uviedol, že z týchto dôkazov
by mal súd prvej inštancie posúdiť a ustáliť spoluúčasť poškodeného na pred-nehodovom deji. Uviedol,
že zo znaleckého posudku z oblasti zdravotníctva, ktorý je súčasťou predmetného trestného spisuvyplýva skutočnosť, že poškodený C. O. mal v čase nehody 2,3 promile alkoholu v krvi, čo sa rovná
ťažkému stupňu opitosti. Súčasne navrhol, aby bol vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy Ing.
Marián Viňanský, ktorý bol pribratý do trestného konania a ktorý vypracoval znalecký posudok z odboru

cestnej dopravy. Mal za to, že v civilnom súdnom konaní je jeho výsluch potrebný pre ustálenie celého
nehodového deja a ustálenie spoluúčasti poškodeného na pred-nehodovom deji. Poukázal na to, že
žalovaný mal námietky a výhrady voči znaleckému posudku z odboru cestnej dopravy už v prípravnom
konaní,avšaktietonámietkyavýhradynebolivtrestnomkonaníodstránené,nakoľkodošlokuzatvoreniu
dohody o vine a treste. Poukázal na to, že v trestnom konaní namietal znalcom ustálenú rýchlosť

83 až 87 km/h, pretože tento údaj zo znaleckého posudku, podľa jeho názoru nie je hodnoverným
vzhľadom na veľké nepresnosti a existujúce svedecké výpovede. Taktiež navrhol, aby súd vo veci
vypočul znalca MUDr. Dalibora Kállaya a MUDr. Martina Kováča, ktorí boli pribratí v trestnom konaní
na vykonanie prehliadky a pitvy tela poškodeného a následne vypracovali znalecký posudok. Súčasne
poukázal na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodený mal v čase nehody 2,3 promile
alkoholu v krvi čo sa rovná ťažkému stupňu opitosti a poukázal na to, že je potrebné ozrejmiť, ako tento

stupeň opilosti ovplyvnil motoriku poškodeného, jeho zmyslové orgány, jeho rozpoznávacie schopnosti
a samotné rozhodovacie schopnosti. Súčasne sa vyjadril k vstupu intervenientov a do konania na strane
žalovaného, s ktorým súhlasil.
38. Podaním zo dňa 06.09.2020 sa vyjadrili vo veci žalobcovia ( č. l.sp.398 ) a poukázali na to, že
od počiatku požadovali vstup poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka, podľa vtedy platného

ustanovenia § 93 O.s.p. a neskôr aj ako intervenienta na strane žalovaného, pričom to bola práve
poisťovňa, ktorá od samého začiatku spochybňovala svoju účasť v konaní a v zásade spôsobila, že sa o
meritevecirozhodloažvroku2019.Poukázalinato,žeužalobcovtovyvolávaobavyzďalšíchprieťahov
v konaní. Žalobcovia pripomenuli, že žalovaný navrhol vstup poisťovne do konania už vo svojom
vyjadrení zo dňa 20.02.2012, súd uznesením zo dňa 15.06.2012 na základe nesúhlasného vyjadrenia

poisťovne rozhodol o nepripustení poisťovne, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do
konania na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.10.2013, Okresný súd Prešov
uznesením zo dňa 22.01.2014 pripustil, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného poisťovňu
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., voči čomu podala poisťovňa odvolanie pričom Krajský súd v Prešove
potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov. Proti tomuto podala poisťovňa dovolanie a Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 09.11.2016 poukázal na zmenu inštitútu vedľajšieho
účastníkastým,žetentoinštitútzanikolžalobcoviapretovsúladesustanovením§86CSPzaslaliAllianz
- Slovenskej poisťovni a. s. písomnosť zo dňa 15.05.2017 - oznámenie o spore sp. zn. 12C/276/2011 na
základe tejto skutočnosti, však zase nedošlo k vstupu poisťovne do konania ako intervenienta, keďže
poisťovňa na to nereagovala a do konania nevstúpila ani z vlastného podnetu podľa ustanovenia § 82

CSP, čo mohla kedykoľvek urobiť z dôvodov, pre ktoré sa domáha vstupu do konania v súčasnosti.
Žalobcovia poukázali tiež na to, že poisťovňa bola informovaná od samého začiatku, v danom prípade
ide o dlhoročné obštrukcie zo strany poisťovne, ktorá veľkou mierou prispela k predlžovaniu a prieťahom
v konaní, čo podľa žalobcov predstavuje pri tejto náhlej zmene jej postoja a žiadosť vstúpiť do konania
zneužitie práva v zmysle čl. 5 CSP. Ďalej vo veci uviedli, že vzhľadom na uskutočnenú koncentráciu

konania v tejto fáze nie je priestor pre poisťovňu na ďalšie argumenty, ktoré by priniesli do konania niečo
nové a za daných okolností to nemôže prevýšiť záujem žalobcov na právoplatnom skončení takmer
10 rokov trvajúceho súdneho sporu. Z týchto dôvodov navrhli, aby súd nepripustil vstup poisťovne ako
intervenienta do konania na strane žalovaného. Súčasne pripojili oznámenie o spore zo dňa 15.05.2017
spolu s kópiou doručenky ( č. l. sp. 400).

39. Súd vo veci uznesením č. k. 12C/276/2011 - 404 zo dňa 28.09.2020 pripustil vstup intervenienta
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. do konania na strane žalovaného a to s poukazom na ustanovenie §
83 CSP a nasledujúcich a súčasne s poukazom na to, že v danej veci intervenient preukázal svoj právny
záujem na výsledku konania.
40. Na opätovnom pojednávaní žalovaný navrhol vykonať dokazovanie zápisnicou o výsluchu svedka

H. Z. B. R. R..B.. XT/X/XXXX, záznamom z dopravnej nehody, znaleckým posudkom č. 82/ 2010, a
č.270/2010, znaleckým posudkom č. 52/2010 a výsluchom znalcov.
41. Súd vo veci v danom prípade poukazuje na vyjadrenie zo strany žalobcov, ktorí vo veci okrem iného
poukázali na to, že pokiaľ krajský súd poukazoval na rozhodnutie súdneho dvora C - 300/10 zo dňa
23.10.2012vdanomprípade,podľaichnázorunebolomožnéuvedenýrozsudokaplikovaťnapredmetnú

právnu vec.
42. Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2020 (č. l. sp. 431) žalovaný upustil od výsluchu znalcov MUDr.
Dalibora Kállaya a MUDr. Martina Kováča v ostatnom uviedol, že nežiada, aby bol vypočutý znalec Ing.
Marián Viňanský na pojednávaní a namiesto výsluchu uviedol, že zabezpečí vypracovanie odbornéhovyjadrenia zo strany znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý súdu predloží (čo v ním stanovenej lehote
ani nerealizoval).
43. Súd vo veci vrátene doplneného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

44. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XT/X/XXXX-XXX B. G. XX.X.XXXX žalovaný bol
uznaný vinným, že dňa 08.09.2010 v čase o 20,10 hod. v Kapušanoch, okres Prešov, viedol v pravom
jazdnom pruhu smere do Vranova nad Topľou osobné motorové vozidlo značky Š. O.M. M. U. Č.. U.: L.-
XXXOJ, vyššou rýchlosťou, ako bola dovolená, plne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu
v cestnej premávke a na križovatke ulíc Prešovská - Slánska zrazil chodca C. O., X.. XX.X.XXXX, ktorý

vozovku prechádzal cez priechod pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodec utrpel
zranenie, ktorému podľahol, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený a bola mu
určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov a uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 18 mesiacov.

45. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj vyjadrením a žalovaného (č.l.sp. 102 až 111), ktorý vo veci
uviedol, že vo vyšetrovacom spise nie je zmienka o tom, že druhý účastník cestnej premávky a
nehody bol v ťažkom stupni opilosti. Pri posudzovaní nehody nezohľadnil túto skutočnosť ani dopravný
inšpektorát a ani policajný vyšetrovateľ. Žalovaný poukázal na to, že jeho písomná sťažnosť na trestné
stíhanie bola prokurátorom zamietnutá. Uviedol, že týmto odmietnutím bol uvedený do stavu beznádeje

a pocitu nespravodlivosti a všetko zle psychicky niesol vrátane traumy z nehody. Uviedol, že pokiaľ by
bol tušil, že pozostalí ho budú žalovať, aby im ako nemajetkovú ujmu zaplatil spolu 43 000 EUR, dohodu
by nepodpísal a žiadal by riadne spravodlivé a vecné súdne konanie o dopravnej nehode. Súhlas s
dohodou urobil z ľútosti a zo súcitu k rodine nebohého, aby neboli nútení stále obnovovať bolestivé
spomienky. Uviedol, že toto považuje zo svojej strany za postačujúce zadosťučinenie, okrem toho, že

psychickú, a nemajetkovú ujmu spôsobil svojej rodine v drvivej miere druhý účastník cestnej premávky a
to chodec p. C. O.. Keďže rodina nebohého napriek tomu trvá na žalobe voči nemu neuznáva, že p. Alojz
Farkaš za svojho života v okamihu pred nehodou správal zákonne na základe dôkazných materiálov
(fotografie) sa nehoda nestala na priechode pre chodcov čo znamená, že chodec nemal prednosť v
prechode cez vozovku. Uviedol, že nehoda sa nestala na prechode pre chodcov, ale na križovatke a

chodec bol povinný počínať si tak, aby ten kto má dal prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer a
rýchlosť jazdy (§ 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.). Poukázal na to, že každý účastník cestnej premávky
teda aj chodec je v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby
neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a prispôsobiť svoje správanie v cestnej premávke a
svojim schopnostiam. Poukázal na to, že vyšetrovateľ nezohľadnil, že nehoda sa nestala na prechode

prechodcovočomsvedčiastopyč.2a3astopyč.4a5.Vzáznameoohliadkemiestadopravnejnehody
dopravného inšpektorátu je uvedené, že medzi stopami č. 4 a č. 5 sa nachádzajú črepiny skla, ktoré sa
sypalo z miesta stretu až po konečné zastavenie vozidla. Na vzdialenosť na akú mal rozhľad do diaľky
pri stretávacích svetlometoch nebolo vidieť žiadneho chodca a poukázal, že uvedené potvrdil aj svedok
vodič p. H. Z. idúci v automobile za ním. Nebolo možné predvídať, že za priechodom pre chodcov pri

zníženejviditeľnostisavynoríztmynečakanepostava chodcaspoužitím2,3promilealkoholu.Poukázal
nato,žepostresujúcejnehodeanevyspatejnocihovypočúvali,akosvedka09.09.2010o10,00hod.bez
ďalšieho vyšetrovania a vecného skutkového dokazovania ho obvinili a začali trestné stíhanie. Uviedol,
že stále prežíval psychickú traumu z celej udalosti po predložení písomných dokumentov prakticky
podpísal dokumenty. Na prečítanie aj na pochopenie uvedeného textu nebol schopný sa dostatočne

sústrediť a vnímať text. Po návrate domov do Bratislavy mu bolo doručené uznesenie obvodného
riaditeľstva policajného zboru o začatí trestného stíhania po jeho prečítaní podal sťažnosť. Uviedol, že
tvrdenia o vysokej rýchlosti ním vedeného motorového vozidla nebolo dokázané. Namietal, že závery
obvinenia sú postavené na spornom a závadnom znaleckom posudku, kde sú popisované veci, ktoré
sa nestali a sú tam uvedené udalosti, ktoré sa stali zrejme inému vodičovi a inému chodcovi na inom

mieste inej dopravnej nehody. Žalovaný poukázal na to, že nešiel nedovolenou rýchlosťou a uviedol, že
rýchlosť nikto nemeral, údaje o rýchlosti a simulácia nehody v texte znaleckého posudku nezodpovedajú
skutočnému priebehu jazdy a nehody a uviedol, že pokiaľ by išiel neprimeranou rýchlosťou chodec
by neostal ležať na kapote, ale bol by pri zrážke odhodený mimo vozidlo. Poukázal na to, že je
prijímateľom starobného dôchodku vo výške 360 EUR. Žiadne peniaze nenahradia zosnulého človeka

a podľa jeho názoru je táto finančná požiadavka morálne pomýlená a mal zato, že tvorca zákona takejto
nehorázne neoprávnené obohatenie určite nemal na mysli pri tvorbe zákona. Označovanie jeho osoby
ako arogantného a bezcitného človeka považoval za urážlivé tým, že sa nezakladá na pravde o jeho
osobe. Uviedol, že sa ho to veľmi dotklo nakoľko celý život ľuďom nezištne pomáhal 40 x bezplatnedaroval krv a teraz ako starý človek je dotknutý nehorázny požiadavkami. Taktiež má v zmysle zákona
právo, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osoby v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka. Opakovane poukázal na to, že dôkazy a vina neboli do podpísania dohody o

vine a treste spravodlivo preskúmané a doriešené.
46. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že dopravná nehoda nebola správne vyšetrená ak poškodený
neprechádzal cez prechod pre chodcov ako je to konštatované v skutku za, ktorý bol žalovaný uznaný
vinným tu súd vo veci poukazuje na ustanovenie § 193 vety druhej CSP v zmysle ktorej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Pokiaľ žalovaný mal za to, že nehoda bola nesprávne vyšetrená mal
v trestnom konaní riadnu možnosť sa brániť.
47. Súd z toho dôvodu konštatuje, že je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní a preto námietky
žalovaného vo vzťahu k okolnostiam nehody najmä, že žalovaný išiel primeranou rýchlosťou a
poškodený prechádzal cez vozovku mimo priechod pre chodcov považuje opätovne za vyriešené.

