Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Nt/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010091
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620010091.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na verejnom zasadnutí dňa 15.
júna 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d á R. I. N. U. G. Q. K. T. Z., nar. XX. X. XXXX v S.
J., trvale bytom Y. XX, okres S. J., ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. 1Pv 257/19/5505-14 zo dňa 18. 11. 2019 prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš postupom podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie obvineného
R. I. stíhaného pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2019.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 21. 2. 2020 na tento súd návrh

na uloženie ochranného ústavného psychiatrického liečenia R. I.. Dôvodom je skutočnosť, že na
základe vyšetrenia duševného stavu obvineného bolo zistené, že trpí duševnou chorobou - mentálnou
retardácioustredneťažkéhostupňasvýraznýmiporuchamisprávaniavyžadujúcimiliečbu,sautistickými
prejavmi, touto trpel aj v čase skutku. Obvinený v čase spáchania skutku nebol schopný rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a nebol schopný ovládať svoje konanie, nechápal zmysel
trestného konania, duševná porucha mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti,

ktoré boli v čase skutku vymiznuté. Poukázala tiež na to, že jeho pobyt na slobode je potencionálne
nebezpečný z hľadiska páchania aktivít podobného druhu vzhľadom k jeho duševnej poruche. Znalkyňa
v znaleckom posudku neodporučila uloženie ochrannej liečby, pretože R. I. je umiestnený v domove
sociálnychslužieb,kdemázabezpečenépodávaniepsychofarmák.Prokurátorkamalazato,žesamotné
odporúčanie znalca, či je alebo nie je vhodné uložiť obvinenému ochranné liečenie, nie je určujúcim
podkladom pre rozhodnutie o tejto otázke. Umiestnenie R. I. ako duševne chorej osoby v zariadení

sociálnych služieb s voľným pohybom prijímateľov sociálnej služby sa nejaví byť dostatočným opatrením
smerujúcim k predchádzaniu a zamedzeniu páchania činnosti inak trestnej duševne chorou osobou
a tým k zabezpečeniu ochrany spoločnosti pred nebezpečnými páchateľmi. Z toho dôvodu navrhla
uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.

S poukazom na vyjadrenie primárky psychiatrického oddelenia zo dňa 6. 3. 2020 o tom, že R. I. sa

súdu síce môže zúčastniť, avšak presnú mieru porozumenia je ťažké stanoviť pre mentálnu retardáciu
ľahkého stupňa a hluchonemotu, súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti s tým, že jeho
práva boli zastúpené opatrovníkom D. I. a obhajcom.

Opatrovník R. I., D. I. s návrhom prokuratúry nesúhlasil, podľa jeho názoru bola tá pracovníčka voči
R. negatívne zaujatá. Takéto konanie sa u neho neopakuje. Stalo sa mu to prvýkrát za dlhé obdobie.

Sem tam, keď sa mu zhorší stav, tak sa ide preliečiť na psychiatriu. Naposledy bol na psychiatrii 20dní asi v marci tohto roku, riešilo sa to aj s prokuratúrou a políciou. Zo Smrečian mu oznámili, že na
to prišiel príkaz.

Z písomného znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne J.. P. R. na verejnom zasadnutí
vyplýva, že menovaný trpí na duševnú poruchu - mentálnu retardáciu stredne ťažkého stupňa s
výraznými poruchami správania vyžadujúcimi liečbu a autistickými prejavmi, prvé prejavy ochorenia sú
zdokumentované od roku 1993, trpí tiež prejavmi, ktoré zapadajú do obrazu obsedantno-kompulzívnej

poruchy. Týmto duševnými poruchami trpel aj v čase skutku, kedy nebol schopný rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť ani ovládať svoje konanie. V čase skutku nechápal zmysel
trestného konania, v čase vyšetrenia ho chápal len čiastočne v súvislosti s protispoločenským konaním.
Duševná porucha mala tiež vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ktoré boli v čase skutku
vymiznuté.Jehopobytnaslobodejevzhľadomnaduševnúporuchu,ktoroutrpí,potenciálnenebezpečný
z hľadiska páchania aktivít podobného charakteru. Vzhľadom na to, že je v súčasnosti umiestnený

v domove sociálnych služieb, kde má zabezpečené podávania psychofarmák, neodporučila znalkyňa
uloženie opatrenia v zmysle ochrannej liečby.

