Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113012240

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2113012240.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. K. O., nar.
XX.XX.XXXX v O., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom

na Okresnom súde Trnava dňa 30. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom B. XXX,

je vinný, že

v období od 16. apríla 2011 až doposiaľ si ako otec maloletých B. P., nar. XX.XX.XXXX, Q. P., nar.
XX.XX.XXXXaM.O.,nar.XX.XX.XXXX,vmiestetrvaléhobydliskavobciBakoajvmiesteprechodného

bydliska v meste Z. L., T. Z. XXX a na iných miestach, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť aj napriek
tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine, a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu
v Trnave, spisová značka 16C/98/2004 zo dňa 17.08.2004, právoplatným dňa 03.09.2004, v sume
109,54,- EUR (pôvodne 3.300,- Sk) mesačne rovnako na každé z detí, ktoré je povinný platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. O., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a
túto povinnosť si riadne neplnil, napriek tomu, že bol v tomto období zamestnaný, čím za obdobie od 16.
apríla 2011 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 22.839,09,- Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona,

Za tosa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 20.12.2013 na Okresný súd Trnava na obžalovaného
K. O. obžalobu č. 4 Pv 219/13-19 zo dňa 16.12.2013 na skutkovom a právnom základe uvedenom v
predmetnej obžalobe.

O obžalobe súd dňa 09.01.2014 rozhodol trestným rozkazom, ktorým uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona s použitím § 127 ods. 12 Trestného zákona a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne
so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu proti trestnému rozkazu podal odpor, a preto súd na
prejednanie obžaloby nariadil hlavné pojednávanie.

O obžalobe súd rozhodol postupom podľa § 358 a nasl. Trestného poriadku, keď proti obžalovanému

konal ako proti ušlému z dôvodu, že obžalovanému sa opakovane nepodarilo doručiť predvolanie na
hlavné pojednávanie, z čoho súd vyvodil záver, že obžalovaný sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému
konaniu, pričom ešte pred vykonaním hlavného pojednávania na základe žiadosti súdu o vypátranie
pobytuobžalovanéhobolosúduoznámené,žeobžalovanýsamalnaposledyzdržiavaťnaúzemíMexika.

Zo Zápisnice o výsluchu K. O. zo dňa 16.05.2013, ktorú súd na návrh prokurátora prečítal postupom
podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku vyplynulo, že obžalovaný spáchanie skutku, ktorý je mu kladený
za vinu poprel a uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť má od mesiaca apríl 2011 do mesiaca júl 2014
splnenú, pričom naposledy poslal v mesiaci máj 2012 na účet syna Matúša sumu 330,- EUR, teda sumu
110,- EUR na každého syna. Obžalovaný uviedol, že po rozvode s matkou jeho detí v roku 2004 tejto

odovzdal sumu 9.958,18 EUR, pričom podľa dohody s matkou detí sa z tejto sumy malo čerpať na ich
výživné len v prípade, že by sa mu niečo stalo, alebo v prípade, ak by nemal finančné prostriedky na
úhradu výživného. Obžalovaný ďalej uviedol, že matke jeho detí tiež zanechal sumu 4.315,21 EUR, z
ktorej matka mala čerpať finančné prostriedky v prípade, ak by sám nemohol výživné uhrádzať. Uvedené
sumy podľa vyjadrenia obžalovaného nemali slúžiť na splnenie jeho vyživovacej povinnosti do budúcna,

ale mali slúžiť pre prípad, ak by nevedel výživné platiť. Obžalovaný ďalej uvádzal, že matke detí dával
opakovane vopred finančné prostriedky, ktoré však nedokázal špecifikovať. Obžalovaný tiež poprel, že
by sumu 330,- EUR z účtu syna Matúša poukázal na iný účet s odôvodnením, že nikdy nemal dispozičné
právokúčtusyna.ObžalovanýďalejvosvojejvýpovedipoukázalnavýpoveďmatkyJanyAdamkovičovej
zo dňa 12.07.2010, ktorá uviedla, že obžalovaný zaplatil výživné na jeho synov do konca roka 2010.