Navyše opak nebol preukázaný žiadnym dôkazom.
48. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov prečo žalobkyňa v 1. rade vo veci uviedla,
že nebohý bol jej manžel. Boli manželmi 35 rokov. V júni bolo 35 rokov a v septembri došlo k nehode.
Mali veľmi pekný vzťah. S touto situáciou sa nevie vyrovnať, nevie ju prijať. Po nehode musela požiadať
o liečbu medikamentmi. Brala lieky na ukľudnenie. Vychovali spolu 4 deti. Manžel doteraz chýba v

rodine. Stretávali sa s deťmi, vedel humorne podať rôzne situácie. Veľmi dobre spolu vychádzali. Život
s ním bol veľmi pekný. Uviedla, že manžel požíval alkoholické nápoje, ale veľmi sporadicky. Pokiaľ
ide o pohľad na vec tak, že požil alkoholické nápoje, a nemá nárok na život, zo strany žalovaného s
tým uviedla, že radikálne nesúhlasí. Poukázala ne to, že manžel nebol abstinent, sporadicky požíval
alkoholické nápoje, avšak bol pokojný, nebol agresívny a celú situácia potom v domácnosti vždy vedeli

zvládnuť s úsmevom a humorom. Manžel mal veľmi pekný vzťah aj k deťom. Stretávali sa. V spoločnej
domácnosti, v tom čase, s nimi žila žalobkyňa v 4. rade G. C. R. G., mal trvalý pobyt, avšak už v tom
čase pracoval v Čechách. V čase nehody manžel ešte pracoval. Tešil sa na dôchodok, že bude mať
viac času, sa stretávať s vnúčatami a takto si užívať dôchodok. Po nehode zostala na veci týkajúce sa
údržby rodinného domu sama navyše v tom čase bola nezamestnaná. V rodinnom dome zostala bývať

napokon sama. Deti majú zabezpečené svoje vlastné životy. Vo vzťahu k rodinnému domu jej pomáhajú,
ostatnú údržbu, všetky veci musím ale zvládať teraz už sama. Keď potrebuje pomoc, musím požiadať o
to deti. Pokiaľ ide o finančnú situáciu, od roku 2007 bola nezamestnaná, avšak manžel zvládal finančne
vyživovať ju a v podstate deti, ktoré s nimi bývali. Nebola náročná, ani v období pred nehodou. Na druhej
strane, po jeho smrti nastala situácia, kedy bolo medziobdobie kým jej bol priznaný vdovský dôchodok

a sirotské pre dcéru, ktorá chodila ešte do školy, kedy sa museli uskromniť len na základné životné
potreby, ako platby za bývanie a za služby spojené s tým, dane a následne až tak bolo možné poplatiť
ostatné výdavky. Dcéra sa musela zmobilizovať, musela si nájsť brigády, tak aby si dokázala pokryť
svoje finančné výdavky. Vdovský dôchodok mala 260 EUR a 119 EUR bol jej dôchodok. V súčasnosti
od januára má výmer spolu 453,40 EUR.

49. Žalobkyňa v 4. rade uviedla, že v tom čase, kedy došlo k nehode, ja sa vrátila zo stáže. Dlhšiu dobu
nebola doma. Bola rada, potom, keď sa to stalo, že aspoň 2-3 dni som bola s otcom. Ich vzťah bol
veľmi dobrý, po nehode to bolo ťažké. Pokračovala v štúdiu na vysokej škole v poslednom ročníku. Mala
som v tom čase už vážnejší vzťah, chcela sa osamostatniť s priateľom, avšak z dôvodu tejto tragickej
udalosti, keďže mama na tom nebola dobre, ako psychická opora ostala bývať s mamou v rodinnom

dome. Pokiaľ ide o celú situáciu, nebola dobrá. Musela psychicky ostať v poriadku, tak aby som mohla
poskytnúť oporu mame. S odstupom času vie teraz zhodnotiť, že inak vnímali túto situáciu i súrodenci z
toho dôvodu, že v tom čase žila ešte v spoločnej domácnosti s rodičmi a tým, že bola na tom mieste, kde
otec žil, bolo potrebné fungovať v tom istom prostredí, avšak už bez neho. Pokiaľ ide o finančnú situáciu
v porovnaní pred nehodou a po nehode, žalobkyňa v 4. rade uviedla, že už aj pred nehodou sa pokúšala

odbremeniť rodičov finančne nakoľko popri škole pracovala. Po nehode dostala sirotský dôchodok, ale
musela finančne ťahať aj domácnosť. Mama nepracovala, až neskôr dostala dôchodok a z dôvodu jej
psychického zdravia, približne pol roka po nehode nebola schopná riadne sa zapojiť do bežného chodu
domácnosti a to či už tým, aby zabezpečovala nejaké nákupy, alebo inak. Toto ju zaťažilo viac. Prvý
polrok mama ťažko niesla situáciu. Každý deň musela byť s ňou, bála sa ju nechať samú, že si niečo

urobí. Ona sa musela tváriť, že je v poriadku, aj ja toho mala veľa. Chcela pokračovať v štúdiu. Hrozilo,
že v podstate vysokú školu nedokončí z týchto dôvodov. Vždy sa vracala k tejto udalosti, prečo sa to
stalo, prečo k tomu došlo.50. Žalobkyňa v 2. rade B. R., uviedla, že otec bol srdce rodiny. Dobre spolu vychádzali. Otec jej veľmi
pomohol. Keď sa osamostatnila, postavili si rodinný dom, veľmi pomohol aj pri stavbe rodinného domu.
Je jej ľúto, že takejto pomoci sa nedočkali mladší súrodenci. V čase nehody už mala vlastnú rodinu.

Mala už deti, syn to však niesol veľmi zle. Mal pekný vzťah so starým otcom. V škole ani nerozprával,
psychicky utrpel. Pokiaľ ide o celú situáciu, po nehode prišli policajti aj k nej, býva oproti rodičovskému
domu, cez prechod pre chodcov kde sa stala nehoda chodieva denne, túto situáciu má stále pred očami,
nakoľko bola aj s mamou na mieste samom. Otec bol dobrosrdečný, veľmi ústretový a vždy dobre
naladený človek.