Na verejnom zasadnutí ďalej znalkyňa uviedla, že posudok podala na základe zdravotnej dokumentácie
a hlavne psychiatrického chorobopisu, keďže R. I. je dlhodobo sledovaný psychiatrom. Prejavy poruchy

správania, ktorou trpí sú vyjadrené hlavne v impulzivite, narušenej kontrole správania, má tiež autistické
rysy s tým súvisia obsedantné prejavy, teda nutkanie vykonávať určité nezmyselné rituály, dodržiavať
tieto rituály, čo vyžaduje aj od okolia. Ochranné liečenie neodporučila z toho dôvodu, že je zbavený
spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a umiestnený do domova sociálnych služieb a nie
je predpoklad, že by mohol žiť mimo takéhoto chráneného prostredia, v ktorom má zabezpečené

pravidelné ambulantné kontroly, podávanie injekčnej liečby aj tabliet. Od podania posudku jej neboli
známe okolnosti, za akých bol hospitalizovaný vo februári až marci 2020, čo by mohlo ovplyvniť moje
rozhodnutie.

Po oboznámení sa so správami DSS Smrečany a psychiatrického oddelenia LNsP Liptovský Mikuláš

uviedla, že uloženie ústavného psychiatrického liečenia by plnilo len detenčný charakter, ktoré
paradoxne môže viesť k zhoršeniu stavu u posudzovaného, pretože tento sa už nachádza v zariadení
zdravotnej starostlivosti, kde mu je poskytovaná adekvátna liečba, kde pozná personál, dokáže s
ním komunikovať. Takáto zmena prostredia by nebola v jeho prospech a skôr by videla uloženie
ústavného ochranného liečenia v tomto smere ako kontraproduktívne. Tiež je zrejmé, že ku hospitalizácii

nedošlo v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu u R. I. alebo, že by hospitalizácia bola dôsledkom
nejakého incidentu. Nenavrhovala uloženie ambulantného ochranného liečenia, pretože by malo
len administratívny charakter, keď liečba je mu poskytovaná už teraz a nie je predpoklad, že by
zo zariadenia, v ktorom je aktuálne umiestnený, bol prepustený a fungoval niekde inde, ako v
tomto chránenom prostredí. Hospitalizácia nepreukázala, že by bolo potrebné uloženie ústavného

psychiatrického liečenia. Pokiaľ by v čase od podania znaleckého posudku až po dnes došlo
preukázateľne k nejakému incidentu alebo zmenám zdravotného stavu, nemala by problém svoje závery
modifikovať, to však preukázané nebolo.

Prejavy agresie voči ostatným klientom mali súvis s tým, že mu nejakým spôsobom zasahovali do

jeho osobných vecí, ktoré on v rámci svojich rituálov si veľmi chráni. Ostatní klienti, ktorí sú s ním
ubytovaní už sa tiež prispôsobili týmto jeho síce nezmyselným požiadavkám a rituálom. Premiestnenie
do iného zariadenia, teda do zariadenia ústavnej ochrannej liečby by zvýšilo to riziko. Je to vlastne
špecializované zariadenie, ktoré vie riešiť aj problémy takého charakteru a samozrejme, pokiaľ by
dosiahlitakúzávažnosť,jepromptnemožné hospitalizovaťhonapsychiatrickomoddelení.Vprípade,že

by bola súdom uložená ústavná psychiatrická liečba, po prepustení by sa vrátil zase do tohto zariadenia
a nič by nedávalo 100 % záruku, že k podobným poruchám správania, ktoré by zase len muselo riešiť
toto zariadenie, že by nedochádzalo k takýmto výkyvom. Premiestnenie do iného zariadenia by mohlo
zvýšiťproblémnajehostranevovzťahukadaptáciinanovéprostredieaničnedávastopercentnúzáruku
do budúcnosti, že pokiaľ by aj absolvoval ústavné ochranné liečenie, nedošlo by k výkyvom v správaní.