(čl. 31-37)

Zo Zápisnice o výsluchu K. O. zo dňa 26.11.2013, ktorú súd na návrh prokurátora prečítal postupom
podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku vyplynulo, že obžalovaný poukázal na obsah jeho výpovede
zo dňa 16.05.2013, ktorej sa pridržal a ku ktorej doplnil, že od prvého dňa vyšetrovania s políciou

spolupracoval, predkladal doklady a odpovedal na všetky otázky ako aj dokladoval, že výpovede matky
B. Q. nie sú pravdivé. Obžalovaný uviedol, že matke nie je dlžný žiadne výživné, pretože toto zaplatil
vopred. (čl. 37a-37e)

Svedkyňa B. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel, s ktorým

bola naposledy v kontakte v roku 2010 na stretnutí v pizzérii v Leopoldove. Svedkyňa ďalej uviedla,že obžalovaný od roku 2011 výživné neplatí a o deti nejaví záujem a ani ich žiadnym spôsobom
nekontaktoval a ani iným spôsobom na ich výživné neprispieval, t.j. nekupoval im darčeky, neuhrádzal
výlety a pod.. Svedkyňa uviedla, že sa v dôsledku neplatenia výživného zo strany obžalovaného neocitla

v situácii, ktorú by označila ako stav núdze, a to z dôvodu, že mala tri zamestnania. Svedkyňa potvrdila,
že jej obžalovaný zaplatil v roku 2010 na výživné sumu, ktorej výšku nevie špecifikovať, avšak táto
pokryla výživné len do mesiaca marec 2011. Svedkyňa ďalej vypovedala, že obžalovaný na účet jej
syna M. poukázal sumu 330,- EUR, avšak potom, ako z nej syn použil sumu 10,- EUR zvyšok tejto
sumy prostredníctvom internet bankingu poukázal na iný účet. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by

obžalovaný inicioval konanie o znížení jeho vyživovacej povinnosti. (čl. 492-493)

Svedok M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho otec, s ktorým už asi sedem
rokov nie je v kontakte. Svedok potvrdil, že obžalovaný jemu výživné neuhrádzal, pretože ho mal
uhrádzať jeho matke, čo však nerobil. Svedok ukončil stredoškolské vzdelanie v mesiaci máj 2014
maturitou, od mesiaca september 2014 študoval asi pol roka na vysokej škole a od mesiaca február

2015 pracuje. Svedok potvrdil, že obžalovaný mu na účet pred siedmymi rokmi poukázal sumu 330,-
EUR, avšak potom, ako svedok minul sumu 10,- EUR sa obžalovaný nahneval a zvyšok tejto sumy
prostredníctvom služby internet bankingu poukázal na iný účet. (čl. 493)

Svedok B. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho otec, s ktorým nie je v kontakte

asi 10 rokov. Svedok potvrdil, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil a ani sa iným
spôsobom nepodieľal na jej plnení. Svedok stredoškolské štúdium ukončil v mesiaci máj 2015 maturitou,
následne od mesiaca september 2015 do mesiaca jún 2016 študoval na vysokej škole. (čl. 493-494)

Svedok Q. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho otec, s ktorým nie je v kontakte.

Svedokpotvrdil,žeobžalovanýsisvojuvyživovaciupovinnosťneplnilaanisainýmspôsobomnepodieľal
na jej plnení. Svedok stredoškolské štúdium ukončil v septembri 2017 maturitou a od septembra 2018
je študentom vysokej školy v Brne. (čl. 494)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne A. G. zo dňa 19.02.2013 vyplynulo, že obžalovaný je jej druhom,

ktorému na jeho požiadanie koncom roka 2010 odovzdala sumu vo výške 3.630,- EUR, ktorá pokryla
výživné na 11 mesiacov roka 2011. Svedkyňa ďalej uviedla, že peniaze odovzdala obžalovanému na
pumpe pri Leopoldove, obžalovaný si vypočítal sumu výživného na 11 mesiacov a túto si dal do obálky.
Svedkyňa potom na požiadanie obžalovaného išla na ulicu, kde bývala bývalá manželka obžalovaného
a čakala v aute a následne videla, ako obžalovaný obálku odovzdal jeho bývalej manželke, ktorá vyšla

z dvora a peniaze si prepočítala, pričom neprejavila žiaden nesúhlas. Svedkyňa ďalej vypovedala,
že obžalovaný na výživu svojich detí prispieva aj iným spôsobom a to tak, že deťom kupuje darčeky
a oblečenie. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný naposledy zaplatil výživné mesiaci máj 2012.
Svedkyňa tiež uviedla, že matka detí obžalovanému zabraňuje stretávaniu sa s deťmi a snaží sa, aby
sa obžalovaný od detí oddelil. (čl. 54-55)

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 16C/98/04 zo dňa 17.08.2004 vyplynulo, že súd manželstvo
obžalovaného a B. O.ovej rozviedol, maloleté deti M., B.a a Q.a zveril do výchovy B. O.ovej a
obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumu 3.300,- SKK mesačne na každé dieťa
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám B. O.ovej.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2004. (čl. 56-57)