51. Žalobkyňa v 3. rade F. Č., uviedla, že bola už z domu dlhšiu dobu, keď sa táto tragédia udiala,
avšak s otcom mala veľmi dobrý vzťah. Vždy keď mal čas, chodieval, zastavil sa. Vždy, keď bol poblízku
odskočil v rámci prestávky, alebo po práci na návštevu vnúčat, mal ich veľmi rád. Otec chodieval
pomáhať slobodnej sestre, vždy jej pokosil záhradu, alebo niečo okolo domu jej pomohol, za odmenu
ona mu naliala. Otec však nepožíval pravidelne alkoholické nápoje, nikdy si nesadol za volant po požití
alkoholických nápojov. V tom bol veľmi opatrný. Správal sa zodpovedne. V podstate, ako následok tejto

tragickej udalosti, ktorá zasiahla aj jej deti, stále to majú pred očami, aj keď idú k babke, ten prechod
pre chodcov. Deti to veľmi zle znášali, potom mali bezdôvodné obavy, že sa niečo podobné môže udiať,
že sa situácia zopakuje. Čo sa týka žalobcu v 5. rade a nebohého otca, žalobkyňa v 3. rade uviedla,
že mali veľmi dobrý vzťah.
52. Žalobkyňa v 1. rade, uviedla, že syn v roku 2006 odišiel do Čiech. Ich vzťah však bol veľmi dobrý, s

manželom aj navštevovali syna v Čechách. V roku 2012 sa mu narodila prvá dcéra a potom ďalšie dieťa.
Navštevoval ich aj on, po nehode, syn hneď prišiel domov. Bol z toho otrasený, tak isto mu dohovárala,
že sa musí vzchopiť, pracoval mimo domu, mimo SR a má svoj život.
53. Žalobcovia predložili list, ktorý bol adresovaný žalobcom poslaný dňa 20.9.2010 podpísaný
žalovaným v, ktorom je uvedený text kondolencie.

54. Podľa správy MUDr. Gabriely Husovskej žalobkyňa 1. rade mala diagnostikovanú stredne ťažkú
depresívnu poruchu potencovanú postresovou udalosťou.
55. Podľa listu zo dňa 14.11.2011 prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovia vyzvali žalovaného
na mimosúdne vyporiadanie nárokov vzniknutých v súvislosti s dopravnou nehodou.
56. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania navrhované žalovaným, súd vykonal dokazovanie aj listinným

dôkazom a to zápisnicou z výsluchu svedka H. Z. vykonanú Okresným riaditeľstvom PZ v prípravnom
konaní, ktorý uviedol, že dňa 08.09.2010 v čase okolo 20,00 hod. išiel z Prešova domov do obce Ruská
Poruba, pričom približne 300 metrov pred značkou obce Kapušany ho predbehlo motorové vozidlo zn.
Š. O. M., pričom on sám v tomto čase jazdil v pravom jazdnom pruhu, uvedené vozidlo ho predbehlo po
pravej strane a následne sa zaradilo pred neho približne 50 metrov, v tomto čase jazdil asi rýchlosťou 80

kilometrov v hodine, pričom jeho rýchlosť odhadol na 90 až 95 kilometrov hodine. Uviedol, že protismere
jazdili vozidlá, pretože registroval ich svetla, pri vjazde do obce sa mu zdalo, že videl brzdové svetlá
na vozidle Škoda Felícia a pribrzďoval aj on sám, vchádzal do obce bez plynu rýchlosť vozidla znížil
na 50 kilometrov v hodine uviedol, že Škoda Felícia jazdila pred ním taktiež v pravom jazdnom pruhu
približne 50 až 60 kilometrov pred ním vzdialenosť medzi nimi sa nezväčšovala na to, ako vošiel do

obce registroval opätovne brzdové svetlá na Škode Felícia, niekde na úrovni prechodu pre chodcov
a vtedy registroval aj svetla vozidiel v protismere, pričom nevedel uviesť či tieto vozidlá boli v pohybe
alebo stáli pred priechodom pre chodcov jednalo sa tak asi o 3 a 4 vozidla. Potvrdil, že v danom úseku
je na úrovni prechodu pre chodcov semafor, pričom v tom čase blikalo oranžové svetlo a priechod
nebol osvetlený sám nevidel žiaden pohyb po priechode a neregistroval prechádzať žiadneho chodca.

Uviedol, že vozidlo Škoda Felícia následne zostalo stáť približne 10 metrov za priechodom pre chodcov v
strede medzi jazdnými pruhmi natočené mierne doprava prednou časťou, sám následne tiež pribrzďoval,
pretože nevedel reakciu vodiča vozidla Škoda Felícia teda žalovaného, keď približne 20 metrov za týmto
vozidlom zbadal postavu pri tomto vozidle po pravej strane zo svojho pohľadu.
57. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 82/2010 a č. 270/2010

vypracovaným znalcami MUDr. Daliborom Kallayom a MUDr. Martinom Kováčom znalcami v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vo veci súdnej pitvy u nebohého Alojza Farkaša.
Znalci na otázku bezprostrednej príčiny smrti C. O. a príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
zo dňa 08.09.2010 vo veci uviedli, že pri vonkajšej a vnútornej ohliadke zistili, že následkom
roztrhnutia väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou s pomliaždením miechy pri

polytraume, došlo k poruche riadiacej činnosti mozgu, čo viedlo k centrálnemu zlyhaniu srdcovocievnej
a dýchacej činnosti aj bezprostrednej smrti Alojza Farkaša a súčasne uviedli, kožné odreniny
a krvné podliatiny v oblasti hlavy a končatín, krvácanie mäkkých pokrývok lebečných, ložiskové
krvácanie medzi mäkké mozgové pleny, roztrhnutie väzivového spojenia medzi spodinou lebky akrčnou chrbticou s pomliaždenie miechy a zakrvácanie chrbticového kanála, zlomeninu VII. krčného
a XI. hrudníkového stavca a pomliaždenie miechy a zakrvácaním chrbticového kanála, povrchovú
trhlinu pečene, zatvorenú zlomeninu pravej ramennej kosti, zatvorenú zlomeninu pravej ihlice a pravej

členkovej kosti, že boli spôsobené tupým predmetom na širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na
uvedené oblasti zľava, ale najmä sprava strednou až veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s
najväčšoupravdepodobnosťouprinárazepravejprednejčastiosobnéhomotorovéhovozidladopravého
predkolenia menovaného počas chôdze vo vzpriamenej polohe, s následným vyhodením jeho trupu na
kapotu dopadom hlavy do oblasti výhľadového skla vpravo, kedy muselo súčasne dôjsť k prudkému

ohnutiu hlavy oproti krku, s následným odhodením tela na vozovku, kedy mohlo dôjsť k vzniku poranení
v oblasti tváre, ako tomu nasvedčujú aj vyšetrené okolnosti teda všetky poranenia zistené pri pitve boli
v priamej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. V bode V. uviedli, že vyšetrením krvi odobratej
pri pitve zistili metódou plynovej chromatografie a Widmarkovou skúškou koncentráciu 2,26 promile,
ktorú koncentráciu môžu u živej osoby hodnotiť ako ťažký stupeň opilosti. Uviedli, že v takomto stave
opilosti bývajú u človeka výrazné poruchy koordinácie pohybov spojené niekedy až sa s neschopnosťou

samostatnej chôdze s výraznými poruchami rovnováhy, prípadnými pádmi na zem, pričom dochádza
aj k poruchám videnia, neostrým aj dvojitým videním, neschopnosťou správneho riešenia vzniknutej
situácie, pričom môžu náhle zmeniť smer chôdze, zapotácať sa rôznymi smermi - do strany aj smerom
dozadu, ako tomu mohlo byť aj danom prípade.
58. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným v prípravnom konaní