K jeho nebezpečnosti uviedla, že trpí trvalou duševnou poruchou, u ktorej nie je možné očakávať, že
by došlo k uzdraveniu. Poruchy správania aj s ventiláciou agresie sa môžu zopakovať aj v budúcnosti.
Znalecký posudok vypracovala v súvislosti s daným skutkom a charakter skutku, vo vzťahu ku ktorémubol posudzovaný nebol tak závažný, že by vyžadoval uloženie ústavného liečenia. Taktiež sa nestalo,
že by odmietol predpísané lieky. V súčasnosti sa nachádza v špecializovanom zariadení a tiež si treba
uvedomiť, že je v kolektíve ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami. Okrem skutku v súvislosti, s ktorým bol

vypracovaný posudok, znalkyni nebolo známe, že by sa doposiaľ dopustil takých skutkov, teda prejavov
agresivity,ktorébybolipredmetomtrestnéhostíhania,okremtohto,keďsajednalooagresiuvočiveciam,
teda voči predmetnému vozidlu, na ktorom spôsobil škodu. Znalkyni nie je známe, že by boli v zariadení
prejavy agresie voči ľuďom takého charakteru, ktoré by museli byť riešené orgánmi v trestnom konaní.
Samozrejme, že v takom zariadení dochádza k potýčkam medzi klientmi, berú si vzájomne cigarety, a

pod. Jeho správanie by nehodnotila ako vysoko rizikové z hľadiska nebezpečnosti, skôr sa jedná o nízke
až stredné riziko nebezpečnosti doposiaľ.

Svedkyňa J.. G. D. na verejnom zasadnutí vypovedala, že pôsobí 7 rokov ako hlavná sestra v zariadení
sociálnych služieb. R. I. je klientom tohto zariadenia od roku 2005, prichádza s ním do kontaktu každý

deň. Počas tohto obdobia nikdy nebola k nemu privolaná polícia. Jeho afekty v správaní sa zvládli v
spolupráci s psychiatričkou J.. J. alebo privolaním RZP. R. je od narodenia hluchonemý, komunikuje
znakmi, má svoj režim, svoje zvyky a rituály súvisiace s jeho základným psychiatrickým ochorením.
Za celú dobu sa zatiaľ nestalo, že by ublížil personálu. Pokiaľ je nejakým spôsobom narušený jeho
svet, napríklad usporiadanie predmetov a činností, na ktorých trvá, reaguje tak, že berie veci, ktoré má

po ruke, hodí ich o zem, rozbije, trieska dverami, koná v afekte, čo sa o pár minút zmení, uvedomí
si a potom plače, prosí o odpustenie. Aj napriek týmto zabehnutým veciam sa vie prispôsobiť aj iným
okolnostiam,napríklad,keďsaidenaorganizovanývýlet,vyšetrenieulekára,apod.Zaposlednýrokboli
u neho možno dva takéto ataky, tieto zvládli. Bolo to vtedy, keď si niekto obliekol jeho mikinu alebo mu
neprišla z práčovne, bol z toho rozrušený, plakal a dnes sa dozvedela, že včera niekomu pri večeri vylepil

zaucho, no dôvod jeho konania nepozná. Skutok, ktorého sa dopustil súvisel s tým, že sa v kancelárii
sociálnych pracovníčok niečoho dožadoval, tieto mu v danú chvíľu nemohli vyhovieť pre iné pracovné
povinnosti s tým, že má prísť neskôr, na čo utiekol von, poškodil auto, vrátil sa a na lístok napísal „G.
červené, S. sivé“, to znamená, že zamestnankyňa G. X. má červené auto a S. H. má sivé auto, pričom
znehodnotené bolo sivé auto. R. je fyzicky vyššieho vzrastu. Predošlá hlavná sestra jej spomínala, že

v minulosti sa pred ním personál raz zavrel do kancelárie, to bolo dávno. Sociálne pracovníčky s ním
prichádzajú do každodenného kontaktu. Majú na starosti financie, rôzne úhrady a nákupy, klienti za nimi
chodia so svojimi požiadavkami. R. I. je na izbe umiestnený s ďalšími dvoma klientmi, ktorí si na neho
zvykli. Vedia, že sa nemajú chytať jeho vecí. Nestalo sa, že by títo traja mali proti sebe niečo. R. chodí
vonku s ergoterapeutmi. Sám nemá záujem sa mimo areálu poprechádzať. Aj napriek tomu, že brána

zariadenia je otvorená. Jedenkrát týždenne mu otec prinesie nejaké veci a jedenkrát za mesiac ho na
štyri dni vezme otec domov. Na výlety s ním chodievajú po Slovensku, vtedy je šťastný, tlačí vozík s iným
imobilnýmklientom.Keďsaniekdeide,takjevzorný.Vovzťahukobyvateľomobce nikdynebolproblém.
Pani X. má k R. profesionálny vzťah. Nikdy medzi nimi nebol problém. Keďže mala obavu, ako bude na
neho vplývať hospitalizácia, teda pobyt na psychiatrickom oddelení z dôvodu odstupu času, odkedy sa