Z rodných listov vyplynulo, že B. O., nar. XX.XX.XXXX, M. O., nar. XX.XX.XXXX a Q. O., nar.
XX.XX.XXXX sú deťmi obžalovaného ako otca a B. O.ovej, rod. Y. ako matky. (čl. 59-60)
Z potvrdení o návšteve školy a z odpovedí jednotlivých škôl vyplynulo, že B. O. začal študovať na

Obchodnej akadémii v Hlohovci v školskom roku 2011/2012 a do 31.08.2015 bol študentom tejto strednej
školy, ďalej že M. O. začal študovať na Hotelovej akadémii v Piešťanoch v školskom roku 2009/2010
a štúdium ukončil dňa 28.05.2014 maturitou a Q. O. bol študentom Strednej priemyselnej školy
elektrotechnickej od 01.09.2013 do 31.08.2017 a aktuálne je v školskom roku 2020/2021 študentom
tretieho ročníka prezenčnej formy bakalárskeho študijného programu Fakulty informačných technológií

Vysokej školy technickej v Brne. (čl. 61-66, 496, 509-511)

Zo sobášneho listu vyplynulo, že B. O.ová uzavrela ďalšie manželstvo s O. Q. dňa 18.06.2011 a používa
priezvisko Q.. (čl. 67)Zo správ Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný v rozhodnom období nepoberal dôchodkové
dávky, ani dávky v nezamestnanosti a jeho posledné zamestnanie je evidované v spoločnosti SN Group

s.r.o. od 01.12.2011 ako zamestnanec - dohodár. (čl. 87-97)

Z odpovedí ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec vyplynulo, že obžalovaný bol v evidencii
uchádzačov o zamestnanie naposledy do 29.03.2005 a nepoberal dávky v hmotnej núdzi. (čl. 98-101)

Z historických prehľadov údajov z obchodného registra vyplynulo, že obžalovaný bol spoločníkom a
konateľom v spoločnosti T.I.S. Invest, s.r.o.. (čl. 102-106d)

Zo správ daňových úradov vyplynulo, že obžalovaný bol registrovaný na Daňovom úrade Hlohovec do
16.09.2010, pričom daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2011, 2012 nepodal a
pokiaľ ide o spoločnosť T.I.S. Invest, s.r.o., táto podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov

právnických osôb za rok 2004. (čl. 117-121)

Z údajov katastra nehnuteľností vyplynulo, že obžalovaný je podielovým spoluvlastníkom vo výške
podielu 1/14 na rodinnom dome so súp. číslom 173 a priľahlých pozemkoch v k.ú. Jalšové. (čl.
137b-137g)

Z potvrdení o príjme fyzickej osoby za roky 2011 až 2013 vyplýva, že obžalovanému bola zo spoločnosti
SN Group s.r.o. v roku 2011 vyplatená mzda vo výške 80,- EUR, v roku 2012 vo výške 960,- EUR a v
roku 2013 vo výške 196,95 EUR. (čl. 147-149)

Zo správ sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovanému za obdobie od 01.01.2011 do 12.06.2013
neboli vyplatené nemocenské dávky a ani dávky v nezamestnanosti. (čl. 150-151)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 2x súdne trestaný, a to
rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/265/93 zo dňa 18.11.1993, kde mu bol ukladaný

podmienečnýtrestodňatiaslobodyaobžalovanýsaosvedčil28.02.1995ahľadísananeho,akobynebol
trestaný a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2015 sp.zn. 5T/119/07, právoplatným
dňa 26.11.2015, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov
a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do I. NVS. (čl. 491)

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2015 sp.zn. 5T/119/07, právoplatného dňa
26.11.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorý spáchal dňa 16.07.2004
(čl. 514-518), pričom z oznámenia Okresného súdu Bratislava I vyplynulo, že menovaný súd na
obžalovaného v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 5T/119/2007 vydal príkaz na jeho zadržanie za účelom

jeho dodania do výkonu uloženého trestu odňatia slobody. (čl. 513)

Odôvodnenie výroku o vine

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť na
svojich synov B.a, Q.a a M. neplnil od 16.04.2011 až do dňa vyhlásenia tohto rozsudku. Súd pritom
vychádzal z výpovedí svedkov, a to B. Q. ako aj z výpovedí synov obžalovaného, ktorí zhodne uvádzali,
že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, o deti záujem nejaví a na ich výživu neprispieva ani
iným spôsobom.

Výpoveď obžalovaného ako aj svedkyne A. G. súd vyhodnotil ako nevierohodné. Obžalovaný vo svojich
výpovediach uvádzal, že má vyživovaciu povinnosť splnenú, a to tak, že mal matke detí vopred vyplatiť
sumy ním uvádzané, avšak túto skutočnosť svedkyňa B. Q. poprela a obžalovaný na preukázanie
jeho tvrdenia súdu ani nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz. Výpoveď svedkyne A. G. súd vníma

ako účelovú, nielen z dôvodu, že táto mala na požiadanie obžalovaného zo svojich peňazí poskytnúť
obžalovanému sumu vo výške spôsobilej pokryť 11 mesiacov výživného v roku 2011 na všetky tri
deti, ktoré nie sú jej deťmi, ale najmä z dôvodu, že pokiaľ by úlohou svedkyne bolo skutočne potvrdiť
vyplatenie výživného do rúk matky, potom by svedkyňa nečakala v aute, ale by bola priamo pri výplatevýživného matke a svojou prítomnosťou by potvrdila nielen to, že matke výživné bolo zaplatené, ale aj v
akej výške jej bolo zaplatené. Obžalovanému navyše nič nebránilo od matky žiadať písomné potvrdenie
o výplate výživného na jeho deti.

Obžalovaný sa pomocou svedkyne A. G. snažil zneužiť skutočnosť, že sa B. Q. s obžalovaným skutočne
v roku 2010 stretla, čo svedkyňa Q. aj potvrdila, avšak na tomto stretnutí došlo zo strany obžalovaného
k vyplateniu sumy zameškaného výživného do mesiaca marec 2011. Svedkyňa Q. navyše neuvádzala,
že by pri prevzatí sumy od obžalovaného v roku 2010 bola prítomná aj iná osoba.

Súd pritom zdôrazňuje, že vo výpovediach B. Q. ako aj svedkov B.a, M. a Q.a O.ových nezistil žiadnu
motiváciu nehovoriť pravdu.

Pokiaľ ide o sumu zameškaného výživného a obdobie, za ktoré obžalovaný výživné neuhradil, súd
vychádzal z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 16C/98/04 zo dňa 17.08.2004, ktorým súd

obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumu 3.300,- SKK mesačne na každé dieťa
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám B. O.ovej, čo
v prepočte predstavuje sumu 109,54 EUR mesačne na každé dieťa.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo obžalovaného a svedkyne B. Q. bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 16C/98/04 zo dňa 17.08.2004, pričom týmto rozsudkom súd

obžalovanému určil sumu jeho vyživovacej povinnosti.

Súd pri výpočte výšky zameškaného výživného vychádzal z potvrdení o štúdiu jednotlivých synov
obžalovaného, t.j. za čas, kedy sú títo schopní sa samostatne živiť považoval ukončenie štúdia v spojení
so skutočnosťou, do kedy je deti možné považovať za študentov (t.j. do augusta príslušného roka, v

ktorom ukončili sústavnú prípravu na povolanie), čo je v prípade M. mesiac august 2014 a v prípade
B.a mesiac august 2015. Q. doposiaľ stále študuje (aktuálne je študentom vysokej školy), pričom tohto
je nutné považovať za študenta do dosiahnutia veku 26 rokov, takže v jeho prípade je toto obdobie
ohraničené mesiacom november 2020, t.j. posledným mesiacom splatnosti výživného v čase vyhlásenia
rozsudku.

Suma zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku tak u M. predstavuje 4.436,37 EUR, u B.a
5.750,85 EUR a u Q.a 12.651,87 EUR, čo spolu predstavuje zameškané výživné vo výške 22.839,09
EUR.

Obžalovaný tak tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od 16.04.2011 až do času vyhlásenia
rozsudku naplnil všetky povinné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, pretože najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Obžalovanémuničnebránilosisvojuvyživovaciupovinnosťplniťatútosiúmyselneneplnil,pričompokiaľ
ide o zavinenie obžalovaný prečin spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.

Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona je súd toho názoru, že s
ohľadom na čas trvania neplnenia vyživovacej povinnosti, počet osôb, voči ktorým ju obžalovaný neplnil
a v neposlednom rade s ohľadom na výšku zameškaného výživného je závažnosť spáchaného prečinu
vyššia ako nepatrná.Odôvodnenie výroku o treste

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna poľahčujúca okolnosť, pričom súd má z odpisu
registra trestov obžalovaného za preukázanú jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného

zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností
tak súd zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody z jedného roka na dva roky a štyri mesiace a
obžalovanému ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí dva roky a štyri mesiace až päť rokov.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných

členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd postupoval zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a
vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky, pričom nezistiac podmienky odklad výkonu uloženého trestu upravené v § 49 ods. 1 Trestného

zákona súd tento trest obžalovanému uložil ako trest nepodmienečný a obžalovaného na jeho výkon
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich tokoch pred spáchaním prejednávaného prečinu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.