Okresným riaditeľstvom PZ a to znalcom Ing. Mariánom Viňanským znalcom z odboru dopravy, odvetvie
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave. Znalec v bode 3. znaleckého posudku
odvodenie skutočného priebehu dopravnej nehody ku pohybu vozidla Škoda Felícia Combi uviedol, že
vodičvozidlasapohybovalsvozidlompovozovke,ktorábolavčasenehodysuchá.Vodičsapohybovals
najväčšou pravdepodobnosťou po strede pravého jazdného pruhu určeného pre smer jeho jazdy. Podľa

údajov spisového materiálu bolo možné konštatovať, že vodič vozidla s najväčšou pravdepodobnosťou
reagoval tesne pred zrážkou, ale brzdil aj po zrážke s chodcom až do oblasti konečnej polohy, ktorá bola
popísaná pri ohliadke miesta dopravnej nehody a to z dôvodu, že na vozovke boli zadokumentované
brzdné stopy na kolesách vozidla, pričom po PZ kolese brzdná stopa začínala na prechode pre chodcov
(označená ako stopa č.2). Podľa fotografie z miesta dopravnej nehody je vidieť šmykové stopy na

kolesách vozidla. Na vozidle bolo zistené poškodenie a to len vpredu približne v 3 šírky vozidla bolo
rozbité predné čelné sklo s epicentrom nárazu v vpravo od stredu a tam bola aj poškodená strecha
nad hornou hranou čelného skla. Vozidlo sa po zrážke pohybovalo priamo miernom oblúku do konečnej
polohy, ktorá bola zadokumentovaná. Pokiaľ ide o pohyb chodca znalec uviedol, že chodec, ktorý mal
účasť na dopravnej nehode sa pohyboval kolmo cez vozovku z ľava do prava a to z pohľadu pohybu

vozidla. V miestach, kadiaľ sa pohyboval chodec bol riadne vyznačený priechod pre chodcov.
59. Technicky najprijateľnejší smer pohybu chodca po vozovke bol stanovený - zistený zo simulácie
počítačom programom PC Crash ako aj zo spisového materiálu a podľa výpovede ako aj z okamžitého
postavenia chodca v čase zrážky a to tak, že chodec bol natočený pravým bokom k prichádzajúcemu
vozidlu v okamihu zrážky sa pohyboval vpred. Znalec uviedol, že rýchlosť pohybu chodca nebolo možné

objektívne zistiť, ale keďže chodec patril do vekovej kategórie veku 58 podľa databázy znalca je rýchlosť
pohybu chodcov v rozpätí 0,72 m za sekundu až 1 m za sekundu pre pomalú a normálnu chôdzu 1,06
až 1,33 m za sekundu, ak je chodec opitý alebo podnapitý. Na základe simulácie znalec vychádzal
z hodnoty 0,88 m za sekundu čo možno hodnotiť skôr ako pomalú chôdzu čo je technicky prijateľné.
Následneznalecvykonalvýpočetrýchlostipohybuvozidlapočasnehodovéhodejapomocoupočítačovej

simulácie v PC Crash. Uviedol, zo simulácie v PC Crash vyplynulo, že oblasť miesta zrážky medzi
vozidlom a chodcom sa nachádzala pozdĺžne pred východzím bodom merania smerom na Vranov nad
Topľou 18 metrov a od stredovej čiary jazdných pruhov smerom Vranov nad Topľou do vozovky približne
1,7 m vpravo priečne v pravom jazdnom pruhu, tak ako to bolo znázornené v prílohe č. 1 znaleckého
posudku. Nárazová rýchlosť vozidla do chodca vyplývajúca zo simulácie sa rovnala 81,25 km/h až

83,24 km/h.
60. Znalec vo veci sa vyjadroval aj k posúdeniu možnosti zabránenia zrážke zo strany vodiča chodca
pokiaľ išlo o možnosť zabránenia nehode zo strany vodiča uviedol, že vodič vozidla by nehode zabránil,
ak by bol na nehodový dej reagoval vo vzdialenosti 53,5 m až 54,8 m pred miestom zrážky teda so
skoršou reakciou o 1,47 sekundy až 1,17 sekundy čo technicky bolo možné chodec by bol v tom čase

v čase potrebné reakcie na zabránenie nehode pred miestom zrážky 2,1 metra teda by bol v ľavom
jazdnom pruhu a to 0,4 metra teda by bol tesne pred deliacou čiarou oddeľujúcou jazdné pruhy smerom
na Vranov nad Topľou. Vodič vozidla by nehode zabránil, ak by sa pohyboval rýchlosťou od 48,01 km
hodine až 56,01 km v hodine, vtedy by chodec stihol opustiť koridor pohybu vozidla, ak by išiel rýchlosťou42,13 km v hodine až 51,45 km v hodine vozidlo by zastavilo pred miestom zrážky. Vodič by nehode
nezabránil, ak by sa bol pohyboval dovolenou rýchlosťou 50 km v hodine a reagoval by na pôvodnom
mieste reakcie s vozidlom by zastavil za miestom zrážky 5,5 metra, resp. pri hornej hranici pohybu

by nehode zabránil a zastavil by pred miestom zrážky 1 a pol metra tak, by k zrážke nebolo došlo. V
prípade, že by vozidlom nebrzdil k zrážke by aj tak bolo došlo. Pokiaľ ide o možnosti zabránenia nehode
zo strany chodca znalec uviedol, že chodec sa pohyboval po vozovke spôsobom, že túto prechádzal
kolmo na pozdĺžnu os a to po priechode pre chodcov. K zrážke došlo, keď bol chodec v pravom jazdnom
pruhu vozovky vo vzdialenosti 1,7 metra od stredovej deliacej čiary oddeľujúcej jazdné pruhy na Vranov

nad Topľou z pohľadu pohybu vozidla v pravom jazdnom pruhu. Chodec by nehode zabránil, ak by
nevstupoval do pravého jazdného pruhu v čase, keď sa po tomto pohybovalo vozidlo v smere na Vranov
nad Topľou. Nehode mohol zabrániť, ak by zostal stáť mimo vozovky vľavo, respektíve na hranici medzi
pravým jazdným pruhom a ľavým jazdným pruhom v smere na Vranov nad Topľou, čo bolo technicky
možné za predpokladu, že vozidlo by sa pohybovalo po pravom jazdnom pruhu.
61. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
62. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

63. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
64. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

65. V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný zavinil pri dopravnej nehode smrť
manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. až 5. rade a tým neoprávnene zasiahol do ich
súkromia chráneného v ustanovení § 11 OZ.
66. Súčasťou súkromia ja aj rodinný život, zahŕňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať
a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Tento rodinný život sa rozvíja

tak v manželstve, ako aj medzi rodičmi a deťmi, a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov
tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostatných členov. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je preto primeraným prostriedkom obrany proti
neoprávnenému zásahu.
67. Určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle ust. § 13 ods. 3 OZ taxatívne

stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo, najmä so zreteľom na jej intenzitu, ako aj na dĺžku jej trvania a okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy teda nie je jediným a výlučným
faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch.

68. Podľa ustálenej judikatúry povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
je stanovená zámerne, veľmi všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu
k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Preto, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného
zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť
k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak

bola naplnená požiadavka, zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú
ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.
69. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd,
publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach publikovaného pod č. 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť vystavený
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a každý má
právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na súkromie v rôznych poňatiach
môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti,
povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe.

70. V článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená,
obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.71. V článku 19 ods. 2, 3 - Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

72. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,
morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušením
práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.
Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu
účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho

citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú,
ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.
73. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Súdy
už v celom rade rozhodnutí konštatovali, že občianskoprávne sankcie za zásah do osobnosti fyzickej
osoby (spočívajúci v usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode, ako je to v danej právnej veci) sú

dané a to priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
74. Neboli však dostatočne jasne ustálené pravidlá, v rámci ktorých by sa mala pohybovať výška tejto
peňažnej náhrady.
75. Súd vychádzal preto z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konkrétne
v prípade Kontrová proti Slovenskej republike. V predmetnom rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke

nemajetkovú ujmu v sume 25 000 EUR, pričom neoprávneným zásahom (nekonaním štátnych orgánov,
ktoré v konečnom dôsledku viedlo k nezabráneniu trestnému činu) do jej osobnostných práv bolo
usmrtenie jej oboch maloletých detí.
76. Súd sa rozhodol pre toto rozhodnutie pre totožnosť ujmy v rodinných, emocionálnych vzťahoch kde
je prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií.

77. Hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení
rodinných vzťahov úmrtím/usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch.
78. Rovnako je však pochopiteľné, že výška náhrady za nemajetkovú ujmu z hľadiska hornej hranice
nemôže byť neobmedzená. Pri úmrtí manžela a otca sa vzťah rozvinul v celej šírke vzájomných
väzieb, a teda strata tohto blízkeho človeka a s tým súvisiace utrpenie a bolesť sú veľmi výrazné. Pre

zobjektivizovanie je možné uviesť, že vzhľadom na dlhšie trvanie bezproblémového vzťahu mala strata
výrazný zásah.
79. Ako už bolo vyššie uvedené, náhrada nemajetkovej ujmy priznaná ESĽP v uvedenom prípade za
zásah do práva na súkromie, zahŕňajúci právo na rodinný život, predstavovala sumu 25.000 EUR. Išlo
pritom o zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení a rodinného života poškodenej, nakoľko došlo k

súčasnému usmrteniu oboch (jediných) jej detí. Vo vzťahu k jednému dieťaťu, by sa jednalo o čiastku
12.500 EUR.
80. Súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v tejto právnej veci, prihliadol, že žalobkyňa v
1. rade bola v dobe kedy došlo k zásahu odkázaná na výživu poškodeného, bola nezamestnaná,
ostala odkázaná v mnohých veciach sama na seba, ostala bez opory manžela práve v čase, keď opäť

manželstvo po odchode plnoletých detí nadobúda iný rozmer. Navyše išlo o manželstvo harmonické
a dlhodobé. Pri zohľadnení týchto skutočností súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumou 15.000
EUR, považujúc ju aj za primeranú.
81. V konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť aj to, že určitá satisfakcia bola daná aj právoplatným
trestným rozsudkom, ktorým bol žalovaný uznaný vinným. Dôležitá je aj skutočnosť, že sa nejednalo

o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin.
82. Žalovaný nemal požité alkoholické nápoje, avšak nevenoval riadeniu motorového vozidla dostatočnú
pozornosť,nadruhejstraneopäťsúdpripomína,ženemajetkováujmanemáreparačnúfunkciu,hodnota
ľudského života sa nedá vyčísliť.
83. Súd na základe vyjadreného právneho záveru súdu druhého stupňa, ako však najmä na základe

doplneného dokazovania a z toho vyplývajúceho skutkového stavu konštatuje, že zo znaleckého
posudku Ing. Mariána Viňanského vyplynulo, že žalovaný sa pohyboval rýchlosťou od 81,25 km v hodine
až po 83,24 km v hodine a to v obci, kde je povolená najvyššia rýchlosť 50 kilometrov v hodine, že by
to bolo inak žiadny dôkaz na to neexistuje (t.j. nebol predložený žiadnou zo strán sporu).
84. Pokiaľ ide o výpoveď svedka H.Y. Z., ktorý tvrdil, že motorové vozidlo pred ním jazdilo odhadom

rýchlosťou 50 až 60 km v hodine na to súd neprihliadol a to z toho dôvodu, že tento taktiež tvrdil, že
motorové vozidlo Škoda Felícia následne zostalo stáť približne 10 metrov za priechodom pre chodcov
jeho odhad sa ukázal, ako úplne nesprávny a tu súd vo veci poukazuje na prílohu č. 1 (č. l.sp. 92
vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva policajného zboru ČVS: ORP - 810/2 - OVK - PO - 2010), podľaktorej simulácie na základe technicky zameraných brzdových stôp znalec konštatoval, že motorové
vozidložalovanéhoodprechoduprechodcovbolo18metrov, súdvovecikonštatuje,ževýpoveďsvedka
sa zakladá len na odhadovaných hodnotách z pohľadu odborných znalostí znalca, znalecký posudok

predstavuje silnejší dôkaz. Na strane druhej súd opätovne vo veci poukazuje na to, že zo strany
žalovaného žiadny protidôkaz produkovaný nebol, súd teda uzavrel z pohľadu unesenia dôkazného
bremena, že v danom prípade žalovaný prekročil minimálne o 30 kilometrov v hodine povolenú rýchlosť
v obci.
85. Navyše súd vo veci poukazuje na to, že ak, by žalovaný dodržal povolenú rýchlosť a súčasne

venoval sa riadeniu motorového vozidla, bol by zabránil nehode. Súd v tomto smere poukazuje
aj na výpoveď samotného žalovaného v prípravnom konaní, kedy uviedol, že si nevšimol, ani len
upozorňovaciu značku na priechod pre chodcov a ani len značenie priechodu pre chodcov a ani svetelné
blikajúce upozornenie.
86. Pokiaľ ide o spoluzavinenie poškodeného C. O. súd považoval za podstatnú tú skutočnosť, že sa
pohyboval cez priechod pre chodcov, ako to vyplýva z prílohy č.2 (č.l. sp. 97 vyšetrovacieho spisu

Okresného riaditeľstva PZ) tak, že bezpečne prešiel 3 jazdné pruhy, pritom v nich prechádzali motorové
vozidla, ktorých svetlá registroval aj svedok H. Z., prechádzal kolmo zľava do prava po absolvovaní
trochštvrtíncelejšírky vozovkypriechoduprechodcov,prešielbezpečne aaž vposlednejštvrtinedošlo
k zrážke. Žalovaný teda mohol, ak by venoval dostatočnú pozornosť riadeniu vidieť, že po priechode pre
chodcov z jeho ľavej strany kráča chodec, tu súd opätovne pripomína dôležitú skutočnosť, že žalovaný

nezaregistroval ani len upozorňovacie a ani svetelné dopravné značenie v podobe oražového blikacieho
svetla. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje aj na závery znaleckého posudku, kde jednoznačne znalec
uvádza, že vodič, by nehode zabránil v prípade, ak by skôr brzdil a taktiež uviedol, že je možné usúdiť,
že v danom prípade príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola vysoká rýchlosť pohybu
vozidla a neskorá reakcia vodiča vozidla na pohybujúceho sa chodca.

87. Súd vo veci poukazuje na to, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov v trestnom konaní nevyplynulo,
že by bol poškodený C. O. sa pohyboval nekoordinovane, prípadne, že by sám vytvoril prekážku
motorovému vozidlu žalovaného, v dôsledku požitia alkoholických nápojov. Súd dodáva, že za veľmi
dôležitú skutočnosť považuje to, že poškodený prichádzal z ľavej strany vozovky nie z prvej, kde došlo
k zrážke prešiel už viac ako polovicu dvojpruhového jazdného pruhu v ktorom jazdil žalovaný, ktorý

podľa názoru súdu mal dostatočnú možnosť vidieť poškodeného a aj možnosť zodpovedne reagovať
na značený priechod pre chodcov. Nebolo preukázané, že by poškodený náhle vstúpil alebo spadol do
dráhy motorovému vozidlu žalovaného (poškodený prechádzal z ľavej strany v smere pohybu vozidla a
už prešiel aj ľavú stranu jeho jazdného pruhu).
88. V neposlednom rade je dôležité uviesť, že podľa § 4 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Vodič je povinný a) použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno
prevádzkovať v cestnej premávke, b) mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo
osobitným predpisom, c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, d) brať
ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly, e) dbať
na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím,

osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, f) dať prednosť chodcovi, ktorý
vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre
vodiča električky.
89.Súdvovecivtejtosúvislostipoukazujenaskutočnosť,žeajkeďbolpoškodenýpodvplyvomalkoholu
a jeho motorika, prípadne rozhodovacia schopnosť, bola tým ovplyvnená, v prvom rade zaťažený

povinnosťou dať prednosť chodcovi bol vodič vozidla, ako to vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia
zákona o cestnej premávke.
90. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, miesto na
prechádzanie, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov a na mieste na prechádzanie sa

chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy;
ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.
Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.
91. Súd dodáva, že vozidlo žalovaného nebolo vozidlom s právom prednostnej jazdy.
92. Pokiaľ ide o povinnosť chodca v zmysle § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a

o zmene a doplnení niektorých zákonov - Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití
priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez
vozovku bezpečne prejsť, tu súd opäť poukazuje na to, že žalovaný prekročil povolenú rýchlosť v obciv takom rozsahu, že aj chodec bez požitia alkoholických nápojov by mal vzhľadom na túto rýchlosť aj s
ohľadom na dostatočné dopravné upozornenia pred priechodom odhadnúť nebezpečenstvo prechodu.
93. Pokiaľ ide možné spoluzavinenie poškodeného z pohľadu toho, že bol pod vplyvom alkoholických

nápojov súd dôkladne hodnotil dôkazy samostatne a aj vo vzájomných súvislostiach a konštatuje, že
súdom v trestnom konaní bolo konanie žalovaného, ako vodiča posúdené ako protiprávne vzhľadom
na to, že zrážke s chodcom mohol zabrániť, a na druhej strane nebolo preukázané a ani v znaleckom
posudku znalca z odboru dopravy, konštatované, že príčinou nehody bol nesprávny spôsob chôdze
chodca po vozovke (hoci len čiastočne), pritom len samotné požitie alkoholu chodcami nie zakázané.

Keďže spoluzavinenie poškodeného na vzniknutej dopravnej nehode preukázané súd nemal na
argumentáciu žalovaného a intervenienta neprihliadol.
94. Čo sa týka uplatňovaného nároku zo strany žalobcov v 2., 3., a 5. rade tu súd pri určení výšky
nemajetkovej ujmy vychádzal zo skutočností, že smrť blízkej osoby otca tiež jednoznačne predstavuje
zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby ako jedného z čiastkových osobnostných práv, ide
o zásah veľkého rozsahu, ktorý sa prejaví vo všetkých oblastiach života a trvá dlhú dobu. Výpoveďami

žalobcov mal súd za preukázané, že s otcom mali veľmi pekný vzťah, založený na vzájomnom citovom
previazaní, pri spoločných aktivitách, avšak v čase nehody už mali vlastné rodiny, nebývali v spoločnej
domácnosti, pri zohľadnení týchto skutočností súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumou 5.000
EUR, považujúc ju aj za primeranú a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v ktorej časti je rozhodnutie
už právoplatné.

95. Žalobkyňa v 4. rade však žila v spoločnej domácnosti s poškodeným, bola odkázaná na jeho výživu
a následne aj spolu zo žalobkyňou v 1. rade boli najviac vystavené reálnej absencii poškodeného v ich
každodennom živote preto žalobkyni v 4. rade súd priznal nemajetkovú ujmu v sume 7.000 EUR tak
ako bol nárok uplatnený.
96. Pokiaľ ide o intervenientom uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/170/2019-686

zo dňa 08.07.2020 predmetom konania v uvedenej veci bola taktiež náhrada nemajetkovej ujmy a
zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty v zmysle uvedeného odvolací súd rozsudok prvej inštancie v
časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobkyni vo výške 10 500 EUR a žalobkyni
2/ vo výške 14 000 EUR potvrdil s tým, že vo zvyšnej vyhovujúcej časti nemajetkovej ujmy napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu vo vzťahu k žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ zamietol. V predmetnej súdenej

veci bol zistený skutkový stav s tým, že právoplatným trestným rozkazom bol zamestnanec žalovaného
2/ uznaný vinným z usmrtenia poškodeného dňa 08.01.2010, podľa skutkového stavu v uvedenom
rozsudku právny zástupca žalovaného 2/ na odvolacom pojednávaní sa pridržiaval dôvodov podaného
odvolania vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka uviedol, že táto je v
danom prípade dôvodná a poukazoval na to, že spoluzavinenie žalovaného bolo dané z dôvodu požitia

alkoholu s obsahom krvi 0,86 promile s tým, že spôsobuje podnapitosť, dôsledkom čoho mal poškodený
zjavne zníženú ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť v opačnom prípade by vedel adekvátnejšie
reagovať na vzniknutú situáciu na vozovke, najmä v dôsledku nepriaznivej poveternostnej situácie kedy
vodič už zrážke nemohol zabrániť pretože poškodený ležal na ceste. Vo vzťahu k tomuto odvolací súd
v bode 16. 3. uviedol, že v prejednávanej veci sa nestotožnil s výškou priznanej náhrady nemajetkovej

ujmy žalobkyni 1/ v sume 25.000 EUR a žalobkyni 2/ - 30.000 EUR. Nie však len z dôvodov, že
nezohľadnil pri určovaní tejto výšky podstatnú skutočnosť, ktorou bolo spoluzavinenie poškodeného.
V tomto smere súd poukazuje na to, že v bode 17. 2. bolo uvedené, že nesporne bolo zistené, že
príčina smrti poškodeného bola stanovená v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.
Samotní znalci, ktorí vykonávali znalecké dokazovanie k príčinám smrti poškodeného v trestnom konaní,

v znaleckých posudkoch konštatovali stav podnapitosti poškodeného v čase dopravnej nehody a v
čase úmrtia. V konaní však nebolo sporné, ako to vyplynulo z vyšetrovacieho spisu, že poškodený
ešte predtým ako došlo k dopravnej nehode spadol z bicykla a v čase zrážky ležal v priestore ľavého
jazdného pruhu, respektíve sa zdvíhal. V tom čase bola cesta zamrznutá a poškodený spadol z bicykla,
a prokurátor v podanej obžalobe vo výroku uvádzal, že „ narazil do podnapitého cyklistu J. R. “, ktorý

výrok z obžaloby prevzal do výroku aj súd v trestnom rozkaze. Tu súd vo veci poukazuje na rozdielnosť
skutkových okolností oproti tejto prejednávanej veci, kde je síce pravdou, že poškodený C. O. bol pod
vplyvom alkoholických nápojov avšak prechádzal cez priechod pre chodcov, ktorý bol riadne značený a
naopak z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by v dôsledku svojho stavu, ako to bolo
v porovnávanom prípade, vytvoril prekážku na vozovke tým, že by ležal na vozovke, alebo nejakým

iným spôsobomsvojou motorikou vytvoril náhlu prekážku vodičovi motorového vozidla teda žalovanému
súd má teda za to, že v tomto prípade aplikácia vyjadreného právneho záveru Krajského súdu v Nitre
nie je možná pre rozdiely v zistenom skutkovom stave.97. Zo strany intervenienta bol predložený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/21/2020-194 zo
dňa 23.07.2020 rovnako s poukazom na to, že na strane poškodeného išlo o chodca, ktorý bol taktiež
pod vplyvom alkoholu, kde vzhľadom na konkrétnosti krajský súd mieru spoluzavinenia usmrteného

vymedzenú okresným súdom minimálne v rozsahu 30 % na nezmenenej skutkovej situácii ustálil v
konečnom rozsahu na 60 %.
98. Súd však rovnako preukazuje na rozdielnosť skutkového stavu s touto prejednávanou vecou,
nakoľko vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline z opisu skutkového stavu vyplynulo, že poškodený
v čase nehody kráčal po ceste č. 1/18 v smere od Martina, bol pod vplyvom alkoholu a nebol označený

žiadnymi reflexnými prvkami, pričom predmetná komunikácia je značne frekventovanou cestou prvej
triedy a nachádzal sa v úseku situovanom vo výraznej vzdialenosti od zastavanej, resp. obývanej
časti, t.j. v lokalite, kde pohyb chodcov je skôr zriedkavosťou a nenachádza sa tam ani osobitné, resp.
oddialené cestné teleso pre pohyb chodcov.
99. Pokiaľ ide vec Vítor Hugo Maques Almeida/Companhia de Seguros Fidelidade - Mundial SA, tu
súd taktiež poukazuje na rozdiel v zistenom skutkovom stave kde otázka spoluzavinenia v rámci

právneho sporu, sa týkala nárokov na náhradu škody osobe poškodenej v dôsledku dopravnej nehody,
ktorá v okamihu dopravnej nehody cestovala ako spolujazdec v jednom z dvoch vozidiel, ktoré boli
účastníkmi nehody. Poškodený, sa v rozpore s právnymi predpismi nepripútal bezpečnostným pásom,
a si privodil závažné telesné zranenia. Žalobu o náhradu škody, ktorá bola následne podaná voči
vodičom oboch vozidiel, voči poisťovni motorových vozidiel vodiča vozidla, v ktorom cestoval ako

spolucestujúci, ako aj voči záručnému fondu, zamietol príslušný súd prvého stupňa na základe uvedenej
občianskoprávnej úpravy zákonnej zodpovednosti s odôvodnením, že škoda bola spôsobená vlastným
zavinením, pretože poškodený nedodržal zákonnú povinnosť pripútať sa bezpečnostným pásom. V tejto
súdenej veci poškodený nemal zakázané požívať alkoholické nápoje teda neporušil tým samotným
zákonnú povinnosť a to či porušil prevenčnú povinnosť to preukázané nebolo. Navyše súd poukazuje

opäť na to, že bez ďalšieho je zrejmé, že poškodený kráčal cez priechod pre chodcov, čo už samé
o sebe znamená, že využil napriek svojmu stavu, miesto určené na prechod cez vozovku a bezpečne
prešiel tri jazdné pruhy.
100. Súd má za to, že žalovaný okrem miery povinnej opatrnosti, vyplývajúcej z ustanovení pravidiel
cestnej premávky, zanedbal aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je vodič

schopný vynaložiť v konkrétnom prípade a iba ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám (§ 441
Občianskeho zákonníka).
101. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

102. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
103. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
104. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
105. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
106. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
107. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo
vzťahu k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.

2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství
C. H. Beck).

108. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide

o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.
109. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorého výška

závisela od úvahy súdu, bol žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane
sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.
110. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 CSP vo výške
zodpovedajúcej prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia.
111. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.