stal skutok s autom a pretože pre neho prišli policajti až vo februári, bol ustráchaný, nevedel o čo sa
jedná, takže po návrate sa ho pýtala, ako sa mal. Povedal, že dobre. V minulosti, pokiaľ mal ten svoj
stav a volala sa RZP, pričom následne bol umiestnený na psychiatrickom oddelení, vždy vedel, prečo
sa to deje, teda ako následok jeho stavu. Takéto privolania za posledných 7 rokov, odkedy tam pracuje,
mohli byť tri až štyri. Jeho zdravotný stav je dobrovoľne sledovaný psychiatričkou J.. J., a to každé tri

mesiace. Túto frekvenciu určuje psychiatrička a vyhodnocuje jeho stav a liečbu, prípadne potrebu meniť
medikamenty. V súčasnosti sú mu podávané psychiatrické lieky na depresívny syndróm, antiepileptiká a
tiež lieky usmerňujúce obsedanto-kompulzívnu poruchu. Lieky s utlmujúcim účinkom predpísané nemá.
Nestalo sa, že by odmietol lieky. Len v správe z nemocnice videla, že si nejaký liek skryl, preto mu bol
podaný injekčne. V zariadení sa požitie liekov u klienta kontroluje. R. lipne na pravidelnom víkendovom

odchode s otcom domov. Veľmi sa na to teší. Otec mu doma dovolí voľnejší režim a plne rešpektuje jeho
návyky. Nikdy počas toho, ako si ho otec bráva domov, nevznikli u neho nejaké výkyvy v správaní alebo
problémy, práve naopak, na odchod domov raz mesačne sa teší a nevie sa ho dočkať.

Zo správy psychiatrického oddelenia LNsP Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 3. 2020, na ktorom bol R. I. v

období od 18. 2. 2020 hospitalizovaný vyplýva, že bol prijatý na základe toho, že znalec v znaleckom
posudku konštatoval, že je nebezpečný pre okolie a bude potrebné nariadiť ústavnú liečbu, iný dôvod
hospitalizácie nebol. Spočiatku bol na uzavretom oddelení, neskôr na otvorenom oddelení, ako pacient
bol hodnotený ako nerušivý, nekonfliktný, usmerniteľný.Podľa § 73 ods. ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v
prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. d/ alebo ak páchateľ činu inak trestného

nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd tak môže urobiť
aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je
nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno

dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona súd uložil R. I. ambulantné ochranné
psychiatrické liečenie, pretože mal preukázanú jeho dôvodnosť. Dôkazmi vykonanými v prípravnom
konaní, ako aj na verejnom zasadnutí - psychiatrickým znaleckým posudkom, ako aj výpoveďou

znalkyne J.. P. R. mal súd spoľahlivo preukázané, že R. I. v čase spáchania skutku trpel a naďalej
trpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle - mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa
s výraznými poruchami správania vyžadujúcimi liečbu a autistickými prejavmi a tiež prejavmi, ktoré
zapadajú do obrazu obsedantno-kompulzívnej poruchy, sa tieto poruchy mali vplyv na jeho schopnosť
ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky v čase spáchania skutku. Trestné stíhanie bolo preto

uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 1Pv 257/19/5505-14 zo dňa 18. 11.
2019, právoplatným dňa 29. 11. 2019, podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zastavené,
pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Trestný čin, ktorého sa R. I.
dopustil, bol spáchaný pod vplyvom tejto poruchy, následkom čoho boli jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti vymiznuté. Zo záverov znaleckého posudku však vyplýva, že jeho pobyt na slobode je

zo spoločenského hľadiska potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, a to najmä z hľadiska páchania
aktivít podobného charakteru, pre aké bol trestne stíhaný a vyšetrovaný. Znalkyňa síce neodporučila
uložiť ochranné liečenie a svoje závery aj náležite odôvodnila, avšak súd pri rozhodovaní o dôvodnosti
uloženia ochranného liečenia vychádzal aj z toho, že samo odporúčanie znalcov lekárov, či je alebo
nie je vhodné uložiť obvinenému ochranné liečenia, nie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie

súdu o tejto otázke a takéto rozhodnutie môže súd vydať až na základe zhodnotenia všetkých dôkazov
prichádzajúcich do úvahy, najmä po zhodnotení celého znaleckého dôkazu vykonaného vyšetrením
duševného stavu (R 59/1968). Je síce pravdou, že v otázke ukladania ochranného liečenia sa súd
spolieha najmä, avšak nie výlučne na odborný názor znalcov - psychiatrov, avšak v prípade predpokladu
uloženia ochranného psychiatrického liečenia spočívajúci v nebezpečnosti pre spoločnosť je daný

vtedy, keď vzhľadom na povahu a stupeň duševnej poruchy páchateľa, je veľmi pravdepodobné,
že bez liečenia pod vplyvom duševnej poruchy znovu spácha závažnejší útok na záujmy chránené
Trestným zákonom (V 19/1979). Pobyt takej osoby na slobode musí byť aj v budúcnosti nebezpečný pre
záujmychránenéTrestnýmzákonom.Vsamotnomznaleckomposudkujenepochybnekonštatované,že
duševná porucha, ktorou R. I. trpí sa prejavuje vysokou pohotovosťou k stavom impulzivity, dráždivosti,

výbušnosti, agresivity, s narušením kontroly takýchto prejavov v správaní. Z výpovede svedkyne -
hlavnej sestry je zrejmé, že vzhľadom na duševný stav R. I. je situácia nastavená tak, že okolie sa
musí prispôsobiť jemu. Konanie R. I. bolo dôsledkom toho, že sa okolie vymklo z jeho zaužívaného
očakávania, čo malo za následok práve také prejavy, aké sú popísané v znaleckom posudku. V kontexte
s tým, že zo znaleckého posudku vyplýva nebezpečnosť pobytu R. I. na slobode, z hľadiska možného

páchania aktivít podobného charakteru, je teda daný aj predpoklad na uloženie ochranného liečenia
spočívajúci v obave, že bez súdom nariadeného ochranného liečenia (nie liečenia na dobrovoľnej
báze, akého sa mu dostáva v súčasnosti), je tu riziko spáchania závažnejšieho útoku na záujmy
chránenéTrestnýmzákonom,nežtomubolodoposiaľ.Ztohodôvodusasúdnestotožnilskonštatovaním
znalkyne, že nie je potrebné ukladanie ochranného liečenia a už vôbec nie s tým, že takéto by malo

len administratívny charakter, pretože je zrejmé, že súčasnú dobrovoľnú liečbu je potrebné zo strany
ošetrujúceho psychiatra prehodnotiť, lebo je zrejme nepostačujúca. Hoci R. I. je poskytovaná odborná
psychiatrická pomoc v zariadení DSS, v ktorom je aktuálne umiestnený, psychiatričkou J.. N. J., ktorá
sleduje jeho stav a kontroluje ho každé 3 mesiace, zároveň predpisuje medikamentóznu liečbu, je nutné
v tejto súvislosti poukázať na to, že ide o liečbu na dobrovoľnej báze, od ktorej môže R. I. kedykoľvek

svojvoľne upustiť a znovu sa tak môže ocitnúť bez odborného lekárskeho dozoru, bez adekvátneho
liečebného režimu a bez užívania doporučených psychofarmák.Čo sa týka formy liečenia súd prihliadal na vyjadrenia znalkyne, ktorá vykonala vyšetrenie R. I. o tom,
že uloženie ústavného liečenia u neho by mohlo mať práve kontraproduktívny charakter a v zásade
by ním bola splnená len podmienka dočasnej izolácie z prostredia, ktoré je R. I. už dôverne známe.

Z tohto vyplýva tiež riziko výskytu nežiaducich prejavov a reakcií, pokiaľ by bol umiestnený v úplne
cudzom prostredí, ktoré môže spôsobiť u neho výkyvy duševného stavu, pritom účelom uloženého
ochranného liečenia je nastaviť liečbu tak, aby svoje protiprávne konanie už neopakoval. Súd mu
preto uložil ochranné liečenie ambulantnou formou, ktoré predstavuje pre naplnenie účelu ochranného
liečenia dostačujúcu formu. Uloženie ochranného psychiatrického ambulantného liečenia súdom je tak

vzhľadom na zdravotný stav R. I. nielen v jeho záujme, ale aj v záujme spoločnosti, ktorý spočíva v
zamedzení rizika z opakovania trestnej činnosti R. I..

Poučenie:

Poučenie: Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosťdo3pracovnýchdníododňajehooznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline.